Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Ps-19-2020.pdf
PDF · 88.89 KB
Case nature
Area
Subarea
14Ps/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, vo veci opatrovanca: W. D.Á., T.. XX. XX. XXXX, H. T. X, U., v konaní opatrovanec zastúpený procesným opatrovníkom: I.. H. D., T.. XX. XX. XXXX, H. T. XXX/X, XXX XX U., navrhovateľka: Y. K., M.. D., T.. XX. XX. XXXX, H. S. XXX, XXX XX B. C., o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takto
rozhodol:
I. W. D., T.. XX. XX. XXXX sa obmedzuje spôsobilosť na právne úkony v rozsahu disponovania finančnou čiastkou nad 150 eur, v oblasti volebného práva, tiež v rozsahu uzatvárania akýchkoľvek zmlúv a dohôd, spísania závetu a v rozsahu rozhodovania o svojej medicínskej liečbe a sociálnej starostlivosti, samostatného vystupovania pred orgánmi verejnej správy.
II. Za opatrovníka osobe, o spôsobilosti ktorej sa koná - W. D., T.. XX. XX. XXXX, sa ustanovuje jeho brat - I.. H. D., T.. XX. XX. XXXX, ktorý ho bude zastupovať v rozsahu obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony, okrem volebného práva. Je povinný predložiť súdu správu o výkone opatrovníckej funkcie dvakrát ročne, vždy k 30.6. a k 30.12. kalendárneho roka a po ukončení opatrovania záverečný účet zo správy jeho majetku.
III. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
IV. Upúšťa sa od doručenia rozsudku opatrovancovi.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa s návrhom zo dňa 04.06.2020 domáhala o obmedzenie spôsobilosti opatrovanca
- staršieho brata na právne úkony. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej starší brat je simplená osobnosť, je znížene sebakritický, a je neurolabilný, Trpí organickou poruchou osobnosti a správania poškodením a dysfunkciou mozgu. Poberá invalidný dôchodok, lieky odmieta, je bezdomovcom, prebýva u matky, zvyčajne je opitý a vulgárny. Rada by mu zabezpečila dôstojný život, invalidný dôchodok, aby mal dostatok príjmu na umiestnenie v domove sociálnych služieb.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom opatrovanca, jeho procesného opatrovníka, navrhovateľky, súdneho znalca, výsluchom sociálnej pracovníčky, a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: lekárskou správou z 05.05.2020, znaleckým posudkom č. 94/2020. Následne sa ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
3. Z lekárskej správy z 05.05.2020 je zrejmé, že opatrovanec trpí abúzusom ethylu s chýbajúcou nozognózou kvality závislosti na alkohole, prakticky neliečenej. Má difúzne nešpecifické zmeny CNS kombinovanej genézy, vrátane ethyltoxickej noxy vedúce k deteriorácii IMF a zmenám osobnosti.
4. Zo znaleckého posudku č. 94/2020 MUDr. Mária Straku, že opatrovanec trpí trvalou duševnou poruchou: poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu, syndróm závislosti, v súčasnosti užíva látku - aktívna závislosť; poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu, reziduálna a neskoro nastupujúca psychotická porucha, iné pretrvávajúce narušenie kognitívnych funkcií, incipientná a progredientná alkoholová demencia; organická porucha; poruchy spôsobené dlhoročným užívaním alkoholu. Ide o poruchu trvalého charakteru, nevyliečiteľnú s negatívnou prognózou do budúcnosti. Opatrovanec nie je schopný samostatnej sociálnej existencie, nie je schopný si adekvátne zabezpečiť prostriedky na sociálnu existenciu, nie je schopný sa o seba postarať hlavne v oblasti sociálnej, zdravotnej, právnej a to pre prítomné duševné ochorenie. Nie je schopný spravovať svoje záležitosti svojim vlastným konaním pre prítomnosť duševnej poruchy. Toto duševné ochorenie interferuje s jeho bazálnym denným fungovaním a jeho sociálnou existenciou. Nie je schopný nakladať s majetkom v žiadnej miere, disponovať finančnou hotovosťou je schopný vo výške 150 eur mesačne, nie je schopný uzatvárať zmluvy, vystupovať v konaniach samostatne, byť držiteľom oprávnenia riadiť motorové vozidlo, byť držiteľom zbrane, uzatvoriť manželstvo, rozhodovať o svojej medicínskej liečbe, sociálnej detencii, kandidovať do volieb, nie je schopný rozhodovať o mieste svojho pobytu. Z hľadiska psychiatrické by mal byť v tomto smere obmedzený. Opatrovanec je schopný posúdiť význam tohto konania a jeho dôsledky len čiastočne, je odmietavý, má nereálne predstavy a plány do budúcnosti. Je čiastočne schopný výsluchu, aj keď výsluch bude ovplyvnený pre prítomné duševné ochorenie. Doručenie rozhodnutia nebude mať na opatrovanca negatívny vplyv, je možné mu ho doručovať, no nedokáže ho adekvátne akceptovať a pochopiť primeraným spôsobom.
5. Opatrovníčka opatrovanca sa vyjadrila v tom smere, že opatrovanec nie je schopný sa sám o seba postarať, žije ako bezdomovec, chodí k svojej matke, kde potom sú nezhody. Bolo by mu prospešné umiestniť ho v ústave, aby sa mu zlepšil sociálny stav. Vlastní pozemky, ktoré sú pod exekúciou.
6. Procesný opatrovník uviedol, že ich brat nie je schopný pochopiť a správať sa aspoň podľa základných etických noriem, nechápe zákazom. Bol nútený ho zbaviť trvalého bydliska, nakoľko sa neustále hádal a bol mimoriadne vulgárny, vyhrážal sa aj zabitím. Naposledy ho musel tiež zobrať domov na káre, tak bol opitý.
7. Sociálna pracovníčka uviedla, že rodinu dobre pozná, jedná sa o čestnú rodinu. Návrhu odporúča vyhovieť, nakoľko je v záujme opatrovanca. Je tu obava zo strany súrodencov z jeho úplného spustnutia. Totiž opatrovanec je dosť často v takom stave opitosti, že nedokáže sa ani postaviť.
8. Opatrovanec uviedol, že všetko je klamstvo, chodí domov okolo ôsmej, raz prišiel neskôr lebo zmeškal autobus. Minule mal kŕče, asi dvakrát po 10 sekúnd, zahulákal a potom všetko prešlo, aj to sa niekedy stáva, berie na to lieky. Každý klame vo všetkom. Pracuje na čierno, lebo je invalid, inak sa nedá. Alkohol aj iný si dá. Na stavy úplnej opitosti uviedol, že aj to sa stáva, nie tak často, len raz za deň. To nie je až tak veľa.
9. Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
10. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné používanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
11. Podľa § 231 písm. a) Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
12. Podľa § 233 ods. 1 CMP návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.
13. Podľa § 248 ods. 1 a 2 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/161/20190601>. (2) Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
14. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014 ).
15. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je, preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014 ).
16. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že celkový zdravotný a psychický stav opatrovanca si vyžaduje, aby mu bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony. Podľa znaleckých záverov ustanoveného súdneho znalca (znalecký posudok č. 94/2020) nie je posudzovaný schopný v dôsledku svojho trvalého duševného ochorenia samostatne konať a nemá spôsobilosť na v znaleckom posudku vymedzené právne úkony. Vzhľadom na uvedené súd opatrovanca na návrh po vykonanom dokazovaní v zmysle záverov znaleckého posudku obmedzil v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý samostatne nakladať s finančnou čiastkou nad 150 eur, nie je spôsobilý konať v oblasti volebného práva, tiež v rozsahu uzatvárania akýchkoľvek zmlúv a dohôd, spísania závetu a v rozsahu rozhodovania o svojej medicínskej liečbe a sociálnej starostlivosti, samostatného vystupovania pred orgánmi verejnej správy, t.j. obmedzil spôsobilosť opatrovanca na právne úkony v uvedenom rozsahu v súlade s ustanoveniami § 10 a 11 Občianskeho zákonníka a § 231 a nasledujúcich CMP.
18. S konaním a rozhodnutím o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka osobne obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Takéto rozhodnutie je potrebné za účelom zabezpečenia ochrany všetkých jeho práv. O ustanovení opatrovníka rozhodol súd v zmysle § 248 ods. 1 2 a § 272 a nasl. CMP. Pričom súd ustanovil opatrovancovi za opatrovníka jeho brata I.. H. D., ktorý podľa názoru súdu spĺňa všetky predpoklady na ustanovenie do funkcie opatrovníka, nakoľko možno dôvodne predpokladať, že túto funkciu bude vykonávať čestne, zodpovedne a v záujme svojho brata. Ustanovený opatrovník zároveň pred súdom vyhlásil, že svoju funkciu bude vykonávať čestne a v plnom rozsahu v súlade so záujmami osoby, ktorej spôsobilosť sa obmedzuje. Súčasne súd opatrovníkovi vymedzil rozsah jeho práv a povinností tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku podľa § 248 ods. 2 CMP.
19. Trovy predmetného konania s poukazom na ustanovenie § 251 ods. 1 CMP platí štát.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.