Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32P-194-2020.pdf
PDF · 104.72 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/194/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov: matky S. W., trvale bytom Q. XXXX/XX, T. a otca N. C., trvale bytom N. XXXX/X, T., zastúpeného v konaní S.. K. J., advokátom so sídlom D. XXXX/XX, T., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec dieťaťa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého otec bude oprávnený sa s maloletou stýkať každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec si vyzdvihne a odovzdá maloletú v mieste bydliska matky. K. je povinná styk otca s maloletou umožniť a maloletú na styk riadne pripraviť. Návrh otec odôvodnil tým, že mu matka vôbec neumožňuje stretávanie s maloletou, a napriek jeho urgenciám sa v konaní o úpravu styku s maloletou, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 34P/214/2018, nevykonáva vyše jedného roka akékoľvek dokazovanie. Uviedol, že na základe otcovho návrhu zo dňa 3.10.2017 na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorým otec navrhoval maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, určiť otcovi výživné v sume 100,- Eur mesačne a upraviť styk otca s maloletou v každom druhom týždni od piatku do nedele, bolo na tunajšom súde vedené pôvodné konanie pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Vo svojom návrhu poukázal aj na to, že maloletá sa narodila mimo manželstva rodičov a doposiaľ súd neupravil rodičovské práva a povinnosti k nej, i keď už predtým na základe otcovho návrhu na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti z roku 2014 prebiehalo konanie na Okresnom súde T. pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ktorý návrh otec na pojednávaní po dohode s matkou zobral späť a súd konanie zastavil. Nakoľko s matkou sa ani v konaní XXP/XXX/XXXX nebolo možné dohodnúť na úprave režimu stretávania otca s maloletou, otec súhlasil s návrhom súdu na uzavretie rodičovskej dohody ohľadom zverenia dieťaťa matke a úpravy vyživovacej povinnosti otca s tým, že konanie o návrhu na úpravu styku s maloletou sa vylúči na samostatné konanie. Vzhľadom na uvedené bolo konanie pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX skončené rozsudkom zo dňa 4.7.2018, č.k. 34P/174/2017- 136 a konanie o úprave styku bolo vylúčené na samostatné konanie vedené pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. V konaní XXP/ XXX/XXXX otec od počiatku navrhoval vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, za účelom odborného vyšetrenia mal. Q. C. ako aj rodičov dieťaťa a posúdenia najvhodnejšej úpravy styku otca s maloletou. Rovnako písomne namietal zaujatosť pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. z dôvodu, že na tomto úrade pracuje sestra matky maloletej. Napriek tomu však súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP/ XXX/XXXX- 98, takmer po roku od otcovho návrhu na začatie konania o úpravu rodičovských práva povinností, uložil rodičom povinnosť, aby sa spolu s maloletou Q. zúčastnili konzultácií pred Referátom
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. k posúdeniu vzájomných vzťahových väzieb, predstavy dieťaťa vo veci úpravy styku a posúdenia najvhodnejšej úpravy styku otca s maloletou. Konzultácie na referáte PPS ÚPSVaR Trenčín vôbec neprebiehali podľa úlohy, ktorú mu súd uvedeným uznesením zadal, a ani raz otcovi neumožnili konzultáciu za účasti dcéry a vo svojich správach ani neuviedli žiadne zistenia o predstave dcéry na úpravu styku. Otcove námietky voči takémuto postupu úrad vo svojej správe zo dňa 28.5.2019 vyhodnotil ako nátlak zo strany otca a fakticky odmietli ďalej realizovať nariadenú poradensko-psychologickú službu s tým, že osobnostné posúdenie maloletej je v kompetencii súdneho znalca. Vzhľadom na uvedený stav otec písomným podaním zo dňa 28.3.2019 opätovne navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, za účelom odborného vyšetrenia mal. Q. C. ako aj rodičov dieťaťa a posúdenia najvhodnejšej úpravy styku otca s maloletou. Nakoľko od uvedeného podania zo dňa 27.3.2019 súd vo veci nevykonal žiaden úkon, po uplynutí 14 mesiacov otec Urgenciou vykonania dokazovania zo dňa 19.06.2020 opätovne žiadal súd o vykonanie znaleckého dokazovania. Matka s otcom nekomunikuje a nie je možné sa s ňou nijako dohodnúť o realizácii otcovho stretávania s dcérou. Otec mal za to, že bez bezodkladnej úpravy pomerov reálne hrozí pretrhnutie citovej väzby dcéry k svojmu otcovi a je preto dôvodné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi účastníkmi konania a maloletou. Dodal, že maloletá má k nemu dobrý vzťah a chce byť s ním. Pred podaním návrhu vo veci samej zo dňa 3.10.2017 otcove stretávanie s dcérou vždy prebiehalo za prítomnosti matky, pričom matka počas stretávania do jeho priebehu neadekvátne zasahovala, iniciovala hádky, ktoré sa ani netýkali maloletej, ale zaťahovala do nich aj dcéru, ktorá ani nevedela o čo ide. Preto otec žiadal upraviť stretávanie bez prítomnosti matky. Matka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 4.7.2018 v konaní 34P/174/2017 k návrhu vo veci samej vyjadrila, že trvá na úprave styku otca s maloletou vždy v prítomnosti matky s tým, aby sa frekvencia úpravy styku riadila odporučením psychológa. Napriek uvedenému však matka otcovi neumožnila stretnutie s dcérou ani za matkinej prítomnosti. Na otcove telefonáty a správy matka nereagovala a keď prišiel za dcérou do miesta trvalého bydliska matky, buď sa matka zatajila, alebo sa mohol s dcérou rozprávať len cez okno jej izby alebo cez zamknutú bránu. Keď sa prišiel informovať ohľadom dcéry do jej školy a bolo mu umožnené sa s dcérou porozprávať cez hodinu telesnej výchovy, dcéra sa potešila z otcovej prítomnosti, ale hneď vyjadrila obavu, že matka bude zúriť keď sa dozvie že bola s otcom. Tvrdenie matky, že dcéra úplne odmieta kontakt s otcom vôbec nie je pravdivé a ani nebolo ničím potvrdené, pričom takáto skutočnosť neuvádza sa neuvádza ani v správe od RPPS ÚPSVaR Trenčín z poradensko-psychologického procesu, podľa ktorého maloletá považuje otca za najbližšieho člena svojej rodiny. S dcérou sa otec naposledy stretol dňa 29. 07. 2020 v čase asi od 11:30 hod. do 12:30 hod. v mieste jej trvalého bydliska v T., kde sa spolu rozprávali cez plot. Matka predtým v daný deň na otcove telefonáty nereagovala, nedvíhala mu telefón. Keď otca dcéra po príchode pred jej bydlisko zbadala, prišla za ním a rozprávali sa aspoň cez plot. Dcéra uviedla, že matka nie je doma a že jej zo svojho mobilu zavolá, aby ju pustila s otcom do mesta na obed a do hračiek. Matka jej telefón zdvihla, ale zakázala jej ísť s otcom. Preto sa otec s maloletou cez hodinu spolu rozprávali iba cez plot, pričom otec zistil, že maloletá má jeho telefónne číslo vo svojom mobile zablokované.
2. Na osvedčenie svojich tvrdení otec súdu predložil: návrh na začatie konania zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Okresného súdu T. č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 04.07.2018, sťažnosť otca zo dňa 26.01.2018 proti uzneseniu Okresného súdu T. sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 02.10.2018, správu z poradensko-psychologického procesu od B. T. zo dňa 28.05.2019, vyjadrenie otca k veci samej k sp.zn. XXP/XXX/XXXX, urgenciu vykonania dôkazov zo dňa 18.06.2020 k sp.zn. XXP/XXX/XXXX, zápisnicu o pojednávaní dňa 04.07.2018 vo veci sp.zn. 34P/174/2018.
3. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že matka s návrhom otca nesúhlasí, jej právnička navrhla úpravu styku každú druhú sobotu za prítomnosti matky a s tým otec nesúhlasil. Matka trvá na tom, aby styk prebiehal každý druhý víkend buď v sobotu alebo v nedeľu za jej prítomnosti. Naposledy bolo realizované stretnutie asi týždeň pred jej narodeninami, nakoľko bola v práci, bola počas styku prítomná jej matka, pretože matka nechce, aby bola Q. s otcom sama, lebo sa o ňu bojí. Viac krát sa nevhodne správal voči malej, nevhodne sa jej dotýkal a bojí sa, aby to neprešlo k niečomu závažnejšiemu. Matka býva spolu s maloletou a jej mamou v 5 izbovom rodinnom dome, ktorého je matka spoluvlastníčkou. Q. má vlastnú izbu, ale spáva s matkou, nechce spávať sama. Matka pracuje pre spoločnosť F. s.r.o. na pozícii I. s približným mesačným príjmom 650 Eur netto. Q. pôjde do štvrtého ročníka ZŠ. Navštevuje krúžok anglického jazyka s poplatkom 15 Eur na mesiac, plus sa dokupujú
učebné materiály a dohromady to robí asi 20 Eur. Maloletá navštevuje očnú ambulanciu z dôvodu strabizmu, nosí okuliare. Otec občas Q. zatelefonuje, ale telefonáty sú zo strany malej chladné, niekedy mu ani nedvihne. Stretávajú sa tak cca raz za tri mesiace, príde neohlásene, matka je vždy nablízku a keď otec odíde, Q. jej hovorí, že nechce aby za ňou chodil a bojí sa mu to povedať. Stretávajú sa pri dome, malá nechce ísť ani na ulicu, viac-menej sa cez plot rozprávajú, trvá to asi 5 až 10 minút. S maloletou bol vykonaný neformálny rozhovor. Maloletá povedala, že sa nechce stretávať s otcom tak, ako to on navrhuje, to by bolo dlho pre ňu a chce aby bola mamina pri tom, lebo jej tatino robí zle, ťahá ju za uši a líca a jej sa to nepáči. Nepáči sa jej, že tatino nedodrží slovo, aj keď jej povedal, že príde za týždeň, tak neprišiel a ona si to počítala, kedy ubehne týždeň. Q. povedala, že by sa chcela s otcom stretávať raz za život alebo raz za pol roka, ale to nevie či bude dobrý nápad, asi bude lepšie raz za život. Uviedla, že jej tatino telefonuje raz za deň, ale ona mu to nie vždy dvihne, lebo sa jej to nedá a aj keby sa jej dalo, tak by s ním nechcela telefonovať. Keď za ňou prišiel otec do školy začala plakať, nepáči sa jej keď za ňou chodí do školy, ale páči sa jej, že keď príde sa nemusí učiť. Otec na podanom návrhu trvá. Nesúhlasí, aby sa styk realizoval len za prítomnosti matky, podala na neho už 3 trestné oznámenia. Všetky tieto oznámenia sa uzavreli ako neopodstatnené. Aktuálne styk neprebieha nijako. Maloletá otca v telefóne vypína, jeho číslo má zablokované. Otec keď sa chce stretnúť s maloletou, musí ísť za ňou do školy aj to s obavami, že bude robiť matka cirkus v škole. Pri dome matky sa rozprávajú len cez plot, matka maloletej nedovolí vyjsť ani za bránu. Inak styk neprebieha, matka mu v tom bráni. Chcel dcéru zobrať aj do Mc A., ale matka nedovolila. Ani k starým rodičom matka malú nepustí. Výživné platí riadne. Otec býva sám v 2-izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Dcéra má u neho vytvorené podmienky, spala by v spálni a on v obývačke. Otec pracuje ako vlakvedúci s príjmom 570 Eur mesačne brutto. Dostáva k tomu aj diéty. Zo záveru správy vyplynulo, že je zrejmé, že styk otca s mal. dieťaťom sa nerealizuje vôbec a kolízny opatrovník mal za to, že je na mieste, aby bol styk otca s dieťaťom upravený. Uviedol, že je v záujme mal. dieťaťa, aby sa pravidelne stretávalo so svojim otcom, preto odporučil súdu návrhu otca vyhovieť.
4. Na tunajšom súde pod spisovou značkou 34P/214/2018 prebieha konanie o návrhu na úpravu styku s maloletou.
5. O predpokladoch pre nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 324 -328 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
6. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
10. Podľa § 360 ods. 1 a 2 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
11. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3).
12. V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
13. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. V zmysle Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
15. V rozhodovanom prípade nejde o žiadny z predpokladov upravených v ustanoveniach § 365, 366 a 367 CMP. V danej veci preto pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z ust. § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak a z ust. § 325 CSP, ktorý obsahuje demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi. Z toho, že v prvej vete § 325 ods.2 CSP je použité slovo "najmä" vyplýva, že výrok neodkladného opatrenia obsahom môže, ale nemusí zodpovedať zákonnému textu. Podľa článku 4 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci. Tomu korešponduje taktiež článok 4 CMP. Súd pri poskytovaní ochrany neodkladným opatrením preto použije výrok, ktorý svojou povahou najviac zodpovedá osvedčenému právu, bez ohľadu na to, či tento výrok má normatívny základ v ust. § 325 ods. 2 CSP.
16. Pred začatím konania alebo po jeho začatí môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a za predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, v ktorej je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla bezodkladná, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je tak podmienená splnením predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je vždy potrebné prihliadať práve na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie). Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod..
17. Súd pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vychádzal len z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane príloh, lustrácii v registri obyvateľov a z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX, nakoľko pomerne krátka lehota na rozhodnutie o neodkladnom opatrení nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie (§ 329 CSP). Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že maloletá Q. pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 04.07.2018 bolo schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 130,- Eur mesačne. Zároveň predmetným rozsudkom bolo konanie o návrhu a úpravu styku vylúčené na samostatné konanie. Konanie o návrhu na úpravu styku s maloletou prebieha na tunajšom súde pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX. Otec podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že mu matka vôbec neumožňuje stretávanie s maloletou a chce zabrániť pretrhnutiu citovej väzby maloletej k otcovi.
18. V danom prípade možno konštatovať, že otec osvedčil existenciu právneho vzťahu účastníkov, neosvedčil však, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú dočasnú úpravu nariadením neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu. V danej veci nebola splnená podmienka naliehavej potreby okamžitého zásahu formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Na tunajšom súde pod sp.zn. XXP/ XXX/XXXX prebieha konanie o návrhu na úpravu styku s maloletou. V tomto konaní bolo uznesením č.k. 34P/214/2018-98 zo dňa 02.10.2018 uložené rodičom, aby sa spolu s maloletou zúčastnili
konzultácii pred Referátom poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. k posúdeniu vzájomných vzťahových väzieb, predstave dieťaťa vo veci úpravy styku, posúdeniu najvhodnejšej úpravy styku otca s maloletou, poradenstvu a pod.. Zo správy od UPSVAR T., referátu poradensko psychologických služieb, zo dňa 23.04.2019 ohľadne priebehu konzultácii vyplýva, že otec sa individuálnych konzultácii na referáte odmietol zúčastňovať. Uvedené rozhodnutie učinil napriek tomu, že bol zo strany úradu informovaný, že v prípade realizácie stretnutia maloletej s otcom, ktorý dlhšiu dobu nemal kontakt s vlastným dieťaťom, je potrebné pracovať najskôr s jednotlivými členmi rodiny (najmä rodičmi) individuálne. Tieto individuálne konzultácie sú zamerané najmä na odhalenie prekážky, pre ktorú nie je možné styk rodiča a dieťaťa riadne realizovať, prípravu rodičov a dieťaťa na spoločné stretnutie tak, aby rodič i dieťa stretnutie zvládli bez toho, aby na pôde RPPS došlo k sekundárnej viktimizácii dieťaťa a pod.. Ďalej zo správy vyplýva, že z celkového hľadiska bola spolupráca s rodinou veľmi náročná, nie len čo sa týka dohadovania termínov konzultácii, ale aj konzultácii ako takých. Dňa 26.02.2019 bola ÚPSVaR doručená Žiadosť o podanie správy z Obvodného odd. policajného zboru T. (06.03.2019 bola žiadosť doručená RPPS) vo veci podozrenia z prečinu ohovárania podľa §-u 373 od.1 Trestného zákona, zo spáchania ktorého je podozrivá matka. Na základe uvedených skutočností bol poradenský proces prerušený. Zo záverov následnej správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 28.05.2019 vyplýva, že rodičia aktuálne neprejavujú skutočný záujem v danej veci spolupracovať s RPPS prostredníctvom poradensko-psychologického procesu, pričom psychológ konkretizoval, že otec vyvíja na úrad neprimeraný tlak, spochybňuje postup ich práce a podal trestné oznámenie na matku, matka nemá záujem o obnovu vzťahu otca s maloletou, nakoľko verí, že otec je hrozbou pre ich spoločnú dcéru. Psychológ konflikt medzi rodičmi označil ako masívny, pre ktorý nie je možné plán ďalšej spolupráce s rodinou realizovať a ďalej tak pokračovať v poradensko-psychologickom procese podľa základných poradenských a etických princípov. Dodal, že v podmienkach RPPS zároveň nie je možné ani posúdiť či otec predstavuje, alebo nepredstavuje hrozbu pre maloletú Q., nakoľko osobnostné posúdenie je v kompetencii súdneho znalca. Z uvedeného je zrejmé, že problémy v komunikácii medzi rodičmi pretrvávajú niekoľko rokov, rodičia navzájom na seba podávajú trestné oznámenia, otec sa s maloletou stýka dlhodobo sporadicky. Otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia napriek niekoľko rokov pretrvávajúcim problémom rodičov ohľadne styku otca s maloletou a takmer tri roky od podania návrhu na úpravu práv a povinností k maloletej. Tieto skutočnosti deklarujú, že v danom prípade nie je naplnený predpoklad naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému dieťaťu formou nariadenia neodkladného opatrenia, kedy by nariadenie neodkladného opatrenia zabránilo pretrhnutiu rodičovskej väzby medzi otcom a maloletou, nakoľko táto väzba javí známky už dlhodobého narušenia. Uvedenému zodpovedá aj vyjadrenie maloletej, že sa nechce stretávať sa s otcom tak, ako to on navrhuje a chcela by sa s ním stretávať raz za život alebo raz za pol roka. Otec v návrhu uviedol, že dcéra sa potešila z otcovej prítomnosti, keď za ňou otec prišiel do školy, maloletá kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že keď za ňou otec prišiel do školy začala plakať, nepáči sa jej keď za ňou otec chodí do školy. Matka pri šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom a v konaní vedenej pod sp.zn. XXP/ XXX/XXXX viackrát poukazovala na nevhodné dotyky otca voči maloletej. Napriek tomu, že uvedené nebolo doposiaľ nijak preukázané, súd prihliadol i na vyjadrenie psychológa z UPSVAR T., podľa ktorého pre zhodnotenie či otec predstavuje alebo nepredstavuje hrozbu pre maloletú je nevyhnutné osobnostné posúdenie otca, ktoré je v kompetencii súdneho znalca. Zároveň súd poukazuje na správanie otca, ktorý sa odmietol zúčastňoval individuálnych konzultácii na referáte poradensko-psychologických služieb UPSAVR T., kládol si vlastné podmienky a vyjadroval sa, že podá na úrad trestné oznámenie. Uvedené konanie súd nepovažuje za vhodné správanie rodiča, ktorý má záujem na budovaní vzťahu s vlastným dieťaťom, o to viac v prípade, kedy rodičovská väzba je značne narušená a vyžaduje si postupné a pomalé zbližovanie maloletého dieťaťa s rodičom. Napriek uvedenému súd dodáva, že starostlivosť o maloleté dieťa je právom oboch rodičov a maloletá má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť aj zo strany rodiča, ktorému nie je zverená do osobnej starostlivosti, okrem prípadu, kedy rodič ohrozuje zdravie a život dieťaťa. Súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nemal za osvedčené, že je v najlepšom záujme maloletej rozhodnúť o úprave styku otca s maloletou neodkladným opatrením, ktoré by v tomto prípade založilo nový skutkový stav, čo nie je účelom neodkladného opatrenia. V danej veci je nevyhnutné vykonať širší rozsah dokazovania presahujúci rámec rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Pomerne krátka lehota na rozhodnutie o neodkladnom opatrení nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie (§ 329 CSP). Z uvedených dôvodov súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
19. Súd zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne rozlíšiť, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, a kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci
samej po vykonaní potrebného dokazovania. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, ale potreba osvedčenia základných skutočností, na základe ktorých možno dospieť k posúdeniu potreby nariadenia neodkladného opatrenia, sa nedá obísť. V prebiehajúcom konaní o úpravu styku budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 357 Civilného sporového poriadku). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).