Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/36/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. I., nar. XX.XX.XXXX., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX a otca X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., W. XXXX/XX, t.č. v L. a L. K., o zníženie výživného, o odvolaní otca mal. dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06. marca 2020, č. k. -23, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného k mal. S. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že otec dieťaťa sa návrhom zo dňa 02.01.2020 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k mal. S. zo sumy 100 eur na sumu 30 eur. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy o výživnom rozhodol Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. -41 zo dňa 11.06.2019, ktorým bol otec zaviazaný platiť na výživu mal. S. sumou 100 eur mesačne s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 255 eur bol zaviazaný splácať v mesačných splátkach po 15 eur mesačne. Súd poukázal na to, že voči otcovi maloletého dieťaťa bolo 21.09.2019 vznesené obvinenie pre úmyselný trestný čin - prečin ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva, stíhaný je väzobne, pričom zatiaľ neprávoplatne bol pre uvedené prečiny aj odsúdený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. -235 zo dňa 12.02.2020 k nepodmienečnému úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov a otcovi bolo uložené aj ochranné ústavné protialkoholické liečenie. Ďalej uviedol, že mal. S. má X rokov a je plne odkázaný výživou na svojich rodičov. Matka má okrem mal. S. ešte X deti v útlom veku, je na rodičovskej dovolenke. Súd zdôraznil, že otec namiesto toho, aby si riadne plnil vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, nadmerne požíval alkohol, pod vplyvom ktorého sa dopúšťal trestnej činnosti. V dôsledku toho je v súčasnosti väzobne stíhaný, za čo si môže sám a uvedená skutočnosť nemôže byť na ujmu mal. S.. Zníženie výživného na mal. S. by zákonite viedlo k zníženiu už aj tak nízkej životnej úrovne maloletého. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nemal inú možnosť, než návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietnuť. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil . 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa. Uviedol, že nemá príjem a nemá z čoho výživné platiť, keďže je vo väzbe a nepracuje. Nesúhlasil s tvrdením matky, že riadne neplatil výživné. Po prepustení z výkonu trestu mal súdom určené platiť na výživu maloletého 30 eur,

no on platil 100 eur mesačne, a to 5 mesiacov. Aj pred rozhodnutím súdu o povinnosti platiť výživné v sume 100 eur mesačne a splácať nedoplatok na zročnom výživnom po 15 eur, platil dobrovoľne na výživu maloletého 115 eur. Podľa neho nie je správne, že je mu vytýkané, že bol vo väzbe. V trestnej veci sa bránil, podal odvolanie a vec nie je právoplatne skončená. To, že je 5x súdne trestaný, nemá nič spoločné s jeho návrhom na zníženie výživného. Momentálne však nemá z čoho výživné v sume 100 eur (+ 15 eur na nedoplatok na výživnom) platiť. Je ochotný na maloletého výživné riadne platiť, keď bude vo výkone trestu pracovne zaradený. 3. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca mal. dieťaťa uviedol, že stav, v akom sa otec nachádza, si zapríčinil otec sám. Matka mal. dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, okrem maloletého S. má I. ďalšie vyživovacie povinnosti. Dodal, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého S., viedlo by k poklesu jeho životnej úrovne. Preto žiadal rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného ako vecne správny potvrdiť. 4. Matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. 6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že návrh otca na zníženie výživného k mal. S.ovi nebol opodstatnený, a preto ho zamietol. Súd prvej inštancie zistil, že otec dieťaťa sa nachádza vo výkone väzby (odsudzujúci rozsudok nie je dosiaľ právoplatný) pre úmyselnú trestnú činnosť (ublíženie na zdraví a výtržníctvo). Konštatoval, že v prípade, ak sa rodič zbavil svojím úmyselným konaním, pre ktoré bol odsúdený k trestu odňatia slobody (zatiaľ neprávoplatne), objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 7. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa . Na zdôraznenie jeho správnosti dodáva nasledovné: 8. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému upravená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -41 zo dňa 11.06.2019, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. S. (zo sumy minimálneho výživného) a uložil mu povinnosť platiť na výživu mal. S. s účinnosťou od 17.12.2018 sumu 100 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 255 eur v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku. Tým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. zo dňa 18.11.2014 v časti určeného výživného na mal. S.. V tej dobe bola matka dieťaťa na rodičovskej dovolenke, mala tri ďalšie vyživovacie povinnosti a očakávala narodenie ďalšieho dieťaťa (toto dieťa krátko po narodení zomrelo). Poberala rodičovský príspevok, prídavky na deti a výživné na maloletého S. spolu v sume 345 eur. Manžel matky mal príjem cca 700 eur mesačne. Otec dieťaťa bol v decembri 2018 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a v zamestnaní dosahoval príjem cca 800 eur. 9. V prípade, keď má súd rozhodovať o návrhu na zníženie výživného podľa ust. veta prvá Zákona o rodine, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zníženie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zníženie výživného pre mal. dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutočný stav veci v zmysle a na základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v súčasnej dobe. 10. Zhodne so súdom prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že skutočnosť (zmena pomerov), že je otec mal. dieťaťa v súčasnosti naďalej vo väzbe (odsudzujúci rozsudok zatiaľ nie je právoplatný) pre úmyselnú trestnú činnosť, kde nemá príjem, nemôže byť na ťarchu mal. dieťaťa a už vôbec nie je kritériom, odôvodňujúcim zníženie výživného na maloletého zo strany otca. 11. Odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní pomerov otca maloletého bolo potrebné vychádzať z potencionality jeho príjmu bez ohľadu na skutočnosť, že je momentálne vo výkone väzby. Skutočnosť, že jeho zárobkové možnosti sú momentálne nulové, za situácie, že je vo výkone väzby v dôsledku vlastného zavineného konania, ho nemôže zbaviť vyživovacej povinnosti a ani nijak obmedziť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Z príjmu, ktorý by otec dosahoval, pokiaľ by bol riadne zamestnaný a nebol by vo výkone väzby, by bol nepochybne schopný naďalej si riadne plniť vyživovaciu povinnosť k mal. S. vo výške 100 eur mesačne a zároveň uspokojovať svoje základné životné potreby.

Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na mal. S. zamietol. 12. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).