Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/69/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: Východoslovenská energetika, a. s., IČO: 44 483 767, so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice – Staré Mesto, právne zastúpený Vojčík & Partners BA, s.r.o., IČO: 53 204 786, advokátska kancelária so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D., o zaplatenie 1 267,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trebišov a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 12.12.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1 267,20 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 19.11.2019 zmluvu o nájme zariadenia Zónová regulácia vykurovania (ďalej ako „Zmluva“) s adresou inštalácie Pusté 295, 013 22 Rosina. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú so záväzkom viazanosti dvoch rokov (24 mes.) s možnosťou využitia vernostného bonusu po 60 mesiacoch trvania nájmu. Spoločnosť innogy Slovensko, s. r. o. ku dňu 01.07.2022 zanikla zlúčením so žalobcom. Na základe uzatvorenej Zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému prenechať do užívania nižšie špecifikované veci, pričom žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi cenu za nájom vecí v zmysle Cenníka – Zónová regulácia vykurovania. Žalovaný prevzal na základe uzatvorenej Zmluvy nasledovné veci do nájmu: - Sada pre zónovú reguláciu vykurovania s centrálnou jednotkou a reléovou jednotkou v počte kusov 1 s mesačným nájomným 6,70 EUR/ks, - Izbový termostat v počte kusov 4 s mesačným nájomným 1,25 EUR/ks = 5,- EUR, - Regulátor pre 5 zón podlahového kúrenia, reléový výstup pre kotol v počte kusov 1 s mesačným nájomným 4,40 EUR/ks, - Aktívna anténa v počte kusov 2 s mesačným nájomným 0,80 EUR/ks = 1,60 EUR, - Termopohon normálne zatvorený v počte kusov 5 s mesačným nájomným 0,50 EUR/ks = 2,50 EUR, - Reléová jednotka v počte kusov 1 s mesačným nájomným 1,20 EUR/ks, (ďalej spolu aj len ako „Zariadenia“) spolu 21,40 EUR / mes. + príplatok k nájmu, t. j. služba zahrňujúca servis, inštaláciu inteligentnej zónovej regulácie vo výške 5,20 EUR = 26,40 EUR. Podľa bodu 7. Obchodných podmienok pre nájom zariadení (ďalej aj len ako „OPNZ“) bolo dohodnuté, že v prípade zániku zmluvy je žalovaný povinný bezodkladne, najneskôr do dňa zániku zmluvy, vrátiť prenajaté zariadenia. Žalovaný bol povinný vrátiť zariadenie žalobcovi v nepoškodenom stave spolu s príslušenstvom vrátane originálneho balenia a to najneskôr do dňa zániku zmluvy. V prípade porušenia tejto povinnosti vzniká žalobcovi voči žalovanému právo na ich náhradu podľa aktuálneho cenníka platného k ukončeniu zmluvy, ak nie je v zmluve dohodnuté inak. Podľa ustanovení Zmluvy bol spôsob výpočtu náhrady za nevrátené

Zariadenia určený ako súčin mesiacov do uplynutia doby nájmu a mesačného nájomného (Y mes. x (X - vyúčtované mes. nájomné)). Zároveň bola určená aj výška poplatku za evidenciu nedoplatkov a vykonané upomínanie v sume 5,- EUR za upomienku. Žalobca vystavil žalovanému dňa 22.06.2020 faktúru č. 4200090933 za nájom zónovej regulácie od 19.11.2019 do 15.06.2020 spolu vo výške 129,- EUR s DPH vo výške 25,80 EUR, 4/5 upomienkami vo výške 5,- EUR a náhradou vo výške 1.112,40 EUR, spolu vo výške 1.272,20 EUR so splatnosťou k 06.07.2020. Žalovaný následne uskutočnil platby vo výške (-) 5,- EUR, ktoré žalobca odrátal z dlhu. Žalobca celkovo eviduje pohľadávku vo výške 1.267,20 EUR, ktorá pozostáva z nezaplatenej faktúry č. 4200090933 vo výške 1.267,20 EUR. Žalovaný do dňa podania tohto návrhu svoj nesplatený záväzok riadne a včas neuhradil a je aj naďalej v omeškaní. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj nárok na zákonný úrok z omeškania

3. Okresný súd Trebišov vydal dňa 08.08.2023 platobný rozkaz, sp. zn. -36 (č. l. 36 spisu) ktorým žalobe vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením (č. l. 40 spisu).

4. V podanom odpore (č. l. 40 spisu) žalovaná namietala miestnu príslušnosť súdu. Vo vzťahu k predmetu konania uviedla, že je pravdou, že dňa 11.09.2019 uzatvorila zmluvu so spoločnosťou innogy Slovensko s.r.o.. Žalovaná však uviedla, že faktúra na úhradu sumy 129 eur jej nebola zo strany žalobcu doručená. Podľa zmluvy mala platiť mesačne s tým, že si navýšila zálohy za odber el. energie, mala za to, že hradí v zmysle zmluvy. Žalovaná namietla, že nebola požiadaná na vrátenie zariadení. Žalobca uviedol, že po uplynutí dvoch rokov viazanosti jej vzniká nárok na bonus 60 mesiacov, teda mala za to, že zariadenie môže za cenu 6,70 eur mesačne užívať ďalších 5 rokov. Namietla skutočnosť, že jej neboli predložené obchodné podmienky. Žalovaná je toho názoru, že zmluva je stále platná, 2-ročnú viazanosť splnila a táto pokračuje ďalších 5 rokov. Žalovaná namietala nedoručenie faktúry zo dňa 22.06.2020 na sumu 1 272,20 eur. Žalovaná zároveň je toho názoru, že nie je zrejmé, aká škoda žalobcovi vo výške 1 112,10 eur vznikla, keď o tom nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca použil formulárovú zmluvu, preto má žalovaná za to, že došlo k využitiu jej neznalosti ako spotrebiteľa. Nie je zrejmé, prečo je faktúra vystavená 22.06.2020, teda počas platnosti zmluvy. Žalovaná je toho názoru, že napriek tvrdeniu, že neuhradila požadovanú faktúru, nemožno to spájať s platnosťou dojednaného času používania zariadení a uplynula doba viazanosti, takže nič nedlhuje.

5. Podaním zo dňa 22.09.2023 (č. l. 46 spisu) sa k odporu žalovanej vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná v predmetnom odpore tvrdí, že žiadnu faktúru na úhradu vo výške 129,- eur jej žalobca nedoručil. Zároveň žalovaná uvádza, že v zmluve mala povinnosť platiť mesačne a nakoľko platí úhrady za odber elektrickej energie, mala za to, že uvedené sumy sú súčasťou tých istých platieb a domnieva sa, že z jej strany dochádzalo k úhradám. Žalovaná si zamieňa úhradu zálohových platieb za odber elektrickej energie s platením záloh za termoreguláciu. Predmetom sporu je uzatvorenie zmluvy o nájme zariadenia zónová regulácia vykurovania, ktorá bola priložená k žalobnému návrhu, zatiaľ čo žalovaná v odpore namieta jej absenciu. Žalovanej boli na adresu uvedenej v podpísanej zmluve doručované faktúry a iné listinné dokumenty. Žalobca dáva do pozornosti skutočnosť, že v rámci námietky žalovanej vo veci doručovania, kedy podľa jej slov neuniesol žalobca dôkazné bremeno a nemohol dané poštové doručenky preukázať, nevyplýva žalobcovi žiadna povinnosť ich doručovania do vlastných rúk. Žalovanej bol zaslaný list odstúpenia od zmluvy, ktorý nebol prevzatý, následne bola žalovaná kontaktovaná zo strany žalobcu prostredníctvom kontrol, prostredníctvom telefonickej a textovej komunikácie. Napokon žalobca pristúpil k zaslaniu predžalobnej výzvy, ktorá bola rovnako ako v predošlých prípadoch neprevzatá, až napokon mimosúdne vymáhanie nebolo úspešné. Žalovaná ďalej namieta, že po uplynutí doby dvoch rokov viazanosti vzniká nárok na bonus v podobe šesťdesiat mesiacov, kedy mala za to, že zariadenie môže užívať ďalších päť rokov v pôvodne dohodnutej sume. Žalovanej, ako sa už vyššie uviedlo, bolo zaslané odstúpenie od zmluvy, ktoré neprevzala a v rámci ktorého bola zmluva ukončená k 15.06.2020. Žalovaná spomína dvojročnú viazanosť, avšak zmluva bola ukončená, respektíve došlo k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu neplatenia na strane žalovanej. Žalovaná počas celej doby neuhradila ani jednu zálohovú platbu a zároveň si nerozporuje v tvrdení, že by produkty neužívala. Zariadenia používa dodnes, ako sama uvádza. K tvrdeniam žalovanej, že pri uzatváraní zmluvy podpísala oboznámenie sa s obchodnými podmienkami, ktoré jej podľa jej tvrdení neboli predložené, žalobca uvádza, že obchodné podmienky sú verejne dostupné a prístupné na internetovom portáli žalobcu, čo značí neospravedlniteľnosť nevedomosti a neznalosti žalovanej. V

súlade s uvedeným žalovaná na svoju obranu neuviedla žiadne konkrétne okolnosti a skutočnosti, ktoré by spochybňovali žalobcov nárok a jej vyjadrenia v odpore sú zmätočné.

6. Podľa článku 8 (ďalej aj ako „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa , na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

8. Podľa , všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

9. Podľa , súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

10. Podľa , ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. V predmetnom prípade bola žaloba podaná na Okresnom súde v Trebišove, po podaní námietky miestnej príslušnosti bola vec postúpená tunajšiemu súdu. Z uvedeného dôvodu po vyššie uvedených úkonoch konal vo veci tunajší súd, ktorý je vo veci miestne príslušný, ako všeobecný súd žalovanej.

12. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 15.03.2024, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 13.03.2024 ospravedlnil neprítomnosť na nariadenom pojednávaní. Žalovaná nevyužila svoje právo a na nariadené pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavila. Vzhľadom na skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručené riadne a včas (č. l. 55 rub spisu), pričom bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania, súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

13. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

14. V zmysle , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

15. V zmysle , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

16. V zmysle , právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

17. V zmysle , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

18. V zmysle , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. V zmysle , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. V zmysle , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

21. V zmysle , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. V zmysle , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. V zmysle § 100 ods. 2 bčianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

24. V zmysle , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. V zmysle a , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

26. V zmysle , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

27. V zmysle , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

28. V zmysle , každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.

29. V zmysle , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

30. V zmysle , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

31. V zmysle , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

32. V zmysle , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

33. V zmysle , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

34. V zmysle , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

35. V zmysle , ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, vstave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

36. V zmysle , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

37. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o nájme zariadenia, na základe ktorej sa prenajímateľ zaviazal prenechať nájomcovi do užívania vyššie spomínané zariadenia a nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi cenu za nájom zariadení v zmysle Cenníka pre nájom zariadení, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú so záväzkom viazanosti v trvaní dva roky. Uzatvorenie predmetnej zmluvy nebolo v konaní sporné.

38. Z obsahu zmluvy (č. l. 12 spisu) vyplýva, že nájomca je v prípade zániku zmluvy z akéhokoľvek dôvodu povinný vrátiť zariadenia prenajímateľovi v nepoškodenom stave spolu s príslušenstvom vrátane originálneho balenia a to najneskôr do dňa zániku zmluvy. V prípade porušenia tejto povinnosti je nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi náhradu škody uvedenú v Cenníku.

39. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nárok vzniknutý mu z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. a nasl. . Pokiaľ súd uvedenú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, na právny vzťah založený touto zmluvou aplikoval príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ).

40. Z faktúry VS 3720664432 zo dňa 06.07.2020 vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanej nájomné za prenájom zariadení a náhradu škody za nevrátené prenajaté zariadenia po zániku zmluvy a to všetko v súlade so zmluvou a jej neoddeliteľnou súčasťou. Dlžná suma spolu predstavuje výšku 1 267,20 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 154,80 eur (úhrada za produkty a služby), zo sumy 1 112,40 eur (náhrada škody za produkty a služby) a sumy 5 eur (neuhradené položky z cenníka služieb). Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná uhradila sumu 5 eur, ktorá čiastka bola započítaná na úhradu splatnej faktúry, preto predmetom konania je nezaplatená časť faktúry č. 3720664432 zo dňa 06.07.2020 vo výške 1 2673,20 eur (č. l. 24 spisu).

41. Z odstúpenia od nájomnej zmluvy zo dňa 19.05.2020 (č. l. 29 spisu) vyplýva, že žalobca odstúpil od uzatvorenej nájomnej zmluvy o nájme zariadenia zo dňa 19.11.2019, pričom vyzval žalovanú na doručenie prenajatých zariadení a to do 14 dní od nadobudnutia účinnosti odstúpenia. Z obsahu odstúpenia vyplýva, že odstúpenie od zmluvy o nájme zariadenia nadobudne účinnosť po uplynutí 14 dní od doručenia odstúpenia, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy. Odstúpenia sa považuje za doručené aj uplynutím odbernej lehoty.

42. Z doručenky na č. l. 60 a 61 spisu vyplýva, že žalovaná odstúpenie od zmluvy neprevzala v odbernej lehote, preto bola zásielka dňa 02.06.2020 vrátená odosielateľovi, t.j. žalobcovi.

43. V konaní nebolo sporné, že na vec je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Súd potom pri aplikácii ex offo skúmal, či nedošlo k oslabeniu práva žalobcu, ktoré zakladá dôvod pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku, tzn. či nedošlo k premlčaniu žalobou uplatneného nároku. V zmysle totiž platí, že po márnom uplynutí premlčacej lehoty právo nemožno vymáhať, pričom na túto skutočnosť musí súd prihliadnuť aj bez námietky. Ipso facto, v prípadoch spotrebiteľských právnych vzťahov sa nárok po uplynutí premlčacej lehoty neoslabuje (ako tomu býva pri klasickom premlčaní), ale priamo zaniká a preto súd takéto zaniknuté právo prípadne nemôže vôbec priznať.

44. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom.

45. V danom prípade žalobca vystavil žalovanej faktúru, VS: 3720664432 zo dňa 22.06.2020 vo výške spolu sumy 1 272,20 eur, v ktorej sume žalobca žalovanej fakturoval sumu 154,80 eur za poskytnuté produkty a služby (v zmysle zmluvy nájom zariadení), ako aj sumu 1 272,20 eur, ktorá suma predstavuje náhradu škody (č. l. 24, 28 spisu): V predmetnej faktúre žalobca vyzval žalovanú aj na úhradu neuhradených položiek podľa cenníka služieb vo výške 5 eur, keď podľa skutkových tvrdení žalobcu sa jedná o náhradu za upomienky. Predmetná faktúra znejúca spolu na sumu 1 272,20 eur bola splatná dňa 06.07.2020. Na uvedenej faktúre bola uskutočnená čiastočná úhrada žalovanej vo výške 5 eur. Žalovaný v konaní neprodukoval skutkové tvrdenia, na ktorú časť jednotlivých nárokov uvádzaných vo faktúre započítal čiastočnú úhradu vo výške 5 eur.

46. Vzhľadom na skutočnosť, že faktúra v sebe zahŕňa žalobcom uvádzané čiastkové nároky, súd sa ďalej v rozsudku vyjadruje k jednotlivým nárokom osobitne. Totiž žalobca v súdu doručenej faktúre žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy za poskytnuté služby (suma 154,80 eur), na úhradu nákladov za upomienky (5 eur) a na náhradu škody, ktorá mu vznikla nevrátením prenajatých zariadení (suma 1 112,40 eur).

47. normuje ako lex generalis trojročnú všeobecnú premlčaciu lehotu, ktorá právna úprava je definovaná v . Následne normuje časový okamih začatia plynutia všeobecnej premlčacej lehoty ako deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Časový okamih vzniku premlčacej lehoty je zhodný s okamihom vzniku tzv. žalobného práva, tzn. ide o deň, v ktorý veriteľ mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho subjektívneho práva na súde.

48. Vo vzťahu k prvej časti faktúry, sumy 154,80 eur a 5 eur, a to pokiaľ sa týka prvého nároku vo výške 154,80 eur táto bola vyhotovená titulom platby za prenájom zariadení, vo zvyšnej časti nároku 5 eur sa jednalo o náhradu nákladov, ktoré žalobcovi vznikli. K tomu súd uvádza, že actio nata (inak aj žalovateľnosť, alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobou) nastáva v predmetnom prípade deň nasledujúci po splatnosti dlhu, keď v predmetnom prípade mala žalovaná povinnosť dlh splniť do 06.07.2020, potom nasledujúci deň, t.j. 07.07.2020 je prvý deň, kedy žalobca disponoval pohľadávkou po lehote splatnosti a týmto momentom mohol uplatniť žalobu na ochranu svojho práva na súde. Na predmetný prípad je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá trojročná premlčacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 07.07.2020 a uplynula dňa 07.07.2023.

49. V zmysle a platí, že pri práve na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia lehota, a to subjektívna (dvojročná) a objektívna (trojročná), začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne. Vo vzťahu k týmto lehotám je nutné konštatovať, že ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia lehota. Pokiaľ sa týka dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty platí, že začiatok jej plynutia závisí od nadobudnutia vedomosti oprávneného subjektu zákonom predpokladaných skutočnostiach, tzn. že škoda vznikla, v akej výške a kto ju spôsobil. Vo vzťahu k trojročnej objektívnej premlčacej lehoty je nutné konštatovať, že jej začiatok je určený dobou, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

50. Vo vzťahu k druhej časti faktúry, sumy 1 112,40 eur, ktorá bola vyhotovená titulom náhrady škody má súd za to, že v tomto prípade je pri aplikácii a nutné skúmať dve premlčacie lehoty a to ako subjektívnej (2 roky), tak aj objektívnej (3 roky). Pričom však platí, že ak súd zistí, že došlo k uplynutiu čo i len jednej z nich, nie je potrebné ďalej skúmať plynutie druhej premlčacej lehoty.

51. V predmetnom prípade vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody je súd toho názoru, že trojročná objektívna premlčacia lehota začala plynúť v dňa 01.07.2020, keď súd mal za to, že tak, ako to vyplýva z odstúpenia od zmluvy (č. l. 29 spisu), účinnosť odstúpenia nastala po uplynutí 14 dní od doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy zo dňa 19.05.2020 žalovanej. Odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo žalovanej doručované poštou s tým, že dňa 02.06.2020 sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej

lehote (potvrdenie na č. l. 60, 61 spisu), teda týmto dňom sa považuje za doručenú žalovanej. Odo dňa nasledujúceho je potrebné aplikovať 14-dňovú lehotu, po uplynutí ktorej nastala účinnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy, tzn. účinnosť nastala dňa 16.06.2020. Žalobca žalovanej poskytol 14-dňovú lehotu na dobrovoľné vrátenie prenajatých zariadení, ktorá lehota žalovanej začala plynúť prvého dňa po účinnosti odstúpenia, tzn. 17.06.2020 a uplynula dňa 30.06.2020. Tzn. k vzniku škody došlo po uplynutí 14 dní od účinnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy zo dňa 19.05.2020, t.j. dňa 01.07.2020, keď žalovaná mala možnosť ešte do 30.06.2020 prenajaté zariadenia vrátiť tak, ako jej túto lehotu poskytol žalobca. Od 01.07.2020 začala právnemu predchodcovi žalobcu plynúť trojročná objektívna premlčacia doba ( ) na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá 3-ročná premlčacia lehota v tejto časti uplynula dňa 01.07.2023.

52. Súd má za to, že dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva uplynula ešte skôr, keď najneskôr dňa 15.06.2020, kedy žalobca vystavil faktúru č. 3720664432 mal žalobca vedomosť o tom, že mu vznikla škoda, kto ju spôsobil a v akej výške. Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva zo súdu preloženej faktúry. Odo dňa nasledujúceho (16.06.2020) po nadobudnutí subjektívnej vedomosti žalobcu o tom, že mu vznikla škoda, v akej výške a kto ju spôsobil, je potom najneskôr nutné počítať plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá podľa názoru súdu uplynula najneskôr dňa 16.06.2022.

53. V predmetnom prípade z obsahu spisového prehľadu Okresného súdu Trebišov, ako aj z podacej pečiatky Okresného súdu Trebišov (č. l. 1 spisu) vyplýva, že žaloba bola na Okresný súd Trebišov doručená dňa 26.07.2023, tzn. po uplynutí vyššie uvedených premlčacích lehôt na uplatnenie žalobného nároku a to pokiaľ sa týka náhrady za nájom zariadenia, náhrady nákladov za upomienky, ako aj nároku na náhradu škody. Súd potom nemôže priznať právo žalobcu uplatnené podanou žalobou, keď v čase podania žaloby predmetné právo nebolo možné uplatniť v konaní pred súdom. Žalovaná v konaní nenamietala premlčanie žalobou uplatneného nároku, ale súd pri postupe v súlade s ex offo skúmal premlčanie uplatneného nároku a pri zistení nemožnosti priznania uplatneného nároku z dôvodu, že bol na súd doručený po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

54. S poukazom na uvedené skutočnosti sa súd ďalej nezaoberal hmotnoprávnym nárokom žalobcu na zaplatenie dlžných súm, keď v konaní bolo ustálené premlčanie uplatneného nároku a výsledok ďalšieho prieskumu žalovanej istiny by nemohol mať na výsledok konania žiadny vplyv.

55. Vo vzťahu k nároku na náhradu za nevrátené prenajaté zariadenia vo výške 1 112,40 eur súd na doplnenie uvádza, že na základe skutkových tvrdení žalobcu, ako aj na základe súdu predloženej faktúry a zmluvy dospel k záveru, že je predmetný nárok potrebné posúdiť ako nárok na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla nevrátením prenajatých zariadení, keď spôsob výpočtu tejto škody žalobca zdôvodnil odkazom na cenník. Pokiaľ by bol však aj súd nedospel k právnemu záveru o právnej kvalifikácii predmetnej časti uplatňovaného žalobného nároku ako nároku na náhradu škody, ale dospel by k záveru, že sa jedná o zmluvný nárok, v takom prípade by platili lehoty uvedené v časti týkajúcej sa nároku za prenajaté zariadenia a aj v takomto prípade by žalobcovi uplynula premlčacia doba na uplatnenie nároku pred podaním žaloby, t.j. dňa 07.07.2023, tzn. 3 roky odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 3720664432 zo dňa 15.06.2020, splatná dňa 06.07.2020.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobný nárok žalobcu v rozsahu požadovanej istiny ako premlčaný zamietol.

57. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú aj na úhradu úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Úroky z omeškania predstavujú sekundárny právny nárok, ktorý vzniká ex lege ako dôsledok porušenia primárnej právnej povinnosti plniť svoj peňažný záväzok včas a riadne. Možno ich vymedziť ako určitú majetkovú sankciu, ktorú zákon spája výlučne s omeškaním plnenia peňažného záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že súd zamietol žalobcu čo do zaplatenia istiny, nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré sú sekundárnym nárokom závislým od povinnosti zaplatenia istiny. Súd preto nárok žalobcu aj vo vzťahu k zaplateniu úrokov z omeškania z dlžných súm zamietol.

58. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

60. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Súd žalobu v plnom rozsahu zamietol, preto úspech žalovaného predstavuje 100%, avšak súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalovanému v predmetnom konaní trovy konania nevznikli, preto rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.