Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-36-2020.pdf
PDF · 77.38 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. I., nar. XX.XX.XXXX., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX a otca X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., W. XXXX/XX, t.č. v L. a L. K., o zníženie výživného, o odvolaní otca mal. dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06. marca 2020, č. k. 4P/1/2020-23, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného k mal. S. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že otec dieťaťa sa návrhom zo dňa 02.01.2020 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k mal. S. zo sumy 100 eur na sumu 30 eur. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy o výživnom rozhodol Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. 11P/29/2018-41 zo dňa 11.06.2019, ktorým bol otec zaviazaný platiť na výživu mal. S. sumou 100 eur mesačne s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 255 eur bol zaviazaný splácať v mesačných splátkach po 15 eur mesačne. Súd poukázal na to, že voči otcovi maloletého dieťaťa bolo 21.09.2019 vznesené obvinenie pre úmyselný trestný čin - prečin ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva, stíhaný je väzobne, pričom zatiaľ neprávoplatne bol pre uvedené prečiny aj odsúdený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 3T/22/2019-235 zo dňa 12.02.2020 k nepodmienečnému úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov a otcovi bolo uložené aj ochranné ústavné protialkoholické liečenie. Ďalej uviedol, že mal. S. má X rokov a je plne odkázaný výživou na svojich rodičov. Matka má okrem mal. S. ešte X deti v útlom veku, je na rodičovskej dovolenke. Súd zdôraznil, že otec namiesto toho, aby si riadne plnil vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, nadmerne požíval alkohol, pod vplyvom ktorého sa dopúšťal trestnej činnosti. V dôsledku toho je v súčasnosti väzobne stíhaný, za čo si môže sám a uvedená skutočnosť nemôže byť na ujmu mal. S.. Zníženie výživného na mal. S. by zákonite viedlo k zníženiu už aj tak nízkej životnej úrovne maloletého. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nemal inú možnosť, než návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietnuť. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil § 52 CMP. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa. Uviedol, že nemá príjem a nemá z čoho výživné platiť, keďže je vo väzbe a nepracuje. Nesúhlasil s tvrdením matky, že riadne neplatil výživné. Po prepustení z výkonu trestu mal súdom určené platiť na výživu maloletého 30 eur,
no on platil 100 eur mesačne, a to 5 mesiacov. Aj pred rozhodnutím súdu o povinnosti platiť výživné v sume 100 eur mesačne a splácať nedoplatok na zročnom výživnom po 15 eur, platil dobrovoľne na výživu maloletého 115 eur. Podľa neho nie je správne, že je mu vytýkané, že bol vo väzbe. V trestnej veci sa bránil, podal odvolanie a vec nie je právoplatne skončená. To, že je 5x súdne trestaný, nemá nič spoločné s jeho návrhom na zníženie výživného. Momentálne však nemá z čoho výživné v sume 100 eur (+ 15 eur na nedoplatok na výživnom) platiť. Je ochotný na maloletého výživné riadne platiť, keď bude vo výkone trestu pracovne zaradený. 3. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca mal. dieťaťa uviedol, že stav, v akom sa otec nachádza, si zapríčinil otec sám. Matka mal. dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, okrem maloletého S. má I. ďalšie vyživovacie povinnosti. Dodal, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého S., viedlo by k poklesu jeho životnej úrovne. Preto žiadal rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného ako vecne správny potvrdiť. 4. Matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. 6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že návrh otca na zníženie výživného k mal. S.ovi nebol opodstatnený, a preto ho zamietol. Súd prvej inštancie zistil, že otec dieťaťa sa nachádza vo výkone väzby (odsudzujúci rozsudok nie je dosiaľ právoplatný) pre úmyselnú trestnú činnosť (ublíženie na zdraví a výtržníctvo). Konštatoval, že v prípade, ak sa rodič zbavil svojím úmyselným konaním, pre ktoré bol odsúdený k trestu odňatia slobody (zatiaľ neprávoplatne), objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 7. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti dodáva nasledovné: 8. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému upravená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11P/29/2018-41 zo dňa 11.06.2019, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. S. (zo sumy minimálneho výživného) a uložil mu povinnosť platiť na výživu mal. S. s účinnosťou od 17.12.2018 sumu 100 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 255 eur v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku. Tým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 11P/283/2014 zo dňa 18.11.2014 v časti určeného výživného na mal. S.. V tej dobe bola matka dieťaťa na rodičovskej dovolenke, mala tri ďalšie vyživovacie povinnosti a očakávala narodenie ďalšieho dieťaťa (toto dieťa krátko po narodení zomrelo). Poberala rodičovský príspevok, prídavky na deti a výživné na maloletého S. spolu v sume 345 eur. Manžel matky mal príjem cca 700 eur mesačne. Otec dieťaťa bol v decembri 2018 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a v zamestnaní dosahoval príjem cca 800 eur. 9. V prípade, keď má súd rozhodovať o návrhu na zníženie výživného podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zníženie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zníženie výživného pre mal. dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutočný stav veci v zmysle § 35 CMP a na základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v súčasnej dobe. 10. Zhodne so súdom prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že skutočnosť (zmena pomerov), že je otec mal. dieťaťa v súčasnosti naďalej vo väzbe (odsudzujúci rozsudok zatiaľ nie je právoplatný) pre úmyselnú trestnú činnosť, kde nemá príjem, nemôže byť na ťarchu mal. dieťaťa a už vôbec nie je kritériom, odôvodňujúcim zníženie výživného na maloletého zo strany otca. 11. Odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní pomerov otca maloletého bolo potrebné vychádzať z potencionality jeho príjmu bez ohľadu na skutočnosť, že je momentálne vo výkone väzby. Skutočnosť, že jeho zárobkové možnosti sú momentálne nulové, za situácie, že je vo výkone väzby v dôsledku vlastného zavineného konania, ho nemôže zbaviť vyživovacej povinnosti a ani nijak obmedziť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Z príjmu, ktorý by otec dosahoval, pokiaľ by bol riadne zamestnaný a nebol by vo výkone väzby, by bol nepochybne schopný naďalej si riadne plniť vyživovaciu povinnosť k mal. S. vo výške 100 eur mesačne a zároveň uspokojovať svoje základné životné potreby.
Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na mal. S. zamietol. 12. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).