Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Cb-18-2020.pdf
PDF · 95.68 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou v spore žalobcu: M.Cup s.r.o., so sídlom Poštová 3, Bratislava 811 06, IČO: 31 327 435, zastúpená advokátskou kanceláriou.: Hamala Kluch Víglaský s.r.o., so sídlom Poštová 3, Bratislava 811 06, IČO: 36 611 301 proti žalovanému: S. O., miestom podnikania XXXXX D., O. XXX/XXX, G.: XXXXXXXX, o zaplatenie 12.000 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 12.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.000 Eur od 14.4.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 12.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.000 Eur od 14.4.2016 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur a náhrady trov konania.
2. Po skutkovej stránke odôvodnil žalobca žalobu tým, že si na základe objednávky zo dňa 16.11.2015 (ďalej ako „Objednávka“) u žalovaného objednal stavebné práce na multifunkčnom ihrisku v meste Nová Dubnica - časť Kolačín (ďalej ako „Dielo“). Na jej základe vystavil žalovaný dňa 7.12.2015 zálohovú faktúru č. 2015007 na sumu 12.000,- Eur (ďalej ako „Zálohová faktúra“), ktorá predstavovala zálohu na vybudovanie Diela. Vystavením faktúry žalovaný súhlasil s rozsahom prác, ktoré mál na základe Objednávky vykonať, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo podľa § 536 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Obchodný zákonník“), (ďalej ako „Zmluva o dielo“). Dňa 14.1.2016 žalobca uhradil Zálohovú faktúru. Žalovaný však nezačal s realizáciou Diela ani po viacnásobných výzvach a urgenciách zo strany žalobcu. Dňa 10.4.2016 žalovaný odstúpil prostredníctvom listu adresovaného žalobcovi od Objednávky. Dňa 22.6.2016 žalobca vyzval prostredníctvom listu žalovaného na vrátenie sumy 12.000,- Eur, ktorá bola žalovanému zaplatená z titulu vystavenia Zálohovej faktúry, a to do 7 dní od doručenia listu. Žalovaný do podania žaloby žalobcovi sumu 12.000,- Eur nevrátil.
3. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného žalobca uviedol, že žalobcom uplatnený nárok sa týka stavebných prác v Novej Dubnici časť Kolačín, teda ihriska na ňom sa nachádzajúcom, nie stavebných prác v Dubnici nad Váhom. Poukázal na to, že po odstúpení od zmluvy si musel vymeniť nového dodávateľa. K požiadavke žalovaného na predloženie listinného dôkazu „vyúčtovacej faktúry“ žalobca uviedol, že o jej existencii nemal vedomosť. Poukázal na zásadu sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ustanovenia § 153 CSP. Zároveň v súvislosti s „vyúčtovacou faktúrou“ ako navrhovaným dôkazom spochybnil
prípadnú možnosť uplatnenia hmotnoprávnej námietky v zmysle § 152 CSP, nakoľko si žalovaný podľa žalobcu žiadne hmotnoprávny nárok neuplatnil. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný mal podľa vyjadrenia svojho zástupcu „vyúčtovaciu faktúru“ doručiť v rozpore s podmienkami zmluvy stavebnému dozoru a nie žalobcovi.
4. Po právnej stránke odôvodnil žalobca žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z ustanovení § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti. Žalovaný nárok označil ako nárok z bezdôvodného obohatenia podľa § 454 a nasl. Občianskeho zákonníka.
5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Mal za to, že na strane žalobcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a že je to žalovaný, kto je poškodený. Skutkové tvrdenia žalobcu poprel s tým, že tieto sú pravdivé len sčasti. Uviedol, že viackrát vyzýval hlavného dodávateľa k riešeniu situácie oboch ihrísk. Poukázal na to, že sa jedná o dve ihriská, prvé ihrisko v Dubnici nad Váhom a druhé ihrisko na Novej Dubnici, v časti Kolačín. Prvé ihrisko bolo podľa žalovaného rozostavané do štádia pred dokončením a druhé ihrisko v Kolačíne bolo vo fáze zemných prác a základových petiek pod oporný múr. Poukázal na to, že k obom stavebným prácam sú vedené stavebné denníky, ktoré boli podpisované stavebným dozorom Ing. Ficom. Podľa vyjadrenia žalovaného boli stavebnému dozoru odovzdané aj faktúry, čo žalobca neuviedol. Preto žalovaný žiadal, aby sa vec prejednala a aby sa objasnili všetky okolnosti týkajúce sa predmetu veci.
6. Poprel, že by na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Poukázal na to, že časť stavby bola vykonaná. Uviedol, že došlo k pozastaveniu stavby, nakoľko sa to stále odkladalo. Zdôraznil, že to bol žalovaný, kto odstúpil od zmluvy. Poukázal na to, že vec sa rieši až teraz, pričom žalobca to doposiaľ nechal tak. Má za to, že i na Mestskom úrade Nová Dubnica o týchto veciach vedeli a tiež by mohli poskytnúť niektoré informácie. Namietal, že nie je pravda, že by nekomunikoval so žalobcom. Tiež nesúhlasil s tým, že by nechcel pokračovať v realizácii Diela, uviedol však, že pokračovať nemohol. Poukázal na to, že tam boli dovezené i šalovacie sady, ktoré sa museli vrátiť, rovnako tak i železo. Stavba, podľa vyjadrenia žalovaného, nie je vyhotovená tak, ako bola naprojektovaná. Dvakrát musel žalovaný prevádzať skrinku, lebo sa popri tom stavala kanalizácia.
7. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný navrhol vypočuť Ing. Fica, ktorý vykonával pri stavebných prácach stavebný dozor. Navrhol tiež vykonať dôkaz „vyúčtovacou faktúrou“, s tým, že túto navrhol vyžiadať od žalobcu.
8. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 15.1.2020 v upomínacom konaní sp. zn. 30Up/15/2020 na návrh žalobcu platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Žalobca navrhol, aby bola vec postúpená na prejednanie príslušnému súdu, t.j. Okresnému súdu Trenčín. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise a to: faktúrou č. 20150007 vystavenou žalovaným, adresovanou žalobcovi, splatnou dňa 21.12.2015 na sumu 12.000 Eur, dokladom o bankovej transakcii, výzvou žalobcu zo dňa 22.6.2016 adresovanou žalovanému na vrátenie zálohy spolu s podacím lístkom.
10. Z listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
11. Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 7.12.2015 faktúru č. 20150007 so splatnosťou dňa 21.12.2015 na sumu 12.000 Eur na úhradu zálohy na multifunkčné ihrisko Nová Dubnica - Kolačín.
12. Z dokladu o bankovej transakcii vystaveného Tatra bankou, a.s. vyplýva, že žalobca dňa 14.1.2016 uhradil na účet žalovaného sumu 12.000 Eur.
13. Výzvou zo dňa 22.6.2016 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutej zálohy v sume 12.000 Eur z dôvodu, že žalovaný od objednávky odstúpil.
14. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie uvedené právne predpisy:
15. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
17. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20200721>, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
18. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
19. Podľa § 502 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
20. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
21. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
22. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považuje za nesporné.
23. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil nasledovne:
24. Predmetom sporu bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému v sume 12.000 Eur spolu s úrokom z omeškania titulom vrátenia zálohovej platby po odstúpení od zmluvy zo strany žalovaného. Predmetný spor súd posúdil ako vec obchodnoprávnu, keď nebolo pochýb, že spor vznikol medzi sporovými stranami zo zmluvného vzťahu, ktorý uzavreli ako podnikatelia.
25. Medzi stranami nebola sporná existencia obchodnoprávneho zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako objednávateľom stavebných prác u žalovaného ako zhotoviteľa. Nebolo sporné, že žalobca uhradil žalovanému vystavenú zálohovú faktúru na sumu 12.000 Eur. Nebolo tiež sporné, že žalobca žalovaného výzvou zo dňa 22.6.2016 vyzval na vrátenie sumy 12.000 Eur po tom, ako žalovaný od zmluvy odstúpil.
26. Za kľúčové v predmetnom spore súd považoval skutočnosť, že medzi sporovými stranami došlo k odstúpeniu od zmluvy. Uvedená otázka medzi sporovými stranami sporná nebola. Skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný od zmluvy odstúpil, žalovaný nespochybnil, naopak sám túto skutočnosť potvrdil v odpore proti platobnému rozkazu i v ústnom prednese na pojednávaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
27. Súd na pojednávaní v rámci určenia skutkových tvrdení medzi sporovými stranami v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil ako nesporné tvrdenie skutočnosť odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalovaného dňa 10.4.2016. Na výzvu súdu k takto určenému nespornému skutkovému tvrdeniu v tejto konkrétnej otázke, teda k otázke, či došlo k odstúpeniu od zmluvy, nemali sporové strany výhrady. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Nakoľko v tejto otázke nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu žalovaným, nastal následok predpokladaný v ustanovení § 151 ods. 1 CSP, a teda že skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
28. Otázku odstúpenia od zmluvy mal tak súd ustálenú a jednoznačne preukázanú. S poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov (okrem iných napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR súd sp. zn 1M Obdo V 2/2007 alebo sp. zn. 5 Obdo 20/2008) súd nárok žalobcu neposúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia, ale ako nárok na vrátenie poskytnutého plnenia zo zrušenej Zmluvy vyplývajúci z § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka.
29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd preukázaný žalobou uplatnený nárok žalobcu na vrátenie sumy 12.000 Eur, keď mal za preukázané (z potvrdenia o platbe i z dôvodu, že skutkové tvrdenie žalobcu o úhrade zálohovej faktúry nebolo zo strany žalovaného spochybnené) že žalobca poskytol pred odstúpením žalovanému plnenie, ktoré je žalovaný po odstúpení od zmluvy povinný vrátiť.
30. Žalovaný svoju obranu v spore odvodzoval od ním tvrdených skutočností o tom, že Dielo nebolo realizované spôsobom, akým uvádzal žalobca, resp. že nie všetky skutkové tvrdenia žalobcu sú pravdivé. Žalovaný však po celú dobu konania (v rámci odporu proti platobnému rozkazu, v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu ani na pojednávaní) neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by nárok žalobcu vyvrátil. Žalovaný výslovne viackrát potvrdil, že od zmluvy odstúpil. Poukázal však na existenciu stavebných denníkov a na „vyúčtovaciu faktúru“. Zároveň žiadal vypočuť ako svedka Ing. Fica, ktorý na predmetnej stavbe vykonával stavebný dozor. Neuviedol však, k akým skutočnostiam má byť navrhovaný svedok vypočutý, len všeobecne uvádzal, že navrhovaný svedok má prehľad o skutočnostiach vzťahujúcich sa k predmetu veci.
31. Obe sporové strany boli počas pojednávania oboznámené s predbežným právnym posúdením veci, ktoré bolo poskytnuté v súlade s § 181 ods. 1 CSP. V rámci predbežného právneho posúdenia veci, účelom ktorého bolo i v tomto prípade zamedzenie prekvapivého súdneho rozhodnutia, súd uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku je potrebné preukázanie platného odstúpenia od zmluvy, ktorá otázka bola medzi stranami nesporná, a teda i preukázaná a od toho sa odvíjal i žalobou uplatnený nárok žalobcu.
32. Popretie tohto nároku žalovaný žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami neodôvodnil. Neuviedol, k akým skutočnostiam má byť ním navrhovaný svedok vypočutý. Rovnako tak žiadnym spôsobom bližšie neoznačil „vyúčtovaciu faktúru“, ktorú žiadal oboznámiť, ktorú však počas celého konania nepredložil, neuviedol, o akú faktúru ide (s uvedením jej čísla, subjektu, ktorý ju mal vystaviť, komu mala byť vystavená, na akú sumu, s ako splatnosťou...). V konečnom dôsledku žalovaný ani neuviedol, akým spôsobom ním uvádzaná „vyúčtovacia faktúra“ mala mať vplyv na žalobcom uplatnený nárok.
33. Prejednávaný spor, ako už bolo uvedené, je sporom obchodnoprávnym, spravujúci sa striktne civilným sporovým poriadkom. Súd je povinný zachovať kontradiktórnosť konania a zásadu „rovnosti zbraní“. Sporové strany v konaní majú povinnosť uvádzať skutkové tvrdenia, resp. skutkové tvrdenia druhej strany popierať. Súd nie je oprávnený, aby sám dovozdoval, aké skutkové tvrdenie má byť tým ktorým dôkazom objasnené či vyvrátené. Túto povinnosť majú sporové strany. Ak nie je zrejmé, aké skutočnosti majú byť navrhovaným dôkazom preukázané, resp. ktoré konkrétne skutkové tvrdenia ním majú byť vyvrátené, čo bol i daný prípad, súd navrhovaný dôkaz nevykoná. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal žalovaným navrhované dôkazy a to výsluch svedka Ing. Fica a dôkaz oboznámením „vyúčtovacej faktúry“, ktorú mal súd na návrh žalovaného vyžiadať od žalobcu.
34. Žalobca v predmetnom spore preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku a uniesol dôkazné bremeno Žalovaný tvrdenia žalobcu žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil ani nespochybnil. V
súlade s ustanovením § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka uplatnil i úrok z omeškania, na ktorý má vzhľadom na omeškanie dlžníka (žalovaného) nárok.
35. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a výrokom I. rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.000 Eur od 14.4.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
36. Žalobca má vzhľadom na zásadu úspechu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd výrokom II. rozsudku v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie. Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.