Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-27-2020.pdf
PDF · 97.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ M. P., nar. 3. júla XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX U., 2/ P. P., nar. XX. augusta XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX U., na doručovanie: U. XXX/X, XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou so sídlom ČSA 5, 977 01 Brezno, o zaplatenie 7.786,70,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 6Csp/141/2018-185 zo dňa 22. októbra 2019 takto
rozhodol:
I. Čiastočné späťvzatie žaloby v časti dlžných úrokov z istiny vo výške 3.541,42,- Eur a zmluvného úroku vo výške 12,90 % ročne zo sumy 7.786,70,- Eur od 01.10.2018 do zaplatenia voči žalovanej 2/ p r i p ú š ť a, čiastočný rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 6Csp/141/2018-185 zo dňa 22. októbra 2019 v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.
II. Čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e .
III. Žalovaná 2/ m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré jej je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) čiastočným rozsudkom č.k. 6Csp/141/2018-185 zo dňa 22.10.2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), prvou výrokovou vetou žalobu voči žalovanej 2/ zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaná 2/ má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhá výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pôvodný žalobca, Poštová banka, a.s., sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným uloženia solidárnej povinnosti zaplatiť 7.786,70,- Eur spolu s dlžnými úrokmi z istiny vo výške 4.328,20,- Eur, so zmluvným úrokom vo výške 12,90 % ročne zo sumy 7.786,70,- Eur od 01.10.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.786,70,- Eur od 01.10.2018 do zaplatenia, a to titulom uzatvorenej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2013, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky vo výške 8.200,- Eur, ktoré sa zaviazali splácať spolu s úrokmi a poplatkami. Žalovaní porušili povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, v dôsledku čoho pôvodný žalobca vyhlásil dňa 14.12.2015 úver za predčasne splatný.
1.2 Žalovaný 1/ na pojednávaní dlh voči žalobcovi uznal a vyjadril ochotu splácať ho, v dôsledku čoho bude súd prvej inštancie v ďalšom konaní skúmať obsahové náležitosti úverovej zmluvy a vykoná ďalšie dokazovanie. Žalovaná 2/ v priebehu konania s poukazom na ustanovenie § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vzniesla námietku premlčania. Z uvedeného dôvodu okresný súd čiastočným rozsudkom rozhodol len voči žalovanej 2/, pričom dospel k záveru, že námietka žalovanej 2/ je dôvodná.
1.3 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná 2/ nebola v zmluve o úvere označená ako spoludlžníčka, ale len ako vlastníčka nehnuteľnosti, z ďalšieho obsahu zmluvy však vyplývala povinnosť splácať poskytnutý úver aj jej, a to solidárne s dlžníkom. Vo všeobecných úverových podmienkach bola dojednaná možnosť zosplatnenia úveru pri omeškaní s jeho splácaním. Z prehľadu splátok okresný súd zistil, že žalovaní boli v omeškaní so splácaním stanovených splátok už v mesiaci august 2014, kedy však právny predchodca žalobcu svoje právo na zosplatnenie úveru nevyužil. V nasledujúcom roku, listom zo dňa 27.11.2015, upozornil žalovaných na dlžné splátky, ktoré sú viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a upozornil ich na možnosť postupu podľa § 565 Občianskeho zákonníka. K zaplateniu vyčísleného dlhu vo výške 580,15,- Eur zo strany žalovaných nedošlo, preto listom zo dňa 14.12.2015 vyhlásil právny predchodca žalobcu úver za predčasne splatný.
1.4 Okresný súd zistil, že právny predchodca žalobcu svoje právo požadovať zaplatenie celého úveru naraz využil, keď listom zo dňa 14.12.2015 adresoval žalovaným výzvu na úhradu celého dlhu. Omeškanou splátkou, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru bola splátka splatná dňa 20.09.2015. Týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.09.2018. Keďže žaloba bola podaná až dňa 16.10.2018, súd prvej inštancie s poukazom na § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohol priznať žalobcovi nárok, preto žalobu čiastočným rozsudkom voči žalovanej 2/ v celom rozsahu zamietol.
1.5 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že v spore úspešnej žalovanej 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Proti zamietavej časti čiastočného rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu, respektíve, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko považoval za zrejmé, že uplatnený nárok voči žalovanej 2/ nie je premlčaný. Uplatnil odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods.1 písm. h) C.s.p., tvrdil tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci okresným súdom a zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto veriteľovho práva. Považoval za preukázané, že žalovaní boli v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 14.12.2015 v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšej nasledujúcej splátky, mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť vyhlásená pre nesplnenie inej splátky ako splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala. V danom prípade sa podľa tvrdenia žalobcu jedná o splátku splatnú dňa 20.11.2015. V súlade s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, plynie samostatná trojročná premlčacia doba.
2.2 Súd prvej inštancie použil nesprávny výklad ustanovenia § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že za nesplnenú splátku je potrebné považovať prvú splátku, ktorou sa dostal dlžník do omeškania. Podľa názoru žalobcu by takýto výklad znamenal, že niektoré splátky pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by boli nepremlčané a zostatok dlhu by bol premlčaný, resp. sám veriteľ by si využitím práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka privodil premlčanie celého nároku, ak by bol dlžník v čase vyhlásenia splatnosti v omeškaní s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 roky.
2.3 Žalobca na základe uvedeného zastával názor, že premlčacia doba by uplynula najskôr dňa 21.11.2018. Keďže žaloba bola podaná dňa 16.10.2018, svoj nárok žalobca uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
3. K odvolaniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná 2/, ktorá navrhla napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov bolo podľa jej názoru preukázané, že žalovaní ku dňu 14.12.2015 dlhovali viac ako tri splátky. Čiastočne nebola zaplatená splátka za mesiac august a splátky za mesiace október až november 2015. Súd prvej inštancie preto správne určil začiatok premlčacej lehoty.
4. Následnými vyjadreniami tak žalobca ako aj žalovaná 2/ zotrvali na svojich skorších vyjadreniach.
5. Dňa 23.10.2019 bolo súdu prvej inštancie predložené čiastočné späťvzatie žaloby v časti dlžných úrokov vo výške 3.541,42,- Eur a zmluvného úroku vo výške 12,90 % ročne zo sumy 7.786,70,- Eur od 01.10.2018 do zaplatenia. Žalobca si naďalej uplatňuje neuhradenú istinu, neuhradené poplatky, dlžné úroky vyčíslené do zaplatenia ku dňu 14.12.2015 vo výške 786,78,- Eur a plynúci zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru.
5.1 Žalovaná 2/ s čiastočným späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas a navrhla, aby súd v tejto časti konanie uznesením zastavil. Naďalej však tvrdila, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný, a preto aj rozsudok okresného súdu považuje za správny.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. V zmysle § 370 ods. 1, 3 C.s.p. vo vzťahu k žalovanej 2/ pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, v tejto časti rozhodnutie okresného súdu zrušil a konanie zastavil a vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie (vo vzťahu k žalovanej 2/) podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu čiastočného rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal riadne a dostatočné dokazovanie prihliadnuc na vnesenú námietku premlčania, na ktorom závere založil napadnutí rozhodnutie. Okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
8. Späťvzatie žaloby (čiastočné späťvzatie žaloby) je dispozičným oprávnením žalobcu. Žalobca môže vziať žalobu späť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie okresného súdu nenadobudne právoplatnosť (§ 370 ods. 1 C.s.p.). O späťvzatí potom rozhoduje odvolací súd. Vychádzajúc zo zásady autor dominus litis, t.j. žalobca je pánom sporu, procesné oprávnenia týkajúce sa dispozície so žalobou prináležia práve žalobcovi. Odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Žalovaná 2/ však vyjadrila s čiastočným späťvzatím žaloby súhlas, a preto odvolací súd v zmysle § 370 ods. 2 C.s.p. čiastočné späťvzatie žaloby v časti dlžných úrokov z istiny vo výške 3.541,42,- Eur a zmluvného úroku vo výške 12,90 % ročne zo sumy 7.786,70,- Eur od 01.10.2018 do zaplatenia vo vzťahu k žalovanej 2/ pripustil, rozhodnutie okresného súdu v tejto časti zrušil a konanie zastavil.
8.1 Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca žalobu v časti zobral späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Z dispozičného úkonu žalobcu je zrejmé, že späťvzatie sa týka všetkých subjektov na žalovanej strane; k späťvzatiu došlo až potom, ako súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý čiastočný rozsudok. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd zaoberal len čiastočným späťvzatím žaloby vo vzťahu k žalovenej 2/; iba vo vzťahu k nej bol vyhlásený čiastočný rozsudok, a nie vo vzťahu k žalovanému 1/. Na rozhodovanie o späťvzatí vo vzťahu k žalovanému 1/ odvolací súd nemal funkčnú príslušnosť, konanie pred súdom prvého stupňa voči nemu prebieha, vo vzťahu k nemu nebolo v konaní pred súdom prvého stupňa meritórne rozhodnuté. O späťvzatí žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ rozhodne súd prvej inštancie v ďalšom konaní.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že predložená zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), keďže tento typ zmluvy je absolútnym obchodom a takáto zmluva je vždy uzatváraná v zmysle Obchodného zákonníka. S ohľadom na povahu zmluvných strán
- dodávateľ a spotrebitelia - je nevyhnutné považovať predmetnú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú a poskytnutý úver za spotrebiteľský, na ktorý sa okrem ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9.1 Súd prvej inštancie na základe vznesenej námietky premlčania žalovanou 2/ pri rozhodovaní správne aplikoval ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že právny predchodca žalobcu uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí premlčacej doby, preto žalobu voči žalovanej 2/ zamietol.
9.2 Z druhej vety ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
9.3 Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákon neviaže začiatok plynutia premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na splátku, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, ako sa mylne domnieva žalobca, ale na dátum zročnosti tej nesplatenej splátky, pre nezaplatenie ktorej sa stal zročným celý dlh.
9.4 V prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, má dodávateľ povinnosť v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka čakať s uplatnením práva na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú k zosplatneniu pristúpil; uvedený záver nič nemení na skutočnosti, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade počíta odo dňa zročnosti omeškanej splátky. Je pravdou, že takouto právnou úpravou zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu o tri mesiace, keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka s danou splátkou nemôže dodávateľ zosplatniť celý dlh, pretože by tým porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, avšak, premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ale len za predpokladu, že takto stanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda, že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. k podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva.
9.5 Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je lex specialis k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka; veriteľ by logicky nemohol vykonať zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky a zároveň dodržať požiadavku vyplývajúcu s ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je odvolací súd toho názoru, že posledná veta v § 565 Občianskeho zákona sa na prípady, na ktoré dopadá ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevzťahuje; poslednú vetu § 565 Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno; dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda, že zosplatneniu predchádza výzva na zaplatenie s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom v takom prípade možno zosplatniť úver najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Je potrebné zdôrazniť, že právo zosplatniť úver môže veriteľ (dodávateľ pri spotrebiteľských úveroch) vykonať len vtedy, ako uplynula zákonná lehota (tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky) a na takýto postup spotrebiteľa upozornil a zároveň, že omeškanie so zaplatením splátky ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti trvá.
9.6 Je zrejmé, že ak dodávateľ uplatnil právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a ak postupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, mohol tak urobiť len pre splátku, s ktorou bol žalovaný v omeškaní najmenej tri mesiace. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo dňa 14.12.2015. Súd prvej inštancie preto správne a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka konštatoval, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.09.2015. S poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka je tak zrejmé, že trojročná premlčacia doba zosplatneného dlhu začala plynúť najneskôr odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 20.09.2015 a uplynula dňa 20.09.2018. Keďže bola žaloba podaná na okresný súd dňa 16.10.2018, je nutné konštatovať, že bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Závery súdu prvej inštancie nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia; naopak, sú v súlade s praxou súdov vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských sporoch.
10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu potom, ako rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby, vo zvyšnej, zamietavej časti podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. potvrdil. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania, inak odvolaním nenapadnutý. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 252 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa princípu úspechu a správne nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu priznal žalovanej.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej 2/, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že bolo potrebné konanie v späťvzatej časti v dôsledku dispozičného návrhu žalobcu zastaviť; žalobca zobral žalobu v časti späť bez uvedenia dôvodu; zavinenie za zastavenie konania je na strane žalobcu. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).