Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/7/2020

Potvrdené rozhodnutím 8Co/119/2020
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. C. XXX, proti žalovanému: V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. C. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom A. XXX/ X, R. V., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/7/2020-92 zo dňa 25. augusta 2020, takto rozhodol: odvolanie žalobcu odmieta. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. Ľ. XXX, zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. Ľ. XXX, zastúpeného Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Neurčitým podaním zo dňa 23. 02. 2020 a zo dňa 14. 02. 2020, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 09. 03. 2020, sa žalobca domáhal voči žalovanému vrátenia pôdy, zapísanej v katastrálnych mapách pod č. 1872, trvalý trávny porast a 1873/2, orná pôda. Podaním zo dňa 07. 05. 2020, doručeným súdu dňa 11. 05. 2020, a doplneným podaním zo dňa 25. 05. 2020, doručeným súdu dňa 25. 05. 2020, žalobca na výzvu súdu doplnil dôvody žaloby a upravil aj žalobný petit a žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom v podiele 1/1-ina nehnuteľností - pozemku parcela registra „C“, evidovaný na katastrálnej mape parcelné číslo 1872 o výmere 762 m2, druh pozemku orná pôda a parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo 1873/2 o výmere 1105 m2, druh pozemku orná pôda, nachádzajúce sa v okrese Liptovský Mikuláš, obci Partizánska Ľupča, katastrálnom území W. Ľ., evidovaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, zapísaných na LV č. XXX (ďalej „sporné nehnuteľnosti). Žalobu odôvodnil tým, že sporné nehnuteľnosti boli predávané spolu s pozemkami, ktoré boli predmetom kúpnej v kúpnej zmluve zo dňa 21. 09. 2005, uzavretej medzi žalobcom a jeho nebohou manželkou D. K. ako kupujúcimi a žalovaným, ako predávajúcim. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, boli uvedené v dodatku č. 1 k uvedenej zmluve, ktorý tak, ako samotná zmluva, bol spísaný advokátom JUDr. Milanom Uličným.

2. Žalovaný žiadal žaloabu zamietnuť ako nedôvodnú, pričom v plnom rozsahu rozporoval skutočnosti, uvádzané žalobcom v žalobe. Uviedol, že ako predávajúci, uzavrel so žalobcom a jeho, teraz už nebohou manželkou D. K. ako kupujúcimi, kúpnu zmluvu dňa 21. 09. 2005, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, vedeným vtedajším Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Liptovský Mikuláš, k. ú. W. Ľ., a to pozemok parcely C-KN č. 1871

- orná pôda o výmere 531 m2, C-KN č. 2335 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 452 m2, C- KN č. 2339 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, C-KN č. 2346 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2 a stavbu rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku

parcely C-KN č. 2335 (ďalej „predávané nehnuteľnosti“). Vklad vlastníckeho práva bol na základe tejto kúpnej zmluvy povolený Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Liptovský Mikuláš pod V 2829/2005. Kúpnu zmluvu vypracoval na základe pokynu žalobcu advokát JUDr. Milan Uličný, takže kúpna zmluva bola nesporne vypracovaná odborne spôsobilou osobou na základe pokynu žalobcu. Je vysoko nepravdepodobné, aby advokát žalobcu opomenul zahrnúť do kúpnej zmluvy nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom kúpy. V tejto súvislosti je tiež vylúčené, aby konanie žalovaného vykazovalo akékoľvek znaky podvodu, resp. iného nekalého konania. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o tom, že ku kúpnej zmluve bol vypracovaný dodatok, nikdy nepodpísal akýkoľvek dodatok ku kúpnej zmluve a rovnako nikdy so žalobcom o podpise dodatku nerokoval. Tvrdenie žalobcu potom nedáva zmysel, nakoľko ak by zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu aj ohľadne ďalších nehnuteľností, spravili by tak a nevyhotovovali by ku kúpnej zmluve dodatok. Žalovaný tvrdil, že nikdy neprejavil vôľu previesť na žalobcu vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a nikdy neprebehlo ani rokovanie o tom, že by žalovaný mal na žalobcu tieto nehnuteľnosti kedykoľvek v minulosti alebo v budúcnosti previesť. Žalovaný zároveň namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko účastníčkou kúpnej zmluvy bola aj manželka žalobcu, D. K., ktorá však medzičasom zomrela a pravdepodobne existujú po nej aj iní oprávnení dedičia, nielen žalobca. S poukazom na ust. (ďalej len „“) žalobca namietal aj nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu, katastrálneho odboru. Povoleniu predchádza konanie, na ktoré sa vzťahuje o správnom konaní (Správny poriadok). V súlade s právnou teóriou sa však nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti scudzením vyžaduje tzv. titul (nadobúdacia zmluva), ako aj tzv. modus (spôsob, rozhodnutie príslušného orgánu). V prípade, ak zmluvné strany uzatvoria kúpnu zmluvu, avšak neprejavia vôľu podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na prevod vlastníckeho práva, t. j. nenastali vecnoprávne účinky kúpnej zmluvy. Vyslovil názor, že ak by žalobca v konaní aj preukázal existenciu podpísaného a platného dodatku ku kúpnej zmluve (ktorý však neexistuje), súd by nemohol rozhodnúť o tom, že žalobca je na základe tohto dodatku vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalovaný preto namietal aj právomoc súdu rozhodnúť o žalobnom návrhu.

3. Žalobca vo vyjadrení (replike) zotrval na podanej žalobe, aj na dôvodoch žaloby. Tvrdenie žalovaného, že neprejavil vôľu previesť sporné nehnuteľnosti, označil za účelové a nesprávne. Ako bežnú prax označil dojednávanie dodatkov k zmluvám, a to aj pri zmluvách, vypracovaných advokátskou kanceláriou. Uviedol, že bol to práve žalovaný, kto chcel užívať sporné parcely, pričom sporné parcely mali byť až súčasťou dodatku, podpísaného neskôr. Návrh na vklad vlastníckeho práva nemôže žalobca podať z dôvodu, že nedisponuje dohodnutým dodatkom. Jediná kópia, o ktorej žalobca spoľahlivo vie, má byť na diskete u advokáta JUDr. Milana Uličného. Keďže žalobca nedisponuje fyzickou kópiou dodatku, je potrebné rozhodnutie súdu o tom, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré by následne mohlo byť zavkladované do katastra.

4. Žalovaný v duplike zotrval na dôvodoch písomného vyjadrenia a žalobu, ako nedôvodnú, žiadal zamietnuť.

5. Na pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 25. 08. 2020, súd vykonal všetky dôkazy, označené stranami sporu a navyše vypočul žalobcu, aj keď návrh na vykonanie totho dôkazu podal žalobca až na pojednávaní.

6. Z výpovede žalobcu vyplýva, že uzavretie kúpnej zmluvy rodinného domu č. súp. XXX s pozemkami v Obci Partizánska Ľupča (predávané nehnuteľnosti) sprostredkoval jeho zať J. W., ktorý vlastnil rodinný dom č. XXX, situovaný v spoločnom dvore s rodinným domom č. XXX. Žalobca tvrdil, že so žalovaným sa dohodli na tom, že kupuje všetky pozemky až po cestu. Takúto zmluvu podpísali na katastri, pričom on v súvislosti s touto kúpnou zmluvou nebol u žiadneho notára a JUDr. Duriša nepozná. Žalobca tvrdil, že až na katastri sa dohodli, že nezavkladujú tie pozemky, ktoré sú až po jarok, pričom so žalovaným spísali dodatok o tom, že žalobca z dobrej vôle im ponecháva tieto nehnuteľnosti až dovtedy, kým ich nebude potrebovať. To, že neboli prenesené všetky pozemky až po cestu, žalobca zistil až po manželkinej smrti. Žalobca tvrdil, že kúpna zmluva, na základe ktorej bol Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Liptovský Mikuláš (ďalej aj „Kataster“) dňa 20. 10. 2005 povolený vklad vlastníckeho práva pod V 2829/2005, bola spísaná až na katastri - teda nebola vyhotovená advokátom JUDr. Uličným. Dodatok ku kúpnej zmluve mal byť však spisovaný u advokáta JUDr. Uličného. Žalobca ďalej tvrdil, že

JUDr. Uličný vypracoval kúpnu zmluvu, a aj dodatok do kúpnej zmluve, pričom žalobca si nepamätal, či dodatok bol súčasťou kúpnej zmluvy alebo sa jednalo o dve samostatné listiny. S tým, čo pripravil JUDr. Uličný, žalobca išiel na Kataster kde povedal, aby to, čo bolo v dodatku, nezavkladovali, teda aby neboli zavkladované pozemky od cesty po jarok. Potom na Katastri mala byť vyhotovená tá zmluva, ktorá bola zavkladovaná.

7. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že so žalobcom sa dohodli na predaji jeho rodinného domu č. XXX M. W. Ľ., pričom pri rokovaní bolo dohodnuté, že predmetom kúpy nebudú pozemky č. 1872 a 1873/2 (teda sporné nehnuteľnosti) z dôvodu, že popri zamestnaní hospodáril a chcel tieto pozemky aj naďalej obrábať. Čísla týchto parciel on napísal na papier, ktorý odovzdal žalobcovi, nakoľko bolo dohodnuté, že žalobca zabezpečí vypracovanie kúpnej zmluvy u právnika JUDr. Milana Uličného. Pôvodne sa dohodli na kúpnej cene 420 000,- Sk, ale pri podpisovaní kúpnej zmluvy zistil, že je uvedená kúpna cena 400 000,- Sk, čo on akceptoval aj preto, lebo predmetom predaja neboli dve parcele. Kúpnu zmluvu podpisoval u notára JUDr. Miroslava Duriša, za prítomnosti žalobcu, jeho, teraz už nebohej manželky, za prítomnosti svojho otca W. Z. a svojej svokry J. M.. Kúpnu cenu mu žalobca vyplatil v hotovosti pred kanceláriou notára. Dohodli sa na tom, že z domu č. XXX sa žalovaný vysťahuje do jedného mesiaca. Žiadny dodatok k tejto zmluve sa nerobil, pričom on vôbec nehovoril s advokátom JUDr. Milanom Uličným, ani nebol v jeho kancelárii. Sporné nehnuteľnosti žalovaný užíval asi 5 - 6 rokov po uzavretí zmluvy na poľnohospodárske účely, potom ich prestal užívať, zostali ľadom a kosili ich susedia.

8. Svedok JUDr. Milan Uličný potvrdil, že na žiadosť žalobcu vypracoval návrh kúpnej zmluvy, ale vzhľadom na odstup času si nepamätal, či k tejto zmluve pripravoval nejaký dodatok alebo nie. Žiaden dodatok ku kúpnej zmluve však nebol predmetom vkladového konania. Svedok si nepamätal dôvod, pre ktorý neboli v kúpnej zmluve uvedené všetky nehnuteľnosti, teda všetky pozemky, ktoré v tom čase boli zapísané na LV č. XXX, k. ú. W. Ľ.. Nenašiel ani žiadne písomné materiály z tohto obdobia, týkajúce sa komunikácie so žalobcom. Takisto si svedok nepamätal, či on vypracoval návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Žalobca nebol u neho s požiadavkou vykonávania nejakej zmeny v kúpnej zmluve, ktorú pripravil.

9. Svedok J. W. vo výpovedi uviedol, že oslovil žalovaného s ponukou na odpredaj rodinného domu č. XXX žalobcovi za sumu 400 000,- Sk. Pri spisovaní zmluvy nebol, ale náhodne bol svedkom toho, že otec žalovaného sa pýtal žalobcu, či aj naďalej si na zadnom záhumní budú môcť sadiť zemiaky. Boli to také nezáväzné rozhovory ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy, pričom svedok nevedel, na čom sa napokon zmluvné strany dohodli. Svedok sa v rámci týchto rozhovorov vyjadril, že žalobca nebude potrebovať sporné pozemky na sadenie zemiakov, pretože svedok ich zasadí na svojich pozemkoch aj pre žalobcu, kde sa mu to bude lepšie obrábať. Rodičia žalovaného mali záujem sadiť zemiaky „za jarkom“, pričom svedok vedel iba to, že jeden rok po podpise zmluvy ich tam určite sadili.

10. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej zistené, že dňa 21. 09. 2005 bola medzi žalobcom a jeho manželkou D. K., ako kupujúcimi, a žalovaným, ako predávajúcim, uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností, zapísaných v tom čase na LV č. XXX, k. ú. W. Ľ., a to parcely KN č. 1871, KN č. 2335, KN č. 2336, KN č. 2346 a stavby rodinný dom číslo súpisné XXX, postavený na parcele KN č. 2335. Písomná kúpna zmluva neobsahuje údaj o tom, kto ju vyhotovil, ale z jej obsahu vyplýva, že sa jedná o listinu, vypracovanú osobou, ktorá mala skúsenosť s vypracovávaním obdobných dokumentov. Kúpna zmluva obsahuje údaj o tom, že podpis žalovaného, ako predávajúceho, bol overený na notárskom úrade JUDr. Miroslava Duriša dňa 21. 09. 2005. Ako kupujúci zmluvu podpísali dňa 21. 09. 2005 žalobca a jeho manželka. Zároveň s dátumom 21. 09. 2005 bol vypracovaný aj návrh účastníkov na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, uvedených v kúpnej zmluve, ktorý podpísal žalobca s manželkou aj žalovaný. Správa katastra Liptovský Mikuláš rozhodla o vklade vlastníckeho práva dňa 20. 10. 2005 pod V 2829/05. Katastrálny spis obsahuje okrem samotnej kúpnej zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva už iba snímku z mapy a písomné vyhotovenie rozhodnutia V 2829/05. Z dedičského spisu tunajšieho súdu, vedeného pod sp. zn. súd zistil, že manželka žalobcu D. K., nar. XX. XX. XXXX, zomrela dňa 09. 09. 2017, pričom okrem žalobcu boli ako dedičia v I. dedičskej skupine zistené deti poručiteľky P. W., Q. K., Q. K. a Q. K., ktorí dedičstvo neodmietli. Predmetom dedenia boli, okrem iného, aj v 1-ici nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. W.Á. Ľ., a to rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. 2335 a parcely č. 1871, 2335, 2339 a 2346, ktoré boli nadobudnuté poručiteľkou kúpnou zmluvou V 2829/05. Iné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia. Podiel poručiteľky v nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. W. Ľ.L., nadobudol manžel

poručiteľky - žalobca. Aktuálne je žalobca zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W. Ľ. P. vlastník v celosti, a to titulom kúpnej zmluvy V 2829/2005 a titulom uznesenia o dedičstve zo dňa 04. 06. 2020. Žalovaný je na LV č. XXX, k. ú. W. Ľ., zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností - parciel č. 1872 a 1873/2 s tým, že ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie 207/2, Z a darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena V 2579/2002.

11. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

12. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Podľa

(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. (2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

14. Podľa (ďalej len „Obč. zák.“) (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

15. Podľa § 133 ods. 2 Obč. zák., ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

16. Vyhodnotením všetkých dôkazov v súlade s ustanovením mal súd preukázané, že žalobca neuniesol ani povinnosť tvrdenia, ktorá mu vyplýva z ustanovenia . V žalobe (v pôvodnom neurčitom podaní a aj neskôr v podaní, vypracovanom advokátom) žalobca tvrdil, že na žiadosť žalovaného „nezakomponovali“ do kúpnopredajnej zmluvy sporné nehnuteľnosti, pričom tieto mali byť žalovanému ponechané „do užívania“. Následne mal byť uzavretý dodatok ku kúpnej zmluve, v ktorom stálo „že pole im patrí, len ho ponechávajú do užívania žalovanému, pokiaľ ho sami nebudú potrebovať“. Sporné nehnuteľnosti mali byť uvedené v dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, pričom kúpnu zmluvu, aj dodatok, mal spísať advokát JUDr. Milan Uličný. Vo výpovedi na pojednávaní dňa 25. 08. 2020 však žalobca tvrdil, že kúpna zmluva, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod V 2829/2005, nevypracoval advokát JUDr. Milan Uličný, ale bola spísaná na Kataster. Žalobca neuviedol, kto túto listinu vyhotovil, pričom nepochybne sa jedná o listinu vyhotovenú osobou znalou práva, ale osobou, ktorá má s vyhotovovaním kúpnych zmlúv skúsenosti (teda nie žalobca ani žalovaný). Podľa výpovede žalobcu, dodatok ku kúpnej zmluve mal byť takisto spísaný na katastri, teda nie JUDr. Uličným, ako to tvrdil v písomnej žalobe zo dňa 07. 05. 2020. V pôvodnej žalobe, doručenej súdu dňa 09. 03. 2020, aj vo výpovedi na pojednávaní žalobca tvrdil, že obsahom dodatku malo byť dojednanie o tom, že žalobca s manželkou prenechávajú žalovanému sporné nehnuteľnosti dovtedy, kým ich nebudú potrebovať. Pokiaľ by aj takýto dodatok bol uzavretý, jedná sa o neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle Obč. zák. neplatný. Navyše, žalobca sám spochybnil kde a kým bol uzavretý dodatok ku kúpnej zmluve a vôbec neuviedol, kedy a kým mal byť podpísaný. Žalobca tvrdil, že sám písomným vyhotovením dodatku nedisponuje a podľa jeho názoru sa má nachádzať u advokáta JUDr. Milana Uličného „na diskete“; teda nie v písomnej forme, čo je základný predpoklad zmluvy, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

17. Súd poukazuje na to, že zmluva, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, musí mať písomnú formu, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a podpis predávajúceho musí byť overený. Žalobca však ani netvrdil, že so žalovaným uzavreli dodatok ku kúpnej zmluve, ktorý by mal takéto náležitosti, takže v konaní nebolo preukázané platné dojednanie kúpnej zmluvy, predmetom ktorého by bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Navyše aj v prípade, ak by bol uzavretý dodatok ku kúpnej zmluve s takým obsahom, ako tvrdil žalobca, nielenže by bol neplatný z dôvodu neurčitosti, ale by sa ani nejednalo o kúpnu zmluvu, ale o nájomnú zmluvu. Potom by kúpna zmluva, vyhotovená advokátom JUDr. Milanom Uličným, musela obsahovať aj sporné nehnuteľnosti,

takže ako nelogické vyznieva tvrdenie žalobcu v jeho výpovedi, že advokát JUDr. Milan Uličný vyhotovil kúpnu zmluvu a zároveň aj dodatok, ale vklad vlastníckeho práva bol povolený na základe inej zmluvy, vyhotovenej „na Katastri“.

18. V súlade s ustanovením § 132 ods. 1 Obč. zák. náš právny poriadok pozná viacero dôvodov vzniku vlastníctva, a to zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností, ustanovených v zákone. Žalobca svoje vlastnícke právo odvodzoval od scudzovacej zmluvy (dodatku ku kúpnej zmluve) a nakoľko platné uzavretie takejto zmluvy nepreukázal, nemôže byť absencia platnej kúpnej zmluvy nahradená rozsudkom súdu. Žalobca netvrdil nadobudnutie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam žiadnym iným zákonným spôsobom, a preto súd žalobu zamietol.

19. Z tvrdenia žalobcu zároveň vyplýva, že dodatok ku kúpnej zmluve mal uzavrieť spolu s manželkou. Táto však medzičasom zomrela, pričom predmetom dedičského konania po nej neboli (a ani nemohli byť) nehnuteľnosti, ktoré žalobca uplatnil v tomto konaní. Po D. K. však prichádzajú do úvahy aj ďalší dedičia v I. dedičskej skupine, ktorí dedičstvo neodmietli. Potom sa žalobca ani nemohol domáhať určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v celosti, pretože rozhodnutím súdu by nebolo možné nahradiť dedičské konanie.

20. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. Podľa

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa , (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal súd voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.