Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-55-2019.pdf
PDF · 101.37 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Slovenskej správy ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, proti žalovanej: L. K., G.. XX.X.XXXX, K. O. XXXX/XX, XXX XX, M. - O., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Slovenskej správy ciest, so sídlom v Bratislave, je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. O. ako parc. reg. E č. 2956/2 o výmere 184 m2 - orná pôda, parc. č. 2956/4 o výmere 618 m2 - orná pôda a parc. č. 2956/6 o výmere 182 m2 - orná pôda.
II. Žalobcovi sa proti žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.10.2019 sa žalobca proti žalovanej domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 8/12-ín EKN parc. č. 2956/2 - orná pôda o výmere 184 m2, EKN parc. č. 2956/4 - orná pôda o výmere 618 m2, EKN parc. č. 2956/6 - orná pôda o výmere 182 m2.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na LV č. XXXX pre kat. úz. O. je žalovaná vedená ako podielový spoluvlastník v podiele 8/12-ín k vyššie uvádzaným parcelám reg. E. Súčasne ako duplicitný vlastník je na predmetnom liste vlastníctva zapísaná aj Slovenská republika, zastúpená správcom, to znamená Slovenskou správou ciest, so sídlom v Bratislave, v podiele 1/1-ina. Dôvody zápisu duplicitného vlastníctva sú uvedené v rozhodnutí Okresného úradu Martin č. X 105/18 zo dňa 20.8.2018, ktorým sa rozhodlo o zmene údajov v súbore popisných informácií, nakoľko bolo zistené, že kúpno - predajnou zmluvou zo dňa 6.3.1972, uzavretou medzi vtedajším Československým štátom, zastúpeným Cestným investorským útvarom v Banskej Bystrici a predávajúcim B. O., K. O. XX, ktorý dedil po M. O., P.. Z. na základe rozhodnutia D 139/61, dodanou v rámci spracovania registra ROEP, je zrejmé, že z pozemnoknižnej parc. č. 146, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. O., bolo podľa geometrického plánu č. 157/1 - 65 - 206 - 915 predaných 984 m2, ktoré po ROEP zodpovedajú parc. reg. E č. 2956/2, 2956/4 a 2956/6. Tieto parcely boli do výlučného vlastníctva Slovenskej republiky podľa vyššie uvádzaného rozhodnutia zapísané nesprávne, pretože vlastnícke právo k týmto pozemkom bolo okrem vyššie citovanej kúpno - predajnej zmluvy tiež predmetom listiny Z 1297/98 - rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/137/1993 a v čase vydania podkladov k dedičskému konaniu neboli listiny o výkupe k dispozícii na vtedajšom stredisku geodézie, v dôsledku čoho došlo k prededeniu celého pozemku aj s vykúpenou časťou, ktorú poručiteľ v čase smrti nevlastnil.
3. Na dôkaz svojich tvrdení žalujúca strana do spisu pripojila výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. O., rozhodnutie z 20.8.2018 o oprave chyby v katastrálnom operáte a kúpno - predajnú zmluvu z roku 1972.
4. Na pojednávaní dňa 26.8.2020, keď žalobca upresnil, že sa žalobou chce domáhať tej skutočnosti, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX pre kat. úz. O., žalujúca strana žalobu zmenila a žiadala, aby súd určil, že Slovenský republika je výlučným vlastníkom pozemkov, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. O.. Súd takúto zmenu žalobu v prítomnosti žalovanej na pojednávaní dňa 26.8.2020 pripustil.
5. Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila podaním, ktoré na súd došlo 30.12.2019. Uviedla, že jej otec B. O. zomrel v roku XXXX. Ona ako jeho dedička nemala žiadnu vedomosť o tom, že v roku 1972 podpísal kúpno - predajnú zmluvu s Československým štátom, ktorému odpredal tam uvedené pozemky. Preto vyslovila prekvapenie, prečo Slovenská republika predmetné pozemky nedala zapísať do evidencie nehnuteľností už skôr, ale čakala ďalších 40 rokov. Podľa jej názoru katastrálny odbor v Martine tiež musel vedieť o spomínanej kúpnej zmluve, avšak pri vyšetrovaní reštitúcie na ňu pozabudol a ona sa o kúpno - predajnej zmluve z roku 1972 dozvedela až v rámci reštitučného konania, ktoré viedla na Okresnom úrade v Martine, pozemkovom a lesnom odbore. Napriek tomu kúpnu zmluvu podpísanú jej otcom nespochybňovala a rozdelenie pozemkov na parcely uvedené v žalobe akceptovala.
6. Žalujúca strana vo svojej replike z 18.12.2019, došlej 30.12.2019, v podstate na svojom názore a žalobe zotrvala a opätovne poukazovala na obsah rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte č.k. X 105/2018 z 20.8.2018.
7. Ako listinné dôkazy žalobca do spisu ešte pripojil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/137/93 a žalovaná dedičské rozhodnutie po nebohom otcovi D 937/76, ale aj vo fotokópii ďalšie listiny a to opravné rozhodnutie k dedičskému rozhodnutiu D 937/76 zo dňa 23.3.1977, ďalej zápisnicu a uznesenie Cd 530/58, ktoré sa týka dedičského konania po právnom predchodcovi M. O., uznesenie o prejednaní dedičstva po neb. M. O., P.. Z. D 456/59 a zápisnicu rovnakého čísla, spísanú pri prešetrovaní dedičstva po neb. M. O..
8. Rovnako pripojila list Okresného úradu Martin, pozemkového a lesného odboru zo dňa 10.7.2018.
9. Na pojednávaní žalovaná opätovne uviedla, že isté pochybnosti v nej vyvoláva skutočnosť, že štát si viac ako po 40 rokoch dal zapísať kúpno - predajnú zmluvu, ktorú uzavrel jej otec v roku 1972. Jej obsah však nespochybňovala, rovnako konštatovala, že podpis a tejto zmluve skutočne vyzerá ako podpis jej otca a z úcty k otcovi túto kúpno - predajnú zmluvu bude akceptovať. Na druhej strane nechápe, ako mohlo dôjsť k takému rozdielu vo výmere medzi pôvodnou pozemnoknižnou parc. č. 146, ktorá bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX a z ktorej boli vytvorené aj parcely, ku ktorým výlučného vlastníctva sa žalobca domáha v katastri nehnuteľností.
10. Súd mimo výsluchu žalovanej prečítal listiny pripojené do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
11. Na výpise z LV č. XXXX pre kat. úz. O. ku parc. reg. E č. 2956/2 o výmere 184 m2 - orná pôda, parc. č. 2956/4 o výmere 618 m2 - orná pôda a parc. č. 2956/6 o výmere 182 m2 - orná pôda, je zapísané duplicitné vlastníctvo Slovenskej republiky v správe Slovenskej správy ciest v podiele 1/1- ina a spoluvlastníctvo žalovanej v podiele 8/12-ín, pričom podkladom pre zápis takéhoto duplicitného vlastníctva žalovanej k sporným pozemkom je rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/137/93. Z poznámky o tzv. iných údajoch vyplýva, že na tomto liste vlastníctva zapísané parcely reg. E katastra nehnuteľností boli vytvorené z časti pozemnoknižnej parc. č. 146, ktorá bola zapísaná v pezmnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. O..
12. Žalobca do spisu pripojil kúpno - predajnú zmluvu uzavretú dňa 6.3.1972 v Priekope, ktorou Československý štát, zastúpený Cestným investorským útvarom, kúpil od B. O., ktorý mal podľa tejto kúpnej zmluvy dediť po M. O. P.. Z. na základe rozhodnutia D 139/61 pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. obce O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX a zapísané ako parc. č. 146 a to časť tejto parcely vo výmere 984 m2, ktorá je zapísaná v evidencii nehnuteľností na evidenčnom liste č. 2 ako parc. č. 2970, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 157/1 - 65 - 206 - 915 zo dňa 30.11.1966, ktorý vyhotovilo
Stredisko geodézie vo Vrútkach. Nehnuteľnosti boli kúpené na zabezpečenie plánovanej výstavby akcie Mimoúrovňový nadjazd v Priekope na štátnej ceste č. I/18. Kúpna cena bola stanovená vo výške 393,60 Kčs.
13. Súd si vyžiadal kópiu geometrického plánu uvedeného v kúpnej zmluve zo dňa 30.11.1976, avšak z odpovede Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru vyplynulo, že Okresný úrad Martin, katastrálny odbor zasielal kópiu všetkých častí, ktoré sa nachádzajú v obale týkajúceho sa tohto geometrického plánu, z čoho ale tiež vyplýva, že okresný úrad nevylučuje, že geometrický plán môže byť nekompletný. Na tomto geometrickom pláne boli už znázornené parcely, ktoré vznikli rozdelením EN parc. č. 2970 a neznázorňoval konkrétnu časť, ktorá bola predaná otcom žalovanej Československému štátu ako časť pozemknonižnej parc. č. 146. Teda geometrický plán znázorňoval už len parcelu EN č. 2970, rozdelenú na menšie časti, ktorá mala v evidencii nehnuteľností byť vytvorená z pozemnoknižnej parc. č. 146 aspoň tak, ako to konštatovala kúpno - predajná zmluva zo dňa 6.3.1972.
14. Ako potom súd zistil z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/137/93 zo dňa 20.3.1993, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.6.1998 a na základe ktorého bolo spoluvlastníctvo žalovanej k predmetným pozemkom na LV č. XXXX zapísané, rozsudok bol vydaný vo veci vyrovnania dedičských podielov navrhovateľov M. O., G.. XX.X.XXXX, B. O.P., G.. XX.X.XXXX, T. O., G.. X.X.XXXX, E. A., G.. XX.X.XXXX v konaní proti žalovanej. Týmto rozsudkom súd vyrovnal dedičské podiely navrhovateľov v rade 1/, 2/, 3/, 4/, k tam uvedeným nehnuteľnostiam, mimo iného aj k nehnuteľnostiam zapísaným vo vložke č. XXX, teda aj k pozemnoknižnej parc. č. 146 a to tak, že navrhovatelia sa stali spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností, každý v 1/12-ine. Podľa dedičských rozhodnutí po nebohom otcovi, ktoré predložila žalovaná, žalovaná totiž po svojom otcovi B. O. dedila v roku 1976 na základe dedičského konania vedeného Štátnym notárstvom v Martine pod sp. zn. D 937/76 a to tak, že zdedila aj pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parc. č. 146 a to v celosti. Je zrejmé, že v roku 1976 vzhľadom na obsah tohto dedičského rozhodnutia žalovaná skutočne nemala vedomosť o tom, že je otec v roku 1972 uzavrel vyššie uvádzanú kúpno - predajnú zmluvu.
15. Keďže ako titul nadobudnutia vlastníctva žalobcu na LV č. XXXX pre kat. úz. O. sú zapísané aj dohody o urovnaní V 2400/2019 a V 2401/2019, súd si vyžiadal kópie spisu Katastrálneho úradu viažuceho sa k týmto dohodám o urovnaní a z nich vlastne zistil, že Slovenská republika konajúca prostredníctvom Slovenskej správy ciest, dohodou o urovnaní, ktorej vklad bol povolený pod V 2400/2019 zo dňa 6.5.2019, sa dohodla s podielovými spoluvlastníkmi M. O.P., B. O. Q. T. O. tak, že títo uznávajú výlučné vlastníctvo Slovenskej republiky ku parcelám, zapísaným na LV č. XXXX v kat. úz. O. vzhľadom na obsah kúpno - predajnej zmluvy zo dňa 6.3.1972, uzavretej medzi B. O. a Československým štátom. Podobnú dohodu o urovnaní obsahoval aj spis Okresného úradu, katastrálneho odboru Martin sp. zn. V 2401/2019, kde touto dohodou zo dňa 22.2.2019 uznala výlučné vlastníctvo Slovenskej republiky aj E. A., spoluvlastníčka v podiele 1/12-ina. Je teda zrejmé, že takto boli odstránení ďalší duplicitní vlastníci na LV č. XXXX a ako jediná popri Slovenskej republike tam zostala duplicitná vlastníčka - žalovaná, ktorej podiel bol vyznačený v rozsahu 8/12-ín.
16. K vzniku duplicitného vlastníctva poskytlo vysvetlenie aj rozhodnutie Katastrálneho odboru Okresného úradu Martin č. X 105/18 zo dňa 20.8.2018 o oprave chyby v katastrálnom operáte.
17. Z rozhodnutia o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktoré vydal Okresný úrad Martin, katastrálny odbor dňa 20.8.2018 pod č. X 105/18 súd zistil, že týmto rozhodnutím katastrálny odbor zmenil podľa § 59 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje v súbore popisných informácií a to tak, že na LV č. XXXX pre kat. úz. O. zrušil zápis parcely reg. E, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zapísali na nový list vlastníctva, v tomto prípade LV č. XXXX a to v takých právnych vzťahoch, ako vyplývali na tomto liste vlastníctva v čase začatia konania s tým, že bolo vyznačené duplicitné vlastníctvo, keď popri Slovenskej republike, u ktorej bol vlastnícky titul uvedený titulom kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.1972, ale aj rozhodnutia o schválení ROEP Z 4734/2013-C 130/2013, boli vyznačení aj ďalší spoluvlastníci a to samotná žalovaná L. K., ale v tom čase aj M. O., B. O., T. O. Q. E. A.. U všetkých týchto fyzických osôb bolo titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k sporným pozemkom rozhodnutie Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/137/93. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia potom vyplynulo, že katastrálny odbor začal konanie z podnetu Okresného úradu Martin, pozemkového a lesného odboru č. OÚ-MT PLO-2018/003638-ÚRD konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a to vo veci evidovania vlastníckeho práva ku parcelám reg. E č. 2956/2, 2956/4 a 2956/6 v kat. úz. O.. Katastrálny odbor
zistil, že pozemnoknižná parc. č. 146 bola zapísaná v kat. úz. O. v pozemnoknižnej vložke č. XXX o výmere 3.850 m2, kde v kat. úz. O. je mapou určeného operátu mapa pôvodného pozemkového katastra, kde po preidentifikovaní pozemnoknižnej parc. č. 146 zodpovedá tejto parcela č. 2956 o výmere z parcelného protokolu 1.862 m2. Vlastníctvo k pozemnoknižnej vložke č. XXX bolo evidované v prospech M. O., P.. Z. v podiele 1/1 na základe Čd 530/1958. Na základe listiny D 937/76 po B. O. zdedila parc. č. 146 v pozemnoknižnej vložke č. XXX L. K. v celosti a jej vlastnícke právo bolo zapísané na LV č. XXX, pričom šlo o hluchý list vlastníctva bez vyplnenej majetkovej podstaty. Následne bol doručený rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/137/93 - listina Z 1297/98, ktorým boli vyrovnané dedičské podiely k PK parc. č. 146 z pozemnoknižnej vložky č. XXX a tieto boli rozdelené v prospech M. O., B. O., T. O. Q. E. A. po 1/12-ine a L. K. ostal podiel 8/12-ín. Touto listinou sa preidentifikovala PK parcela č. 146 na parcelu určeného operátu 2956 o výmere 1.862 m2 a takto bola zapísaná na LV č. XXX ako parcela registra EKN 2956. V kat. úz. O. bol však ROEP zapísaný do katastra nehnuteľností listinou Z 4734/13 - rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. O. pod č. C 130/2013 zo dňa 13.11.2013. V rámci tohto konania bola doručená žiadosť Slovenskej správy ciest č. 2011/6453 o zápis kúpnopredajných zmlúv v kat. úz. O. ohľadom líniových stavieb podľa priloženého zoznamu a geometrického plánu VP č. 157/1-65-206-915. Tieto listiny a geometrický plán sa zapísali do katastra. Tým sa stalo, že pôvodná parcela EKN č. 2956 bola podľa geometrického plánu rozdelená na EKN parc. č. 2956/1/, 2956/3 a 2956/5, pričom tieto parcely ostali zapísané na LV č. XXX v prospech uvedených vlastníkov, ale ďalšie EKN parcely č. 2956/2, 2956/4 a 2956/6 boli zapísané nesprávne na LV č. XXXX v prospech Slovenskej republiky, správe Slovenskej správy ciest. Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 6.3.1972, uzavretou medzi Československým štátom, ktorý zastupoval Cestný investorský útvar v Banskej Bystrici a právnym nástupcom neb. M. O., B. O., ktorý zdedil po nej pozemky uvedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX, ktorá kúpna zmluva bola dodaná v rámci spracovania registra ROEP je totiž zrejmé, že z parc. č. 146 pozemnoknižnej vložky č. XXX podľa geometrického plánu č. 157/1-65-206-915 bolo predaných 984 m2, ktoré zodpovedajú po ROEP parcelám registra E - KN 2956/2, 2956/4 a 2956/6. Tieto parcely boli zapísané do výlučného vlastníctva Slovenskej republiky nesprávne, keďže vlastnícke právo k týmto pozemkom, okrem vyššie citovanej kúpnopredajnej zmluvy, bolo tiež predmetom dedičstva D 937/76 a následne aj predmetom rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/137/1993. Správny orgán prešetril aj rozdiel výmer pozemnoknižnej parc. č. 146, ktorá podľa pozemkovej knihy má výmeru 3.850 m2 a k nej prislúchajúcu parcelu určeného operátu č. 2956, ktorá podľa parcelného protokolu má výmeru 1.862 m2. Správnosť identifikácie bola preverená jednak pohľadovo identifikáciou pozemnoknižnej mapy, čo je v tomto prípade katastrálny náčrt č. 5 v mierke 1:3.600 na mapu určeného operátu, čo je v tomto prípade katastrálna mapa podľa inštrukcie a v mierke 1:2.000 a jednak je to zdokladované v zrovnávacom zostavení. Boli taktiež prerátané podrobné body spojeného nákresu č. 24, ktorý tvoril technický podklad mapovania podľa inštrukcie a pri tvorbe katastrálnej mapy, ktorým sa vylúčila hrubá chyba vo výmere parcely č. 2956 určeného operátu. Po prepočítaní vyšla výmera 1.858 m2, čiže rozdiel je v povolenej odchýlke. Pôvodne evidované výmery na LV č. XXXX parciel registra EKN č. 2956/2, 2956/4, 2956/6, boli z registra obnovenej evidencie pozemkov určené kartometricky, graficky z mapy, ich súčet bol 980 m2 (parc. č. 2956/2 - 183 m2, parc. č. 2956/4 - 616 m2 a parc. č. 2956/6 - 181 m2), nedávali však súčet výmery vykúpenej kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 6.3.1972, čo bolo 984 m2. Preto sa ich výmera upravila na novozaloženom liste vlastníctva tak, aby dokopy súčet sa rovnal vykúpeným m2. Výmera parciel registra EKN nie je hodnoverný a záväzný údaj katastra nehnuteľností. Jej spresnenie je možné zameraním a následným vyhotovením geometrického plánu, no a po právoplatnosti tohto rozhodnutia malo byť vyznačené duplicitné vlastníctvo na novozaloženom liste vlastníctva.
18. Takýmto spôsobom došlo k zápisu duplicitného vlastníctva na spomínanom LV č. XXXX pre kat. úz. O..
19. Takto vykonaným dokazovaním súd dospel k presvedčeniu, že zmenená žaloba žalobcu je dôvodná, pokiaľ sa touto žalobou domáhal určenia svojho výlučného vlastníctva k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, resp. ktoré sú uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd v tomto prípade, pokiaľ ide o otázku vzniku a zápisu týchto pozemkov reg. E na LV č. XXXX, vychádzal v súlade s ust. § 194 ods. 2 C.s.p. z vyššie citovaného rozhodnutia Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru. Toto rozhodnutie bolo verejnou listinou v zmysle ust. § 205 C.s.p. a ako také potvrdzovalo pravdivosť toho, čo bolo v nich osvedčené, pokiaľ nebol preukázaný opak. V konaní neboli produkované zo strany žalovanej, alebo žalujúcej iné dôkazy, ktoré by boli preukázali, akým iným spôsobom žalobca nadobudol, resp. nenadobudol vlastníctvo k sporným pozemkom zapísaných na LV č. XXXX. Nepochybne bolo
vyššie uvedenou kúpnopredajnou zmluvou preukázané, že časť pozemnoknižnej parc. č. 146, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. O., ktorá bola odčlenená geometrickým plánom č. GP 157/1-65-206-915, pričom po ROEP táto časť pozemnoknižnej parcely o celkovej výmere 984 m2 zodpovedá parcelám reg. E, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, bola predaná štátu. Nesporne bolo preukázané, že k týmto pozemkom, ktoré vznikli z časti pozemnoknižnej parc. č. 146 v kat. úz. O., nadobudol vlastnícke právo československý štát ešte na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej 6.3.1972 s otcom samotnej žalovanej. Keďže ešte v roku 1972 previedol otec žalovanej vlastnícke právo k pozemkom o celkovej výmere 984 m2, ktoré dnes tvoria práve parcely reg. E zapísané na LV č. XXXX v kat. úz. O., nebol v čase smrti vlastníkom týchto pozemkov a preto nemohlo dôjsť k platnému dedeniu v tejto časti pozemkov v prospech žalovanej a neskôr v roku 1993 nemohlo dôjsť k platnému vyrovnaniu dedičských podielov k tejto časti pôvodnej parc. č. 146 v kat. úz. O. na základe rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/137/93. Inak povedané, žalovaná nikdy k tejto časti pozemnoknižnej parc. č. 146, ktorá časť po ROEP-e zodpovedá parc. reg. E č. 2956/2, 2956/4 a 2956/6, nemohla nikdy platne nadobudnúť vlastníctvo. Preto žalovaná nie je vlastníčkou sporných pozemkov a naopak, výlučným vlastníkom sporných pozemkov uvedených na LV č. XXXX je práve Slovenská republika, ktorá k nim nadobudla vlastníctvo ešte v roku 1972 za života právneho predchodcu žalovanej.
20. Súd preto rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, čím žalobe v celom rozsahu vyhovel.
21. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 257 C.s.p.. V tomto prípade žalobca bol v konaní plne úspešný a preto by mal podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Bola to však práve Slovenská republika, ktorá zapríčinila nezrovnalosti v evidencii vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom a to z jedného prostého dôvodu, že v roku 1972 po nadobudnutí svojho vlastníctva nedala zapísať predmetnú kúpnopredajnú zmluvu do evidencie nehnuteľností. K zápisu v prospech Slovenskej republiky došlo totiž až v priebehu vykonávania ROEP-u, teda v roku 2013. Tak došlo k tomu, že právni nástupcovia neb. B. O. nemali vedomosť o predaji časti jeho pozemkov československému štátu a konali o nich a prejednávali ich v rámci dedičského konania po neb. B. O.. Na tieto okolností prípadu súd prihliadal ako na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.