Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13P-34-2020.pdf
PDF · 96.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-13P/34/2020
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. R., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa matky B.. L. R., rodenej G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom D. R., G.. A.. Š. XXX/XX, t. č. G. - A. XXX/X a otca B.. G. R., narodeného XX.XX.XXXX, bytom D. R., G.. A.. Š. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23, IČO: 46 528 644, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tak, že udeľuje otcovi maloletého E. R., narodeného XX.XX.XXXX súhlas namiesto matky na zápis maloletého na plnenie školskej dochádzky v školskom roku XXXX/XXXX na Základnú školu s materskou školou D. D. XXX, XXX XX D. R..
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa XX.XX.XXXX bol súdu doručený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd otcovi udelil súhlas namiesto matky na zápis maloletého E., nar. XX.XX.XXXX na plnenie školskej dochádzky na Základnú školu s materskou školou D. D. XXX, D. R.. V návrhu uviedol, že rodičia maloletého spolu nežijú v spoločnej domácnosti približne jeden rok, pričom na tunajšom súde je vedené konanie č. k. 14P/49/2019 o rozvod ich manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Na tunajšom súde je zároveň vedené konanie č. k. 7P/59/2019 o úpravu práv a povinností k maloletým deťom do doby rozvodu manželstva rodičov maloletého, kde je navrhovateľkou matka maloletého. Maloletý nie je formálne zverený do výlučnej starostlivosti žiadneho z rodičov, pričom je vo faktickej striedavej starostlivosti rodičov s týždňovým intervalom striedania sa, ktorú je možno hodnotiť ako funkčnú a potvrdenú z hľadiska jej faktickej existencie zo strany oboch rodičov. Navrhovateľ ako otec maloletého podal prihlášku na jeho prijatie na ZŠ s materskou školou D.É. D. XXX a to na základe § 19 ods. 8 Školského zákona a to z dôvodu existencie výnimky, keďže maloletý syn bol a je podľa odborníka z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na prijatie intelektuálne, emočne, sociálne i motivačne pripravený, je nadpriemerne inteligentný a v jeho prípade ide o prekročenie stanovenej hranice dovŕšenia 6 rokov o X dni, keďže je narodený XX.XX.XXXX. Navrhovateľ tiež disponoval vyjadrením príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasným vyjadrením všeobecného lekára pre deti a dorast. V neposlednom rade navrhovateľ pri podaní prihlášky vychádzal zo synovej túžby začať chodiť do školy čo najskôr s tým, že do materskej školy už chodiť nechce, keďže tá nie je pre neho dostatočne stimulujúca. Ako z uvedeného vyplýva, zákonné podmienky na udelenie výnimky boli splnené a teda ZŠ bola oprávnená o žiadosti o prijatie rozhodnúť pozitívne, keďže evidentne nástup na základné vzdelávanie je pre maloletého vhodný, potrebný a teda je v záujme maloletého v zmysle jeho budúceho zdravého intelektuálneho vývoja. Matka maloletého síce žiadosť o prijatie na ZŠ formálne nepodpísala, avšak prijatie na ZŠ bolo predmetom vzájomných rozhovorov s navrhovateľom s podaním žiadosti súhlasila a otca v podstate splnomocnila na podanie žiadosti. V súčasnej dobe však podala na ZŠ žiadosť o prieskum rozhodnutia riaditeľky školy a jeho zrušenie,
v ktorom uvádza, že súhlas na podanie prihlášky neudelila, pričom s nástupom maloletého na ZŠ nesúhlasí. K predmetnej žiadosti zaujal otec písomné stanovisko dňa XX.XX.XXXX, v ktorom odôvodnil správnosť vydaného rozhodnutia o prijatí na ZŠ. Súčasný postoj matky maloletého je zarážajúci a evidentne matka koná v rozpore so záujmom maloletého. Navrhovateľ uviedol, že postoj matky je účelový, keďže s touto je v rozvodovom konaní, pričom zmena jej názoru, čo sa týka maloletého a jeho nástupu na ZŠ je nedôvodná, v rozpore s faktickým stavom splnenia podmienok zo strany maloletého na nástup na ZŠ. Navrhovateľ má za to, že rozdielne názory medzi ním a matkou maloletého na nástup maloletého na ZŠ, vzhľadom na podnet matky a najmä blížiaci sa dátum XX.XX.XXXX, kedy maloletý nastupuje na ZŠ, si situácia v danom prípade vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov a neznesie odklad. Neodôvodnenosť nesúhlasu matky s nástupom maloletého na ZŠ navrhovateľ preukázal dokladmi, ktoré sa pre udelenie výnimky na prijatie na ZŠ pred dovŕšením 6 roku veku podľa § 19 ods. 8 Školského zákona vyžadujú, t. j. súhlasným vyjadrením zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zo dňa XX.XX.XXXX, súhlasným vyjadrením všeobecného lekára a dal do pozornosti skutočnosť, že maloletý dovŕši 6 rokov dňa XX.XX.XXXX, t. j. na dosiahnutie školskej spôsobilosti mu chýba pár dní. Zároveň poukázal na to, že uvádzané stanovisko Školského zákona hovorí o tom, že o udelenie výnimky môže požiadať zákonný zástupca dieťaťa, t. j. aj jeden z rodičov, pričom podľa zaužívanej praxe zápis dieťaťa do školy iba na základe súhlasu jedného z rodičov, nie je možné považovať za neplatný. Vzhľadom na prebiehajúce súdne konania, nesúhlasný postoj matky k nástupu maloletého na ZŠ, ako aj blížiaci sa dátum nástupu na ZŠ, ako aj možné faktické kroky matky, ktorá môže v čase, keď je dieťa v jej starostlivosti brániť tomuto v školskej dochádzke, má za to, že je dôvodné vydať vo veci neodkladné opatrenie, ktorým bude jej súhlas nahradený.
2. Z rodného listu vyplýva, že maloletý E. R. bol narodený dňa XX.XX.XXXX v G.. Jeho otcom je B.. G. R. narodený dňa XX.XX.XXXX a matka je L. R., rod. G., narodená dňa XX.XX.XXXX.
3. Prihláškou zo dňa XX.XX.XXXX prihlásil otec maloletého na ZŠ s materskou školou D. D. XXX. Prihláška je podpísaná iba otcom maloletého.
4. Matka maloletého v žiadosti o prieskum rozhodnutia ZŠ s materskou školou č. XXXX/XX/ZC zo dňa XX.XX.XXXX a jeho zrušenie pre nesplnenie zákonom stanovených podmienok uviedla, že s rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasí. Žiadosť odôvodnila ustanoveniami § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorých majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého. Zároveň odkazovala aj z § 35 Zákona o rodine a na § 19 ods. 3 a ods. 8 Školského zákona. Podľa matky rozhodnutie o prijatí maloletého do prvého ročníka ZŠ vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Matka ako účastníčka konania nepodávala prihlášku na prijatie maloletého do prvého ročníka ZŠ, s podaním prihlášky nevyslovila súhlas a o priebehu konania a podkladoch rozhodnutia nemala žiadne informácie, kým jej toto rozhodnutie nebolo doručené. Matka nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ani výkonu rodičovských práv a povinností a tieto práva jej neboli ani obmedzené. Napriek tomu, že v danej veci neexistujú zákonom predpokladané okolnosti, otec maloletého konal sám bez účasti matky a s plným vedomím, že s ohľadom a to, že maloletý dovŕši šesť rokov až v priebehu školského roka, v ktorom bol prijatý do prvého ročníka ZŠ, je hravý a neabsolvoval žiadnu predškolskú prípravu, nesúhlasí s jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku vo veku piatich rokov. Podľa vyjadrenia učiteľky v škôlke maloletý v čase poobedného spánku prvý zaspáva a posledný vstáva, odmieta cvičenia s drobnou motorikou, ktorú pre školu jednoznačne potrebuje a nebaví ho pracovať na zadaných úlohách. Rodičia v otázke nástupu maloletého do prvého ročníka ZŠ nedospeli k zhode a v takomto prípade v podstatnej veci maloletého môže rozhodnúť iba súd. Rodičia maloletých vedú medzi sebou niekoľko sporov týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti. V konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým na čas po rozvode bolo vykonané znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že pre maloleté deti je vhodné ich zverenie do starostlivosti iba jednému z rodičov, pričom vhodnejším rodičom, ktorý uprednostňuje záujem maloletých detí pred svojimi vlastnými, je práve matka. Vo vzťahu k otcovi znalkyňa konštatovala opak. Otec je s obsahom znaleckého posudku oboznámený, napriek tomu koná sám a bez súhlasu matky. Základná škola nesprávne posúdila vec, ak maloletého prijala do prvého ročníka ZŠ bez súhlasu oboch rodičov. Z odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva, že otec nepredložil súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast a ani žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by oprávňovalo otca konať samostatne. Ak by tak škola chcela uplatniť výnimku z § 19 ods. 3 Školského zákona podľa § 19 ods. 8 Školského zákona, na tento postup podľa matky neboli splnené podmienky. Vzhľadom na uvedené žiadala matka maloletého predmetné rozhodnutie zrušiť.
5. Z výzvy ZŠ s materskou školou, D. D. XXX zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že ZŠ vyzvala otca maloletého, aby sa v lehote 14 dní vyjadril ku skutočnostiam, ktoré matka uviedla v podnete na preskúmanie rozhodnutia č. XXXX/XX/ZC zo dňa XX.XX.XXXX o prijatí maloletého do prvého ročníka na ZŠ, ktorý bol ZŠ doručený dňa XX.XX.XXXX. Zároveň bol otec maloletého vyzvaný, aby uviedol, či súhlasí so zrušením rozhodnutia č. XXXX/XX/ZC.
6. Z vyjadrenia otca k výzve zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že otec maloletého oznámil ZŠ, že nesúhlasí so zrušením rozhodnutia č. XXXX/XX/ZC zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol maloletý prijatý do prvého ročníka ZŠ. Otec podal prihlášku na prijatie maloletého na základe § 19 ods. 8 Školského zákona a to z dôvodu výnimky, keďže maloletý bol a je podľa odborníka z Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie na prijatie intelektuálne, emočne, sociálne i motivačne pripravený, je nadpriemerne inteligentný a v jeho prípade ide o prekročenie stanovenej hranice dovŕšenia 6 rokov o X dni, keďže je narodený XX.XX.XXXX, ako aj najmä to, že disponoval vyjadrením všeobecného lekára pre deti a dorast. V neposlednom rade navrhovateľ pri podaní prihlášky vychádzal zo synovej túžby začať chodiť do školy čo najskôr s tým, že do materskej školy už chodiť nechce, keďže tá nie je pre neho dostatočne stimulujúca. Ako z uvedeného vyplýva, zákonné podmienky na udelenie výnimky boli splnené a teda ZŠ bola oprávnená o žiadosti o prijatie rozhodnúť pozitívne, keďže evidentne nástup na základné vzdelávanie je pre maloletého vhodný, potrebný a teda je v záujme maloletého v zmysle jeho budúceho zdravého intelektuálneho vývoja. Matka maloletého vo svojej žiadosti uviedla, že nepodpísala prihlášku na ZŠ, avšak otec uviedol, že o podaní žiadosti o prijatie na ZŠ, vedela, nakoľko išlo o skutočnosť, ktorá bola predmetom ich spoločných rozhovorov s psychológom a s podaním takejto žiadosti principiálne vyslovila súhlas s tým, že celú záležitosť zabezpečí otec. Pokiaľ matka v súčasnej dobe uviedla, že nesúhlasí s nástupom maloletého na ZŠ, je takýto jej postoj zarážajúci a evidentne podľa otca koná v rozpore so záujmami maloletého.
7. Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie z diagnostického vyšetrenia
- Psychologické vyšetrenie zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že maloletý sa podrobil psychologickému vyšetreniu uskutočnenému na podnet rodiča. Dôvodom tohto vyšetrenia bolo posúdenie žiadosti o predčasné zaškolenie dieťaťa. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie od veku 3 rokov, adaptácia na prostredie MŠ bola bez problémov. Maloletý sa javí ako šikovný, prejavuje záujem najmä o matematiku, rád počíta. Výsledky vyšetrenia poukazovali na nadpriemerne rozvinutú úroveň percepčno- kognitívnych schopností a následne bolo odporúčané individuálne psychologické vyšetrenie dieťaťa za účelom posúdenia úrovne intelektových schopností. Maloletý je v sociálnom kontakte smelý, reaguje spontánne, bez prejavov tenzie. Verbálny kontakt nadviaže, na otázky ochotne odpovedá, je komunikatívny a prispôsobivý. Inštrukciám zadávaných úloh rýchlo porozumie, v ich riešení je bystrý, pohotový a snaživý. O predkladané úlohy zamerané na matematické schopnosti prejavuje zvýšený záujem. Na základe výsledkov z psychologického vyšetrenia uviedli celkovú úroveň intelektových schopností zodpovedajúcu vysokému nadpriemeru. Lepšie výkony maloletý dosahuje v skúškach verbálnych schopností. V rámci osobného profilu jednotlivých kognitívnych schopností sa nadpriemerne rozvinutou javí všeobecná úroveň vedomostí, schopnosť generalizácie a kategorizácie pojmov, oblasť vizuálnej percepcie, rýchleho asociačného učenia, sociálneho úsudku, schopnosť matematického a logického myslenia, kvantitatívneho uvažovania. Maloletý mal v čase podávania správy oslabenú úroveň jemnej motoriky. Sústredenosť na úlohy, osobné pracovné tempo ako i schopnosť koncentrácie a tenacity pozornosti je v riadených aktivitách bezproblémová. Maloletý je emočne zrelý, s primerane rozvinutou odolnosťou voči zvýšenej záťaži vyplývajúcej zo školských povinností. Sociálne návyky má osvojené, dieťa akceptuje autoritu, v rovesníckych vzťahoch je priateľský a preferuje staršie deti. V závere správy je uvedené, že celková úroveň intelektových schopností zodpovedá pásmu vysokého nadpriemeru a dieťa je emočne, sociálne i motivačne primerane zrelé pre zahájenie povinnej školskej dochádzky a psychologička odporúča dieťa predčasne zaškoliť do 1. ročníka ZŠ v školskom roku XXXX/XXXX.
8. Z listu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že ak dôjde k nezhode pri výbere školy na plnenie školskej dochádzky pre dieťa, nastáva situácia, kedy je naplnený § 35 zákona o rodine a v takomto prípade rozhodne súd. Vo väčšine prípadov však platí, že existuje zhoda medzi rodičmi bez ohľadu na to, či žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti a je preto predpoklad, že k zápisu a výberu školy pristupujú rodičia spoločne. V prípade, že niektorý z účastníkov konania (rodičov) nie je spokojný s rozhodnutím riaditeľa školy, má právo domáhať sa nápravy prostredníctvom opravných prostriedkov v zmysle správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené
je zrejmé, že zápis dieťaťa do školy iba na základe súhlasu jedného z rodičov nie je možné považovať za neplatný.
9. Z výmenného listu na odborné vyšetrenie maloletého zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že všeobecná lekárka G.. F.K. Ž. posúdila maloletého ako zdravého a spôsobilého absolvovať ZŠ.
10. Z SMS komunikácie je zrejmé, že otec maloletého sa matky pýtal na jej terajšiu adresu, ktorú potreboval na prihlášku maloletého. Matka ďalej uviedla, že si na adresu nedávala trvalý pobyt a otec jej napísal, že to nie je podstatné a že maloletý je už prihlásený, na čo matka reagovala slovom „OK“.
11. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. Podľa § 19 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní, ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o to, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
17. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j., že ohrozenie vzťahov a oboch nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
18. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
19. Pri svojom rozhodovaní mal súd na zreteli ako prvoradé hľadisko záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého prevažuje nad záujmami rodičov. Aktuálne je medzi rodičmi nezhoda ohľadom nástupu maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky. Otec má za to, že u maloletého existujú dôvody na uplatnenie výnimky školského zákona podľa § 19 ods. 8 a matka má za to, že u maloletého existujú dôvody, pre ktoré by mala byť povinná školská dochádzka maloletého odložená.
20. V danom prípade navrhovateľ podľa názoru súdu osvedčil existenciu naliehavej potreby udeliť mu súhlas na zápis maloletého do školy. Túto existenciu naliehavej potreby súd videl predovšetkým v tom, že zápis do školy má byť realizovaný od XX.XX.XXXX a neodkladné opatrenie bolo doručené súdu XX.XX.XXXX t. j. týždeň pred možným nástupom dieťaťa do školského zariadenia.
21. Z listinných dôkazov bolo osvedčené, že otec maloletého prihlásil do školského zariadenia - Základná škola s materskou školou do D. D.. Zároveň otec osvedčil, že matka listom zo dňa XX.XX.XXXX podala žiadosť o prieskum tohto rozhodnutia s tým, že v liste uviedla, že podľa nej neboli splnené podmienky, aby dieťa bolo prihlásené do školy vzhľadom na jeho nedovŕšenie šiesteho roku veku. Matka v liste ešte uviedla, že s nástupom dieťaťa do základnej školy nesúhlasí a jej stanovisko je nemenné.
22. Súd skúmal, či sú splnené podmienky podľa § 19 ods. 8 školského zákona. Z listinných dôkazov predložených otcom mal súd osvedčené, že Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie z Považskej Bystrice odporučilo maloletého predčasne zaškoliť do 1. ročníka ZŠ v školskom roku XXXX/XXXX. Taktiež mal súd za osvedčené, že detská lekárka maloletého G.. F. Ž. potvrdila, že maloletý je zdravý a je spôsobilý absolvovať základnú školu.
23. Súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca s tým, aby dieťa nastúpilo na povinnú školskú dochádzku v školskom roku XXXX/XXXX. Podľa názoru súdu bolo jasne osvedčené, že dieťa sa nachádza v pásme vysokého nadpriemeru, sústredenosť na úlohy, osobné pracovné tempo ako i schopnosť koncentrácie a tenacity pozornosti v riadených aktivitách je bezproblémová t. j. je veľký predpoklad, že dieťa nástup do školy zvládne a bude prebiehať bez problémov. Zároveň mu v nastúpení do školy nebráni ani zdravotné hľadisko. Z uvedených dôvodov súd považoval návrh otca za opodstatnený a v záujme maloletého dieťaťa.
24. Súd otcovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote návrh vo veci samej, nakoľko má za to, že už len samotným nariadením predmetného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Súd zároveň ani nepoučil matku o možnosti podať návrh vo veci samej vzhľadom na to, že matke neuložil v neodkladnom opatrení žiadnu povinnosť.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak , že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).