Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-41-2018.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému R. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. XXX XX J. XXX, o zaplatenie 4.562,27 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.088,- eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 734,30 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.088,- eur od 23.08.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie o zaplatenie istiny vo výške 912,- eur s príslušenstvom zastavuje.
III. Súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaplatenia istiny 4.562,27 eur, úrokov vo výške 3.329,13 eur, úrokov vo výške 409,19 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 4.562,27 eur, vo výške 19 % ročne zo sumy 4.562,27 eur, od 08.06.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.562,27 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania od žalovaného.
2. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 9Csp/41/2018-193 zo dňa 07.08.2019 vo veci rozhodol tak, že konanie zastavil ohľadom sumy 907,13 eur, 603,13 eur, úrokov a úrokov z omeškania, v časti istiny vo výške 1.562,27 eur, úrokov vo výške 3.339,13 eur, úrokov vo výške 409,19 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 4.562,27 eur, vo výške 19 % p. a. zo sumy 4.562,27 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca voči zamietavému výroku a trovám konania.
4. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia Krajský súd uviedol, že súd prvej inštancie vystaval záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na úvahe o nesprávnosti v úverovej zmluve vyjadrených údajov o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ na úver zaplatiť a o RPMN. Táto nesprávnosť vznikla podľa názoru súdu prvej inštancie jednak tým, že do celkových nákladov úveru nebolo zahrnuté poistné za poistenie
schopnosti splácať úver v sume 581,04 eur a jednak zahrnutím do jeho prepočtu aj nákladov v sume 98,46 eur, ktoré v úverovej zmluve neboli dohodnuté. Súd prvej inštancie pri posudzovaní rozsahu plnení, ktoré je potrebné zahrnúť do celkových nákladov spojených so spotrebiteľských úverom síce správne aplikoval ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, na škodu veci však v odôvodnení napadnutého rozsudku, nevysvetlil, ako túto normu interpretoval a predovšetkým, aké právne závery z nej v skutkových okolnostiach tohto prípadu vyvodil. Z tejto normy vyplýva, že (tiež) poistné sa do celových nákladov úveru nezahŕňa, pokiaľ sa z pohľadu dostupnosti úveru jedná o nepovinnú, spotrebiteľom dobrovoľne zvolenú službu. Súd prvej inštancie na takto vymedzenú podmienku pre začlenenie poistného do úverových nákladov nereflektoval a bez toho, aby si vytvoril akýkoľvek skutkový podklad pre záver o podmienenosti poskytnutia úveru žalovanému jeho poistením, poistné bez ďalšieho zahrnul do celkových nákladov. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že žalobca, majúc zrejme skúsenosť s týmto aplikačným nedostatkom, už v žalobe dôrazne upozornil na skutočnosť, že poistné do nákladov úveru nezahrnul preto, že sa z jeho pohľadu jednalo o nepovinnú službu. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie takto žalobcom prezentované okolnosti, za ktorých došlo k poisteniu úveru, nerozporoval a podľa obsahu spisu neboli predmetom pozornosti ani z iniciatívy súdu prvej inštancie. O to viac, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie bola táto otázka skutkovo nesporná a právne okrajová, keďže sa napokon prekvapivo stala kľúčovou pri formovaní napadnutého rozsudku, bolo žiaduce v záujme presvedčivosti rozhodnutia v odôvodnení sa s ňou uspokojivo vysporiadať. Súd prvej inštancie však posúdenie tejto otázky, majúcej nepochybne širší skutkový i právny rozmer, neprípustne nahradil len ničím nezdôvodneným konštatovaním, že poistné malo byť do nákladov zahrnuté. Vo svetle týchto skutočností nemožno záver súdu prvej inštancie, že poistné malo byť do celkových nákladov zahrnuté, hodnotiť inak ako arbitrárny. Žalobca v odvolaní celkom opodstatnene vytkol súdu prvej inštancie prekvapivosť dôvodov rozhodnutia tiež pokiaľ ide o záver, že v celkových nákladoch boli zahrnuté aj také, ktoré neboli upravené v úverovej zmluve. Treba zdôrazniť, že hoc ide v porovnaní s úverovou sumou o skutočne zanedbateľnú sumu, pri formovaní napadnutého rozhodnutia mala rovnako ako už zmienená otázka zahrnutia do úverových nákladov tiež poistného, rozhodujúci význam. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nemal súd prvej inštancie pri jej posudzovaní postupovať prvoplánovo, ale mal uplatnením procesného postupu podľa ust. § 150 ods. 2 CSP vytvoriť žalobcovi priestor na vyjadrenie sa k použitému spôsobu prepočtu a ním zistenej domnelej nezrovnalosti. Pokiaľ by tak urobil, vyhol by stavu, kedy tento priestor bol reálne žalobcovi poskytnutý až v odvolaní a skrz toho aj situácii, keď sa so zreteľom na všetky skutočnosti javí, že súd prvej inštancie vo svojich úvahách ohľadne správnosti údaja o celkových nákladoch, ktorú považoval za rozhodujúcu, jednoducho len prehliadol fakt, že posledná 72. úhrada na úver mala byť zaplatená v nižšej sume než predchádzajúce 71 mesačné splátky. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami pri posudzovaní rozsahu celkových nákladov úveru nevenoval náležitú pozornosť, a preto neustálil skutkový stav v celom spektre potrebnom pre záver o dôvodnosti základu a výšky uplatneného nároku. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP), zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie opodstatnenosti nezahrnutia do celkových nákladov tiež poistného a pre verifikovanie tvrdenia žalobcu, že rozdiel medzi súčinom počtu splátok a výšky splátky (bez poistného), oproti v úverovej zmluve deklarovanej celkovej sumy, ktorú má žalovaný na úver plniť (súčet poskytnutého úveru a celkových úverových nákladov), je zapríčinený nižšou 72. úverovou splátkou. K tomu v intenciách v tomto uznesení vytknutých nesprávností vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. § 295 CSP, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci vyjde z názoru odvolacieho súdu (§391 ods. 2 CSP), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované
ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia).Vyhne sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností, a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na konkrétny obsah zmluvných dojednaní, ich obsah a tiež aj ich reálny dopad na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu strán, v záujme dosiahnutia podstaty procesným poriadkom sledovaného cieľa civilného sporového konania, ktorým je ochrana zákonnosti, spotrebiteľské právo nevynímajúc, nie ale ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami porušenia jeho právnych povinností. Napokon pri právnom posúdení veci v ďalšom konaní súd prvej inštancie neopomenie tiež, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva vo vzťahu k posudzovaniu právnych úkonov požiadavka priority výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy. K prípadnému posudzovaniu spotrebiteľskej prijateľnosti zmluvných podmienok v ďalšom konaní odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom spotrebiteľskej ochrany je eliminovať dopady nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa oproti dodávateľovi a nie ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami neplnenia si povinností, ktoré za spotrebiteľsky prijateľných podmienok prevzal. Preto spôsob posudzovania hmotnoprávnych oprávnení a povinností spotrebiteľa, ale aj rozsah procesných ohľadov, ktorých sa spotrebiteľovi v sporovom konaní dostáva (§ 290 a nasl. CSP) má svoje limity; v žiadnom prípade neznamenajú úplné vylúčenie základných atribútov právnej istoty, a v nadväzujúcich procesných podmienkach ani kontradiktórnosti konania. Procesná ochrana spotrebiteľa musí vždy nadväzovať na podstatu spotrebiteľského hmotného práva, ktorým je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a závadnými výrobkami. Aj v spotrebiteľských sporoch musí rozhodnutie súdu smerovať k spravodlivému a vyváženému usporiadaniu pomerov strán, tak aby sa spotrebiteľovi v okolnostiach prípadu dostalo primeranej spotrebiteľskej ochrany za súčasného rešpektovania poctivo nadobudnutých práv dodávateľa. Záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemôže byť vystavaný len na subjektívnom hodnotení sudcu, ale musí byť vždy preskúmateľným výsledkom vyhodnotenia rozhodujúceho spotrebiteľského kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Nakoľko je dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky značná nerovnováha, ktorú v právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa zakladá, záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nevyhnutne bez kvalifikovaného zdôvodnenia takejto nerovnováhy nezaobíde. V záujme vyhnúť sa prípadnému pochybeniu pri riešení otázky právnej možnosti úpravy údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ na úver zaplatiť súčtom celkovej výšky úveru a celkových nákladov úveru, odvolací súd dodáva, že taký spôsob vyjadrenia, ktorý vo svojej podstate spočíva na odkaze na triviálnu matematickú operáciu s dvoma konkrétnymi a na jednom mieste uvedenými hodnotami, podľa jeho názoru spĺňa požiadavku určitosti a zároveň nie je v rozpore ani so zmyslom zakotvenia tej obsahovej požiadavky v zákone, keďže pri jasne vyjadrených údajoch o celkovej sume úveru a celkových úverových nákladoch nemôže byť pozícia spotrebiteľa vo vzťahu k poznaniu svojich práv a povinností z úverovej zmluvy, nijak sťažená. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodnúť tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
6. Po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie na ďalšie konanie súd sa oboznámil s vyjadreniami strán sporu a s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu v priebehu konania: zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička - šikovná rezerva, všeobecnými obchodnými podmienkami, aktuálnym stavom úveru ku dňu 07.06.2017, upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 11.11.2014, fotokópiou doručenky o doručovaní výzvy, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28.11.2014, predpisom splátok k zmluve o úvere, sadzobníkom poplatkov, zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok č. III/2017, potvrdením o vklade na účet predložené žalovaným, potvrdením o vykonaných zrážkach zo mzdy žalovaného, ústrižkami poštových poukážok predloženými žalovaným o splácaní dlhu a listinami predloženými žalovaným v ďalšom konaní (po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie) predpisom splátok k zmluve o úvere č. 4060939488 a uznaním dlhu zo dňa 26.01.2015.
7. Žalobca v písomnom podaní doručeným súdu dňa 25.05.2020 uviedol, že mesačná splátka úveru vo výške 151,07 eur pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 143,- eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 8,07 eur, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov. Suma vo výške 98,46 eur, ktorú súd vyčíslil ako rozdiel medzi súčinom počtu splátok a výšky mesačnej splátky a vymedzením celkovej čiastky, ktorú mal žalovaný zaplatiť, predstavuje rozdiel vo výške poslednej splátky, tak ako je uvedené v prílohe „Predpis splátok k zmluve o úvere č. 4060939488“ a
výškou poslednej splátky podľa úvahy súdu (143,- eur výška splátky bez poplatku za poistenie - 44,55 eur reálna výška poslednej splátky). Žalobca (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak je posledná splátka vo výške 44,55 eur (splátka istiny vo výške 43,84 eur + splátka úroku vo výške 0,71 eur), tak žalobca (banka) zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej splátku (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 13.03.2019 došlo k nasledujúcim platbám: dňa 22.08.2019 vo výške 152,00 eur, dňa 22.07.2019 vo výške 249,64 eur, dňa 17.06.2019 vo výške 145,18 eur, dňa 14.05.2019 vo výške 132,52 eur, dňa 15.04.2019 vo výške 165,95 eur a dňa 13.03.2019 vo výške 66,71 eur, preto žalobca žalobu v časti istiny vo výške 912,- eur a prislúchajúcej časti úroku z omeškania zobral späť.
8. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti istiny 912,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil v zmysle ust. § 145 ods. 1 CSP.
9. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.05.2020 tvrdil, že na úhradu úveru zaplatil sumu 7.800,- eur.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.05.2020 uviedol, že žalovaný celkovo uhradil sumu vo výške 8.120,31 eur. Jednotlivé úhrady sa uskutočnili nasledovne: Dátum Suma 22.05.2012 - 151,07 eur 09.12.2014 - 20,00 eur 18.05.2011 - 151,07 eur 21.06.2012 - 151,07 eur 13.01.2015 - 20,00 eur 13.06.2011 - 151,07 eur 30.07.2012 - 151,07 eur 29.04.2015 - 15,00 eur 20.07.2011 - 8,07 eur 20.08.2012 - 151,07 eur 18.05.2015 - 15,00 eur 20.07.2011 - 3,73 eur 28.09.2012 - 151,07 eur 17.06.2015 - 15,00 eur 20.07.2011 - 151,07 eur 18.10.2012 - 151,07 eur 20.10.2015 - 15,00 eur 20.08.2011 - 1,80 eur 19.11.2012 - 151,07 eur 19.01.2016 - 15,00 eur 20.08.2011 - 151,07 eur 20.12.2012 - 3,06 eur 17.03.2016 - 15,00 eur 19.09.2011 - 151,07 eur 21.12.2012 - 151,07 eur 15.04.2016 - 15,00 eur 18.10.2011 - 151,07 eur 21.01.2013 - 1,46 eur 30.05.2016 - 15,00 eur 21.11.2011 - 5,20 eur 19.02.2013 - 9,96 eur 21.06.2016 - 15,00 eur 21.11.2011 - 2,87 eur 19.02.2013 - 50,29 eur 16.09.2016 - 15,00 eur 21.11.2011 - 129,40 eur 12.03.2013 - 1,46 eur 17.10.2016 - 15,00 eur 21.11.2011 - 151,07 eur 20.03.2013 - 6,61 eur 16.11.2016 - 15,00 eur 18.1.2012 - 151,07 eur 20.03.2013 - 44,76 eur 13.12.2016 - 20,00 eur 21.02.2012 - 151,07 eur 18.04.2013 - 151,07 eur 16.01.2017 - 23,00 eur 19.03.2012 - 151,07 eur 20.05.2013 - 151,07 eur 11.08.2017 - 152,00 eur 17.04.2012 - 151,07 eur 21.06.2013 - 151,07 eur 13.09.2017 - 152,00 eur 22.05.2012 - 8,07 eur 25.07.2013 - 456,00 eur 13.10.2017 - 152,00 eur 22.05.2012 - 0,37 eur 01.08.2013 - 0,66 eur 16.11.2017 - 123,09 eur 13.12.2017 - 69,24 eur 13.07.2018 - 116,35 eur 13.02.2019 - 152,00 eur 15.01.2018 - 263,67 eur 16.08.2018 - 321,40 eur 13.03.2019 - 66,71 eur 14.02.2018 - 132,07 eur 13.09.2018 - 152,00 eur 15.04.2019 - 165,95 eur 14.03.2018 - 22,53 eur 15.10.2018 - 152,00 eur 14.05.2019 - 132,52 eur 13.04.2018 - 157,79 eur 14.11.2018 - 152,00 eur 17.06.2019 - 145,18 eur 15.05.2018 - 164,69 eur 13.12.2018 - 113,71 eur 22.07.2019 - 249,64 eur 13.06.2018 - 149,17 eur 15.01.2019 - 190,29 eur 22.08.2019 - 152,00 eur. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 10.197,55 eur (143 x 71 + 44,55 = 10.197,55 eur). Z toho je 143,00 eur výška splátky bez poistenia a posledná výška splátky 44,55 eur je zostatková suma poslednej splátky v zmysle predpisu splátok.
11. Žalovaný na pojednávaní dňa 07.07.2020 vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.
12. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.07.2020 sa vyjadril k námietke premlčania vznesenej žalovaným. Uviedol, že zo strany pôvodného veriteľa a žalovaného došlo dňa 26.01.2015 k uznaniu dlhu v zmysle ust. § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v ktorom žalovaný uznal dlh, ktorý je predmetom konania, čo do dôvodu tak aj do výšky. Uviedol, že k premlčaniu pohľadávky môže dôjsť najskôr ku dňu 27.01.2025.
13. Na pojednávaní dňa 29.07.2020 žalovaný po nahliadnutí do listiny - uznanie dlhu uviedol, že podpis na tejto listine nie je jeho podpisom. Nepamätal sa, že by uznanie dlhu podpísal. Telefonický kontakt, ktorý je uvedený na uznaní dlhu, je telefónnym číslom jeho manželky. Potvrdil správnosť e-mailovej adresy a údaj o jeho zamestnávateľovi na tejto listine, avšak popieral, že by tieto údaje boli vyplnené jeho písmom.
14. V zmysle ust. § 290 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
15. V zmysle ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 26.04.2011: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17. V zmysle ust. § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak právo dlžník písomne uzná do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo.
18. V zmysle ust. § 558 citovaného zákona, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
19. Po predchádzajúcich čiastočných späťvzatiach žaloby predmetom konania zostalo zaplatenie istiny 2.088,- eur, vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 734,30 eur žalobcom, čomu zodpovedajú úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne za obdobie od 29.11.2014 do 23.08.2019 z aktuálnej výšky istiny uvedenej v písomnom podaní žalobcu zo dňa 21.05.2020, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.088,- eur od 23.08.2019 do zaplatenia. Vychádzajúc z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, predpisu splátok k zmluve o úvere č. 4060939488 a vysloveného právneho názoru odvolacím súdom v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že údaj o celkovej čiastke, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť z titulu čerpaného úveru uvedený v zmluve, spĺňa požiadavku určitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., preto žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny 2.088,- eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 734,30 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 2.088,- eur od 23.08.2019 do zaplatenia je dôvodný.
Vychádzajúc z obsahu listiny - uznania dlhu, žalovaným vznesenú námietku premlčania súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko z obsahu tejto listiny vyplývajú údaje: telefónne číslo manželky žalovaného, e-mailová adresa žalovaného v čase podpísania uznania dlhu a údaje o zamestnávateľovi žalovaného, pričom správnosť týchto údajov žalovaný potvrdil. Namietal, že podpis na tejto listine nie je jeho podpisom, avšak v tejto súvislosti nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z týchto dôvodov súd vychádzal z obsahu tejto listiny, z toho, že žalovaný uznal dlh, čo do dôvodu a výšky a preto uznaním dlhu došlo k začatiu plynutia novej desať ročnej premlčacej lehoty a takto žalobcom uplatnený nárok nie je možné považovať za premlčaný.
20. Žalovaný sa s plnením dlhu dostal do omeškania, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú sumu s 5,25 % zákonným úrokom z omeškania ročne v súlade s ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
21. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi súd vidí v nepriaznivej finančnej situácie žalovaného, avšak napriek tomu žalovaný podľa svojich schopností a možností žalovaný dlh voči žalobcovi spláca, čo vyplýva z prehľadu úhrad predložených žalobcom.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.