Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-49-2020.pdf
PDF · 97.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2Csp/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúceho prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258713, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska č. 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanej R. J., R.. XX. XX. XXXX, T. D. I. XXX, o zaplatenie 1.379,71 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 905,24 Eur, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 905,24 Eur od 19. 12. 2017 do zaplatenia.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,2 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17. 04. 2020 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.379,71 Eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.379,71 Eur od 16. 09. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 30. 09. 2016 uzavrel ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „úverová zmluva“), obsahom ktorej bol jeho záväzok poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca vo výške 5.000,- Eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 3.1 úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených prevodom na účet určený žalovanou alebo iným dohodnutým spôsobom. Žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.324,79 Eur tak, že sumu 1.304,24 Eur čerpala platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 20,56 Eur predstavujú poplatky. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a do dňa spísania žaloby uhradila len časť dlžnej sumy vo výške 399,- Eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Žalovaná na predžalobné výzvy nereagovala. Žalobca taktiež poukázal na bod 4.3, body 7 a 10 úverovej zmluvy, § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej vyhlásil dňa 18. 12. 2017 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči nemu k dátumu spísania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.379,91 Eur (sumu 1.154,- Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, sumu 177,76 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru, sumu 27,67 Eur z titulu dlžného poistného z úveru, sumu 20,- Eur nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Zároveň si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.359,71 Eur od 19. 12. 2017 do zaplatenia.
2. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 15. 06. 2020 a súčasne ju vyzval, aby sa k podanej žalobe v stanovenej lehote vyjadrila. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 07. 2020 uviedla, že uznáva pohľadávku oprávneného v celom rozsahu s tým, že čerpala finančné prostriedky tak, ako je uvedené v žalobe. Žiadal súd, aby jej žalovanú sumu s prísl. povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur.
3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní, doručenom súdu dňa 06. 08. 2020 uviedol, že súhlasí s tým, aby žalovaná splácala dlžnú sumu v splátkach, avšak nesúhlasí s výškou splátky 20,- Eur mesačne. Poukázal na to, že v súlade s konštantnou judikatúrou by mala byť priznaná suma vrátane príslušenstva uhradená do jedného roka.
4. Súd vec v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25. 08. 2020 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 20. 07. 2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaná bola na pojednávanie riadne predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania, preto potom súd vec prejednal v jej neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 30. 09. 2016, výpisom z úverového účtu žalovanej, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21. 12. 2017, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 05. 09. 2017, podacím hárkom č. EPH105446733 (č.l. 52 spisu), výpisom z obchodného registra žalobcu, ako aj podaním zo dňa 10. 07. 2020.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrela so žalovanou dňa 30. 09. 2016 zmluvu označenú ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“ (ďalej „úverová zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej revolvingový spotrebiteľský úver s výškou úverového rámca 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach. Z predmetnej zmluvy vyplývajú nasledovné zmluvné podmienky: výška úverového rámca: 5.000,- Eur, aktuálna výška úverového rámca: 1.700,- Eur, výška úrokovej sadzby: 30 % fixná, výška mesačnej splátky min 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najvyšší bližší násobok 300,- Eur, zvolený súbor poistenia: základný súbor poistenia, poplatok za poistenie: 3,33 %, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci a splatnosť prvej mesačnej splátky v 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. V časti 1. predmetnej úverovej zmluvy- základné podmienky zmluvy je konštatované „dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN: výška čerpania revolvingového úveru 1700,- Eur, výška mesačnej splátky 165,73 Eur, splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach. Pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru a to aj pred poskytnutím revolvingového úveru. Celková čiastka k zaplateniu bola uvedená vo výške 1.988,76 Eur.
7. V zmysle bodu 3.1 predmetnej zmluvy bol dlžník oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania na kúpu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený dlžníkom alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií.
8. V bode 7.1 písm. a) Následky porušenia povinností klienta k predmetnej zmluve ako následok toho, že klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas bola upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných poplatkov a úrokov v lehote a súčinnosťou, ktorú veriteľ určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
9. Z výpisu z úverového účtu žalovanej a z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov bola žalovanej poskytnutá dňa 05. 10. 2016 suma 1.304,24 Eur. Žalovaná zaplatila celkom sumu 399,- Eur.
10. V listine označenom ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. 42754944501100“ adresovanej žalovanej, žalobca uviedol, že nakoľko žalovaná úver nesplácala riadne
a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a ku dňu 18. 12. 2017 sa záväzok žalovanej sa stal splatným v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.379,71 Eur. Žalobca na základe výzvy súdu predložil Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 05. 09. 2017, z ktorej vyplýva, že žalovanú vyzval na úhradu dlžnej čiastky 176,- Eur a upozornil ju na možnosť zosplatnenia úveru. Ako doklad o doručení pripojil podací hárok EPH105446733.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy; zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení účinnom ku dňu zavretia zmluvy; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“); spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ; na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ; Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
16. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ; poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Predmetnú úverovú zmluvu, uzatvorenú dňa 30. 09. 2016 medzi žalobcom a žalovanou súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Súd dospel i k záveru, že predmetná zmluva má i spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovala žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá čerpaním úveru uspokojovala svoje osobné potreby a žalobca vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, i ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenom závere nič nemení, že následne pohľadávku z tejto zmluvy nadobudol iný subjekt. Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd je názoru vzhľadom na ustanovenie § 9 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, že úver poskytnutý na základe zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca so žalovanou dňa 30. 09. 2016 je bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z predmetnej zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanej poskytnutý úver, keď v predmetnej zmluve je v časti 1 bod 1.1 uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- Eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 1.700,- Eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť, aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené dva rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo nepochybne platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva tiež neobsahuje správny údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo znenia zmluvy je zrejmé, že v zmluve sa nachádza predformulovaný text o poistení schopnosti splácať úver, avšak zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého. Pokiaľ tvoril výšku splátky úveru aj poplatok za poistenie pri základnom súbore poistenia, mal byť nevyhnutne tento poplatok zahrnutý pre účely výpočtu celkovej čiastky spojených s úverom. Všetky tieto okolnosti (predformulovaný text zmluvy bez možnosti odmietnutia, poplatku za poistenie) nasvedčujú tomu, že poistenie uzavreté veriteľom nie je osobitnou službou poskytnutou dlžníkovi, ale bolo vecou obchodných nákladov samotného veriteľa, žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o poplatku za poistenie schopnosti splácať úver - základný súbor poistenia, uvedený v základných parametroch úveru zmluvy o úvere, bola podmienkou uzavretia zmluvy a žalovaná musela podpísať aj dojednanie o poistnom resp. poplatku, pokiaľ chcela dosiahnuť poskytnutie úveru. A preto náklady na poistenie bolo potrebné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa, teda do celkovej čiastky ktorú má spotrebiteľ uhradiť, pretože to bolo podmienku toho, aby žalovaná získala spotrebiteľský úver alebo ho získala za ponúkaných podmienok. Vychádzajúc z takto určenej správnej výšky celkovej čiastky úveru a výšky RPMN uvedenej v zmluve a samotného znenia predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že suma poplatku spojená s poistením do nákladov zahrnutá nebola a preto aj výška RPMN bola uvedená nesprávne. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že i z tohto dôvodu je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve je obligatórny údaj nesprávny, v neprospech spotrebiteľa čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky. V úverovej zmluve je tento
obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech spotrebiteľa, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume „preplatenia“ úveru, čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať žiadne úroky ani poplatky.
18. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila mal súd za preukázané, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne splácala. Žalovaná z dôvodu, že spotrebiteľský úver, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 30. 09. 2016 sa vzhľadom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) v spojení s ust. § 9 ods. 2 písm. g) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, tak bola povinná vrátiť žalobcovi iba poskytnutú istinu v celkovej výške 1.304,24 Eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Z tvrdení žalobcu a z predloženej listiny žalobcu, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila súd zistil, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 399,- Eur, preto potom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 905,24 Eur (1.304,24 - 399,- Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 905,24 Eur od 19. 12. 2017 do zaplatenia so zreteľom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16. 07. 2020 uviedla, že uznáva nárok v celom rozsahu, pretože skutočne čerpala finančné prostriedky, takéto vyjadrenie súd nepovažoval za uznanie nároku resp. mohlo by ísť o uznanie len vo vzťahu k zaplateniu istiny. Súd prihliadol na to, že ide o spotrebiteľský spor, žalovaná je priemerný spotrebiteľ bez vzdelania a táto nevie posúdiť náležitosti predmetnej zmluvy. Okrem toho ani neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku v zmysle ust. § 282 CSP, nakoľko žalobca nedal návrh na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie nároku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vo zvyšku súd žalobu zamietol.
19. Pokiaľ žalovaná žiadala súd, aby jej žalovanú sumu s prísl. povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur, s výškou takto navrhnutých splátok žalobca nesúhlasil. Preto potom podaním zo dňa 10. 08. 2020 vyzval žalovanú, aby predložila listinné doklady na preukázanie jej osobných, majetkových, zárobkových pomerov (správu o zárobku, aké má výdavky s bývaním, vyživovacie povinnosti k deťom, ohľadom vlastníctva nehnuteľností, účtov v peňažných ústavoch resp. iných výdavkoch), aby mal súd podklady pre posúdenie splácania žalovanej sumy s prísl. v splátkach. Žalovaná listinné doklady ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nepreložila (boli súdu doručené až dňa 26. 08. 2020), preto súd nemal podklady k tomu, aby mohol rozhodnúť o splátkach.
20. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal úspech v rozsahu 65,6 %, žalovaná v rozsahu 34,4 %, preto potom súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,2 % (65,6 % - 34,4 %) s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 4 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.