Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/47/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: Y. V., bytom Q. vrch XXX, Q., právne zastúpený: Q.B.F. Vyrva, s.r.o. so sídlom Mierová 48/B, Bratislava proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. septembra 2019 a Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. mája 2019, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. septembra 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. mája 2019 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 09. 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 05. 2019. Rozhodnutím žalovaného podľa o sociálnom poistení generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 05. 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa zamietla žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi dňa 31. 05. 2019 a 13. 08. 2019, ktorí potvrdili posúdenie zdravotného stavu zo dňa 22. 03. 2019, títo konštatovali, že invalidita z mladosti nevznikla. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili podľa prílohy 3, kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položka 1 - organické duševné poruchy intelektu, emotivity, afektivity písm. a) - stredne ťažké poruchy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% z rozmedzia 30-45%. 2. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 09. mája 2019 bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok s odôvodnením, že ku dňu vzniku invalidity nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 22. 03. 2019 je invalidný podľa zákona o sociálnom poistení s tým, že invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Invalidita z mladosti podľa zákona o sociálnom zabezpečení nevznikla. 3. Vo včas podanej správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej ) sa žalobca domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedených správnych rozhodnutí a žiadal rozhodnutia zrušiť a vrátiť späť na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že z Odborného posudku o invalidite ako podklad pre rozhodnutie vyplýva, že bola identifikovaná perinatálna encefalopatia, pričom ide o patológiu, ktorá

sa vyvíja u plodu ako novorodenca v dôsledku nedostatočného dodávania kyslíka do mozgu a ide o jednu z najčastejších lézií neonatálneho nervového systému. V závislosti od toho, ako dlho bol proces hladovania kyslíkom, mozog môže vyvinúť lokálny edém až po nekrózu. Dôsledky tejto choroby sa môžu prejaviť ako porušenie mozgovej aktivity. Žalobca sa narodil po opakovaných silných krvácaniach matky a zároveň po poslednom takom krvácaní predčasne v 35 týždni tehotenstva matky, teda o takmer jeden a pol mesiaca pred stanoveným termínom. Po pôrode bol vyhodnotený ako nezrelé dieťa s apgar skóre 6,9 vyžadujúcim naliehavú zdravotnú starostlivosť s tým, že vychádzajúc z odbornej praxe skóre pod 7 predstavuje vysoké riziko pre vývojové vady narodeného dieťaťa. Ako vyplýva z predloženej zdravotnej dokumentácie z obdobia rokov 1980 a 1984 žalobca už ako dieťa bezprostredne po narodení bol sledovaný neurologickou ambulanciou so zisteniami psychomotorickej retardácie, čo zahŕňa zníženie rýchlosti myslenia a ťažkosti v pomalosti pohybe a reči, mikrocefálie a poruchy schopnosti rozprávať. Od útleho detstva mal predpisovaný liek Encephabol, ktorý sa dáva v prípade poruchy centrálnej nervovej sústavy v záujme liečby porúch mozgovej činnosti. Žalovaný disponoval aj lekárskou správou zo dňa 13. 05. 1986, z ktorej vyplynuli rovnaké závery a teda, že žalobca trpel výrazným zaostávaním mentálneho vývinu s výraznými prejavmi organickej lézie centrálneho nervového systému organického typu s presahom do duševného vývinu a vnímania objektívnej reality, bola potvrdená mentálna retardácia a psychomotorická retardácia. Napriek tomu žalovaný ustálil vznik invalidity odo dňa 15. 02. 2016. Žalovaný sa vôbec nezaoberal priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, tak ako je uvedené v žiadosti, že invalidita vznikla pred dovŕšením veku v ktorom končí povinná školská dochádzka.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že námietky ktoré uvádza žalobca v podanej žalobe nepovažuje za opodstatnené a nestotožňuje sa s nimi. Poukazuje na to, že žalobca vyštudoval základnú a strenú školu, pracoval, vie pracovať s počítačom, naučil sa čiastočne anglicky čo jednoznačne vylučuje možnosť priznania invalidity z mladosti, ktorú žalobca žiada podľa zákona 100/1988Zb o sociálnom zabezpečení.

5. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 22. 03. 2019 žiadosť o invalidný dôchodok, v ktorej uviedol, že žiada priznať invalidný dôchodok z mladosti od 15. 02. 2016 podľa § 70 ods. 1 a takisto i podľa § 70 ods. 2. Taktiež uviedol, že opakoval ročník na učňovskej škole preto bol študentom 4 roky. Od roku 1981 je sledovaný neurologickou ambulanciou so zisteniami psychomotorickej retardácie, čo zahŕňa zníženie rýchlosti myslenia a ťažkosti v pomalosti pohybe a reči, mikrocefálie a poruchy schopnosti rozprávať. V polročných intervaloch navštevuje psychiatrickú ambulanciu. Od roku 1984 je sledovaný v pedopsychiatrickej ambulancii s dg. encephalopatický sy. s mentálnou retardáciou, dyslália, výrazná zaostalosť. Mal navrhnutú špeciálnu školu, matka zvolila odklad. Z komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom vyplýva, že v dôsledku minimálne rozvinutých duševných funkcií vyžaduje vedenie a dohľad pri väčšine denných činností a je odkázaný na opatrovanie. V lekárskej správe psychiatrickej ambulancie zo dňa 01. 03. 2019 jednoznačne vyplýva, že žalobca je pacient a perinatálnou encefalopathiou, s preukázateľne zistenou organickou deterioráciou intelektu a mentálnou retardáciou, je zvýšene vulneragilný, neschopný podať permanentný výkon, nesamostatný, jeho rodičia neriešili dostatočne jeho diagnózu, nemá dostatočné sociálne zručnosti, potrebuje 24 hodinovú starostlivosť. V posudku posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočka Senica zo dňa 22. marca 2019 uviedol, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na účely § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, lebo invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka.

6. V konaní pred pobočkou Sociálnej poisťovne bol zdravotný stav žalobcu preskúmaný dňa 22. 03. 2019. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 22. 03. 2019 je invalidný podľa zákona o sociálnom poistení s tým, že invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Invalidita z mladosti podľa zákona o sociálnom zabezpečení nevznikla. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % s nulovým navýšením za ostatné postihnutia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili podľa prílohy 3, kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položka 1 - organické duševné poruchy intelektu, emotivity, afektivity písm. a) - stredne ťažké poruchy.

7. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 09. mája 2019 bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok s odôvodnením, že ku dňu vzniku invalidity nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca namiesto požadovaných 8 rokov obdobia dôchodkového poistenia

získal len 7 rokov a 28 dní, pričom podľa prílohy - osobného listu dôchodkového poistenia má žalobca registrované ako prvé obdobie dôchodkového poistenia obdobie od 01. 09. 1995 do 31. 12. 1995 v trvaní 122 dní.

8. Po podaní odvolania bol zdravotný stav žalobcu preskúmaný v dňoch 31. 05. 2019 a 13. 08. 2019 so zhodným záverom, že podľa invalidita z mladosti nevznikla a podľa je invalidný a invalidita vznikla 15. 02. 2016.

9. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný spôsobom a z dôvodov uvedených vyššie.

10. Podľa o sociálnom poistení (ďalej aj zákon alebo zákona o sociálnom poistení) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 11. Podľa zákona. fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

12. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

13. Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov.

14. Podľa § 72 ods. 1 zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

15. Podľa § 72 ods. 2 zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

16. Podľa § 72 ods. 3 zákona poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

17. Podľa § 153 ods. 8 zákona posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 18. Podľa 29 ods. 1 o sociálnom zabezpečení (ďalej aj zákon o sociálnom zabezpečení) občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal a) invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo b) invalidným následkom pracovného úrazu.

19. Podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,

b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

20. Podľa § 29 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku do 20 rokov menej ako 1 rok nad 20 rokov do 22 rokov 1 rok nad 22 rokov do 24 rokov 2 roky nad 24 rokov do 26 rokov 3 roky nad 26 rokov do 28 rokov 4 roky nad 28 rokov 5 rokov.

21. Podľa § 33 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, keď sa stal invalidným a získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok v ktoromkoľvek období 10 rokov dokončenom po vzniku invalidity; u občana mladšieho ako 24 rokov je potrebná doba dva roky.

22. Podľa § 33 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov.

23. Podľa , , a správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

- vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

24. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

25. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 26. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa veta prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

28. Podľa a rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

29. Sporným medzi stranami zostáva určenie momentu vzniku invalidity u žalobcu, resp. invalidity z mladosti tak, ako sa žalobca domáhal v žiadosti. Už z lekárskych správ z 80-tych a 90-tych rokov minulého storočia vyplýva, že žalobca má od narodenia diagnostikovanú vrodenú vadu spôsobenú nedostatočným okysličením mozgu a predčasným narodením. Od roku 1980 má diagnostikovanú psychomotorickú a mentálnu retardáciu, zníženú schopnosť vnímať objektívnu realitu, encefalopatiu. Pred nástupom do prvého ročníka základnej školy bolo matke odporučené, aby syna umiestnila do špeciálnej školy, ktorá to však odmietla, na základe toho bolo Mestským národným výborom v roku 1985 rozhodnuté o odklade začiatku povinnej školskej dochádzky. V neposlednom rade v psychiatrickej lekárskej správe zo dňa 12. 08. 2015 sa spomína mentálna retardácia, pričom vzhľadom na nesporne zistenú perinatálnu encefalopatiu, ktorá podmieňuje dlhodobý pokles pracovnej schopnosti, možno

rozumne predpokladať, že k zhoršeniu zdravotného stavu podmieňujúceho vznik invalidity u žalobcu došlo už podstatne skôr ako 15. 02. 2016. Vzhľadom k uvedenému schopnosť žalobcu čiastočne vykonávať prácu nemožno hodnotiť ako prekážku pre posúdenie invalidity, nakoľko tak z ustanovení § 29 a 33 zákona o sociálnom zabezpečení a ani z ustanovení § 71 a § 72 zákona nevyplýva, že podmienkou priznania, zistenia invalidity musí byť jedine úplná strata pracovnej schopnosti, resp. v prípade invalidity z mladosti dosiahnutie požadovanej doby dôchodkového poistenia.

30. Posudkoví lekári v posudkoch na oboch stupňoch konania dospeli k záveru, že invalidita z mladosti podľa zákona o sociálnom zabezpečení nevznikla. Súčasne v rozpore s tým však prijali sporné stanovisko v otázke dátumu vzniku invalidity podľa zákona o sociálnom poistení. Pri posúdení zo dňa 22. 03. 2019 posudkový lekár konštatoval, že invalidita podľa zákona o sociálnom poistení vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, čo svedčí u žalobcu invalidite z mladosti. Posudkoví lekári odvolacieho orgánu vznik invalidity podľa zákona o sociálnom poistení ustálili na deň 15. 02. 2016, ktorý sa zhoduje s dňom, od ktorého žalobca podľa žiadosti spísanej dňa 22. 03. 2019 žiadal priznať invalidný dôchodok z mladosti. Uvedený rozpor, presnejšie nejasnosť správne orgány v napadnutých rozhodnutiach nevysvetlili a už vôbec nezdôvodnili zmenu posudkového záveru, podľa ktorého invalidita vznikla až od 15. 02. 2016. Rozhodnutie žalovaného je preto v tomto smere zmätočné a nepreskúmateľné, a tiež nekorešponduje s obsahom administratívneho spisu, z ktorého vyplynulo podozrenie na vznik invalidity ešte z čias školskej dochádzky žalobcu, u ktorej sa neskúma otázka doby dôchodkového poistenia.

31. Správny súd ďalej dodáva, že zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku musí byť posudkovými lekármi posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre vznik invalidity u posudzovanej osoby. Napadnuté rozhodnutia tak nie sú založené na komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu, pretože dátum vzniku invalidity, ku ktorému dospeli správne orgány v súdenej veci, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia vykonaného v rozpore s ustanovením § 71 zákona alebo § 29 a § 33 zákona o sociálnom zabezpečení. V tejto súvislosti správny súd upozorňuje správne orgány, že úlohou posudkových lekárov je zaoberať sa jedine skutkovými okolnosťami, t. j. zdravotným stavom žalobcu a na základe jeho hodnotenia len stanoviť či je žalobca invalidný ako predpokladá zákon alebo zákon o sociálnom zabezpečení a súčasne určiť dátum jej vzniku, a právne posúdenie veci ponechať na správne orgány. S poukazom na uvedené správny súd zdôrazňuje, že ustáliť dátum vzniku invalidity nie je možné podľa administratívnych kritérií, ale jedine len na základe posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Určenie invalidity a presného dátumu jej vzniku je vecou medicínskeho posúdenia a uváženia, nie vecou žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, nakoľko dátum podľa žiadosti má z pohľadu dispozičnej zásady vplyv len na vyplácanie invalidného dôchodku.

32. Nakoľko správny súd zistil, že obe napadnuté rozhodnutia sú postihnuté vadou nezákonnosti podľa , , a , tieto ako nezákonné zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní budú správne orgány viazané právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku, čo znamená, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu budú musieť nanovo posúdiť na základe všetkých skutočností a dôkazov, ktoré vzídu počas administratívneho konania a tieto náležite skutkovo a právne zdôvodniť. Následne musia ustáliť presný dátum vzniku invalidity u žalobcu na základe úplnej a dostupnej lekárskej dokumentácie, ktorej moment vzniku bude podstatný pre aplikáciu právneho predpisu rozhodného pre posúdenie nároku žalobcu na invalidný dôchodok.

33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 34. V konaní plne úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.