Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-259-2019.pdf
PDF · 81.5 KB
Case nature
Subarea
11Co/259/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v spore žalobkyne: C. E., nar. XX.XX.XXXX, P.O.BOX XX, XXX XX Y., proti žalovanej: INDEX NOSLUŠ s.r.o., IČO: 35 804 441, Prešovská 38, 821 02 Bratislava, o vrátenie zrazených súm zo mzdy, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 17C/14/2018-29 zo dňa 13. februára 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie o d m i e t a.
II. Odvolací súd žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobkyne doručené súdu dňa 01. februára 2018.
1. 1. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa doručila dňa 01. februára 2018 Okresnému Bratislava II podanie, ktoré nespĺňalo náležitosti podľa § 127 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 13C/6/2018-13 zo dňa 08.02.2018 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia doplnila neúplné podanie. Následne bol spisový materiál postúpený Okresnému súdu Trnava ako súdu miestne príslušnému na konanie. Žalobkyňa doručila súdu podanie, kde označila žalovanú spoločnosť a upresnila exekučné konanie, na základe ktorého boli vykonávané zrážky zo mzdy, nedoplnila však určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit - kto je povinný zaplatiť jej akú sumu a v akej lehote a taktiež neuviedla znenie ospravedlnenia, ktoré požaduje, ani neopísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce ňou požadované ospravedlnenie. Žalobkyňa neodstránila všetky nedostatky na ktoré ju súd vyzýval. Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že podania žalobkyne sú nečitateľné, resp. čitateľné len s veľkými problémami. Súd prvej inštancie v závere konštatoval, že neodstránenie uvedených nedostatkov malo za následok nemožnosť pokračovania v konaní, a preto bolo podanie žalobkyne v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku odmietnuté.
1. 2. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 a § 129 ods. 1 až 4 C. s. p..
2. Proti uvedenému uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa a uviedla, že žiada o vrátenie neoprávnene strhnutých 230,03 eura zo mzdy, ktoré jej neboli vyplatené z dôvodu neoprávnenej exekúcie voči jej osobe. Neoprávnená exekúcia bola zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá porušuje č. l. 40 Ústavy SR, pretože zdravotná starostlivosť je bezplatná pre každého občana Slovenska. Ďalej uviedla, že iba od nevinných ľudí si môžu pýtať peniaze čo je znakom bezprávia a totality. Poukázala na veľký počet exekúcií na území Slovenska a úmysel bankárov zlikvidovať slovenský národ. Ďalej uviedla, že žalovaná spoločnosť porušuje články Ústavy SR a taktiež aj články Deklarácie o
ľudských právach a slobodách, poukázala na neprávosti ktoré vykonáva bankový sektor na pracujúcich občanoch.
3. Žalobkyňa bola súdom prvej inštancie vyzvaná uznesením č. k. 17C/14/2018-36 zo dňa 03. júla 2019 na odstránenie vád odvolania: aby uviedla zrozumiteľne a čitateľne dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1 C. s. p. a taktiež konkretizovala odvolací návrh, pretože podané odvolanie je neúplné.
4. Žalobkyňa zaslala súdu prvej inštancie doplnenie odvolania v ktorom uviedla, že žalovaný jej z výplaty zrazil 230,03 eura za mesiace november a december 2017, čím ju dostal do hmotnej núdze a následne jej boli zo strany exekútora zablokované všetky bankové účty. Ďalej uviedla, že bola diskriminovaná pri prijímaní do práce a má len príležitostné brigády a nevie, kde sa nachádza spravodlivosť na Slovensku keď sú sústavne porušované ľudské práva na dôstojný život. Taktiež uviedla, že sa dostala do veľmi zlej ekonomickej situácie a žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože na Slovensku je skorumpovaný systém od roku 1989. Na záver poukázala, že sú porušované jej ústavné práva a trvá na podanej žalobe a jej obsahu.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. d) C. s. p. odmietnuť, nakoľko nemá zákonom stanovené náležitosti.
6. Podľa § 127 ods. 1 C. s. p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
7. Podľa § 363 C. s. p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
8. Podľa § 373 ods. 1 C. s. p., ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
9. Po preskúmaní odvolania žalobkyne odvolací súd zistil, že odvolanie, ktorým žalobkyňa napadla uznesenie súdu prvej inštancie neobsahovalo náležitosti vyžadované citovaným ustanovením § 363 C. s. p.. Z odvolania nie je zrejmé, v akom rozsahu žalobkyňa rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, odvolateľka neuvádza odvolacie dôvody ani čoho sa domáha, teda odvolací návrh. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že odvolanie je možné odôvodniť len dôvodmi, ktoré sú vypočítané (taxatívne uvedené) v ustanovení § 365 ods. 1 C. s. p., pričom tieto odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).
10. V podanom odvolaní neuviedla odvolateľka žiadny odvolací dôvod zakotvený v ustanovení § 365 ods. 1 C. s. p., čo sa považuje za neodstrániteľnú vadu podaného odvolania, keď zákonodarca výslovne súdu zakazuje vyzvať na doplnenie odvolacích dôvodov. Uvedené korešponduje aj s ďalším príkazom zákonodarcu, podľa ktorého odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd pritom poukazuje aj na skutočnosť, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C. s. p.). Pokiaľ teda odvolanie tieto náležitosti neobsahuje, nie je možné pokračovať v odvolacom konaní.
11. Podľa ustanovenia § 386 písm. d) C. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 C. s. p., ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, použitím citovaného ustanovenia § 386 písm. d) C. s. p., odvolací súd odvolanie žalobkyne odmietol, pretože odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 C. s. p. (odvolacie dôvody) a taktiež ani odvolací návrh a z tohto dôvodu nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
13. Záverom odvolací súd k odvolaniu žalobkyne považuje za potrebné uviesť, že odvolateľka v podanom odvolaní uviedla, že sa odvoláva voči zrážkam zo mzdy, ktoré uskutočnil súdny exekútor, odvolací súd však konštatuje, že odvolateľka nenapáda uznesenie o odmietnutí žaloby, ale samotný postup súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie formou zrážok zo mzdy. V poučení, ktoré bolo žalobkyni doručené spolu s uznesením súdu prvej inštancie obsahujúcom výzvu na doplnenie žaloby, bola žalobkyňa poučená o možnosti zvoliť si v konaní zástupcu (advokáta) ako aj o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Je zrejmé, že žalobkyňa uvedené možnosti nevyužila. Súd stranám sporu aj keď sú v materiálnej núdzi zástupcu (advokáta) neustanovuje.
14. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p., nakoľko žalobkyňa procesne zavinila odmietnutie odvolania. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalovaná v konaní nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C. s. p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).