Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/197/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Inteles s.r.o., Riazanská 64, Bratislava 831 03, IČO: 46 428 283, proti dlžníkovi: LKAS s.r.o., Galvaniho 7/D, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04, IČO: 46 969 063, proti povinnému: Stavebniny DEK s.r.o., Kamenná ul. 6, Žilina 010 01, IČO: 43 821 103, proti veriteľovi: UNIVENTA, s.r.o., Mjr. Archipova 405, Vyšný Kubín 026 01, IČO: 36 373 761 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči povinnému, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Súd povinnému, dlžníkovi a veriteľovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1) Pri označení strán sporu súd uvádza, že osobu, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, označuje zákona ako navrhovateľa ( ). Subjekt, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, súd označil pojmom „povinný“, lebo pojem odporca nepoužíva. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.07.2020 pred podaním žaloby vo veci samej navrhovateľ v záhlaví návrhu označil seba ako žalobcu, spoločnosť LKAS s.r.o. ako žalovaný v 1. rade, Stavebniny DEK s.r.o. ako žalovaný v 2. rade, UNIVENTA s.r.o. ako žalovaný v 3. rade. Súd pri označovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého je zrejmé, že v návrhu sa domáha, aby súd spoločnosti Stavebniny DEK s.r.o. uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, spoločnosť LKAS s.r.o. je dlžník, spoločnosť UNIVENTA s.r.o. je v poradí druhý záložný veriteľ. Ak nie sú splnené podmienky na označenie osoby, proti ktorej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje pojmom „žalovaný“ prichádza do úvahy jej označenie v súlade s hmotným právom (napr. dlžník, veriteľ, ručiteľ, záložca a podobne) strana 1085 Veľký komentár - Števček - Ficová - Baricová a spol..

2) Dňa 28.07.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd povinnému nariadil zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. K., zriadené na základe Záložnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 28.02.2020 pod číslom V-XXX/XXXX, vo vlastníctve spoločnosti LKAS s.r.o. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 03.07.2020 bol pod č. V-XXXX/XXXX povolený vklad zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam patriace spoločnosti LKAS, s.r.o. a to na zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z neuhradených faktúr č. 20200004, 20200005, 20200006, 20200007, 20200008, 20200009, 20200010, 20200012 a 20200013 v celkovej sume 86.293,11 eur. Uvedené záložné právo bolo dohodnuté s akceptovaním dvoch skôr zriadených záložných práv, a to v prospech povinného, ktorému svedčí záložné právo v 1. poradí na základe zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 28.02,2020 pod č. V-681/2020; a spoločnosťou UNIVENTA s.r.o. ktorému svedčí záložné právo v 2. poradí na základe zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 06.05.2020 pod č. V-XXXX/XXXX. Pri uzatváraní záložnej zmluvy bol žalobca ubezpečený, že hodnota nehnuteľností ako zálohu predstavuje sumu presahujúcu 220.000,-- eur. Po uzavretí záložnej

zmluvy medzi navrhovateľom a dlžníkom (vlastníkom nehnuteľnosti) sa navrhovateľ oboznámil so skôr registrovaným záložnými zmluvami a tiež sa oboznámil o začatí výkonu záložného práva. V záložnej zmluve registrovaná v prospech povinného v článku III. odsek 7 sa zmluvné strany dohodli, že pri výkone záložného práva iným spôsobom ako priamym predajom záložný veriteľ nemusí zabezpečiť znalecký posudok a môže stanoviť alebo dohodnúť podmienky splatnosti a menu kúpnej ceny za záloh alebo jeho časť, ako aj miesto a čas predaja podľa vlastného uváženia, vždy však s náležitou starostlivosťou, tak aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaké alebo porovnateľné aktíva zvyčajne predávajú za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. Navrhovateľ uvedené dojednanie považuje za neplatné s poukazom na a z dôvodu, že neprimerane môže zasiahnuť do práv navrhovateľa ako veriteľa. Táto úprava umožňuje povinnému postupovať svojvoľne, nakoľko svojvoľne určí hodnotu predajnej ceny nehnuteľnosti. Vylúčenie povinnosti stanoviť hodnotu nehnuteľnosti znaleckým posudkom vylučuje objektivizáciu jej výšky. Pohľadávka povinného pozostáva z istiny v celkovej sume 85.759,30 eur, prípadné zmluvné pokuty nie sú predmetom zabezpečenia záložným právom s odkazom na ustanovenia a nasl. a . Povinný má ako prednostný záložný veriteľ podľa zmluvy o zriadení záložného práva možnosť postupovať aj iným spôsobom, ktorý bude transparentný a zabezpečí svojim priebehom možnosť uplatnenia procesných práv všetkých záložných veriteľov. Navrhovateľ považuje záložnú zmluvu za neplatnú ako celok. Dočasnú potrebu úpravy pomerov odôvodnil tým, že ak dôjde k realizácii záložného práva nastane nenávratná zmena. Navrhovateľ zdôraznil neplatnosť tejto záložnej zmluvy. Navrhovateľ samostatnou žalobu sa bude domáhať rozhodnutia vo veci samej, ktorým je určenie poradia záložných práv na liste vlastníctva č. XXXXX, pre k.ú. K..

3) Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné rozhodnúť o návrhu formou neodkladného opatrenia založil navrhovateľ do spisu LV č. XXXXX, Zmluvu o zriadení záložného práva uzatvorenú medzi navrhovateľom a dlžníkom (LKAS s.r.o.), Návrh na vklad záložného práva do katastra uvedenej záložnej zmluvy, Zmluvu o zriadení záložného práva uzatvorenú medzi dlžníkom a povinným, Dohodu o splátkach medzi dlžníkom a povinným, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.06.2020, Zmluvu o zriadení záložného práva medzi povinným a spoločnosťou UNIVENTA s.r.o., Splnomocnenie zo dňa 25.11.2019 udelené spoločnosťou UNIVENTA s.r.o.

4) Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

5) Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6) Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami (písm. c) alebo aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (písm. d).

7) Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8) Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín ( ), t.j., nie je nevyhnutné vykonať také dokazovanie, ako je potrebné pre rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolnosti nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Je potrebné skúmať, či nárok navrhovateľa je osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí vždy osvedčiť,

nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

9) Zo skutkových okolností opísaných v návrhu vyplýva, že povinný realizuje výkon záložného práva. Záložné právo predstavuje vecno-právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva, ktorý záložnému veriteľovi umožňuje uspokojiť sa zo zálohu, ak predmetná pohľadávka nie je splatená riadne a včas. Má dve funkcie, zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Zabezpečovacia sa prejavuje v posilnení postavenia veriteľa ako aj v tom, že v dôsledku zriadenia záložného práva na daný predmet (záloh) je dlžník nútený, aby svoj dlh splnil. Ak svoj dlh v dohodnutom čase nesplní, do popredia sa dostáva uhradzovacia funkcia - veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia, prípadne uspokojiť sa priamo zo zálohu. Prednostný záložný veriteľ (veriteľ ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie registrované ako prvé v poradí), ktorého pohľadávka sa stala splatnou môže následne kedykoľvek uplatniť svoje záložné právo. Bez toho, aby sa k takému kroku vyžadoval súhlas veriteľov, ktorí sú v poradí. Úprava takýchto vzťahov a ich následkov má pokiaľ ide o záložné právo dopad na možnosť viesť výkon záložného práva a na výšku konečného uspokojenia veriteľa. v platnom znení rieši právnu úpravu výkonu záložného práva tak, že ak na zálohu vzniklo viac záložných práv, je rozhodujúce pre uspokojenie poradie ich registrácie. Právna úprava dôsledne rešpektuje právo prednosti toho záložného veriteľa, v prospech ktorého bol záloh zaťažený skôr. Je preto veľmi dôležité, aby veriteľ pred zriadením záložného práva zisťoval, či daný predmet už nie je zaťažený iným záložným právom alebo inou ťarchou, ktorá by oslabovala jeho možné zabezpečenie pohľadávky. Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorého záložné právo je registrované ako prvé, sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Realizujúci záložný veriteľ nesmie poškodzovať záujmy ostatných záložných veriteľov, napríklad priamym predajom zálohu hlboko pod cenu, čím bude znemožnené uspokojenie záložných veriteľov s poradím nasledujúcim po realizujúcom záložnom veriteľovi. Priamym predajom zálohu tretej osobe. Veriteľ je oprávnený vykonať predaj tretej osobe kúpnou zmluvou, alebo poveriť výkonom predaja, resp. je sprostredkovaním inú osobu, napr. realitnú kanceláriu. Pri výkone práva predajom tretej osobe je veriteľ povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým spôsobí. V prípade výkonu záložného práva predajom tretej osobe, dlžník splnomocňuje veriteľa na všetky úkony súvisiace s týmto predajom, najmä k výberu kupujúceho, dohodnutiu kúpnej ceny a platobných podmienok, uzatvorenie kúpnej zmluvy v mene záložcu, podaniu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností v mene dlžníka, prevzatiu výnosu z predaja nehnuteľností a pod. Dlžník dáva veriteľovi neobmedzené právo disponovať s nehnuteľnosťami ako predmetom zabezpečenia počas celej doby realizácie výkonu práva. Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi spolu s uvedením spôsobu výkonu.

10) podrobne upravuje záložné právo v ustanoveniach -151me. V ustanovení je podrobne stanovená úprava povinnosti veriteľa vo vzťahu k ostatným veriteľom. Obdobnú právnu úpravu mal aj v Českej republike, preto rozhodnutia súdnej autority má výpovednú hodnotu. Súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. (), ktoré sa zaoberalo právnymi následkami neexistencie pohľadávky (jej časti), pre ktorú bolo zriadené záložné právo. V uvedenom rozhodnutí je konštatované, že záložné právo vznikne iba na zabezpečenie takej pohľadávky, v akej výške boli prostriedky poskytnuté a nie je dôvodom neplatnosti záložnej zmluvy.

11) Súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky, aby návrhu navrhovateľa vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie a to z toho dôvodu, že záložný veriteľ si realizuje svoje zákonné právo spôsobom a za podmienok uvedených v zmluve (§ 151m).

12) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. Povinnému, dlžníkovi a veriteľovi v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.