Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-29-2019.pdf
PDF · 245.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: INAGRO s.r.o., Hviezdoslavova 1702/4, Dvory nad Žitavou, IČO: 43 892 078, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 03. 06. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100751878/2019 zo dňa 26. 03. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. V administratívnom spise, ktorý súdu predložil žalovaný a súčasťou ktorého je i spis správcu dane, sa nachádza daňové priznanie žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2014, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 150.464,63 eur. Na základe oznámenia správcu dane zo dňa 09. 01. 2015 sa u žalobcu začala dňa 21. 01. 2015 daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2014. Dňa 21. 01. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, ktorý predložil tam uvedené listiny pre účely vykonania daňovej kontroly a odpovedal na otázky správcu dane.
2. Správca dane spísal dňa 17. 02. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľom spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. (E. O.), ktorého predmetom bolo preverenie obchodných vzťahov so spoločnosťou HYTECA, s.r.o. a žalobcom. Konateľ spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. predložil tam uvedené listiny. 3. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 18. 03. 2015 k faktúre č. 1020140002, na základe ktorej si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty a predložil ďalšie doklady (tri zmluvy o pôžičke).
4. Vyjadrenie zo dňa 04. 05. 2015 podala aj Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ, a to na základe výzvy správcu dane na poskytnutie údajov.
5. Správca dane požiadal Daňový úrad Nitra, pobočka Levice o vykonanie miestneho zisťovania v sídle spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o., Jurská cesta 7, Levice, kde sa v čase výkonu zisťovania nenachádzal žiadny zamestnanec tejto spoločnosti a nebol k dispozícii ani kontakt na konateľa. Následne Daňový úrad Nitra, pobočka Levice predvolal konateľa uvedenej spoločnosti E.
O. a dňa 13. 05. 2015 bola s ním spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo preverenie obchodných vzťahov spoločnosti v zdaňovacom období október 2014 a december 2014. E. O. odpovedal na otázky dožiadaného správcu dane, predložil dokumentáciu a ďalšie listinné doklady predložil dňa 21. 05. 2015.
6. Dňa 17. 04. 2015 spísal správca dane úradný záznam z miestneho zisťovania zo dňa 15. 04. 2015 vykonaného v areáli spoločnosti SAPNET, s.r.o. na adrese Demandice č. 419 za účelom preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty u žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie.
7. Na základe výzvy správcu dane podal žalobca vyjadrenie zo dňa 10. 06. 2015 k faktúre č. 1020140002, k obchodným transakciám, k predmetu podpory z NFP: projekt č. 26220220067 uzatvorený na základe zmluvy č. 074/2010/2.21/OPVaV a jej dodatkov. K vyjadreniu pripojil listinné doklady, ktoré doplnil dňa 18. 06. 2015.
8. Ďalšie vyjadrenie žalobcu zo dňa 14. 07. 2015 ako i listiny boli správcovi dane doručené v uvedený deň.
9. Podľa úradného záznamu zo dňa 08. 09. 2015 vykonali príslušníci KÚ FS ÚCDK Pobočka Západ pracovisko Nitra v uvedený deň obhliadku priestorov na adrese prevádzky Demandice 419, ktoré priestory vlastní spoločnosť SAPNET, s.r.o. a prenajíma ich žalobcovi, ktorý by mal v nich prevádzkovať výrobu tepelnej energie z vlhkej biomasy. Z obhliadky priestorov bola vyhotovená fotodokumentácia.
10. Správca dane vyhotovil dňa 27. 11. 2015 protokol z daňovej kontroly č. 2131399/2015, ktorý zaslal žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k tam uvedeným zisteniam. V protokole po opise zistení v rámci vykonanej daňovej kontroly správca dane uviedol, že žalobca za kontrolované zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie dňa 25. 11. 2014, dodatočné daňové priznanie nebolo podané. Daňovou kontrolou predložených dokladov správca dane okrem iného zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane 150.548,- eur na základe dodávateľskej faktúry č. 1020140002 zo dňa 01. 10. 2014 v celkovej sume 903.288 eur za dodanie tovaru - komplexná sústava emisných prístrojov v množstve 1 ks od dodávateľa HYTECA, s.r.o. Na základe vykonaného dokazovania správca dane spochybnil dodanie tovaru v deklarovanej cene od uvedeného dodávateľa, jeho prevádzkyschopnosť a rentabilitu fungovania, pričom tieto pochybnosti žalobca neodstránil, v dôsledku čoho správca dane žalobcovi neuznal uplatnené odpočítanie dane na základe uvedenej faktúry. Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu bol doručený žalobcovi dňa 27. 11. 2015 a žalobca podal vyjadrenie zo dňa 18. 12. 2015.
11. Dňa 20. 01. 2017 spísal správca dane úradný záznam o nazretí do spisu spoločnosti GLOBITEC
- Slovakia, s.r.o.
12. Následne dňa 26. 01. 2017 spísal správca dane ďalší úradný záznam o vykonaní miestneho zisťovania dňa 25. 01. 2017 v prevádzke spoločnosti žalobcu v Demandiciach.
13. Dňa 16. 03. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, za účelom prerokovania predložených pripomienok a dôkazov k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole zo dňa 27. 11. 2015.
14. Správca dane vydal dňa 24. 03. 2017 rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 150.548,- eur za kontrolované zdaňovacie obdobie. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie zo dňa 13. 04. 2017, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 12. 07. 2017 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu zmätočnosti výroku, ďalej z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia.
15. Následne správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a na základe jeho výzvy podala vyjadrenie zo dňa 14. 03. 2018 Výskumná agentúra, ktorá zároveň zaslala i listinné doklady.
16. Správca dane požiadal Daňový úrad Prešov o vykonanie miestneho zisťovania v spoločnosti Mliekofarma - SK, spol. s r.o., ktoré bolo vykonané dňa 14. 03. 2018, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní a uvedená spoločnosť predložila dožiadanému správcovi dane listinné doklady.
17. V podaní zo dňa 28. 05. 2018 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 21. 06. 2018 vykoná miestne zisťovanie v priestoroch žalobcu v obci Demandice za účelom preverenia použitia zariadenia v zmysle projektu „Výroba tepelnej energie z vlhkej biomasy“. Žalobca požiadal o určenie nového termínu z dôvodu, že v určený deň čerpá dovolenku a následne bol dohodnutý nový termín na 29. 06. 2018. Ani tento sa nerealizoval, nakoľko konateľ žalobcu dňa 27. 06. 2018 informoval o nefunkčnosti zariadenia z dôvodu poruchy na elektromotore. Nový termín miestneho zisťovania určil správca dane na deň 18. 07. 2018, kedy bolo i vykonané za účasti konateľa žalobcu a konateľa dodávateľa predmetného zariadenia, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní. Z miestneho zisťovania bola vyhotovená fotodokumentácia.
18. Dňa 15. 08. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol ako svedok vypočutý E. O. (konateľ spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o.) za účasti konateľa žalobcu. Správcovi dane boli predložené ďalšie listinné doklady, pričom žalobcovi uložil predložiť zmluvu o poskytnutej pôžičke a vyhlásenie o preclení časti sústavy emisných prístrojov.
19. Správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie, či dosiahol v rokoch 2015 až 2018 zdaniteľné príjmy z realizovaného projektu „Výroba tepelnej energie z vlhkej biomasy“. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 05. 09. 2018 a zároveň zaslal správcovi dane ďalšie listinné doklady. 20. Dňa 15. 11. 2018 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní za účasti konateľa žalobcu, predmetom ktorého bolo zhrnutie výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia október a december 2014 u žalobcu. Správca dane oboznámil žalobcu s vykonanými úkonmi a dôkazmi, pričom zotrval na svojom stanovisku, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014, nakoľko nepreukázal splnenie podmienok podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie.
21. Správca dane vydal dňa 27. 11. 2018 rozhodnutie (druhé v poradí) č. 102376500/2018, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 150.548,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 150.464,63 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 83,37 eur z dôvodov tam uvedených. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa 30. 12. 2018, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 26. 03. 2019.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
22. Žalovaný svojim rozhodnutím č. 100751878/2019 zo dňa 26. 03. 2019 rozhodnutie správcu dane potvrdil a v odôvodnení rozhodnutia popísal jednotlivé dôkazy (tak ako sú vyššie uvedené) a ich obsah, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Konštatoval, že správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. 1020140002 zo dňa 01. 10. 2014 od dodávateľa HYTECA, s.r.o. (s predmetom fakturácie komplexná sústava emisných prístrojov) nebolo možné žalobcovi uznať, nakoľko nepreukázal hospodársku podstatu deklarovanej transakcie. Uvedený tovar bol podľa faktúr predmetom obchodovania medzi spoločnosťami (GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. › HYTECA, s.r.o. › žalobca) personálne, ekonomicky a lokálne prepojenými, pričom správca dane spochybnil reálnosť tohto obchodu, nakoľko nemal za preukázané, že podnikateľská činnosť žalobcu bola zameraná na dosahovanie príjmu, ale podľa správcu dane bola výlučne orientovaná na realizáciu projektu zameraného na čerpanie eurofondov. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v priebehu daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní za účelom preverenia žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry od spoločnosti HYTECA, s.r.o. za dodanie komplexnej sústavy emisných prístrojov. Vykonaným dokazovaním však boli zistené dôvodné pochybnosti o reálnej existencii sústavy emisných prístrojov v žalobcom deklarovanej hodnote, o pôvode tejto sústavy ako i pochybnosti o dosahovaní príjmu žalobcu z projektu „Výroba tepelnej energie z
vlhkej biomasy“. Tieto pochybnosti žalobca neodstránil, a preto mu nebolo možné priznať ním uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014.
23. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanom odvolaní.
Uviedol, že podľa predložených dokladov bol tovar (komplexná sústava emisných prístrojov) dodaný v reťazci spoločností Privilege Business House › GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. › HYTECA, s.r.o. › žalobca. E. O. ako konateľ spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. (zároveň konateľ spoločnosti HYTECA, s.r.o.) však nedokázal jednoznačne uviesť, od koho spoločnosť nakúpila predmetnú sústavu, a to vzhľadom na jeho rozporné tvrdenia dňa 17. 02. 2015 (tvrdil, že sústavu dodali spoločnosti ALEX TREND, Szolnok, ASKET Roman Dlugi a ATOMA tepelná technika, s.r.o., Brno) a dňa 13. 05. 2015 (tvrdil, že dodávateľom zariadenia bola spoločnosť Privilege Business House). Naviac spoločnosť GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. nemala nadobudnutie sústavy emisných prístrojov zaúčtované vo svojom účtovníctve, k čomu sa konateľ nevedel vyjadriť. Nadobudnutie predmetného tovaru teda nepriznala a nezdanila a neboli predložené ani žiadne doklady o colnom konaní pri dovoze tohto tovaru.
Pri posudzovaní ceny tovaru žalovaný uviedol, že podľa predložených dokladov (faktúr) spoločnosť GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. nadobudla komplexnú sústavu emisných prístrojov za cenu 483.740, - eur, od nej predmetný tovar nadobudla spoločnosť HYTECA, s.r.o. za cenu 849.288,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty 141.548,- eur) a od tejto spoločnosti tovar nadobudol žalobca za cenu 903.288,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty 150.548,- eur), čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o reálnej existencii sústavy emisných prístrojov v deklarovanej hodnote. Dôvodom neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej spornej faktúry bolo jednoznačne preukázanie personálneho prepojenia medzi spoločnosťami HYTECA, s.r.o. a GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. zúčastnenými na obchode s tovarom a službami v rámci europrojektu č. 26220220067 s názvom „Výroba tepelnej energie z vlhkej biomasy“, ako aj preukázanie finančného prepojenia medzi žalobcom ako konečným odberateľom a subdodávateľskou spoločnosťou GLOBITEC - Slovakia, s.r.o.. Žalobca napriek deklarovanému ukončeniu realizácie projektu k 06/2015 jednoznačne nepreukázal správcovi dane v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania funkčnosť a prevádzkovanie predmetného zariadenia, čím nepreukázal splnenie ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom existencia komplexnej sústavy emisných prístrojov nebola sporná.
Žalobca sa v predmetnej veci nemôže zbaviť zodpovednosti za výber dodávateľa poukázaním na to, že tento bol úspešný vo verejnej súťaži, nakoľko iniciátorom verejnej súťaže bol žalobca, ktorý stanovil kritériá na vyhodnotenie ponúk.
K námietke žalobcu, že správca dane nezisťoval skutočnú hodnotu tovaru, ale spochybňoval ju len na základe údajných nedostatkov v účtovníctve spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o., žalovaný uviedol, že táto námietka je nedôvodná, pretože správca dane nie osobou, ktorá má preukazovať, aká by mohla byť skutočná hodnota tovaru. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že pri nadobudnutí tovaru bola pre neho podstatná kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve a v dodávateľskej faktúre od spoločnosti HYTECA, s.r.o., a to z dôvodu vykonania verejnej súťaže, v ktorej žalobca ako kritérium uviedol najnižšiu cenu, pričom už pred zverejnením verejnej vyhlášky mal vypracovaný a aj schválený europrojekt, v ktorom stanovil výslednú cenu. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ žalobca v rámci verejnej súťaže stanovil ako kritérium „najnižšia cena“, mal mať vedomosť o cenách bežných na trhu v čase a mieste plnenia už pred zverejnením verejnej vyhlášky.
K námietke týkajúcej sa prevodu finančných prostriedkov žalovaný uviedol, že spoločnosť GLOBITEC
- Slovakia, s.r.o. na základe zmlúv poskytla žalobcovi pôžičky na realizáciu europrojektu, t. j. na úhradu nadobudnutia tovaru služby od dodávateľa HYTECA, s.r.o. v sume 198.288,- eur (dňa 08. 10. 2014), 200.000,- eur (dňa 13. 10. 2014) a 195.000,- eur (dňa 21. 10. 2014), pričom tieto sumy boli ešte v ten istý deň prevedené na účet spoločnosti HYTECA, s.r.o. za dodanie tovaru a následne táto spoločnosť identický obnos peňazí previedla na účet spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o.. Prevody finančných prostriedkov z bankových účtov boli tendenčné, nakoľko všetky finančné prostriedky poskytnuté žalobcovi sa prostredníctvom spoločnosti HYTECA, s.r.o. obratom vrátili späť na bankový účet spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. Skutočnosť, že spoločnosti HYTECA, s.r.o. a GLOBITEC
- Slovakia, s.r.o. sú personálne prepojené, musela byť žalobcovi zrejmá z obchodných jednaní s uvedenými spoločnosťami, nakoľko jednala priamo s E. O. ako ich konateľom.
K vykonaniu miestnych zisťovaní „prepadovite“, bez toho, aby bol žalobca oboznámený s ich termínmi, žalovaný uviedol, že aj táto námietka je nedôvodná, pretože správcovi dane nevyplýva zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinnosť oboznámiť daňový subjekt s termínom vykonania miestneho zisťovania a ide o činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. Spoločným znakom týchto zisťovaní (okrem zisťovania vykonaného dňa 18. 07. 2018) je skutočnosť, že zariadenie ani v jednom prípade nebolo v prevádzke z rôznych dôvodov. Žalobca nepredložil relevantný dôkaz o prevádzke, resp. výskumno-vývojovej činnosti predmetného zariadenia a takýmto dôkazom nie je ani reklamačný protokol. V prípade, že do dňa reklamácie a po jej vybavení v prevádzkových priestoroch prebiehala „výroba biopaliva“ alebo systematická výskumno- vývojová činnosť, žalobca túto skutočnosť musí vedieť preukázať.
K opakovaným námietkam žalobcu týkajúcim sa poskytnutia, resp. vyplatenia nenávratného finančného príspevku, ktoré žalobca považoval za dôkaz činnosti predmetného zariadenia, resp. za preukázanie primeranej ceny predmetného tovaru (komplexnej sústavy emisných prístrojov) žalovaný uviedol, že odpoveď Výskumnej agentúry je v neprospech tvrdenia žalobcu.
Žalobca nepreukázal, že výsledky, ktoré prezentoval v prihláške úžitkového vzoru v súvislosti so spôsobom kontinuálnej výroby biopaliva hydrotermálnou karbonizáciou vlhkej biomasy boli dosiahnuté prevádzkou príslušného zariadenia na výrobu tepelnej energie z vlhkej biomasy, a to na základe skutočností uvedených v anotáciách prihlášok, v „Podstate technického riešenia“, v „príkladoch uskutočnenia“. Ukážka spustenia zariadenia počas miestneho zisťovania dňa 18. 07. 2015 nepotvrdila, že zariadenie je reálne prevádzkované za účelom dosahovania zdaniteľných plnení. K miestnemu zisťovaniu, ktoré bolo vykonané dňa 04. 06. 2015 Daňovým úradom Nitra, pobočka Levice, žalovaný uviedol, že toto zisťovanie sa netýkalo kontrolovaného zdaňovacieho obdobia a fyzická existencia predmetu zdaniteľného plnenia, ktorá bola zistená týmto zisťovaním, nebola sporná.
Žalovaný k dodaniu repky olejnej a repkovej slamy spoločnosťou Mliekofarma - SK, spol. s r.o. uviedol, že žalobca síce deklaruje dodanie necertifikovaného biopaliva odberateľom, jeho samotná existencia je však spochybnená. V majetku preverovanej spoločnosti nie sú evidované žiadne poľnohospodárske stroje a technika pre účely poľnohospodárskej výroby a taktiež neboli zaúčtované žiadane náklady spojené s obrábaním pôdy. Zistené skutočnosti nepreukazujú, že uvedená spoločnosť vyprodukovala predmetné množstvo repky olejnej a repkovej slamy. Doklady preukazujúce nákup tovaru od iného subjektu neboli predložené.
V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že záver správcu dane je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. Práva žalobcu ako daňového subjektu boli zachované. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v ust. § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej konštatoval, že žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v danej veci relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry a v odvolaní nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zmenu rozhodnutia správcu dane tak, ako to žalobca žiadal, a preto žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
24. Žalobca sa žalobou zo dňa 03. 06. 2019, doručenou správnemu súdu dňa 04. 06. 2019, domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 03. 2019, ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 27. 11. 2018. Namietal, že žalovaný sa s jeho námietkami a obsahom odvolania proti rozhodnutiu správcu dane nevysporiadal dostatočne a presvedčivo, len odkázal na vykonané dokazovanie a závery správcu dane. Závery žalovaného, prevzaté z rozhodnutia správcu dane, považoval za nesprávne.
25. V ďalšej časti žaloby (II.) uviedol, že tovar, t. j. komplexnú sústavu emisných prístrojov nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. 001/2013 od spoločnosti HYTECA, s.r.o., čo bolo v rámci daňovej kontroly preukázané existenciou tejto sústavy a doložením kompletnej dokumentácie k jej nadobudnutiu. Protichodné vyjadrenia konateľa uvedenej spoločnosti a zároveň konateľa spoločnosti GLOBITEC
- Slovakia, s.r.o. nemôžu byť dôvodom na neuznanie uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období október 2014 a žiadnym spôsobom nesúvisia s týmto nárokom. Konateľ uvedených spoločností napokon potvrdil, že spoločnosť GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. nadobudla predmetný tovar od spoločnosti Privilege Business House a tým napravil protichodnosť svojich predchádzajúcich vyjadrení, pričom spoločnosť GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. tovar ďalej dodala spoločnosti HYTECA, s.r.o. Žalobca uviedol, že nezodpovedá za proces, ktorý predchádzal nadobudnutiu tovaru z jeho strany, tento proces nie je povinný, ani oprávnený kontrolovať a nemal o ňom žiadne informácie, keďže ide o obchodné záležitosti spoločnosti HYTECA, s.r.o.. Daňové orgány ani nespochybnili samotné dodanie tovaru zo strany spoločnosti HYTECA, s.r.o. žalobcovi. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na údajný nedostatok v účtovníctve spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o., keď správca dane po nazretí do spisu tejto spoločnosti (úradný záznam zo dňa 20. 01. 2017) uviedol, že spoločnosť vo svojom účtovníctve nemá zaúčtované nadobudnutie tohto tovaru. Spoločnosť HYTECA, s.r.o. ako dodávateľ žalobcu predmetný tovar nadobudla práve od spoločnosti GLOBITEC
- Slovakia, s.r.o., čo nebolo sporné. V rámci daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania správca dane nezisťoval, aká by mohla byť skutočná hodnota komplexnej sústavy emisných prístrojov, pričom jej hodnotu spochybnil len na základe údajných nedostatkov účtovníctva spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o., s ktorou však žalobca nemal pri dodaní predmetného tovaru žiaden právny, ani zmluvný vzťah. Žalobca nemal snahu sa zbaviť zodpovednosti za výber dodávateľa tovaru a pri jeho výbere postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a proces výberu podliehal kontrole subjektmi verejnej moci. V prípade, ak by Výskumná agentúra nadobudla pochybnosti o hodnote obstarávaného tovaru, bol by to dôvod na neposkytnutie nenávratného finančného príspevku, k čomu ale nedošlo.
Žalobca bol toho názoru, že preukázal všetky skutočnosti potrebné pre uplatnenie a priznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období október 2014 a pochybnosti daňových orgánov ho nemôžu zaťažovať, pričom nedisponuje právnymi prostriedkami, ktorými by mohol preukázať ich pravdivosť alebo nepravdivosť. Dôkazné bremeno žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty nie je absolútne a v predmetnej veci správcovi dane predložil všetky doklady, ktorými disponuje, resp. aj nad rámec povinností, ktoré mu vyplývali z právnych predpisov. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne rozsudky Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR.
26. V III. časti žaloby namietal, že nemal vedomosť o tom, ako predmetný tovar nadobudla spoločnosť HYTECA, s.r.o. (dodávateľ žalobcu). Nemôže niesť akúkoľvek zodpovednosť za konanie svojich dodávateľov, ktoré nie je súčasťou zmluvného záväzku, a preto postup správcu dane v daňovom konaní a jeho závery, ktoré spochybňujú nadobudnutie tovaru subdodávateľom dodávateľa žalobcu z dôvodov, o ktorých nemal a nemohol mať vedomosť, je v rozpore s povinnosťami správcu dane a základnými zásadami správy daní vyplývajúcimi z daňového poriadku. Akékoľvek personálne prepojenie medzi dodávateľom žalobcu a jednotlivými dodávateľmi tohto dodávateľa nemôže mať za následok neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty z ceny tovarov, ktoré nadobudol, keďže tieto prepojenia nemajú vplyv na cenu tovarov vyplývajúcu z uskutočneného verejného obstarávania. Žalobca nedohodol nadobudnutie tovaru súvisiaceho s realizovaným projektom priamo so spoločnosťou HYTECA, s.r.o., ale uzatvoril kúpnu zmluvu č. 001/2013 so spoločnosťou, ktorá vyhrala verejné obstarávanie. Toto vyhrala spoločnosť, ktorá predložila najnižšiu cenovú ponuku bez ohľadu na to, či sa táto ponuka zdala žalobcovi primeraná, alebo nie, pričom žalobca nemal žiadny dôvod víťaznú cenovú ponuku spochybňovať. Víťazná cenová ponuka je primeraná predmetu zákazky, čo však daňové orgány spochybňujú bez akýchkoľvek objektívnych kritérií a dôkazov. Pred podpisom zmluvy s víťazným uchádzačom (spoločnosťou HYTECA s.r.o.) žalobca odovzdal celú dokumentáciu z verejného obstarávania na schválenie Agentúre ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ (v súčasnosti Výskumná agentúra). Tá dňa 17. 01. 2014 schválila verejné obstarávanie a súhlasila s podpisom zmluvy. Následne vykonané verejné obstarávanie preveril aj Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý na základe záznamu o kontrole č. 2648-7000/2014-OK/5 dospel k záveru, že: „postup kontrolovaného pri zabezpečovaní predmetu zákazky bol v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.“ Výsledky verejného obstarávania a výsledná cena obstarávaných tovarov (komplexnej sústavy emisných prístrojov) neboli spochybnené ani Výskumnou agentúrou, ani Úradom pre verejné obstarávanie. Predmetný tovar nadobudol od spoločnosti HYTECA, s.r.o. na základe riadne uzatvorenej
kúpnej zmluvy, za tento tovar riadne zaplatil kúpnu cenu (vrátane dane z pridanej hodnoty), pričom sa žiadnym spôsobom nepodieľal a nemal vedomosť o presunoch tovaru medzi spoločnosťou HYTECA, s.r.o. a jej subdodávateľmi.
K prevodom finančných prostriedkov uviedol, že so spoločnosťou GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. uzavrel zmluvy o pôžičke zákonným spôsobom na úhradu nadobudnutého tovaru od spoločnosti HYTECA, s.r.o. Finančné prostriedky poskytnuté na základe pôžičky skutočne použil na určený účel, teda na úhradu dodávateľských faktúr od spoločnosti HYTECA, s.r.o. za dodaný tovar a služby v rámci realizácie projektu s názvom „Výroba tepelnej energie z vlhkej biomasy“. O tom, že takto vyplatené finančné prostriedky sa zo spoločnosti HYTECA, s.r.o. vracali do spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. nemal žalobca vedomosť. Nepodieľal sa a ani nemal vedomosť o akýchkoľvek ďalších tokoch alebo presunoch finančných prostriedkov zo spoločnosti HYTECA, s.r.o., ktoré táto obdržala od žalobcu z titulu zaplatenia vystavených dodávateľských faktúr za dodaný tovar a služby. Nie je mu známy účel platieb, ktoré spoločnosť HYTECA, s.r.o. poukazovala spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. a na ktoré upozorňuje žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
Žalobca nie je v neštandardnej miere prepojený s dodávateľskými spoločnosťami. Spoločnosť HYTECA, s.r.o. si zriadila prevádzku v rovnakom areáli až niekoľko rokov po tom, ako už mal prevádzku v Demandiciach zriadenú žalobca. Konateľ spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. potvrdil existenciu pôžičiek a uviedol, že finančné prostriedky na poskytnutie týchto pôžičiek získala spoločnosť GLOBITEC
- Slovakia, s.r.o. od svojich spoločníkov, v dôsledku čoho jej vznikol záväzok tieto finančné prostriedky vrátiť. Finančné prepojenie medzi spoločnosťou GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. a žalobcom na základe zmlúv o pôžičke nespochybňuje splnenie predpokladov na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov žalobcom z ceny tovarov, ktoré prijal ako platiteľ.
27. Žalobca v IV. časti žaloby uviedol, že správca dane ako ďalší z dôvodov, pre ktorý mu v zdaňovacom období október 2014 nepriznal nadmerný odpočet uvádza, že napriek deklarovanému ukončeniu realizácie projektu nepreukázal funkčnosť a prevádzkovanie predmetného zariadenia, na čo poukazuje aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí (str. 14), ktorý spochybňuje i dodanie repky olejnej a repkovej slamy spoločnosťou Mliekofarma - SK, spol. s r.o. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na závery správcu dane uvedené v rozhodnutí zo dňa 24. 08. 2016 (rozhodnutie k zdaňovaciemu obdobiu máj 2014), v ktorom správca dane dospel k záveru, že uskutočnené zdaniteľné plnenie deklarované žalobcom jednoznačne súvisí s odpočítaním dane z obstarania tovarov na základe kúpnej zmluvy č. 001/2013 zo dňa 20. 01. 2014 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou HYTECA, s.r.o., pre zostavenie výskumného pracoviska, na ktorom bude prebiehať overenie základov technológie v rámci projektu s názvom „Výroba tepelnej energie z vlhkej biomasy“ s kódom IMTS: 26220220067. Tieto závery správcu dane sú v priamom rozpore so závermi správcu dane uvedenými v jeho rozhodnutí, podľa ktorých nemá za preukázané, že podnikateľská činnosť žalobcu bola zameraná na dosahovanie príjmu.
Ďalej žalobca uviedol, že projekt realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti s cieľom zabezpečenia zdaniteľných príjmov a dňa 21. 03. 2017 podal patentovú prihlášku a prihlášku úžitkového vzoru v súvislosti so spôsobom kontinuálnej výroby biopaliva hydrotermálnou karbonizáciou vlhkej biomasy. Namietal nelogický záver žalovaného (str. 14 jeho rozhodnutia), ktorý nemal za preukázané, že výsledky, ktoré žalobca prezentuje vo vyššie uvedených prihláškach boli dosiahnuté prevádzkou príslušného zariadenia na výrobu tepelnej energie z vlhkej biomasy. Žalovaný svoj záver podľa žalobcu žiadnym spôsobom vecne nezdôvodnil a takýto záver je nepochopiteľný najmä z dôvodu, že žalobca žiadnym ďalším podobným zariadením nedisponuje a namietané výsledky nemohli byť dosiahnuté prevádzkou iných zariadení, keďže podstatou „patentovateľnosti“, resp. priznania úžitkového vzoru je novosť technického riešenia, resp. vynálezu, teda objavenie takéhoto technického riešenia resp. vynálezu.
K nepreukázaniu, že spoločnosť Mliekofarma - SK, spol. s r.o. vyprodukovala alebo nakúpila predmetné množstvo repky olejnej a repkovej slamy žalobca uviedol, že tento záver je v priamom rozpore s ďalšími skutočnosťami, ktoré vyplývajú z obsahu rozhodnutia správcu dane a ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Predmetný tovar bol prepravený zo spoločnosti Mliekofarma - SK, spol. s r.o. do Demandíc, pričom táto spoločnosť je držiteľom poľnohospodárskych pozemkov, nakúpila osivo repky olejnej, deklarovaný tovar žalobcovi dodala a za tento tovar vystavila dodávateľskú faktúru. Správcovi dane predložil písomné dôkazy preukazujúce, že obstaraná biomasa (repka olejná a repková slama) bola
použitá na výrobu necertifikovaného biopaliva a nespotrebovaná časť na priamy predaj, aby nedošlo k jej znehodnoteniu. Tvrdenia daňových orgánov o tom, že nemajú za preukázané, že podnikateľská činnosť žalobcu bola zameraná na dosahovanie príjmu, považuje za zavádzajúce a poškodzujúce žalobcu, keďže spoločnosť len za zdaňovacie obdobie 2014 odviedla do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky daň z príjmov právnickej osoby vo výške viac ako 390.000,- eur.
Bol toho názoru, že jeho nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 je oprávnený a opodstatnený, finančné prostriedky boli vynaložené v súvislosti s predmetom podnikania, za účelom dosahovania zisku a cena tovarov zodpovedá cenám, ktoré sú považované zmluvnými stranami, ale tiež inými subjektmi (napr. orgánmi Slovenskej republiky poskytujúcimi nenávratný finančný príspevok) za bežné na trhu v čase ich plnenia a v mieste ich vzniku. Daňové orgány sa viackrát vyjadrili, že hodnota predmetu dodávky nie je opodstatnená, túto svoju úvahu žiadnym spôsobom nepodložili.
V tejto časti žaloby žalobca namietal, že miestne zisťovanie, resp. obhliadky boli vykonané „prepadovite“, bez toho, aby mu bol oznámený termín ich vykonania. Vo všetkých prípadoch bola kontrola vykonaná bez prítomnosti jeho zástupcu, a preto ani nemal možnosť preukázať kontrolám na mieste funkčnosť daného zariadenia. Žalovaný vôbec neuviedol miestne zisťovanie vykonané dňa 04. 06. 2015 zamestnancami Daňového úradu Nitra, pobočka Levice, v rámci ktorého žalobca poskytol potrebnú súčinnosť sprístupnením prenajatých priestorov na adrese K. XXX a zamestnanci preverili fyzickú existenciu predmetu zdaniteľného obchodu. Žalovaný, rovnako ako správca dane, uvádza iba skutočnosti, ktoré mu vyhovujú, aby nemusel uznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty a tie, ktoré sú v prospech žalobcu, zámerne neuvádza. Nelogický je aj záver žalovaného, podľa ktorého ukážka spustenia zariadenia počas miestneho zisťovania dňa 18. 07. 2018 nepotvrdzuje, že zariadenie je reálne prevádzkované za účelom dosahovania zdaniteľných plnení. Napriek tomu, že počas celého daňového konania správca dane spochybňoval jeho reálnu prevádzkyschopnosť, po jej preukázaní pri miestnom zisťovaní dňa 18. 07. 2018, žalovaný prijal uvedený záver, ktorý nemožno vnímať inak, ako tendenčný a neobjektívny. V prípade, ak by správca dane dohodol čas miestneho zisťovania, mohol žalobca zabezpečiť, aby práve v tom čase bolo zariadenie v prevádzke a aby na ňom prebiehala výroba biopaliva.
28. Žalobca v V. časti žaloby uviedol, že splnil všetky formálne predpoklady na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. a poukázal na základnú zásadu spoločného systému dane z pridanej hodnoty zavedeného právnou úpravou Európskej únie ako i na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ (s uvedením konkrétnych rozsudkov), na konkrétne nálezy a rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. .
Taktiež poukázal na obsah metodického pokynu žalovaného k odpočítaniu dane podľa § 49 a k uplatneniu práva na odpočítanie dane podľa § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. z obdobia január 2019 (obdobný metodický pokyn bol zverejnený už v mesiaci máj 2018), ktorý dával do pozornosti žalovaného už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, ale žalovaný sa s touto argumentáciou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalobca investíciu realizoval za účelom ďalšieho využívania v rámci podnikateľskej činnosti a prijaté zdaniteľné plnenia od samého začiatku plánoval využiť v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom objektívnymi dôkazmi tejto skutočnosti sú jeho podnikateľská činnosť a uskutočnené zdaniteľné plnenia, prihlášky úžitkového vzoru a patentovej prihlášky a v neposlednom rade plánované využitie technológie.
Daňové orgány systematicky spochybňovali právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 102014002, a to napriek skutočnosti, že žalobca slnil všetky zákonné predpoklady na takýto odpočet a že mali k dispozícii relevantné dôkazy preukazujúce vznik tohto nároku. Účelovo sa zaoberali len skutočnosťami, ktoré nahrávali ich argumentácii a záverom, ktoré sa žiadnym spôsobom nezmenili a nevyvíjali v závislosti od výsledkov dokazovania v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom s argumentáciou žalobcu a dôkazmi, ktoré osvedčujú jeho nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry sa žiadnym spôsobom nevysporiadali. Konali tak v rozpore nielen s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., základnými zásadami správy daní ustanovenými Daňovým poriadkom, ale tiež ústavným princípom proporcionality. Napadnuté rozhodnutie správcu dane ako i rozhodnutie žalovaného boli vydané v rozpore so zákonom, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzali za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
29. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30. 09. 2019 uviedol, že trvá na výroku svojho žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i na jeho odôvodnení. Po preštudovaní žaloby dospel k záveru, že žalobca neuvádza také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia správneho súdu. Ďalej sa vyjadril k jednotlivým častiam žaloby.
30. K námietkam uvedeným v I. časti žaloby uviedol, že nesúhlasí so „skutočnosťami“ uvádzanými žalobcom ako fakt, nakoľko nevyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ani z predloženého administratívneho spisu. Námietky žalobcu sú všeobecného charakteru bez konkretizácie toho, s ktorými námietkami sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal.
31. K námietkam uvedeným v II. časti žaloby uviedol, že daňové orgány nevyčítali žalobcovi skutočnosti týkajúce sa procesu nadobudnutia, ktorý predchádzal nadobudnutiu tovaru žalobcom. Správca dane bol však oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, za zachovania procesných práv žalobcu, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Pri tejto činnosti, predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia, sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. K nezisťovaniu skutočnej hodnoty tovaru žalovaný poukázal na § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. a uviedol, že ak z odôvodnenia, resp. z vykonaného dokazovania nie je zrejmá „skutočná hodnota komplexnej sústavy emisných prístrojov“, tak táto skutočnosť nie je dôkazným bremenom správcu dane a ani žalovaného. K cene komplexnej sústavy emisných prístrojov, k poukazovaniu, že predmetný dodávateľ bol úspešný vo verejnej súťaži a že proces výberu dodávateľa podliehal kontrole subjektmi verejnej moci, uviedol, že tieto námietky žalobcu sú totožné s tými, ktoré uvádzal v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a s ktorými sa náležite vysporiadal. Zdôraznil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. a uplatneniu tohto práva predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Oprávnenosť práva na odpočítanie dane žalobca preukázal predložením listinných dôkazov - faktúr, dokladov o úhrade, atď. Výskumná agentúra v podaní zo dňa 14. 03. 2015 správcovi dane oznámila, že počas výkonu kontroly na mieste bolo zistené, že „skúšobné zariadenie (HTC a kotol) pre výskum v reálnych podmienkach“ nebolo uvedené do prevádzky s uvedením dôvodov, a to poukazovaním žalobcu na zahriatie oleja a prázdnej propán-butánovej nádrži. Žalovaný konštatoval, že zákon č. 222/2004 Z. z. nestojí len na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení. Správca dane preto preveroval skutkovú podstatu predložených listinných dôkazov a skutočné dodanie tovaru v uvedenom druhu, objeme a cene u označeného dodávateľa. Preverovania správcu dane - vypočutia svedkov, ústne pojednávania, dožiadania, analýzy daňových priznaní, analýzy účtovných závierok, informácie z Obchodného registra SR, informácie z informačného systému finančnej správy sú podrobne uvedené v nielen v protokole, ale aj v rozhodnutí správcu dane. Žalobca bol správcom dane opakovane vyzvaný na preukázanie jeho práva na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti HYTECA, s.r.o., ale nebol zaťažený preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Ani v žalobe konkrétne neuviedol skutočnosť, na preukázanie ktorej bol správcom dane vyzvaný napriek tomu, že jej preukazovanie nebolo jeho dôkaznou povinnosťou. Správca dane nevyčítal žalobcovi dôkaznú núdzu v súvislosti so subdodávateľmi dodávateľa.
32. K námietkam v III. časti žaloby žalovaný konštatoval, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak žalobca ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. V súlade s ust. § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Taktiež preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
33. K námietkam týkajúcim sa dodania repky olejnej a repkovej slamy (IV. časť žaloby) spoločnosťou Mliekofarma - SK, spol. s r.o., podania patentovej prihlášky a prihlášky úžitkového vzoru, k obhliadkam vykonávaným „prepadovite“, žalovaný poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, v ktorom uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia, vrátane vykonaných miestnych zisťovaní, ktorými bolo preverované, okrem existencie tovaru deklarovaného faktúrou od HYTECA, s.r.o., aj splnenie jednej z podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetnej faktúry podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., a to, či žalobca tovar použil na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ. Predvedenie „skúšobnej prevádzky“ deklarovaného zariadenia dňa 18. 07. 2018 nie je reálne prevádzkovanie za účelom dosahovania zdaniteľných plnení. K zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 04. 06. 2015 uviedol, že daňovým subjektom tu bola spoločnosť GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. a konateľ žalobcu S. Y. sa miestneho zisťovania zúčastnil ako iná osoba.
34. K V. časti žaloby uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania a žalovaný v odvolacom konaní postupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z. a ďalších predpisov, pričom konali len v ich medziach, rozsahu a spôsobom, ktoré tieto zákony ustanovujú. Zdôraznil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý nestojí len na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení. Správca dane preto preveroval skutkovú podstatu predložených listinných dôkazov a skutočné dodanie tovaru v uvedenom druhu, objeme a cene u označeného dodávateľa, nakoľko uplatneniu práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť. Žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane vychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, obsahujú náležitosti ustanovené zákonom a sú vydané príslušným orgánom, pričom obsahujú odôvodnenie, v ktorom je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu ako daňového subjektu, úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností týkajúcich sa preukázania povinnosti o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov deklarovanými dodávateľmi, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, aj napriek skutočnosti, že bol v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania súčinný a aktívny. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z., keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie práva odpočítať daň v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v zdaňovacom období október 2014. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ust. § 3 zákona č. 563/2009 Z. z., dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Na vydanie rozhodnutia mal dostatočne zistený skutkový stav a zo získaných dôkazov prijal právne závery, ktoré uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Na základe uvedených skutočností žalovaný zotrval na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane a navrhol žalobu zamietnuť.
V. Ďalší priebeh konania
35. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28. 10. 2019 k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, tvrdenia, argumentáciu, ktoré by už neboli súčasťou napadnutého rozhodnutia, alebo by spochybňovali skutočnosti, tvrdenia a argumentáciu žalobcu uvedenú v žalobe. V plnom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach a argumentácii uvedenej v žalobe.
36. Na prejedanie žaloby žalobcu súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalobcu a zástupkyňa žalovaného, a to v súlade so svojimi písomnými podaniami (žalobou a vyjadrením k žalobe).
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
37. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 03. 2019 a rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 11. 2018, ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa ust. 190 SSP.
38. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
39. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2019 (teda i v čase rozhodovania žalovaného), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 37 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu 31)vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil.
Podľa § 38 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie. Zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 33)
Podľa § 39 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.
Daňový subjekt alebo iná osoba, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinná zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo umožniť odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov. Na tento postup sa vzťahuje § 38 ods. 5.
Podľa § 160 ods. 5 vyššie citovaného zákona, na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo a Kriminálny úrad finančnej správy podľa osobitného predpisu 29a) a ktoré podľa tohto zákona patria do pôsobnosti správcu dane, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú rovnako.
40. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 150.548,- eur na dani z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2014 (ako rozdielu medzi nadmerným odpočtom uplatneným v daňovom priznaní žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 150.464,63 eur a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 83,37 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal, že tovar (komplexná sústavu emisných prístrojov) prijatý v zmysle faktúry č. 1020140002 zo dňa 01. 10. 2014 (v sume 903.288,- eur, z toho daň z pridanej hodnoty v sume 150.548,- eur) od dodávateľa HYTECA, s.r.o. použil na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ, teda nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
41. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 pri ním tvrdenej dodávke tovaru od vyššie uvedeného dodávateľa podľa predloženej faktúry. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru spoločnosťou HYTECA, s.r.o. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť, pričom v tejto súvislosti namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
42. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 ako i v ust. § 51 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúre uvedenej v 40. bode tohto rozsudku vystavenej spoločnosťou HYTECA, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu, pričom platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Toto v predmetnej veci znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázania dodávky tovaru od deklarovaného dodávateľa a preukázania, že tento tovar použil na dodávku svojich tovarov a služieb ako platiteľ dane. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom konateľa žalobcu, svedka ako i preverovaním spoločností, ktoré mali s predmetným tovarom v kontrolovanom zdaňovacom období obchodovať.
43. Žalobca ako odberateľ si uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry vystavenej spoločnosťou HYTECA, s.r.o. ako dodávateľom pod č. 1020140002 dňa 01. 10. 2014 v sume 903.288,- eur (základ dane v sume 752.740,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 150.548,- eur) za dodávku komplexnej sústavy emisných prístrojov s dátumom dodania 01. 10. 2014. Okrem predmetnej faktúry žalobca predložil i dve zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 03. 2014 a zo dňa 06. 10. 2014, v zmysle ktorých mu spoločnosť GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. ako veriteľ poskytla sumu 943.600,- eur a sumu 793.288,- eur (ktoré sumy sa žalobca ako dlžník zaviazal vrátiť do 31. 12. 2014, resp. do 30. 06. 2015) a ďalšiu zmluvu
o pôžičke zo dňa 19. 03. 2014, v zmysle ktorej E. O. ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi pôžičku v sume 500.000,- eur, ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť do 31. 12. 2014.
44. Konateľ spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. E. O. predložil správcovi dane na pojednávaní dňa 15. 08. 2018 (kedy bol vypočutý ako svedok v prítomnosti konateľa žalobcu S. Y.) faktúru č. 01/10/14/001- GSk zo dňa 01. 10. 2014 v sume 483.740,- eur vystavenú spoločnosťou Privilege Business House ako dodávateľom pre spoločnosť GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. ako odberateľa. Uviedol, že táto spoločnosť nadobudla komplexnú sústavu emisných prístrojov od spoločnosti Privilege Business House a zakúpila ju v rámci EÚ. Dovoz tovaru a colné konanie pre spoločnosť Privilege Business House vykonala spoločnosť so sídlom v Maďarsku (ECM ECO Monitoring Kft.).
Predmetnému pojednávaniu predchádzalo vykonanie miestneho zisťovania zo strany dožiadaného správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Levice) v sídle spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. na adrese Jurská cesta 7, Levice, ale nikto zo spoločnosti nebol prítomný. Z uvedeného dôvodu bol konateľ spoločnosti E. O. predvolaný k dožiadanému správcovi dane a dňa 13. 05. 2015 bola s ním spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Na otázku, od koho spoločnosť GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. nadobudla komplexnú sústavu emisných prístrojov, ktorá bola dodaná spoločnosti HYTECA, s.r.o. odpovedal, že dodávateľom zariadenia bola spoločnosť Privilege Business House z USA na základe faktúry č. 01/10/14/001-GSk zo dňa 01. 10. 2014 v sume 483.740,- eur (ktorej súčasťou bola i cena za prepravu a montáž) a táto spoločnosť zariadenie kúpila od spoločnosti ECM ECO Monitoring Kft. Dožiadanému správcovi dane predložil i faktúru vystavenú spoločnosťou GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. ako dodávateľom pre spoločnosť HYTECA, s.r.o. ako odberateľa pod č. 10140002 zo dňa 06. 10. 2014 v sume 849.288,- eur (základ dane v sume 707.740,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 141.548,- eur) s predmetom fakturácie komplexná sústava emisných prístrojov s dátumom dodania 01. 10. 2014. Taktiež predložil i faktúru vystavenú spoločnosťou HYTECA, s.r.o. ako dodávateľom pod č. 1020140002 dňa 01. 10. 2014 v sume 903.288,- eur (základ dane v sume 752.740,- eur a daň z pridanej hodnoty v sume 150.548,- eur) za dodávku komplexnej sústavy emisných prístrojov s dátumom dodania 01. 10. 2014 a preberací protokol o prevzatí a odovzdaní tovaru (komplexná sústava emisných prístrojov) zo dňa 01. 10. 2014, v zmysle ktorého spoločnosť HYTECA, s.r.o. ako predávajúci dodala predmetný tovar žalobcovi ako kupujúcemu, pričom na prístrojoch boli vykonané funkčné skúšky a sú prevádzkyschopné. Tvrdenie E. O. na pojednávaní zo dňa 13. 05. 2015 o dodávateľovi predmetného tovaru je však v rozpore s jeho predchádzajúcim tvrdením (o tom, že dodávateľom sústavy boli tri subjekty), ktoré uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17. 02. 2015. Predmetnú zápisnicu spísal miestne príslušný Daňový úrad Nitra, pobočka Levice v zmysle ust. 19 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a predmetom pojednávania bolo preverenie obchodných vzťahov spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. so spoločnosťou HYTECA, s.r.o. (ktoré mali rovnakého konateľa a v tom čase i rovnaké sídlo) a spoločnosťou žalobcu. Správca dane postupoval v súlade s ust. § 24 ods. 4 vyššie citovaného zákona a túto zápisnicu zahrnul do dôkazných prostriedkov, pričom žalobca bol s jej obsahom oboznámený, čo vyplýva i z protokolu z daňovej kontroly zo dňa 27. 11. 2015.
Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. nemala v účtovnej evidencii zaznamenané nadobudnutie sústavy meracích prístrojov, ktoré by zodpovedali predaným prístrojom a E. O. dňa 15. 08. 2018 uviedol, že nemá vedomosť o tom, že spoločnosť nepriznala nadobudnutie komplexnej sústavy emisných prístrojov v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty. Následne žalobca predložil vyjadrenie o tom, že faktúra od spoločnosti Privilege Business House sa nedostala do daňového priznania spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za mesiac október 2014 z dôvodu, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť z USA (z tretích krajín).
45. Zo všetkých uvedených zistení správca dane vyvodil záver, že tovar (komplexná sústava emisných prístrojov) bol predmetom obchodovania v reťazci spoločností: Privilege Business House › GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. › HYTECA, s.r.o. › žalobca a tento záver správcu dane nenamietal ani žalobca. Fakturácia identického tovaru medzi uvedenými spoločnosťami v zmysle faktúr uvedených v 43. a 44. bode tohto rozsudku (č. 01/10/14/001-GSk zo dňa 01. 10. 2014 v sume 483.740,- eur, č. 10140002 zo dňa 06. 10. 2014 v sume 849.288,- eur a č. 1020140002 zo dňa 01. 10. 2014 v sume 903.288,- eur) teda nebola sporná medzi žalobcom a správcom dane v priebehu celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Dodanie predmetného tovaru žalobcovi a jeho existenciu potvrdila Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ, resp. následne Výskumná agentúra. Správca dane
ďalej zistil existenciu personálneho prepojenia medzi spoločnosťou GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. a spoločnosťou HYTECA, s.r.o., a to cez osobu ich konateľa E. O. (čo je zrejmé i z obchodného registra Okresného súdu Nitra) a existenciu finančného prepojenia medzi spoločnosťou GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. a spoločnosťou žalobcu na základe vyššie uvedených zmlúv o pôžičke, ktoré boli poskytnuté za účelom prefinancovania projektu, čo potvrdil i E. O. dňa 17. 02. 2015. Taktiež zistil, že spoločnosť GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. nemá vo svojom účtovníctve zaevidované nadobudnutie sústavy meracích prístrojov, ktoré by zodpovedali predanej sústave spoločnosti HYTECA, s.r.o. a nemá jej nadobudnutie uvedené ani v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie.
46. Z dokazovania vykonaného v priebehu daňovej kontroly a doplneného v priebehu vyrubovacieho konania teda možno konštatovať, že žalobcovi bol dodaný tovar (komplexná sústava emisných prístrojov) podľa faktúry vystavenej pod č. 1020140002 dňa 01. 10. 2014 od dodávateľa GLOBITEC - Slovakia, s.r.o., na základe ktorej si následne v zdaňovacom období október 2014 uplatnil dopočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo platiteľa dane na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká v deň, kedy pri tomto tovare (službe) vznikla daňová povinnosť. Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená samo uplatnenie odpočítania dane. Platiteľ si môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť (z dodaných tovarov a služieb), daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ, a to s poukazom na ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
47. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18. 03. 2015 tvrdil, že predmetom dodávky bola sústava meracích prístrojov pre meranie zloženia emisií, teploty a všetkých potrebných údajov pre výskumnú úlohu, ktorá sa zaoberá úpravou vlhkej biomasy do formy paliva, pomocou technológie hydrotermálnej karbonizácie a hodnotením získaného paliva, certifikačnými podmienkami pre palivo a emisnými hodnotami pri spaľovaní paliva. Zároveň špecifikoval, ako konkrétne bude sústavu prístrojov využívať s tým, že dodaný tovar bude možné využívať aj samostatne bez kotla. Ďalšie vyjadrenie ohľadne využitia prístrojov podal žalobca dňa 14. 07. 2015. Správca dane teda zameral svoje dokazovanie na zistenie, či žalobca predmetný tovar (komplexnú sústavu emisných prístrojov) použil na dodávku svojich tovarov alebo služieb, ako to vyžaduje ust. § 49 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Za týmto účelom boli opakovane vykonané miestne zisťovania (dňa 15. 04. 2015, 08. 09. 2015, 25. 01. 2017) na adrese K. č. XXX, v areáli spoločnosti SAPNET, s.r.o., kde bol tovar žalobcovi v októbri 2014 dodaný.
Podľa úradného záznamu zo dňa 17. 04. 2015 o vykonaní miestneho zisťovania dňa 15. 04. 2015 sa v priestoroch, ktoré mali patriť spoločnosti žalobcu nenachádzala žiadna osoba (zamestnanec) oprávnená konať v mene žalobcu a zamestnanec spoločnosti SAPNET, s.r.o. na základe telefonického usmernenia konateľa žalobcu umožnil vstup do jedného z dvoch uzavretých skladových priestorov žalobcu. Bolo zistené, že v miestnosti bol umiestnený kotol - doposiaľ nepoužitý a zásobník - nedemontovaný, ktoré neboli pripojené na žiadny zdroj energie. Zamestnanci správcu dane konštatovali, že žiadna výrobná činnosť sa vo výrobnej hale neuskutočňovala, priestory boli nevhodné na výrobu biopaliva z vlhkej biomasy a žiadna biomasa sa v prevádzkovej budove, ani okolo nej nenachádzala. V súvislosti s týmto miestnym zisťovaním žalobca predložil reklamačný protokol č. 1/2015 s dátumom 09. 04. 2014 (správne mal byť zrejme dátum 09. 04. 2015), z ktorého vyplýva, že žalobca reklamoval vady zariadenia, ktoré dodávateľ (HYTECA, s.r.o.) uznal dňa 23. 04. 2015 s tým, že vady budú odstránené do 60 dní od odo dňa uznania reklamácie.
Ďalšie miestne zisťovanie vykonali dňa 08. 09. 2015 príslušníci KÚFS ÚCDK Pobočka Západ, pracovisko Nitra obhliadkou priestorov na adrese Demandice 419, o čom bol spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že v priestoroch sa nachádzali rôzne stroje, ktoré neboli skompletizované a zmontované a výroba biomasy ešte neprebieha.
Miestne zisťovanie vykonali zamestnanci správcu dane i dňa 25. 01. 2017 so záverom, že prevádzka žalobcu bola zatvorená a podľa zamestnancov strojárskej prevádzky, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti sa v prevádzke žalobcu asi tri mesiaci nikto neobjavil. Vonkajšou obhliadkou bolo zistené, že sa v jej okolí nenachádza žiadna biomasa a prevádzka nevykazuje žiadnu činnosť.
Výskumná agentúra v podaní zo dňa 14. 03. 2018 oznámila, že vykonala dňa 21. 05. 2015 a opätovne dňa 13. 10. 2015 kontrolu na mieste, predmetom ktorej bola i kontrola skutočného dodania tovarov v rámci projektu „výroba tepelnej energie z vlhkej biomasy“ so záverom, že skúšobné zariadenie (HTC
a kotol) pre výskum v reálnych podmienkach nebolo uvedené do prevádzky, čo prijímateľ (žalobca) zdôvodňoval tým, že dané zariadenie je potrebné spustiť minimálne päť hodín vopred, aby došlo k zahriatiu oleja v zariadení.
Pri miestnom zisťovaní dňa 18. 07. 2018 (za účasti konateľa spoločnosti GLOBITEC Slovakia, s.r.o. a zároveň konateľa spoločnosti HYTECA, s.r.o.) bolo zariadenie pripravené na predvedenie jeho prevádzkyschopnosti. Konateľ žalobcu predviedol jeho funkčnosť, popísal činnosť jeho jednotlivých častí s tým, že sa jedná o skúšobné zariadenie a samotná výroba na zariadení prebieha iba v malých dávkach, pričom výsledný výrobok slúži na výskumné účely alebo je predávaný ako necertifikované palivo.
48. Okrem vykonania miestnych zisťovaní správca dane žalobcu opakovane vyzýval (výzvy zo dňa 10. 03. 2015, 21. 05. 2015, 25. 06. 2015, 24. 08. 2018), aby preukázal opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty, vykonávanie podnikateľskej činnosti, aby sa vyjadril k príjmom z realizovaného projektu „výroba tepelnej energie z vlhkej biomasy“ a v kladnom prípade, aby predložil listinné doklady potvrdzujúce jeho tvrdenie. Žalobca reagoval na tieto výzvy správcu dane v písomných vyjadreniach (zo dňa 18. 03. 2015, 10. 06. 2015, 18. 06. 2015, 14. 07. 2015 a 05. 09. 2018) a predkladal i listinné doklady. Správca dane však na základe vykonaného dokazovania neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnené pri dodávke komplexnej sústavy emisných prístrojov od spoločnosti HYTECA, s.r.o., a to z dôvodu, že ako platiteľ dane nepreukázal využitie týchto prístrojov na dodávky tovarov a služieb pre svojich odberateľov.
49. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke tovaru od spoločnosti HYTECA, s.r.o. v mesiaci október 2014, bol povinný preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia, vrátane povinnosti preukázať požitie tohto tovaru na dodávky svojich služieb a tovarov, teda na podnikateľské účely. Žalobcom predložené vyjadrenia spolu s listinnými dokladmi a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú použitie tohto tovaru žalobcom na jeho podnikateľské účely, teda na ďalšie jeho dodávky. Rovnako žalobca nepreukázal ani vykonávanie vedecko-výskumnej činnosti v zdaňovacom období október 2014 (ani v iných obdobiach), ako to tvrdil konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 21. 01. 2015, o čom správca dane spísal zápisnicu. Taktiež nepreukázal využitie tovaru (komplexnej sústavy emisných prístrojov) na skúšobné merania a analýzy, využitie pri meraní úrovne hladiny emisií počas spaľovania biopaliva v kotly, ani na ďalšie činnosti uvedené vo vyjadrení zo dňa 18. 03. 2015, 10. 06. 2015 a 14. 07. 2015, a to ani pred začatím reklamačného konania, ani po jeho skončení. Predmetný tovar mal byť podľa tohto vyjadrenia využívaný aj samostatne bez kotla, ako i v spojení s kotlom, ale s poukazom na vykonané miestne zisťovania jeho využitie nebolo preukázané žiadnym spôsobom. V súvislosti s tvrdením žalobcu vo vyjadrení zo dňa 18. 12. 2015 k protokolu z daňovej kontroly o tom, že predmetom dodávky v zmysle kúpnej zmluvy č. 001/2013 boli zariadenia (skúšobné zariadenie - HTC a kotol - pre výskum v reálnych podmienkach, nakladač materiálu a paliva, komplexná sústava emisných prístrojov) na zostavenie výskumného pracoviska, na ktorých bude prebiehať overovanie základov technológie, ich dolaďovanie a samotný aplikovaný výskum v rámci projektu „výroba tepelnej energie z vlhkej biomasy“, súd poukazuje na vyjadrenie Výskumnej agentúry zo dňa 14. 03. 2018, v ktorom je jednoznačne uvedené, že „skúšobné zariadenie (HTC a kotol) pre výskum v reálnych podmienkach“ nebolo uvedené do prevádzky. Preukázanie funkčnosti zariadenia pri miestnej ohliadke dňa 18. 07. 2018 nemožno považovať za využitie zariadenia na účely vedecko-výskumnej činnosti, ani na podnikateľské účely, teda na účely dodania tovarov alebo služieb žalobcu.
V podaní zo dňa 05. 09. 2018 žalobca uviedol, že predmet projektu súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou a zdaniteľné príjmy dosahoval z predaja necertifikovaného paliva, pričom predmetnú investíciu realizoval za účelom využívania v rámci podnikateľskej činnosti, nie za účelom občerstvenia, pohostenia a zábavy, nie za účelom použitia na dodávky tovarov a služieb. Predmetné vyjadrenie žalobcu je podľa názoru súdu zmätočné, pretože pokiaľ predmetná investícia súvisí s jeho podnikaním, tak mal preukázať jej využitie v podnikateľskej činnosti, teda na dodávky svojich tovarov a služieb iným platiteľom dane. Toto žalobca nepreukázal a ním predložené listiny nie sú preukázateľným dôkazom o nákupe biomasy, o jej spracovaní, ani o výrobe necertifikovaného paliva a jeho predaji. Rovnako tak nepreukázal ani využitie zariadenia v rámci tvrdeného výkonu jeho vedecko-výskumnej činnosti, o čom nepredložil ani žiadnu dokumentáciu, resp. záznamy.
50. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, teda na vyššie uvedené výsledky miestnych zisťovaní v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ako i na vyjadrenia žalobcu a ním
predkladané listinné doklady správca dane podľa názoru súdu správne konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal použitie tovaru (komplexnej sústavy emisných prístrojov) na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ, a to v roku 2014, ale ani v rokoch 2015, 2016, 2017 a 2018, čím nesplnil jednu z dvoch zákonných podmienok zakotvených v ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, a preto nesplnenie jednej z nich, tak ako je tomu v predmetnej právnej veci, znamená negatívnu aplikáciu ust. § 49 ods. 2 vyššie citovaného zákona, a teda nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalobca sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane oprávnene viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe uvedenej faktúry. Opačný postup správcu dane, teda priznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe vyššie uvedenej faktúry, by bol v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením.
51. Za danej dôkaznej situácie, aká vyplýva z administratívneho spisu, potom treba prisvedčiť zisteniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď nepreukázal, že prijatý tovar (komplexnú sústavu emisných prístrojov) použil na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ, a preto mu nebolo možné priznať ním uplatnené právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
52. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. V predmetnej veci správca dane, ani žalovaný nespochybnili dodanie prístrojov v zmysle predloženej faktúry do prevádzky žalobcu v Demandiciach. Vykonaným dokazovaním však správca dane nadobudol pochybnosti o deklarovanej cene tohto zariadenia (od ktorej sa potom odvíja i daň z pridanej hodnoty) a o vedecko-výskumnej činnosti žalobcu vykonávanej na predmetnej sústave prístrojov, resp. pochybnosti o využití týchto prístrojov (či už samostatne alebo v spojení s ďalším zariadením, ktoré nakúpil od totožného dodávateľa) na realizáciu podnikateľskej činnosti žalobcu.
Pokiaľ ide o cenu prístrojov, treba uviesť, že podľa predložených faktúr tieto prístroje boli dodané dňa 01. 10. 2014 medzi spoločnosťami: Privilege Business House › GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. › HYTECA, s.r.o. › žalobca, pričom už dodávka od spoločnosti Privilege Business House bola priamo do prevádzky žalobcu v Demandiciach č. 419 (prenajaté priestory od spoločnosti SAPNET, s.r.o.) a ostatné dodávky spočívali v prefakturácii prístrojov s navýšením ich ceny (prvá dodávka v cene 483.740,- eur, druhá dodávka v cene 849.288,- eur vrátane dane z pridanej hodnoty a tretia dodávka žalobcovi v cene 903.288,- eur vrátane dane z pridanej hodnoty). E. O., ktorý je konateľom spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. a zároveň jedným z konateľov spoločnosti HYTECA, s.r.o. dňa 17. 02. 2015 uviedol, že sa jedná o dlhodobý výskumný projekt viacerých spoločností a spoločnosť GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. po obdržaní platby od spoločnosti HYTECA, s.r.o. tieto finančné prostriedky zapožičala spoločnosti žalobcu na prefinancovanie projektu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v administratívnom spise sa nachádza výpis z účtu spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. zo dňa 31. 10. 2014, na ktorý bola dňa 07. 10. 2014 prijatá suma 198.288,- eur, dňa 10. 10. 2014 suma 200.000,- eur, dňa 15. 10.
2014 suma 200.000,- eur, dňa 20. 10. 2014 suma 195.000,- eur, dňa 23. 10. 2014 suma 56.000,- eur, a to všetko od spoločnosti HYTECA, s.r.o. ako úhrada faktúry č. 10140002 (variabilný symbol platieb) zo dňa 06. 10. 2014 vystavenej spoločnosťou GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. ako dodávateľom pre spoločnosť HYTECA, s.r.o. ako odberateľa s predmetom fakturácie komplexná sústava emisných prístrojov. Následne v uvedené dni, teda dňa 07. 10 2014, 10. 10. 2014, 15. 10. 2014 a 20. 10. 2014 spoločnosť GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. previedla sumu 198.288,- eur, 200.000,- eur, 200.000,- eur a 195.000,- eur na účet žalobcu, čo preukazuje i výpis z účtu žalobcu zo dňa 31. 10. 2014, na ktorý bola dňa 08. 10. 2014 pripísaná suma 198.288,- eur, dňa 13. 10. 2014 suma 200.000,- eur, dňa 16. 10. 2014 suma 200.000,- eur a dňa 21. 10. 2014 suma 195.000,- eur. Žalobca previedol na účet spoločnosti HYTECA, s.r.o. (dodávateľ žalobcu) dňa 08. 10. 2014 sumu 200.000,- eur, dňa 13. 10. 2014 sumu 200.000,- eur, dňa 17. 10. 2014 sumu 195.000,- eur a dňa 21. 10. 2014 sumu 110.000,- eur na úhradu faktúry č. 1020140002 (variabilný symbol) zo dňa 01. 10. 2014 od spoločnosti HYTECA, s.r.o. ako dodávateľa pre žalobcu ako odberateľa s predmetom fakturácie komplexná sústava emisných prístrojov. Vyššie uvedené zistenia s poukazom na zmluvy o pôžičke zo dňa 19. 03. 2004 a 06. 10. 2014 uzavreté medzi spoločnosťou GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom nepochybne preukazujú finančné prepojenie zúčastnených spoločností.
Pochybnosti sa vyskytli i pokiaľ ide o prepravu zariadenia emisného systému do Demandíc, keď RNDr. N. T., CSc. ako jeden z konateľov spoločnosti HYTECA, s.r.o. v podaní zo dňa 10. 06. 2015 adresovanom žalobcovi oznámil, že prístroje a zariadenia emisného systému boli dovezené E. O. (druhý z konateľov spoločnosti HYTECA, s.r.o. a zároveň konateľ spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o.). E. O. pritom dňa 17. 02. 2015 pri podaní vysvetlenia do zápisnice uviedol, že prepravu a montáž jednotlivých dielov vykonávali zamestnanci spoločnosti IDO EET - Levické strojárne, s.r.o. a spoločnosti FH service Kft. a do zápisnice u dožiadaného správcu dane zo dňa 13. 05. 2015 uviedol, že prepravu zariadenia zabezpečila dodávateľská spoločnosť Privilege Business House s tým, že cena za prepravu a montáž bola súčasťou dodávateľskej faktúry. Uvedené zistenia, vrátane personálneho a finančného prepojenia zainteresovaných spoločností, nepochybne vyvolali pochybnosti na strane správcu dane, ale neboli dôvodom, pre ktorý žalobcovi nepriznal uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Týmto dôvodom bola jednoznačne skutočnosť, že žalobca nepreukázal použitie prijatého plnenia (tovaru) na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ, čo vyplýva z rozhodnutia správcu dane ako i z rozhodnutia žalovaného.
53. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, a to i pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01. 12. 2016, sp. zn. 8 Sžf 44/2015 zo dňa 28. 09. 2017, sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16. 01. 2018 a sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).
54. S námietkami žalobcu uvedenými v I., II. a v III. časti žaloby sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto súvislosti však ešte poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre
určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 08. 2010 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávky emisných prístrojov) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty. Ani výber dodávateľa na základe verejného obstarávania nezbavil žalobcu ako verejného obstarávateľa povinnosti preveriť si svojho obchodného partnera, najmä ak jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia cena. Preverovaním si obchodného partnera ako víťaza verejného obstarávania by žalobca zistil napr. i personálnu prepojenosť spoločnosti HYTECA, s.r.o. a spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. Súd je toho názoru, že verejné obstarávanie na dodávku tovaru za viac ako 2.000.000,- eur vyžadovalo zo strany žalobcu aktívny prístup jednak pri preverovaní prihláseného uchádzača, ale rovnako aj pri preverovaní ním ponúknutej najnižšej ceny (od ktorej potom závisí aj výška dane z pridanej hodnoty), jej skladby a prípadne i reálnosti. S poukazom na zistenia správcu dane v rámci daňovej kontroly u žalobcu nebolo úlohou správcu dane, aby v predmetnej veci preukazoval skutočnú hodnotu plnenia dodaného žalobcovi. Dôkazná povinnosť v tomto smere neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý má povinnosť ním uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené (47. až 49. bod tohto rozsudku).
54. K námietkam uvedeným v IV. časti žaloby správny súd opätovne poukazuje na zistenie vyplývajúce z administratívneho spisu a konkrétne na to, že žalobca jednoznačne nepreukázal ani vykonávanie vedecko-výskumnej činnosti na predmetnom zariadení a ani výrobu v prevádzkových priestoroch, ktorá podľa jeho tvrdenia v žalobe prebiehala spôsobom: „výroba biomasy - skúšobné merania - vyhodnotenie výsledkov - dolaďovanie technológie - výroba biomasy - skúšobné merania atď.“ Žalobca vykonanie žiadneho z týchto úkonov, resp. činností nepreukázal, ale hlavne nepreukázal, že predmetné dodanie tovaru (sústavy emisných prístrojov) použil na dodávku svojich tovarov a služieb, pričom za dôkaznej situácie, aká vyplynula z administratívneho spisu, za preukázanie vykonávania činnosti, resp. výroby na zariadení, nemožno považovať predloženie zmlúv, faktúr, dodacích listov a pod., ale ani podanie prihlášky úžitkového vzoru v marci 2017, ktorý bol príslušným úradom zapísaný dňa 21. 12. 2017. Z listiny predloženej žalobcom vyplýva, že pôvodcom úžitkového vzoru sú tri fyzické osoby (T. N., RNDr., CSc., O. E. a Y. S.) a majiteľom je žalobca. RNDr. N. T., CSc. je podľa výpisu z obchodného registra spoločníkom a konateľom spoločnosti HYTECA, s.r.o., pričom spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti a spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. je i E. O. a osoba s menom S. Y. bola v októbri 2014 konateľom spoločnosti žalobcu podľa údajov zapísaných v obchodnom registri príslušného registrového súdu. S. Y. dňa 21. 01. 2015 do zápisnice o ústnom pojednávaní pri začatí daňovej kontroly uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období mal žalobca troch zamestnancov (chemička, biologička a elektrotechnik). Vo vyjadrení zo dňa 18. 03. 2015 žalobca uviedol, že na riešení úloh sa podieľajú špičkoví pracovníci jeho spoločnosti ako aj partnerskej organizácie (partneri projektu) z Centra výskumu obnoviteľných zdrojov energie Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, s ktorou má žalobcu uzavretú zmluvu o partnerstve. V rozpore s uvedeným žalobca predložil správcovi dane dňa 14. 07. 2015 menný zoznam interných a externých zamestnancov v počte 18 (4 interní zamestnanci a 14 externých zamestnancov) s popisom ich práce, ale bez preukázania existencie pracovnoprávneho, resp. obdobného pracovného vzťahu, pričom RNDr. N. T., Q.. a E. O. sú uvedení v tomto zozname ako externí odborní pracovníci. Pri vykonávaní miestnych zisťovaní nebola nikdy zaznamenaná prítomnosť žiadneho zamestnanca žalobcu a dňa 18. 07. 2018 (tento termín bol žalobcovi dopredu oznámený) bol prítomný pri miestnom zisťovaní E. O. ako konateľ spoločnosti, ktorá predmetné zariadenie dodala. Skutočnosť, že konateľ žalobcu v uvedený deň predviedol správcovi dane funkčnosť emisných prístrojov, ešte nie je dôkazom o ich tvrdenom využívaní na vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobcu, ani o použití na dodávku tovarov a služieb žalobcu pre iných platiteľov dane, ale ani o vykonávaní vedecko-výskumnej činnosti žalobcu. Predložením faktúr, dodacích listov a zmlúv nie je preukázaný nákup, resp. predaj biomasy zo strany
žalobcu a nie je preukázaný ani predaj biopaliva, nakoľko nepochybne nebola preukázaná jeho výroba, na čo správne poukázali i daňové orgány.
K namietanému „prepadovitému“ spôsobu vykonania miestnych zisťovaní a obhliadok, správny súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyplýva povinnosť správcu dane vopred informovať daňový subjekt o vykonaní miestneho zisťovania, resp. obhliadky, a to nepochybne z dôvodu, aby sa nezmarilo ich vykonanie. Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní, o ktorej zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu, resp. úradný záznam. Správca dane v predmetnej veci vykonával miestne zisťovanie, resp. obhliadky bez toho, aby informoval kontrolovaný daňový subjekt o čase ich vykonania, pričom takýto postup nemožno považovať za porušenie zákona, resp. práv žalobcu. Pokiaľ správca dane vopred oznámil žalobcovi termín, kedy miestne zisťovanie vykoná (21. 06. 2018 a následne dňa 29. 06. 2018), žalobca žiadal o jeho preloženie na iný termín z dôvodu čerpania dovolenky, resp. z dôvodu nefunkčnosti zariadenia pre poruchu elektromotora. Miestne zisťovanie s vopred oznámeným termínom sa uskutočnilo až na tretí pokus dňa 18. 07. 2018, na ktoré sa už žalobca, resp. jeho konateľ pripravil a predviedol funkčnosť zariadenia. Skutočnosť, že žalobca bol vopred upovedomený o termíne miestneho zisťovania sa nepochybne prejavila i na výsledku zisťovania, keď prvýkrát za obdobie vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, bola predvedená funkčnosť emisných prístrojov, čo ale za dôkaznej situácie, aká vyplýva z administratívneho spisu neznamená, že by žalobca tieto prístroje, či už samostatne alebo spolu s ďalšími zariadeniami, ktoré mu boli dodané, využíval za účelom dodávky svojich tovarov alebo služieb ako platiteľ dane z pridanej hodnoty alebo za účelom vykonávania vedecko-výskumnej činnosti. Skutočnosť, že žalobca dňa 18. 07. 2018 zabezpečil, aby zariadenie bolo v prevádzke a prebiehala na ňom výroba biopaliva, ešte neznamená, že žalobca preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe poukazoval i na miestne zisťovanie zo dňa 04. 06. 2015, ktoré vykonal Daňový úrad Nitra pobočka Levice a uviedol, že v tento deň bola preverená fyzická existencia predmetu zdaniteľného obchodu. Žalovaný ako prílohu svojho vyjadrenia k žalobe predložil zápisnicu o miestnom zisťovaní spísanú dňa 04. 06. 2015 Daňovým úradom Nitra pobočka Levice, ktoré bolo vykonané v spoločnosti GLOBITEC - Slovakia, s.r.o. (za prítomnosti E. O. ako konateľa spoločnosti, pričom S. Y. bol prítomný ako tlmočník) a jeho účelom bolo preverenie zdaniteľného obchodu za zdaňovacie obdobie február 2015 na základe faktúry č. 1502009 zo dňa 03. 02. 2015 vystavenej spoločnosťou IDO EET - Levické strojárne, s.r.o. ako dodávateľom. Z tejto zápisnice vyplýva, že v priestoroch prenajatých spoločnosťou žalobcu sa nachádzali tam uvedené prístroje a zariadenia a okrem iného i sústava emisných prístrojov. Správca dane však existenciu týchto prístrojov v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nikdy nespochybňoval a skutočnosť, že prístroje sa nachádzali v mieste vykonania miestneho zisťovania podľa názoru súdu ešte nepreukazuje, že žalobca ich používal na dodávku vlastných tovarov a služieb, resp. na vykonávanie vedecko-výskumnej činnosti.
50. V poslednej (V.) časti žaloby žalobca tvrdil, že splnil formálne predpoklady pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. S týmto možno súhlasiť, ale je potrebné zdôrazniť, že toto je nepostačujúce, pretože esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane je preukázanie existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočnenie zdaniteľných plnení (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžfk 4/2016).
Taktiež žalobca poukazoval na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, Najvyššie súdu SR, resp. i Ústavného súdu SR, z ktorých časti i citoval. Správny súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetlil závery týchto rozsudkov v snahe aplikovať ich na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom, pričom ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery ním uvádzaných viacerých rozhodnutí uplatniť na jeho obchodný prípad v kontrolovanom zdaniteľnom období. Pokiaľ žalobca ako daňový subjekt nebol spôsobilý preukázať naplnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty a zároveň naplnenie zákonných požiadaviek obozretného podnikania, ktoré od neho možno vyžadovať, potom je irelevantné poukazovať na závery uvedených rozsudkov, ktoré vychádzajú z inej skutkovej a právnej situácie. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému tejto dane, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality a so zamedzením neprimeraného
zásahu do práv platiteľov dane na vrátenie nimi zaplatenej dane v súvislosti so zabezpečovaním zdaniteľných plnení na vstupe. Súdny dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, resp. k zneužívajúcemu konaniu. V predmetnej veci však dôvodom nepriznania uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty bolo zistenie, že žalobca nepreukázal použitie nadobudnutého tovaru (komplexnej sústavy meracích prístrojov) na dodávku svojich tovarov a služieb ako platiteľ dane, ale nepreukázal ani vykonávanie vedecko-výskumnej činnosti. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.
Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúry týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia október 2014) a je na správcovi dane, aby rozhodol, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. Správca dane nie je oprávnený, ale ani povinný v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, inštruovať kontrolovaný daňový subjekt, aké dôkazy alebo doklady má predložiť, aby mu bolo možné uznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom proces zisťovania týchto skutočností prebieha v rámci dokazovania. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
51. Podľa názoru správneho súdu neboli porušené ani procesné práva žalobcu, čo namietal v podanej žalobe. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
52. Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že žalobca nepreukázal jednu z podmienok, za ktorých je možné uplatniť si odpočítanie dane z pridanej hodnoty, keď nepreukázal, že plnenie, ktoré mu dodal jeho dodávateľ, použije, resp. používa na dodávky svojich tovarov a služieb, resp. na vykonávanie vedecko-výskumnej činnosti, ako to sám tvrdil. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
53. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 27. 11. 2018 určil rozdiel 150.548,- eur v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2014. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 11. 2018 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 26. 03. 2019. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. 54. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
55. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
56. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.