Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-2-2020.pdf
PDF · 97.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Cb/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobkyne Š. T. - T. R., s miestom podnikania T., W.. B. Č.. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom v Humennom, Námestie slobody 2 proti žalovanej Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., B. XXX/X, o zaplatenie 600 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 100,- € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 100,- € od 23.11.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 600,- € spolu s úrokom z omeškania 5% denne od 23.11.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 22.10.2019 uzatvorila Zmluvu o sprostredkovaní služieb a dopravy, na základe ktorej žalovanej ponúkla možnosť uzatvoriť zmluvu na výkon práce opatrovateľky s treťou osobou. V prípade uzavretia zmluvy vznikol aj záväzok dopraviť opatrovateľku na miesto výkonu práce. Na základe toho vznikol nárok na zaplatenie provízie vo výške 100 €. Keďže dohodnutá výška provízie nebola zo strany žalovanej zaplatená riadne a včas (odmietla), uplatňuje si žalobkyňa zaplatenie navýšenej provízie vo výške 600,- €. (2) Ako dôkaz v žalobe označila Zmluvu o sprostredkovaní služieb a dopravy zo dňa 22.10.2019. (3) Súd žalobu doručoval žalovanej na adresu evidovanú v registri obyvateľov, avšak neúspešne. Preto po vykonanom zisťovaní miesta jej skutočného pobytu, ktoré nebolo úspešné, zverejnil na svojej webovej stránke a úradnej tabuli oznámenie o podanej žalobe. V súlade s § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) sa žaloba považuje za doručenú žalovanej po uplynutí 15 dní od zverejnenia oznámenia, hoci sa o tom nedozvedela. (4) Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, žiadne vlastné skutkové tvrdenia nepredniesla. Žiadne prostriedky procesnej obrany v spore nepoužila. (5) Súd v spore rozhodol v súlade s § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, pretože v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. (6) Súd sa oboznámil s predloženým listinným dôkazom - Zmluvou o sprostredkovaní služieb a dopravy a za účelom posúdenia, či medzi stranami ide alebo nejde o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, v súlade s § 295 CSP aj s výpisom zo živnostenského registra na žalobkyňu a s výpismi z obchodného a živnostenského registra na žalovanú a zistil z nich nasledujúci skutkový stav:
(7) Žalobkyňa v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb) uzavrela dňa 22.10.2019 so žalovanou zmluvu označenú ako „Zmluva o sprostredkovaní služieb a dopravy v zmysle § 642 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov“. Žalovaná v zmluve nie je označená identifikačnými údajmi podnikateľa (obchodným menom, identifikačným číslom, miestom podnikania), ale adresou a dátumom narodenia. Z výpisov z obchodného ani živnostenského registra nevyplýva, že by bola podnikateľkou. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanej možnosť uzavrieť zmluvu na výkon práce opatrovateľky s treťou osobou. Za ponúknutie možnosti uzavrieť zmluvu sa žalovaná zaviazala zaplatiť odplatu vo výške 100 € po skončení prvého turnusu (1 - 21 dní) práce opatrovateľky. V zmluve bola okrem iného aj dohoda, že spôsob platby určuje sprostredkovateľ a ak záujemca neuhradí požadovanú sumu spôsobom určeným sprostredkovateľom, suma sa navyšuje automaticky na jej šesťnásobok. Pre prípad omeškania žalovanej boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,05% denne. Z Prílohy k zmluve vyplýva, že žalovanej bola sprostredkovaná práca opatrovateľky u konkrétnej osoby, kde mala začať pracovať od 23.10.2019. Prílohu k zmluve žalovaná osobitne podpísala. (8) Súd vo veci aplikoval nasledujúce právne predpisy: (9) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi stranami (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (10) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (11) Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. (12) Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (13) Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (14) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (15) Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (16) Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (17) Podľa § 642 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ObZ“) zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). (18) Podľa § 645 ObZ ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
(19) Súd v prvom rade preskúmal charakter zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou. Z toho, že žalobkyňa ju uzatvárala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a z toho, že z ničoho nevyplýva, že by rovnako v rámci podnikateľskej činnosti pri jej uzatváraní vystupovala žalovaná (v zmluve nie je označená ako podnikateľ, ani nie je evidovaná ako podnikateľ v obchodnom alebo živnostenskom registri) súd vyvodil záver, že zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 OZ a žalobkyňa má postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ. To znamená, že na právne vzťahy medzi stranami sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, hoci by sa mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 OZ). (20) Súd preto posúdil predloženú zmluvu s ohľadom na ustanovenie § 53 OZ. Skúmal, či neobsahuje ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom toto skúmanie urobil len v tom rozsahu, v akom si žalobkyňa uplatňuje v tomto spore plnenie (teda len vo vzťahu k predmetu zmluvy a uplatnenej odplate, sankcii a príslušenstvu). (21) Predmetom zmluvy bola dohoda o ponúknutí možnosti uzavrieť zmluvu s treťou osobou. To znamená, že žalobkyňa sa zaviazala sprostredkovať pre žalovanú možnosť uzavrieť zmluvu o opatrovaní tretej osoby. Už za ponúknutie tejto možnosti bola dohodnutá odplata. Takáto zmluva je v súlade s ustanovením § 642 ObZ a dohoda o odplate je v súlade s ustanovením § 645 ObZ. Zmluvu súd považuje za platnú. (22) Za sprostredkovanie možnosti uzavrieť zmluvu bola dohodnutá odplata /provízia/ vo výške 100,- €. Z prílohy zmluvy vyplýva, že žalobkyňa žalovanej možnosť uzavrieť zmluvu skutočne sprostredkovala. Preto jej nárok na zaplatenie provízie vo výške 100,- € vznikol. K začatiu výkonu činnosti žalovanou malo dôjsť 23.10.2019. Provízia bola podľa čl. II. bod 1. zmluvy splatná po skončení prvého turnusu, ktorý mal byť 1 až 21 dní. Splatnosť provízie teda nemohla nastať neskôr ako 13.11.2019 (dvadsiaty druhý deň po začatí turnusu). Žalovaná je teda v omeškaní so zaplatením dohodnutej provízie najneskôr od 14.11.2019. Žalobkyni patrí v súlade s § 517 ods. 2 preto aj úrok z omeškania. Jeho výška je v súlade s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. 5% ročne. Hoci by žalobkyni patril aj za skoršie obdobie, v súlade s § 216 CSP je ho možné priznať len za obdobie od 23.11.2019, ako sa žalobkyňa domáha vo svojej žalobe. Preto súd popri istine (dlžnej odplate /provízii/) 100 € priznal žalobkyni aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5% ročne z uvedenej sumy, od 23.11.2019 až do zaplatenia. (23) Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (24) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil. Toto rozhodnutie však nijako nebráni, aby sa strany dohodli o inej lehote splatnosti dlhu, hoci aj v splátkach. Na uzavretie takej dohody však právny nárok nie je. (25) Vo zvyšku však súd žalobu po právnom posúdení nesporného skutkového stavu zamietol. Ide o tú časť predmetu konania, kde sa žalobkyňa domáha zaplatenia provízie nad 100 € (teda do výšky 500 €) a tú časť predmetu konania, kde sa domáha priznania úroku z omeškania 5% na dennej báze (súd priznal úrok z omeškania na ročnej báze). Vychádzal pritom z nasledujúcich úvah. (26) Dohodu v čl. II bod 2 zmluvy o navýšení odplaty na šesťnásobok v prípade neuhradenia požadovanej sumy spôsobom určeným sprostredkovateľom súd považuje právne za dohodu o zmluvnej pokute podľa § 544 OZ. Súd vychádza z toho, že nejde o odplatu za poskytnuté plnenie, ale ide o odplatu, ktorá sa uplatní len v prípade omeškania dlžníka, teda de facto o sankciu. Ak je dohodnutá povinnosť osobitnej platby pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka, napĺňa takáto dohoda hypotézu ustanovenia § 544 ods. 1 OZ a teda ide o zmluvnú pokutu. (27) Keďže súd zistil, že právny vzťah medzi stranami vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy, musia sa aj na zmluvnú pokutu aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Preto má súd povinnosť skúmať primeranosť dohodnutej pokuty, v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 OZ, osobitne s poukazom na § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Primeranosť sankcie musí súd skúmať s prihliadnutím na všetky okolnosti. (28) Sankcia za omeškanie spotrebiteľa bola dohodnutá na 500 € (pretože porušením povinností sa odplata zvyšovala šesťnásobne, teda namiesto 100 € na sumu 600 €). Pri povinnosti na plnenie vo výške 100 € predstavuje sankcia 500% z dlhu. To nie je možné v nijakom prípade považovať za primerané. Ak by súd dohodnutú sankciu porovnával so sankciou zákonnou, ktorou je úrok z omeškania (5% p.a.), tak zákonnú sankciu prevyšuje stonásobne (ak by omeškanie trvalo rok, ak by trvalo kratšie, tak ešte viac). Neprimeranosť dohodnutej sankcie je však potrebné vidieť nielen v jej výške, ale aj v tom, že nárok na ňu vzniká už aj v tom prípade, ak dlžník uhradí dojednanú odplatu iným spôsobom, ako určí veriteľ. To znamená, že postačí, ak dlžník použije inú platobnú metódu, ako určí veriteľ, alebo zaplatí
na inom platobnom mieste a hoci svoj dlh splní, veriteľovi aj tak vznikne nárok na dohodnutú sankciu. To nie je možné hodnotiť inak, ako zneužitie postavenia veriteľa na úkor dlžníka. Keďže takáto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na prospech veriteľa a na úkor spotrebiteľa, je v súlade s § 53 ods. 5 OZ neplatná. (29) Len pre úplnosť súd dodáva, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu nie je možné v spotrebiteľských právnych vzťahoch modifikovať v súlade s ustanovením § 545a OZ, pretože znížiť je možné len platne dojednanú zmluvnú pokutu. Ak je dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatné, jej zníženie prostredníctvom oprávnenia súdu udeleného mu v ustanovení § 545a OZ neprichádza do úvahy. Súd podporne poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA, kde Súdny dvor konštatoval, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať tak, že vnútroštátnemu súdu v prípade, že zistí existenciu nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto toho, aby ju voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil. (30) Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania (5% denne), tento súd žalobkyni nie je možné priznať, pretože je v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 OZ. Hoci bol v zmluve dohodnutý aj úrok z omeškania (0,05% denne), nie je možné ho žalobkyni priznať vo vyššej výške, ako vyplýva z ustanovení § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. V súlade s § 54 ods. 1 OZ sa totiž účastníci zmluvy nemohli odchýliť v dojednaní o úroku z omeškania od ustanovení Občianskeho zákonníka. Teda si nemohli dohodnúť úrok z omeškania vo výške vyššej, ako vyplýva z citovaných právnych predpisov. To je v posudzovanej veci 5% ročne. Preto súd žalobu v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 5% ročne (teda 1 820% ročne /5 % denne je 1825% ročne, rozdiel medzi priznaným úrokom z omeškania 5% ročne a uplatneným úrokom z omeškania 1 825% ročne je 1820% ročne/) ako nedôvodnú zamietol. (31) ej7ienky poskytnutia úverov. skom elené JUDr. úhradu dlhu. . tovať. Boli zaslané 4 upomienky v súlade so splátkou úveru e-mailPodľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (32) Podľa § 2Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (33) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobkyňa aj žalovaná boli v spore čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné. Preto je dôvod buď nárok na náhradu trov konania pomerne rozdeliť, alebo žiadnej zo strán nárok nepriznať. Súd sa priklonil k druhej z možností. Rozhodol tak z dôvodu, že hoci by miera procesného úspechu nasvedčovala skôr rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania v prospech žalovanej, zo spisu jej vznik žiadnych trov nevyplýva, ani si nárok na náhradu žiadnych trov neuplatnila. Preto by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keby jej súd proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania priznal. Súd sa riadil aj závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 7Cdo/14/2018, kde najvyšší súd konštatoval, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Súd nezistil žiaden dôvod od tohto názoru sa odkloniť. Keďže sa z dôvodu čiastočného úspechu oboch procesných strán uplatní ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, ktoré umožňuje buď priznať zodpovedajúcu časť nároku jednej strane alebo ho nepriznať strane žiadnej, rozhodnutím v súlade so zmyslom citovaného právneho názoru najvyššieho súdu je také rozhodnutie, podľa ktorého súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania neprizná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.