Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Sa-1-2020.pdf
PDF · 79.84 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Ing. Miroslavom Manďákom v právnej veci žalobcu U. M., bytom D. O. XXX/X, F. proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. apríla 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.09.2019, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 18.07.2019.
2. V správnej žalobe poukázal na to, že v dôsledku úrazu je stále práceneschopný a nevie si predstaviť, žeby ho niekto zobral pracovať na strechu alebo stavbu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal poukázal na to, že posudkový lekár konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je stav po zlomeninách kostí panvy, po ktorých pretrváva ľahká až stredne ťažká funkčná porucha a tomu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Táto miera poklesu bola navýšená o ďalších 10 % s prihliadnutím na ďalšie diagnózy na celkových 40 %. K psychiatrickým problémom žalobcu žalovaný uviedol, že nie sú prítomné príznaky závažnej duševnej poruchy a neboli ani vyčerpané možnosti liečby. Žalobca nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, preto nie je invalidným.
4. Žalobca v replike zotrval na svojom názore, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená nízko a teda nesprávne. Zopakoval, že v dôsledku chatrného zdravia nie je schopný sa nikde zamestnať.
5. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť krajského súdu vyplynulo, že žiadosťou zo dňa 18.07.2019 požiadal žalobca o invalidný dôchodok. Na základe uvedeného bol vypracovaný odborný posudok o invalidite dňa 18.07.2019 so záverom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobca stanovená na 40 %. Posudkový lekár skonštatoval, že u žalobcu v posudzovanom prípade ide o päťdesiatročného muža,
ktorý v júli 2018 utrpel úraz pri páde z výšky. Žalobca bol hospitalizovaný na traumatologickom oddelení v W. a bola mu verifikovaná zlomenina horného ramienka lonovej kosti vpravo a dvojnásobná zlomenina dolného ramienka lonovej kosti vpravo, zároveň bola zistená zlomenina ventrálnej časti acetabula vpravo s viacerými lomnými líniami, ktoré pokračovali na ramienko os pubis a dorzálne na os ílium k dolnému pólu bola liečená konzervatívne s následnou rehabilitáciou a absolvovaním kúpeľnej liečby. Posledné kontrolné traumatologické a rehabilitačné vyšetrenia nepoukazujú na výraznejšie poškodenie hybnosti pravej dolnej končatiny. Napriek tomu pretrváva pri chôdzi po rovnom teréne i po kratšej vzdialenosti bolestivosť a chôdza je možná s oporou francúzskej barle. Zlomeniny lonovej kosti sú zhojené v dobrom postavení. Vzhľadom k pretrvávaniu bolestivosti pri chôdzi, obmedzeniu hybnosti pravého bedra a novozisteným bolestiam v oblasti driekovej chrbtice, je stav po zlomenine lonovej kosti rozhodujúcim z posudkového hľadiska s mierou poklesu na dolnej hranici normy vzhľadom k odborným nálezom. Celkový zdravotný stav zhoršuje aj mierne obmedzenie hybnosti pravého zápästného zhybu a na toto ochorenie posudkový lekár navýšil pokles schopností o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je teda 40 % a invalidita nevznikla.
6. Vychádzajúc z tohto odborného posudku o invalidite zo dňa 18. júla 2019, Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 16. septembra 2019, č. XXX XXX XXXX 0 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 18.07.2019.
7. Voči uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na nesprávnosť výpočtu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a trval na stanovení vyššej miery a uznaní invalidity.
8. Posudkový lekár pobočky oznámením zo dňa 10.10.2019 zotrval na pôvodnom posudku a predložil posudkový spis posudkovému lekárovi ústredia, ktorý dňa 15.01.2020 preskúmal a opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu. Zo záveru odborného lekárskeho posudku zo dňa 15. januára 2020, ktoré vypracoval ortopéd vyplýva, že po zohľadnení predloženej lekárskej dokumentácie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím stav po zlomeninách kostí panvy, po ktorých pretrváva ľahká až stredne ťažká funkčná porucha. Vzhľadom na viaceré zlomeniny je potrebné sa prikloniť k stredne ťažkej poruche funkcie. K tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 30 %, čo je vzhľadom na mierne príznaky dolná hranica rozpätia. Na ostatné zdravotné poruchy je základná miera zvýšená o 10 % na výslednú mieru poklesu 40 %. V súčasnosti zdravotný stav žalobcu nepodmieňuje invaliditu.
9. O odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. 10. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že žalobcovi nebol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu, že jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nepresahuje 40 %. Žalovaný poukázal na to, že zdravotný stav žalobcu bol opakovane podrobený lekárskemu posúdeniu, a to posudkovým lekárom pobočky ako i posudkovým lekárom ústredia, pričom závery boli totožné. U žalobcu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím stav po úrazoch panvy so stredne ťažkým obmedzením hybnosti chrbtice a dolných končatín s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Za iné zdravotné postihnutia, a to stav po zlomenine pravého a ľavého predlaktia, stav po zlomenine pravého kolena s miernym funkčným obmedzením, stav po opakovaných luxáciách ľavého ramena, adaptačná porucha na stres bola žalobcovi zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na celkových 40 %.
11. Sudca Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 2 písm. b/ S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 a 2 písm. c/ S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 3 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu s tým, že pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2 písm. c/, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a
administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, nie je možné priznať správnej žalobe úspech, a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).
12. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
13. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
14. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný ako aj správny orgán I. stupňa v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedli dokazovanie s cieľom preveriť pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu. Správne orgány sa snažili úplne a presne zistiť skutkový stav, za týmto účelom si zaobstarali nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správneho orgánu I. stupňa a žalovaného, že žalobca má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40 %, a teda že nespĺňa podmienky invalidity, je opodstatnený.
15. Zdravotný stav žalobcu bol opakovane posudzovaný, či už posudkovým lekárom pobočky alebo posudkovým lekárom ústredia, a to s rovnakým záverom, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %. To, že rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzujú posudkoví lekári jednoznačne vyplýva z citovaného ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a záver o tom, že žalobca pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40 % nie je invalidným zasa vyplýva z citovaného ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Vychádzajúc z popísaného skutkového stavu a zákonnej úpravy potom krajskému súdu nezostávalo iné len konštatovať, že správne orgány v preskúmavanej veci rozhodli v súlade so zákonom.
16. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
17. Pretože krajský súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.
18. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).