Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/61/2019

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Z.. T. M., narodená XX. M. XXXX, bytom v R., S. Z. XXXX/XX, právne zast.: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 14. decembra 2017, č. 47351-3/2017- BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. januára 2019, č.k. -72, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. ohľadom právnej veci vedenej pod sp. zn. .

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 14. januára 2019, č.k. -72, postupom podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 14. decembra 2017, Číslo: 47351-3/2017-BA. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo 14. decembra 2017 podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0411684717-GC04/17 zo dňa 26. júna 2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, napadnuté odvolaním zmenila vo výroku tak, že vypustila text: „.... zákona v znení neskorších predpisov....“.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení , , , , , bod prvý , , , a , o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej a dospel k záveru nedôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodovacia súdna prax vo vzťahu k otázke, či licencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa bez ďalšieho zakladá pre jej držiteľa pre účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, riešenej v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia, nie je vzhľadom na nejednoznačnosť súvisiacej právnej úpravy jednotná a ustálená. Práve uvádzaná spornosť zániku sociálneho poistenia odôvodňuje postup Sociálnej poisťovne podľa - rozhodovanie o zániku poistenia tak, ako bolo v prípade žalobkyne realizované právoplatným rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne, Trnava

zo dňa 14.04.2016 v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu, ktorým bolo určené, že povinné poistenie žalobkyne zaniklo 18.03.2014. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava súčasne rozhodla o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňom 01.07.2014 rozhodnutím číslo 63676-22/2016-TT zo dňa 14.04.2016 a o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 14.04.2016. Obidve rozhodnutia boli v rámci druhostupňového konania preskúmané na základe odvolania žalobkyne a potvrdené druhostupňovými rozhodnutiami. Vzhľadom k tomu, že právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky, bol nadobudnutím právoplatnosti týchto rozhodnutí konečným spôsobom upravený status žalobkyne na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v súdnom konaní.

4. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa z dôvodu podľa a navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jej názoru krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Uvádzala, že zdravotnícke povolanie v povolaní lekár vykonávala na podklade licencie Slovenskej lekárskej komory č. L1B v spojitosti s povolením vydaným Trnavským samosprávnym krajom. Podľa jej názoru samostatnou zdravotníckou praxou sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia. Sťažovateľka nikdy neposkytovala zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe takýmto spôsobom. Má preto za to, že v jej prípade sa preukazuje nedostatok právnej úpravy , ktorá neupravuje možnosť zmiernenia tvrdosti zákona.

5. Právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci riešil Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení z 30. apríla 2019, sp. zn. . V uvedenom uznesení veľký senát odpovedal na nastolené otázky nasledovne cit.: „ (...) Odpoveď na 1. otázku - Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia. Odpoveď na 2. otázku - Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle Odpoveď na 3. otázku - Konanie podľa bod prvý o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle v spojení s nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle , prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle .“

6. Senát „9S“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí veľkého senátu () nestotožnil a v právnej veci vedenej pod sp. zn. (týkajúcej sa rovnakej problematiky), sa chce od záverov prijatých veľkým senátom odchýliť, v dôsledku čoho dňa 24. septembra 2019 uznesením z 23. septembra 2019, sp. zn. postúpil túto právnu vec na

prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa .

7. Podľa , ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.

8. Nakoľko právna vec vedená pod sp. zn. bola postúpená veľkému senátu správneho kolégia tunajšieho súdu, pričom sa jedná o obdobnú právnu vec s právnou problematikou totožnou ako je vec žalobkyne (vedená pod sp. zn. ) predložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobkyne, najvyšší súd postupom podľa konanie v danej právnej veci prerušil z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie, v ktorom sa riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci žalobkyne.

9. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova ( ).

10. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.