Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_2CoPr-3-2020.pdf
PDF · 79.04 KB
Case nature
Subarea
2CoPr/3/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu C.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: Inšpektorát práce G., T. X, XXX XX Prešov, zastúpenému: JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 08.04.2020, č. k. 8Cpr/4/2016 - 1580 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany v súvislosti s tvrdenou diskrimináciou voči jeho osobe, v rámci štátnozamestnaneckého pomeru. Podaním z 20.02.2020 vzal žalobu späť, žiadal konanie zastaviť a žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby. Súd prvej inštancie preto postupom podľa § 145 a § 146 CSP konanie o veci zastavil. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Zohľadnil v tejto súvislosti charakter prejednávanej veci, dĺžku konania, skutočnosť, že žalovaný je organizáciou s vlastným právnym oddelením, ktorá sa môže poradiť aj s inými právnymi oddeleniami ostatných inšpektorátov, má aparát ľudí na vedenie tohto sporu. Skutočnosť, že žalobca bol oslobodený od súdneho poplatku, preto náhradu trov konania stranám nepriznal. Prihliadol tiež na to, že žalobca predložil na začiatku sporu všetky listinné dôkazy a skutočnosť, že žalobu podal aj v závislosti od záverov rozsudku vydaného v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 25Cpr/12/2013.
3. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd v tejto časti uznesenie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na § 256 ods. 1 CSP. Podľa žalovaného ani charakter prejednávanej veci, ani dĺžka súdneho konania, nemôže mať relevantný vplyv na posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Zdôraznil, že vzhľadom na druh a charakter súdneho sporu (spor o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z.) a rozsah žaloby, ako aj nárokov žalobcu je pochopiteľné, že právnym zastúpením žalovaného v tejto veci, bol poverený advokát. Žalobca sa okrem výrokov na určenie povinnosti žalovaného domáhal aj finančného plnenia, a to sumy 9.130,- eur v bode IV. žaloby aj zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 66.000,- eur. Žalovaný je tak toho názoru, že trovy vzniknuté v súvislosti s jeho právnym zastúpením v tomto konaní boli účelne vynaložené na riadne uplatňovanie a bránenie práva žalovaného na súde. Poukázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 457/2017, ako aj príkaz Generálneho riaditeľstva Národného inšpektorátu práce č.
15/19, ktorý upravuje podmienky obstarávania právnych služieb advokátom, a to vzhľadom na podstatu právnej služby, ktorá v tomto prípade nespočíva vo vlastnej rozhodovacej alebo legislatívnej činnosti príslušného štátneho orgánu. Žalovaný ďalej v priebehu konania namietal a žiadal, aby súd prvej inštancie preskúmal rozhodnutia o oslobodený žalobcu od zaplatenia súdnych poplatkov vzhľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery. V tejto súvislosti podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca spolu s manželkou je vlastníkom bytu v G., poberá starobný dôchodok 295,80 eur, výsluhový dôchodok 623,45 eur, jeho manželka má príjem a v súvislosti s predchádzajúcim súdnym sporom so žalovaným, bola žalobcovi vyplatená náhrada mzdy v roku 2015 a odstupné, ako aj odchodné. Podľa žalovaného tak u žalobcu neexistujú také majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP. Pokiaľ sa spomína konanie 25Cpr/12/2013 Okresného súdu Prešov, žalovaný uvádza, že aj keď zo záverov vydaného rozsudku vyplynulo, že žalovaný ako zamestnávateľ sa dopustil určitého pochybenia, ktoré malo za následok určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, uvedené automaticky nezakladá právo na podanie diskriminačnej žaloby a žaloby o zaplatenie nemajetkovej ujmy tak, ako to realizoval žalobca v tomto konaní. Po vyslovení predbežného posúdenia veci súdom prvej inštancie v zmysle tom, že nároky žalobcu sa javia súdu ako nepreukázané, žalobca zobral žalobu späť. Citovaný rozsudok teda v žiadnom prípade nedával žalobcovi taký dôvod, aby automaticky bol úspešný v konaní o diskriminačnej žalobe a o zaplatenie nemajetkovej ujmy. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný vyhovieť podanému odvolaniu.
4. Žalobca navrhol uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne správne. Žalobca hodnotí ako spravodlivé, že pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd prihliadol a uplatnil možnosť vyplývajúcu z § 257 CSP.
5. Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.
6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
7. Vo všeobecnosti je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu, a teda ust. § 255 a nasl. CSP.
8. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť, ust. § 257 CSP umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, prihliadne sa tiež k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, keďže je potrebné vziať zreteľ nielen na pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale musí sa uvážiť aj to, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových pomerov oprávnenej strany, k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku a podobne.
9. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad v tomto smere ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem.
10. Odvolací súd preskúmal a zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru o potrebe aplikácie ust. §257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania strán sporu.
11. Vychádzajú z obsahu spisu je zrejmé, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.03.2016, sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáhal nárokov vyplývajúcich z ním tvrdeného porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V bodoch I. až IV. petitu žaloby žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť umožniť nástup na služobné cesty v súlade s princípom efektivity v mieste jeho trvalého bydliska, povinnosť prideľovať spisy v rozsahu opisu pracovných činností vo vzťahu k subjektom, ktoré majú sídlo alebo pracoviská aj v okresoch G., T., B. a D. P., navrhoval určiť neplatnosť oznámenia o výške a zložení funkčného platu z 30.04.2013 a určiť platnosť a účinnosť oznámenia o výške a zložení funkčného platu žalobcu listom zo dňa 02.01.2013. V bode V. žalobného petitu žiadal žalovaného zaviazať na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 66.000,- eur.
12. Prvé pojednávanie vo veci bolo súdom prvej inštancie určené na deň 08.01.2020. Na tomto pojednávaní boli prednesené návrhy strán sporu a súd prvej inštancie postupom podľa § 181 ods. 2 CSP uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci.
13. Žalobca následne dňa 24.02.2020 doručil súdu prvej inštancie písomné podanie o späťvzatí žaloby v celom rozsahu s návrhom na zastavenie konania a s návrhom na rozhodnutie o trovách konania strán sporu postupom podľa § 257 CSP.
14. Žalovaný podaním doručeným dňa 11.03.2020 súdu prvej inštancie oznámil súhlas so späťvzatím žaloby a zároveň uviedol dôvody, pre ktoré nesúhlasí s navrhovaným postupom pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 257 CSP.
15. Žalovaný teda mal možnosť (ktorú aj využil) a vyjadril svoj nesúhlas s prípadným postupom súdu prvej inštancie podľa § 257 CSP a v tomto smere je jeho odvolacia námietka nedôvodná.
16. V súvislosti s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa aj odvolací súd akcentuje charakter prejednávanej veci, ktorá nepochybne súvisela s predchádzajúcim štátnozamestnaneckým vzťahom medzi stranami konania. Začatie daného konania nadväzovalo na predchádzajúci spor medzi stranami vedený na OS Prešov sp. zn. 25cpr/12/2013, v ktorom sa rozhodlo o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu okamžitým skončením dňa 12.08.2013 a určením, že tento štátnozamestnanecký pomer žalobcu a žalovaného trvá. Je tiež zrejmé, že v spomínanom konaní súd konštatoval množstvo pochybení a porušení zákona, ktorých sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dopustil pri namietanom ukončení štátnozamestnaneckého pomeru. Nemožno ďalej opomenúť, že v priebehu tohto konania žalobca spolu so žalobou predložil súdu prvej inštancie všetky listinné dôkazy, reagoval na zasielané výzvy, nespôsoboval prieťahy v konaní, nebol pasívnou stranou sporu a po predbežnom posúdení veci vyjadrenom súdom prvej inštancie zvážil všetky okolnosti a netrval ďalej na podanej žalobe. Žalovaný nepochybne mal právo splnomocniť na zastupovanie advokáta, avšak prvoinštančný súd správne zdôraznil, že jeho organizácia disponuje vlastným kvalifikovaným právnym oddelením aj pre účely tohto druhu sporu. Žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov, aktuálne je starobným dôchodcom a pokiaľ mu žalovaný vyplatil jednorazovo náhradu mzdy (v roku 2015), išlo o plnenie, na ktoré mal žalobca nárok práve v dôsledku porušenia povinností žalovaným tak, ako to bolo konštatované v predchádzajúcom súdnom spore strán konania. Aj odvolací súd má za to, že pokiaľ ide o organizáciu žalovaného, jeho majetková sféra nebude použitím tohto výnimočného zákonného ustanovenia výrazne dotknutá.
17. Všetky vyššie uvedené skutočnosti v súhrne preto umožňujú prijatie záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP. Odvolací súd preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vzhľadom na uvedené potvrdil postupom podľa § 387 CSP.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa zohľadnil odvolací súd aj pri rozhodovaní o trovách tohto štádia konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).