Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-27-2020.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Subarea
15CoP/27/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: S. práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka - E. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, H. a otec - L. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XA, H., zast.: JUDr. Erika Mochnacká, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, T.G. Masaryka 14/A, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 28.05.2020, č.k. 17P/30/2020-23, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej o zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17P/30/2020.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „I. Z v e r u j e neodkladným opatrením maloletého E. L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca L. L., nar. XX.XX.XXXX.
II. Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletého E. v sume 70,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Súd mal teda osvedčené, že osobnú starostlivosť v súčasnej dobe o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne otec, a to od 08.05.2020. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je daná naliehavosť a potreba neodkladne upraviť práva účastníkov a za daného stavu je v záujme maloletého dieťaťa, aby boli upravené vzťahy rodičov k maloletému dieťaťu, preto súd maloleté dieťa zveril dočasne do osobnej starostlivosti otca, ktorý aj doteraz zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť, a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 17P/30/2020. Príjem matky podľa jej udania predstavuje sumu cca 680,- Eur ako uviedla pred kolíznym opatrovníkom pri šetrení a suma 70,- Eur, na ktorú ju súd zaviazal neodkladným opatrením zodpovedá plateniu výživného v nevyhnutnej miere do skončenia základného konania.
3. Proti uzneseniu sa odvolala matka, a to voči druhému výroku ohľadom výživného na maloleté dieťa. Má za to, že súd pri stanovení výšky výživného nevzal do úvahy jej príjem a jej výdavky. Jej mesačný príjem predstavuje 650,- Eur, a príjem vo výške 680,- Eur uvedený v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedený správne. Mesačné výdavky predstavujú inkaso v sume 240,- Eur, poistku 50,- Eur, leasing na
auto v sume 151,- Eur, PHM v sume 70,- Eur, strava v sume 250,- Eur, spotrebný úver v sume 70,- Eur a oblečenie pre maloleté deti 100,- Eur na každé dieťa podľa potrieb detí. Z toho dôvodu nie je pre ňu finančné možné platiť 70,- Eur mesačne výživné. Ďalším dôvodom je, že o dva mesiace nastupuje na materskú dovolenku a následne na rodičovský príspevok, a teda jej príjem výrazne poklesne. Otec maloletého dieťaťa má zameškané výživné za obdobie 9, 10/2018; 2, 6, 9, 10, 11, 12/2019; 1, 2, 3, 4/2020 v celkovej výške 360,- Eur, ktoré do dnešného dňa matke neuhradil. Navrhla zmeniť rozhodnutie o neodkladnom opatrení tak, že je povinná platiť výživné na maloletého E. v sume 30,- Eur mesačne a otec je povinný do 10 dní od doručenia matke vyplatiť dlžné výživné v sume 360,- Eur.
4. Otec maloletého zaslal vyjadrenie k odvolaniu matky, v ktorom uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne a právne správne. Námietky matky považuje za nepodstatné. V odvolaní matka neuviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom, ktorý je zamestnaný a poberá príjem vo výške 850,- Eur. Výdavky na domácnosť si teda delia obaja. Okrem toho, matka počas šetrenia pomerov uviedla, že je ochotná platiť výživné 50,- Eur, pričom v odvolaní už uvádza, že navrhuje výživné v sume 30,- Eur mesačne. Uvedená suma je veľmi nízka a nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého. Pokiaľ ide o výdavky matky, jedná sa o výdavky, ktoré nie súd nevyhnutné a výživné na maloleté dieťa má prednosť pred týmito výdavkami. Maloletý má 10 rokov a toho času končí štvrtý ročník základnej školy. Výdavky na zabezpečenie jeho nevyhnutných potrieb predstavujú cca 250,- Eur. Matka sama v odvolaní uvádza, že len na oblečenie má na každé dieťa výdavok cca 100,- Eur podľa potrieb dieťaťa. Aj preto je matkin návrh na určenie výživného v sume 30,- Eur neprijateľný. Tvrdenia, že matka o dva mesiace nastúpi na materskú dovolenku a neskôr na rodičovskú dovolenku a jej príjem bude nižší sú nepodstatné, nakoľko súd pri určení výživného vychádza z príjmu aktuálneho v čase rozhodovania. Zameškané výživné otec vo výške 360,- Eur voči matke nemá, a pokiaľ matka navrhuje, aby súd zaviazal otca platiť zameškané výživné v sume 360,- Eur, uvedené nie je predmetom tohto konania. Otec má za to, že je v schopnostiach a možnostiach matky platiť výživné v sume 70,- Eur mesačne, a podané odvolanie matky považuje za nedôvodné. Uznesenie okresného súdu navrhol potvrdiť.
5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na jeho výživu, aby z nich boli uspokojené potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, vzdelanie, rozvoj záujmov a záľub, ktorých uspokojenie má priaznivý vplyv na psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa. Je toho názoru, že obidvaja rodičia by mali zodpovedne pristupovať k plneniu vyživovacej povinnosti a hľadať možnosti ako si zabezpečiť dostatočný príjem na uspokojovanie aspoň základných potrieb maloletého dieťaťa. Povinný rodič sa má správať tak, aby svoje dieťa vedel riadne uživiť, pričom na prvom mieste je vždy záujem dieťaťa, ktorý je nadradený nad záujem povinného rodiča, hoci aj na úkor jeho minima. Zmena okolností na strane rodičov spočívajúca v pribudnutí ďalších vyživovacích povinností, s ktorou sú spojené zvýšené náklady na maloleté deti, nemôžu byť na ťarchu maloletého E.. Narodením deti rodič berie na seba zodpovednosť starať sa o ich primeranú výživu, a to až do času, kým nie sú schopné samostatne sa živiť. Je teda potrebné rátať s tým, že deti rastú a postupom času sú ich náklady na výživu, výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie a je na rodičoch, aby za každých okolnosti dokázali tieto záväzky voči deťom plniť. Kolízny opatrovník trvá na svojom vyjadrení a zaslanej správe, a na základe uvedených skutočností navrhuje rozhodnúť v zmysle vykonaného dokazovania.
6. Neodkladné opatrenia sú procesne upravené v § 324 a nasl. C.s.p. a niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach upravuje § 360 a nasl. C.m.p.
7. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 C.m.p.), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 C.m.p.), prejednal odvolanie matky maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.
13. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom a môže byť nariadené iba vtedy, ak sú splnené predpoklady ustanovené zákonom. Účelom neodkladných opatrení je totiž bezodkladná potreba úpravy pomerov účastníkov konania a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej právnej úpravy pomerov by bolo právo účastníkov konania, najmä toho z účastníkov, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. Existenciu potreby bezodkladnej úpravy je možné posúdiť iba pri znalosti konkrétnych okolností danej veci. Neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností jestvujúcich v čase rozhodovania, pričom nevyhnutnou podmienkou aplikácie tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu do pomerov účastníkov, obzvlášť v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti. Na to, aby mohlo byť nariadené neodkladné opatrenie, musia byť osvedčené podmienky stanovené zákonom pre nariadenie takéhoto opatrenia. V konaniach, ktoré sa týkajú starostlivosti súdu o maloleté deti je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
16. Z charakteru neodkladného opatrenia taktiež vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržiavaný formálny prístup stanovený na dokazovanie. Vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa, nie názor, či tvrdenie niektorého z rodičov.
17. Podľa článku 4 CMP platí, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Citované ustanovenie korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa (oznámené pod číslom 104/1991 Zb.), ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj Slovenskú republiku, a rámcovo vymedzuje základné zásady, ktorých cieľom je poskytovať ochranu dieťaťu v rôznych oblastiach jeho života a jednou z takýchto oblastí je aj občianske súdne konanie. Podľa článku 3 Dohovoru musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa zabezpečujú predovšetkým hmotnoprávne ustanovenia, najmä Zákona o rodine. Úlohou súdu preto je v každom konaní dôkladne skúmať hmotnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia vo veci. Súd je povinný vždy prihliadnuť na záujem dieťaťa ak rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností (§ 36 Zákona o rodine).
18. Otec maloletého dieťaťa sa domáhal dočasného a provizórneho nariadenie neodkladného opatrenia, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súčasne s podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podal otec aj návrh na zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa § 26 Zákona o rodine, ktorým návrhom vo veci samej sa domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 7P/66/2013 zo dňa 03.11.2017 čo do výroku o zverení maloletého E. L., nar. XX.XX.XXXX tak, že súd zverí maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň žiadal zmeniť uvedený rozsudok aj ohľadom povinnosti platiť výživné s tým, že matka je povinná od 05.05.2020 prispievať na výživu maloletého E. vo výške 150,- Eur mesačne. Domáhal sa aj úpravy styku matky s maloletým dieťaťom. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení v tomto prípade nemá povahu rozhodnutia vo veci samej, ale nasleduje konanie o zmenu výchovného prostredia u maloletého E. L.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol pôvodne zverený do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v tom, že zo strany otca bola preukázaná potreba bezodkladnej úvahy pomerov maloletého a jeho rodičov, nakoľko mal súd jednoznačne osvedčené, že osobnú starostlivosť v súčasnej dobe o maloletého zabezpečuje výlučne otec, a to od 08.05.2020.
19. Odvolanie matky odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Pokiaľ matka v odvolaní namietala výšku určeného výživného neodkladným opatrením, jej námietky nie sú dôvodné. Pri rozhodovaní o výške výživného okresný súd vychádzal z priloženej správy z prešetrenia pomerov, z ktorej jednoznačne vyplýva, že matka maloletého dieťaťa je zamestnaná v spoločnosti K. CS E., a. s., závod H. N., s mesačným príjmom cca 680,- Eur. Okrem toho je poberateľkou prídavkov na dve maloleté deti v sume 49,90 Eur mesačne a je vlastníčkou osobného automobilu značky O. K., rok výroby XXXX. Pokiaľ matka poukazovala vo svojom odvolaní na svoje výdavky, odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča, a naviac uvedené rozhodnutie o výške výživného je len dočasné a bude trvať len do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, kde bude vykonané riadne dokazovanie a stanovené výživné na základe vykonaného dokazovania. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a plnenie tejto povinnosti má prednosť pred uspokojovaním vlastných potrieb rodiča. Prvoinštančný súd teda nepochybil, keď stanovil výživné na maloleté dieťa v sume 70,- Eur mesačne.
20. Námietka matky, že uvedený príjem bude mať len po bodu dvoch mesiacov, nakoľko nastupuje na rodičovskú dovolenku, nie je dôvodná. Na uvedenú skutočnosť nie je možné prihliadnuť, nakoľko súd pri svojom rozhodovaní musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase rozhodovania, pričom v čase rozhodovania matka bola stále zamestnaná a má príjem vo výške 680,- Eur mesačne. Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný súd správne stanovil výšku výživného v sume 70,- Eur mesačne a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje.
21. Pokiaľ matka žiadala vrátiť od otca zameškané výživné vo výške 360,- Eur, tu odvolací súd udáva, že uvedené nie je predmetom tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia, a preto súd o jej návrhu nerozhodoval.
22. Odvolací súd rozhodol aj o tom, že neodkladné opatrenie bude trvať po dobu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej ohľadom zmeny výchovného prostredia u maloletého dieťaťa, nakoľko okresný súd opomenul uvedenú skutočnosť uviesť vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia (§ 330 ods. 1 CSP).
23. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).