Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11S-23-2019.pdf
PDF · 104.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/23/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Rehoľa menších bratov - františkánov, Františkánska 2, Bratislava, IČO: 00 586 862, zastúpeného JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného právnym zástupcom: MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/007489-32 zo dňa 01. 04. 2019 v časti výrokov II.a a II.b, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a .
II. Správny súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
III. Správny súd ďalšiemu účastníkovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17. 05. 2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23. 05. 2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/007489-32 zo dňa 01. 04. 2019 v časti výrokov II.a a II.b, pričom požiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie v časti označených výrokov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2. Rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/007489-32 zo dňa 01. 04. 2019 rozhodol žalovaný správny orgán o návrhu spoločnosti MH Invest, s.r.o. na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom KN- C, ktoré sú uvedené v tabuľke I.a predmetného rozhodnutia na základe geometrických plánov č. 36298387-32/18 zo dňa 18. 07. 2018 a č. 36298387-44/17 zo dňa 29. 12. 2017, ktoré vyhotovila spoločnosť GEOMETRA, s.r.o., Nám. sv. Anny 21, Trenčín, k. ú. Y., pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“, k. ú. A., Y., B., P., Y., L., O.. Výrokom I.a rozhodol žalovaný tak, že vyvlastnil vlastnícke právo k pozemkom (zmysle tabuľky vo výroku I.a) vlastníkovi - žalobcovi, a to v prospech vyvlastniteľa - spoločnosti MH Invest, s.r.o. na účel podľa ust. 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií“) pre vyššie uvedenú stavbu.
Výrokom II.a žalovaný rozšíril predmet vyvlastnenia o zostávajúcu časť pozemku KN-C (zmysle tabuľky vo výroku I.b) na základe geometrického plánou č. 36298387-44/17 zo dňa 29. 12. 2017 a geometrického plánu č. 3/2019 zo dňa 25. 01. 2019, ktorý vyhotovila spoločnosť MH - geo s.r.o., Benkova 14, Nitra, vlastníkovi - žalobcovi v prospech vyvlastniteľa - spoločnosti MH Invest, s.r.o.. Výrok II.a predmetného rozhodnutia obsahuje zároveň i rozhodnutie o námietkach žalobcu a uloženie povinnosti vyvlastniteľovi zaplatiť náhradu trov konania znalcovi.
Výrokom II.a žalovaný s poukazom na ust. § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií rozhodol, že vlastníkovi - žalobcovi patrí za vyvlastnené pozemky náhrada vo výške 121.870,56 eur, ktorá bola určená znaleckými posudkami č. 97/2018 zo dňa 15. 08. 2018 a č. 24/2018 zo dňa 07. 02. 2018, ktoré vyhotovila spoločnosť ÚEOS - Komercia, a.s., Koceľova 9, Bratislava vo výške 19,92 eur/m2.
Výrokom II.b žalovaný s poukazom na ust. § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií rozhodol, že za zostávajúcu časť pozemku patrí vlastníkovi
- žalobcovi náhrada vo výške 82.624,26 eur, ktorá bola určená znaleckým posudkom č. 8/2019 zo dňa 22. 01. 2019, ktorý vyhotovila spoločnosť ÚEOS - Komercia, a.s., Koceľova 9, Bratislava vo výške 19,92 eur/m2 a za parc. č. XXXX/X vo výške 15,94 eur/m2. Žalovaný zároveň uviedol, že náhradu spolu vo výške 204.494,82 uhradí vyvlastniteľ vlastníkovi - žalobcovi na jeho bankový účet v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia. Zároveň uviedol, že vlastník - žalobca sa podľa ust. § 13 ods. 3 písm. a/ v spojení s ust. § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií s požiadavkou na vyššiu náhradu odkazuje bez prerušenia konania na súd.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 09. 07. 2019 a zároveň predložil s vecou súvisiaci administratívny spis. Uviedol, že trvá na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí, pričom poznamenal, že postupoval podľa platného právneho predpisu upravujúceho otázku vyvlastnenia - zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) a zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií.
4. Ďalší účastník konania - spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorého žalobca označil vo svojej žalobe, sa k žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 25. 07. 2019, pričom uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú v celom rozsahu a navrhol, aby ju súd rozsudkom zamietol.
5. Uvedené vyjadrenia k žalobe boli zaslané žalobcovi s možnosťou vyjadriť sa v zmysle § 106 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca sa vyjadril vo vyjadrení zo dňa 21. 08. 2019, pričom opätovne požiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie v časti výrokov II.a a II.b zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
6. Predmetné vyjadrenie žalobcu bolo následne zaslané žalovanému i ďalšiemu účastníkovi konania s možnosťou vyjadriť sa v zmysle § 106 ods. 2 SSP. Vyjadril sa iba ďalší účastník, a to vo vyjadrení zo dňa 02. 10. 2019.
7. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
Podľa § 175 ods. 1, 2 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Podľa § 1 ods. 1, 2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 01. 08. 2013, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak
a) finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 miliónov eur investičných nákladov, b) je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest a c) vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Podľa § 4a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 07. 07. 2015, na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3.
Podľa § 4a ods. 4 vyššie citovaného zákona, ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.
9. Podľa § 13 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (1) Ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. (2) Výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7, e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.
(3) Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní, na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3. Včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
10. Predpokladom pre rozhodnutie správneho súdu vo veci samej je splnenie procesných podmienok konania. Túto skutočnosť skúma správny súd z úradnej povinnosti a vo všetkých štádiách konania, nakoľko mu to táto povinnosť vyplýva z vyššie citovaného ust. § 97 SSP. Zistené nedostatky týkajúce sa podmienok konania môžu mať odstrániteľný alebo neodstrániteľný charakter. Po preskúmaní procesných podmienok v tomto konaní súd dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietnuť, nakoľko je neprípustná.
11. Správny súd považuje za dôležité pripomenúť, že stavba („Vybudovanie strategického parku“, k. ú. A., Y., B., P., Y., L., O.“), ktorej sa predmetné vyvlastňovacie konanie týkalo, je významnou investíciou v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov, čo preukazuje vydané Osvedčenie o významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015, v znení doplnenia osvedčenia č. 20801/2015-1000-35613 a doplnenia osvedčenia č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017, na ktoré poukázal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí.
12. Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v § 4a ods. 1 vete druhej explicitne ustanovuje, že ak tento zákon neustanovuje (vo vzťahu k vyvlastneniu - a to tak jeho hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej stránke) inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Týmto všeobecným predpisom o vyvlastňovaní je od 01. 07. 2016 zákon o vyvlastňovaní (zákon č. 282/2015 Z. z.), ktorý v zmysle zásady lex posterior derogat legi priori nahradil odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti právnu úpravu vyvlastnenia obsiahnutú v štvrtej časti zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“). Podľa úpravy vyvlastnenia obsiahnutej v stavebnom zákone sa podľa prechodného ustanovenia § 19 zákona o vyvlastňovaní už len dokončia konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené pred 01. 07. 2016.
13. Súd teda konštatuje, že ustanovenia upravujúce vyvlastnenie, ktoré sú obsiahnuté v tomto zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií sú bezpochyby ustanoveniami lex specialis, ktoré majú prednosť pred všeobecnou úpravou vyvlastnenia obsiahnutou v zákone o vyvlastnení.
14. Vzhľadom k tomu, že stavba, pre ktorú boli správnou žalobou v časti napadnutom rozhodnutí žalovaného vyvlastnené pozemky je významnou investíciou v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, aj vo vyvlastňovacom konaní, v ktorom bolo rozhodnutie žalovaného vydané, bolo potrebné prednostne postupovať podľa ustanovení zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a subsidiárne podľa zákona o vyvlastňovaní. Z výrokovej časti (najmä II. výroku, v rámci ktorého podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. odkazuje žalovaný ako vyvlastňovací orgán vyvlastneného žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie bez prerušenia konania na súd) ako aj z odôvodnenia danej časti rozhodnutia žalovaného pritom vyplýva, že žalovaný vo vyvlastňovacom konaní rozhodnutie o náhrade za vyvlastnenie založil (primárne) práve na § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. a (subsidiárne) na § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní.
15. Z úpravy, ktorá je obsiahnutá v § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií vyplýva, že ustanovenie § 14 ods. 2 veta druhá a tretia zákona o vyvlastňovaní vo vyvlastňovacom konaní, v ktorom sa vyvlastňujú nehnuteľnosti pre stavbu, ktorá je významnou investíciou podľa zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (§ 4a ods. 4, a to vo vete druhej a tretej) je obsiahnutá osobitná úprava preskúmania výroku o náhrade za vyvlastnenie (najmä jeho výške) k úprave obsiahnutej v § 14 ods. 2 vete druhej a tretej zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Úprava obsiahnutá v § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií sa od právnej úpravy obsiahnutej v § 14 ods. 2 vete druhej a tretej zákona o vyvlastňovaní odlišuje predovšetkým dĺžkou lehoty na podanie žaloby, ktorou sa vyvlastnený môže domáhať na súde (v civilnom sporovom konaní) vyššej náhrady za vyvlastnenie voči podniku (ktorý je pasívne vecne legitimovaný v danom civilnom sporovom konaní, ktorého predmetom je zaplatenie rozdielu medzi priznanou výškou náhrady za vyvlastnenie a výškou náhrady, ktorú za vyvlastnenie požaduje vyvlastnený). To, že ustanovenie § 4a ods. 4 veta druhá zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií odkazuje práve na civilný súd a nie správny súd, vyplýva výslovne z normatívneho znenia nasledujúcej vety - vety tretej § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, ktorá ustanovuje, že požiadavka na vyššiu náhradu sa uplatňuje voči podniku. Voči podniku (právnická osoba) môže pritom smerovať len žaloba v civilnom sporovom konaní, nikdy nie správna žaloba o preskúmanie zákonnosti, ktorá vždy smeruje proti žalovanému orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal (ak odvolanie proti nemu nebolo prípustné, tak ako v prejednávanej veci, ktorá skutočnosť vyplýva zo subsidiárne aplikovateľného ustanovenia § 14 ods. 1 veta prvá zákona o vyvlastňovaní, podľa ktorého prieskumu v odvolacom administratívnom konaní podlieha len výrok podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní - teda výrok o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, a nie aj výrok podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní - teda výrok o náhrade za vyvlastnenie a spôsobe jej úhrady).
16. Správny súd pripomína, že žalobca správnou žalobou napadol výlučne II. výrok, resp. výroky II.a a II.b (výroky o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady) rozhodnutia žalovaného o vyvlastnení, ktorý žalovaný ako vyvlastňovací orgán právne založil na ustanovení § 13 ods. 1 a v nadväznosti na ňom aj na ustanovení § 13 ods. 3 písm. a/ časť vety po druhú čiarku zákona o vyvlastňovaní a na špeciálnej úprave obsiahnutej v § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, ktorá má prednosť pred zvyškom ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní. Žalobca v správnej žalobe uvádza žalobné dôvody nezákonnosti tejto časti rozhodnutia žalovaného o vyvlastnení.
17. Správny súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, podľa ktorého žalovaný ako vyvlastňovací orgán, v spojení s primeranou subsidiárnou aplikáciou ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní, odkázal žalobcu správnou žalobou napadnutým výrokom rozhodnutia žalovaného o vyvlastnení na súd, je v právomoci (civilného) súdu rozhodnúť o vyššej náhrade bez toho, aby sa právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení rušilo. Ide o urýchľovacie opatrenie, obsiahnuté v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií (§ 4a ods. 4 veta druhá) s tým cieľom, aby vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (teda vrátane výroku o výške náhrady za vyvlastnenie, keďže bez toho, aby tento výrok nadobudol právoplatnosť spolu s výrokom o vyvlastnení by mohol nastať stav, že vyvlastnenie je právoplatné, avšak výrok o výške náhrady nie, čo by výrazne negatívnym spôsobom zasiahlo do majetkových práv vyvlastneného) a spor o vyššiu náhradu medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania bol prenesený na súd. V takomto prípade teda nejde o správne súdnictvo (nejde o preskúmanie zákonnosti vydaného právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení), ale žalobu musí podať podľa § 4a ods. 4 veta druhá a tretia zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií vyvlastnený proti tomu v prospech koho k vyvlastneniu došlo, resp. stavebníkovi (napr. § 1 ods. 2 cit. zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá bude zabezpečovať výstavbu stavby, ktorá je významnou investíciou) vo veci určenia rozdielu v náhrade.
18. Podľa názoru správneho súdu, ustanovenie § 4a ods. 4 veta druhá zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií vyníma nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnenie z právomoci správnych orgánov, a tým (aj keď nepriamo) i z právomoci správnych súdov konajúcich vo veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o vyvlastnení (v časti výroku o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe podľa § 13 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona o vyvlastňovaní podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní). Tento nárok sa tak stáva (spôsobilým) predmetom civilného sporového konania a patrí do právomoci civilných súdov podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. To znamená, že ide o vec, ktorá síce vyplýva z predpisov verejného práva (zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, zákona o vyvlastňovaní), ale podľa § 4a ods. 4 veta druhá zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií ju prejednáva a rozhoduje súd v civilnom sporovom konaní.
19. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydané vo veciach so sp. zn. 3Sžp/23/2013 z 11. februára 2014 ( judikované pod č. 57/2019) a sp. zn. 3Sžp/7/2012 z 9. októbra 2012, ktoré obdobným spôsobom vyložili obdobne znejúce relevantné ustanovenia obsiahnuté v iných osobitných zákonoch (napr. § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá), v ktorom konštatoval: „Konania o vyššiu náhradu pred stavebným úradom a všeobecným súdom nemôžu prebiehať súbežne i z hľadiska ratia legis. Obidve by mali rovnaký predmet konania a ich prípadný kladný výsledok by predstavoval vznik exekučného titulu. Dôsledkom by bolo priznanie dvoch náhrad. Všeobecne vzniku tohto stavu bráni prekážka litispedencie a res iudicata. Odvolacie dôvody týkajúce sa vyššej vyvlastňovacej náhrady preto nemohli byť predmetom meritórneho prieskumu zákonnosti".
20. Z obsahu žaloby vyplýva (petit) a nie je sporné, že v prejednávanej veci správna žaloba žalobcu smeruje len proti II. výroku, rozhodnutia vyvlastňovacieho orgánu o vyvlastnení, ktorými rozhodol žalovaný o náhrade za vyvlastnenie (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastnení), teda ide o situácie, kedy vlastník nenapáda výrok o vyvlastnení, ale iba výrok o výške náhrady za vyvlastnenie. Spor o vyššiu náhradu za vyvlastnený pozemok na účel realizácie významnej investície, nad rámec sumy priznanej vyvlastňovacím rozhodnutím, nie je možné meritórne riešiť v správnom súdnictve, v konaní o preskúmanie zákonnosti správneho orgánu. Ide o sporový nárok proti stavebníkovi, ktorý patrí do právomoci všeobecných (civilných) súdov.
21. Tento záver vyplýva aj z dôvodovej správy k § 13 ods. 3 zákona o vyvlastnení na ktorú správny súd poukazuje: „Doterajšia rozhodovacia prax ukázala, že je potrebné rozdeliť výrokovú časť rozhodnutia o vyvlastnení na samostatné výroky. Preto sa ustanovuje, že vyvlastňovací orgán v prípade, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia vydá rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom samostatnými výrokmi rozhodne a) o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a b) o náhrade za vyvlastnenie, pričom zákon v odseku 2 upravuje obsahové náležitosti výroku o vyvlastnení a v odseku 3 obsahové náležitosti výroku o náhrade. Zároveň v odseku 3 ustanovuje, že ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)] a s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd - ide o analógiu s Trestným poriadkom. Tzn., že ak vyvlastnený podá odvolanie iba proti výroku o náhrade, odvolací orgán odvolanie zamietne; bez ohľadu na to, či sa vyvlastnený obráti so žalobou na súd alebo nie, rozhodnutím o vyvlastnení určenú náhradu vyvlastniteľ vždy vyvlastnenému poskytne. Uvedené riešenie bolo prijaté z dôvodu, že prax ukázala, že rozhodovanie vo veciach náhrady je v sporných prípadoch nad rámec možností vyvlastňovacieho orgánu.“
22. Žalobca bol v napadnutom rozhodnutí žalovaným správny orgánom riadne, v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona č. 282/015 Z. z. poučený o jeho práve v prípade nespokojnosti s priznanou výškou náhrady za vyvlastnené pozemky a o následkoch nevyužitia tohto práva a vzhľadom na vyššie uvedené, keďže správna žaloba smeruje len proti výrokom II.a a II.b rozhodnutia žalovaného, ktorými rozhodol o náhrade za vyvlastnenie, je žaloba neprípustná a preto správny súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol.
23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 170 a § 171 ods. 1 SSP, tak že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, a to z toho dôvodu, že i keď žalobca zavinil odmietnutie žaloby (zavinenie spočíva v podaní neprípustnej správnej žaloby), žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
O trovách ďalšieho účastníka súdneho konania (MH Invest, s.r.o.) rozhodol správny súd tak, že mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorého výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
24. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.