Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/76/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: X/ S. E., L.. XX.X.XXXX, J. I.. D. XX, J. S. X/ I. E., L.. X.X.XXXX, J. R. XX, J. proti žalovanej: C. C., L.. XX.X.XXXX, J. W. J. XX, J., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.10.2019, č.k. -233 a na odvolanie žalobkyne a žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.11.2019, č.k. -282, jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.10.2019, č.k. -233 sa p o t v r d z u j e. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.11.2019, č.k. -282 sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. Žalovanej sa proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením zo dňa 21.10.2019, č.k. -233 súd prvej inštancie konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zastavil (výrok I.), žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.) a žalobkyni priznal vrátenie súdneho poplatku 42,80 eur, ktorý bude vrátený Slovenskou poštou, a.s., prevádzkovateľom systému do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia (výrok III.). Rozhodnutie právne odôvodnil , (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, preto konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa a , a žalovanej priznal voči žalobkyni, ktorá procesne zavinila zastavenie konania nárok na náhradu trov konania. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa prvá veta, prvá veta a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie pôvodná žalobkyňa (C. E., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX) z dôvodov podľa , , , , a , t.j. že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jej námietkami uvedenými v priebehu konania, preto odôvodnenie napádaného uznesenia neobstojí v kontexte doterajších tvrdení žalobkyne, že trvá na podanej žalobe ako aj s ohľadom na listinné dôkazy, z ktorých vyplýva duševná porucha na strane žalobkyne, ktorá bola zrejme inou osobou zneužitá nielen pri právnom úkone darovania, ale aj pri procesných úkonoch v konaní. Podľa jej názoru napadnuté uznesenie trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedla, že žalovaná zrejme opäť využila jej duševnú poruchu ovplyvňujúcu jej spôsobilosť vykonať a rozumieť právnym úkonom a bez jej vedomia a súhlasu jej dala podpísať listinu (ak ide o jej podpis), ktorej obsahom bolo vypovedanie plnej moci udelenej advokátovi a následne listinu, ktorej obsahom bolo späťvzatie žaloby. Po kontaktovaní advokátom uviedla, že nemá o uvedených úkonoch vedomosť a jej skutočnou vôľou nikdy nebolo späťvzatie žaloby, pričom následne udelila advokátovi opätovne plnú moc na zastupovanie v konaní. O týchto skutočnostiach zároveň oboznámila súd prejednávajúci vec a zároveň doložila znalecký posudok, z ktorého vyplývajú závažné skutočnosti majúce vplyv na obsah a výsledok súdneho konania. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila v podaní zo dňa 18.12.2019, v ktorom uviedla, že vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia bolo úlohou súdu vysporiadať sa s otázkou, či boli alebo neboli naplnené dôvody na zastavenie konania a nebol povinný sa zaoberať skutkovou a právnou argumentáciou sporových strán. K tvrdeniam žalobkyne o tom, že vždy trvala na žalobe a nemala v úmysle žalobu vziať späť, pričom zrejme žalovaná využila duševnú poruchu žalobkyne a dala jej podpísať listinu zo dňa 1.6.2019, poukázala na právnu teóriu posudzovania procesných úkonov a poprela, že by niekedy využila údajnú duševnú poruchu žalobkyne. V súvislosti so zdravotným stavom žalobkyne uviedla, že v prípade, ak by žalobkyňa nebola spôsobilá na právne úkony v požadovanom rozsahu, nebola by spôsobilá ani na udelenie plnomocenstva zástupcovi na zastupovanie v predmetnom konaní, t.j. už na samotné podanie žaloby a akékoľvek ďalšie procesné úkony, ktoré právny zástupca vykonal. Poukázala na to, že žalujúca strana v určitých prípadoch považuje žalobkyňu za nespôsobilú na právne úkony, v iných prípadoch však naopak žalobkyňu považuje za spôsobilú, pričom znalecký posudok považovala za tendenčný a rozporný. Zdôraznila, že bez ohľadu na zdravotný stav žalobkyne, je daný dôvod na zastavenie konania buď z dôvodu späťvzatia žaloby alebo z dôvodu nesplnenia procesných podmienok konania. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

4. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa dňa 13.5.2020 zomrela. Z potvrdenia notárky I.. S. F., Notársky úrad v J., K. Q. X, ako súdnej komisárky prejednávajúcej dedičstvo po poručiteľke C. E. vyplýva, že okruh zákonných dedičov tvoria: X/ S. E., L.. XX.X.XXXX, bytom I.. D. XX, J., syn poručiteľky, X/ I. E., L.. X.X.XXXX, bytom R. XX, J., syn poručiteľky a X/ C. C., L.. XX.X.XXXX, bytom W.. J. XX, J., dcéra poručiteľky.

5. Odvolací súd uznesením zo dňa 29.7.2020 rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnymi nástupcami žalobkyne, ktorí vyplývajú z potvrdenia notárky prejednávajúcej dedičstvo po poručiteľke o okruhu zákonných dedičov, a to s S. E. a I. E. ako žalobcami 1/ a 2/.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , , a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti uzneseniu o zastavení konania nie je dôvodné.

7. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne postupoval, ak konanie zastavil na základe dispozičného úkonu žalobkyne, ktorým zobrala žalobu v celom rozsahu späť. S poukazom na právnu teóriu týkajúcu sa procesných úkonov, v zmysle ktorej pri procesnom úkone späťvzatia žaloby je rozhodujúci prejav vôle, nemôže žalobca po späťvzatí žaloby namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne, že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a podobne. Uvedený právny názor bol vyslovený aj Najvyšším súdom SR v uznesení zo dňa 20.8.2010, sp.zn. , ktorý konštatoval, že „späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“ Zároveň je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby bol oprávnený skúmať iba či boli splnené podmienky pre zastavenie konania, v tomto prípade existencia dispozičného úkonu žalobkyne, ktorým vzala žalobu späť. S uvedenou otázkou sa prvoinštančný súd vysporiadal, preto jeho rozhodnutie nemožno pokladať za nepreskúmateľné.

8. Pokiaľ ide o námietky odvolateľky týkajúce sa jej duševného stavu, resp. spôsobilosti na právne úkony, odvolací súd poukazuje na to, že uvedená skutočnosť jednak nebola preukázaná (a to ani predloženým znaleckým posudkom, v ktorom sa skúmala otázka spôsobilosti žalobkyne na právny úkon darovania nehnuteľnosti) a zároveň v zmysle tvrdenej nespôsobilosti by boli spochybnené všetky procesné úkony vykonané v súdnom konaní zástupcom žalobkyne na základe udelenej plnej moci (vrátane podanej žaloby a odvolania). Odvolací súd poukazuje na to, že procesné úkony žalobkyne nemožno selektívne posudzovať a niektoré z nich vyhodnotiť ako vykonané v duševnej poruche a iné nie. Vzhľadom na uvedené nemožno argumentácii žalobkyne priznať úspech.

9. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne a právne správne potvrdil.

10. Uznesením zo dňa 25.11.2019, č.k. -282 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej, aby akýmkoľvek spôsobom nakladala s nehnuteľnosťami, t.j. najmä nescudzovala, nepredala, nedarovala, neprenajímala ani inak nezaťažovala nehnuteľnosti alebo akýmkoľvek iným spôsobom nescudzovala, nezriaďovala k nehnuteľnostiam záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné právo v prospech tretej osoby (najmä v rozsahu zákazu prevodu vlastníckeho práva kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, zákazu prenájmu nehnuteľností, založenia nehnuteľností, poskytnutia nehnuteľností ako zábezpeky, zriadenia ťarchy na nehnuteľnostiach, zákazom vkladu nehnuteľností do obchodnej spoločnosti alebo združenia, zákazom zmluvného zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zriadenia záväzku k nehnuteľnostiam dohodou o urovnaní), a to s nehnuteľnosťami, ktoré sa nachádzajú v kat.ú. K. L. E., obec J. - m.č. K. L. E., okres J. W., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, kat. odbor. Pozemok parcely registra „C“, parc. Č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, pozemok parcely „C“, parc.č. XXX, druh pozemku: záhrady o výmere 476 m2, rodinný dom súp.č. XXXX stojaci na pozemku parcely registra „C“, parc.č. XXX až do právoplatného skončenia konania. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , a a vecne tým, že sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne a dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne odôvodnila potrebu a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Uviedol, že žalobkyňa sa v konaní vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, nakoľko v tom čase trpela duševnou poruchou, ktorá ovplyvňovala jej vážnu a slobodnú vôľu. Poukázal na to, že žalobkyňa síce zobrala žalobu späť, avšak súd rozhodoval o neodkladnom opatrení ešte pred právoplatným skončením konania. Uviedol, že za daných okolností bolo nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán nariadením neodkladného opatrenia, aby sa predišlo ďalšiemu prevodu prípadne inému nakladaniu s nehnuteľnosťami, čím by sa mohlo zhoršiť postavenie žalobkyne. Zároveň však obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko bez určenia trvania účinnosti neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do práv žalovanej. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol samostatne podľa a

12. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa , , a , t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že dôvodom odvolania je aj nedostatočné, arbitrárne a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Zastávala názor, že vydanie napadnutého rozhodnutia je v rozpore s , a teda vec nesprávne právne posúdil, nakoľko ak súd obligatórne ruší neodkladné opatrenie súčasne so zastavením konania vo veci samej, tým skôr nemôže nariadiť neodkladné opatrenie po zastavení konania vo veci samej, pričom sa vychádza zo zásady, že neodkladné opatrenie je nezlučiteľné s procesným neúspechom žalobcu vo veci samej. Absurdnosť nariadenia neodkladného opatrenia je podľa jej názoru umocnená aj rozhodovaním o trovách konania, keď súd, hoci nariadil neodkladné opatrenie po začatí konania vo veci samej, nemohol z dôvodu časovej chronológie rozhodovať o trovách konania o neodkladnom opatrení v uznesení o zastavení konania, kde by s poukazom na procesný úspech žalovanej mal rozhodnúť o náhrade trov konania žalovanej, ale rozhodol o trovách konania o neodkladnom opatrení, a to tak, že zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania. Poukázala na skutočnosť, že na liste vlastníctva týkajúceho sa predmetných nehnuteľností je evidovaná poznámka o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva, ktorej účinky sú stanovené v Keďže žalobkyňa využila možnosť na zápis poznámky, žalovaná mala za to, že nie je dôvodné domáhať sa aj nariadenia neodkladného opatrenia. Zároveň poukázala na to, že žalobkyňa žiadnu hrozbu ujmy a teda dôvod nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčila a ani neuviedla, t.j. nepreukázala vôľu žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Proti uzneseniu podala odvolanie aj žalobkyňa, a to v časti, ktorou súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. , a to z dôvodov podľa , , , , a a Uvedený dovetok prvého výroku napadnutého rozhodnutia nebol podľa jej názoru dostatočne odôvodnený, rozporný a neprimerane limituje žalobkyňu v ochrane trvaním neodkladného opatrenia. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že nariadi neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia.

14. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. , , (ďalej „“) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

15. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

20. V preskúmavanej veci žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorú dňa 5.6.2019 zobrala v celom rozsahu späť. Súd prvej inštancie po vydaní uznesenia o zastavení konania nariadil na návrh žalobkyne neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, pričom uvedený zákaz časovo obmedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

21. Odvolací súd konštatuje, že pre úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné zo strany žalobkyne okrem osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, preukázať potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V danom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu absentuje preukázanie, resp. osvedčenie, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude právo žalobkyne ohrozené, keď žalobkyňa nepreukázala žiadne skutočné kroky žalovanej, na základe ktorých by malo dôjsť z jej strany k nakladaniu s nehnuteľnosťami. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je však osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo sporových strán ohrozené. Skutočnosti tvrdené žalobkyňou ohľadom údajného zneužitia jej duševnej poruchy žalovanou, a to pri darovaní nehnuteľností ako aj pri procesnom úkone - späťvzatí žaloby, nie sú vo vzťahu k navrhovanému zákazu nakladania s nehnuteľnosťami relevantné. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v danom štádiu konania, keď súd prvej inštancie konanie vo veci samej zastavil, nariadenie neodkladného opatrenia nemá žiadne opodstatnenie, a nie je v súlade s účelom, pre ktorý sa neodkladné opatrenie nariaďuje, a to aj s poukazom na znenie V danom smere sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalovanej a jej odvolanie považoval za dôvodné. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov, príp. obavu z ohrozenia exekúcie, ako aj s poukazom na zastavenie konania vo veci samej, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.

22. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom je zároveň odvolanie žalobkyne podané proti predmetnému rozhodnutiu v časti trvania neodkladného opatrenia nedôvodné.

23. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s , a a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcom 1/ a / nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom ( ).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).