Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Pc-15-2019.pdf
PDF · 75.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15Pc/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľa: maloletý D. V.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: U. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX a otca: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., o zapretia otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že V. V.Á., nar. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletého D. V., nar. XX.XX.XXXX, narodeného z matky U. S. G., nar. XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - maloletý D. V., nar. XX.XX.XXXX zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany sa návrhom na zapretie otcovstva podaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany na Okresnom súde Piešťany dňa 26.04.2019 domáhal určenia, že V. V., nar. XX.XX.XXXX nie je jeho otcom. Návrh bol odôvodnený tým, že otcovstvo evidované k mal. D. je v rozpore so skutočným stavom, ďalej tým, že Okresný súd Piešťany rozsudkom č.k. 7C/156/2014-50 zo dňa 4.4.2017 (právoplatným dňa 16.5.2017) rozhodol, že zapretie otcovstva k maloletému D. je prípustné, pričom v danom konaní S. Ž., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že po zapretí otcovstva dobrovoľne prizná otcovstvo k maloletému D.. Podľa matky mal. D. je S. Ž. s maloletým v kontakte, dobrovoľne prispieva na jeho výživu.
2. Matka ani otec mal. D. sa k návrhu písomne nevyjadrili.
3. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.
4. Súd v zmysle § 33 ods. 1 CMP nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré sa dostavila matka mal. dieťaťa.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, listinami: rodným listom, zápisnicou o výsluchu, sobášnym listom a zistil tento stav veci:
6. Z rodného listu maloletého D.K. V., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že ako matka je uvedená: U. G., nar. XX.XX.XXXX a ako otec: V. V., nar. XX.XX.XXXX. Zo sobášneho listu matky mal. D. vyplýva, že matka po uzatvorení manželstva dňa 14.10.2017 používa priezvisko: S. G.. Otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov (rozsudok OS Piešťany s. zn. 7C/156/2014 zo dňa 4.4.2017).
7. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 7C/156/2014 - 50 zo dňa 4.4.2017 súd rozhodol tak, že pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí V. V., nar. XX.XX.XXXX voči maloletému D. V., nar. XX.XX.XXXX a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v záujme maloletého dieťaťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2017.
8. Zo zápisnice z výsluchu z konania sp. zn. 7C/156/2014 spísanej na Okresnom súde Piešťany dňa 12.11.2015 vyplýva, že osoba S. Ž. bola vypočutá v procesnom postavení svedka a uviedol súdu, že ešte pred narodením mal. D. sa dozvedel, že by mohol byť jeho biologickým otcom, s matkou sa dohodne na zapísaní otcovstva a bude platiť výživné.
9. Z výsluchu matky vyplýva, že intímny styk s S. Ž. mala v septembri 2004 tak, ako to už uviedla v rámci konania o prípustnosť zapretia otcovstva. S V. V. sa zoznámila v októbri 2004, pričom intímny styk s ním mala 11.11.2004, kedy ešte nemala vedomosť o tom, že je tehotná. O tehotenstve sa dozvedela až v mesiaci december 2004, kedy bola už v 12. týždni tehotenstva. Čo sa týka vzťahu S. Ž. s maloletým D., uviedla, že títo sú v kontakte od narodenia. D. ho oslovuje tato, S. Ž. aj platí výživné na D., stretávajú sa, majú dobrý vzťah. S. Ž. jej aj v súčasnosti uviedol, že otcovstvo formálne na matrike uzná. V. V. sa o maloletého od roku 2006 vôbec nezaujíma.
10. Podľa § 108 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
11. Podľa § 96 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
13. Podľa Čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
14. Na rozdiel od úpravy zapieracieho práva pri jednotlivých domnienkach, v ustanovení § 96 ods. 2 Zákona o rodine nie je výslovne upravené, aké skutočnosti má dieťa preukazovať, aby v konaní o zapretie otcovstva bolo úspešné. Napriek tomu nemožno dospieť k inému záveru, než že to musia byť len okolnosti jednoznačne vylučujúce otcovstvo muža, ktorému doteraz svedčí domnienka otcovstva. Kategória výlučnosti znamená nesporný, nezvratný, určitý, jednoznačný záver o tom, že muž, ktorému svedčí domnienka otcovstva manžela matky, nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh maloletého dieťaťa na zapretia otcovstva voči jeho (matričnému) otcovi V. V. je dôvodný. Ako vyplýva z výsluchu matky, s S. Ž. (tvrdeným biologickým otcom) mala intímny styk v septembri 2004, s V. V. (matričným otcom) sa zoznámila v októbri 2004, pričom intímny styk s ním mala 11.11.2004. O tehotenstve sa matka dozvedela až v mesiaci december 2004, kedy bola už v 12. týždni tehotenstva. Zohľadňujúc tieto skutočnosti, ako i dátum narodenia mal. D., t.j. 14.06.2005 je podľa súdu vylúčené, aby V. V. bol biologickým otcom mal. D., keďže matka s ním mala intímny styk v polovici mesiaca november 2004. Ako už bolo súdom vedené, v mesiaci december 2004 bola matka už v 12.-tom týždni tehotenstva, čomu zodpovedá intímny styk s S. Ž. v septembri 2004. Súd preto bez potreby znaleckého dokazovania dospel k vyššie uvedeným záverom a návrhu preto vyhovel. Navyše osoba S. Ž. sa v procesnom postavení svedka v konaní na tunajšom súde sp. zn. 7C/156/2014 uviedla, že s matkou sa dohodne na zapísaní otcovstva, čo bolo potvrdené aj výsluchom matky mal. dieťaťa.
15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.