Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_68Ek-769-2019.pdf
PDF · 108.71 KB
Case nature
Subarea
68Ek/769/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Z. E., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX R. K., proti povinnému O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX R. K., právne zast. JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom, so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, so sídlom exekútorského úradu Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín, pod sp. zn. 239EX 168/19, v konaní o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/769/2019 zo dňa 5. mája 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/769/2019 zo dňa 5. mája 2020 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/769/2019 zo dňa 5. mája 2020.
III. Súd povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/769/2019 zo dňa 5. mája 2020.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, doručeného súdu dňa 13.5.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľných exekučných titulov, ktorými sú uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 30P/130/2016-13, zo dňa 22.8.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2016 a vykonateľnosť dňa 2.9.2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoP/79/2016-24 zo dňa 25.10.2016 o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti povinného platiť výživné vo výške 100,-EUR mesačne, na mal. oprávneného, k rukám matky oprávneného, vždy k 15.dňu v mesiaci vopred. Ďalším exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 31P/30/2016-96, zo dňa 2.2.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.3.2017, ktorým bola povinnému uložená povinnosť platiť výživné na mal. povinného vo výške 100,-EUR mesačne, k rukám matky mal. oprávneného, vždy k 15.dňu v mesiaci vopred od právoplatnosti uvedeného rozsudku. (ďalej len „exekučné tituly“). Predmetom návrhu na vykonanie exekúcie je vymoženie zameškaného výživného vo výške 1.796,67,-EUR (vypočítané za obdobie od 2.9.2016 do 31.5.2019) a bežného výživného vo výške 100,-EUR mesačne počnúc mesiacom jún 2019.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/769/2019 dňa 16.5.2019 súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, so sídlom exekútorského úradu Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 17.5.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 68Ek/769/2019 zo dňa 2.7.2019, po preskúmaní veci, exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 200,-EUR zastavil.
4. Predmetné uznesenie vyššieho súdneho úradníka, bolo po podaní sťažnosti povinného zo dňa 29.7.2019, v celom rozsahu zrušené uznesením sudcu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/769/2019 zo dňa 14.11.2019 a vec bola vrátená vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Dôvodom vrátenia veci na ďalšie konanie, boli viaceré procesné vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka zo dňa 29.7.2019 (neuvedenie dôvodu zastavenie exekúcie v rozpore s § 202 ods. 5 Exekučného poriadku a absencia rozhodnutia o zvyšnej časti návrhu povinného na zastavenie exekúcie.)
5. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/769/2019 zo dňa 5.5.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 200,-EUR, zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (výrok I.) a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok II.).
6. Vyšší súdny úradník považoval tvrdenia povinného o tom, že vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi má v celom rozsahu splnenú, keďže ju plní pravidelne a to do 16.4.2018 na účet matky mal. syna a po uvedenom dni, na účet mal. syna zriadený mu jeho matkou, dôvodné iba v časti 200,-EUR, s čím súhlasil aj oprávnený. Povinným tvrdené splnenie vyživovacej povinnosti vo vyššom rozsahu oprávnený poprel s tým, že úhrady výživného, na ktoré poukazoval povinný, sa týkali oboch jeho synov, na výživné, ktorých bol zaviazaný výživným 100,-EUR na každého. Teda, z úhrady výživného vo výške 3.400,-EUR patrila na výživné na mal. syna Mária, iba suma 1.700,-EUR. Matka oprávneného oznámila povinnému, po zrušení svojho pôvodného bankového účtu, svoje nové číslo účtu, na ktoré mal povinný plniť výživné na mal. syna. Samostatný účet mal. oprávnenému zriadila za úplne iným účelom a to, aby sa učil hospodáriť s finančnými prostriedkami (vreckové a finančné dary, ktoré dostal ako to vyplýva aj z poznámok ku platbám), ale nie na to, aby mu tam bolo poukazované výživné, ktoré má slúžiť na zabezpečovanie jeho základných životných potrieb (strava, bývanie, doprava, oblečenie), čo je práve účelom výživného, ktoré má povinný poukazovať k jej rukám, t.j. na jej účet. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, mal vyšší súdny úradník za preukázané, že dobrovoľné platby synovi (vecné plnenia, vreckové, dary) nie sú plnením výživného a nezakladajú tak ani dôvod neplniť výživné na účet matky mal. dieťaťa v zmysle exekučného titulu. Povinný teda neuviedol súdu žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mohol súd o jeho návrhu na zastavenie exekúcie rozhodnúť tak, že exekúciu v celom rozsahu zastaví. Nakoľko povinný nepreukázal súdu okolnosti, ktoré by preukazovali, že by došlo k zániku vymáhaného nároku alebo by bola daná okolnosť, ktorá by bránila jeho vymáhateľnosti, avšak oprávnený znížil vymáhanú sumu o 200,-EUR, vyšší súdny úradník exekúciu v časti zameškaného výživného a to vo výške 200,-EUR, zastavil.
7. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 6.5.2020, podal povinný dňa 19.5.2020, teda v zákonnej lehote, sťažnosť.
8. Povinný v podanej sťažnosti uviedol, že vyživovaciu povinnosť má splnenú, pričom uhradil oprávnenému aj viac ako mu mal uhradiť. Uviedol, že bežné výživné na mal. Mária Kadáka platil najskôr zo svojho účtu vedeného v SLSP, a.s., č.ú.: IBAN SK04 0900 0000 0000 4131 3783 v prospech účtu matky mal. Mária Kadáka, č.ú.: IBAN SK53 0900 0000 0000 4131 0670 a to až do 16.4.2018, kedy na tento účet prešla posledná platba. Od 05/2018 platil na účet č. IBAN SK96 5600 0000 0006 6056 7002, a to vzhľadom na to, že mal. Mário mu oznámil, že mu matka zriadila bankový účet. Povinný teda posielal na tento účet platby bežného výživného, keďže mu matka mal. neoznámila nové číslo účtu. K synovmu účtu má jeho matka ako zákonný zástupca dispozičné právo. Povinný predložil súdu výpisy z účtov, ktorými preukazuje úhrady výživného už od r. 2016, kedy platil výživné na oboch synov (po 100,00 Eur ) až do 12/2017 a od roku 2018 (syn Jakub dosiahol plnoletosť) povinný platil len na Mária. Spolu povinný uhradil 3400,-EUR, z toho na Mária 1800,-EUR. Sumu 1.655,-EUR poslal na synov účet. Aj neplatil pravidelne, celú sumu výživného uhradil ešte pred podaním návrhu na exekúciu. S argumentáciou súdu sa preto nestotožňuje a napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne. Z preukázaného skutkového stavu mal súd dospieť k záveru, že povinný nedlhuje na výživnom pre oprávneného žiadnu čiastku, nakoľko je daný dôvod, pre ktoré je exekúcia neprípustná - vymáhaný nárok bol splnený. Oprávnený nepovažuje za správny právny názor súdu, že sumy dobrovoľne platené ako príspevky synovi, nemožno považovať za úhradu výživného. Taktiež úvahy súdu, o tom, že v prípade, že účet oprávnenej bol zrušený a povinný sa nedozvedel nové číslo účtu, pravidelné mesačné úhrady výživného k rukám matky bol povinný zasielať iným vhodným spôsobom, napr. poštovou poukážkou na adresu zákonnej zástupkyne oprávneného. Takého úvahy sú rozpore s rozhodovacou praxou súdov. Podľa § 567 ods.2 Občianskeho zákonníka platí, že „peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak." Podľa publikovaného rozhodnutia pod R 29/1974: „Ustanovenie § 82 OZ (teraz § 567 -pozn. autora) je ustanovením všeobecným a nerobí rozdiel medzi záväzkami podľa ich právneho dôvodu ani podľa toho, či dlžník plní na základe zmluvného záväzku alebo základe rozhodnutia súdu. Toto ustanovenie možno teda použiť aj na prípady platenia výživného. Ak sú splnené aj ostatné náležitosti plnenia dlhu, plnenie spôsobmi uvedenými v ustanovení § 82 OZ (teraz § 567 - pozn. autora) má za následok zánik záväzku v zmysle ustanovenia § 71 OZ (teraz § 559 - pozn. autora)." Povinný poukázal aj na to, že má so synom výborný vzťah a vždy plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu aj nad rámec súdom stanovenej výšky výživného. Syna podporoval a aj podporovať bude. Vie predložiť množstvo dokladov o nákupe notebooku, či množstva športového tovaru pre syna. Pripojenými výpismi z účtu opakovane preukazuje, že na účty zriadené matkou maloletého poslal spolu sumu 3.455,-EUR. Matka mal. naviac vo svojom vyjadrení priznala, že povinný v 04/2019 poukázal na účet maloletého celkovo 680,-EUR a z tejto sumy previedla na šetriaci účet maloletého sumu 500,-EUR. Následne matka maloletého priznala, že dňa 31.5.2019 jej bol doručený poštový poukaz vo výške 405,-EUR a túto sumu považuje za platbu na výživné. Aj v kontexte týchto vyjadrení matky maloletého považuje povinný súdne rozhodnutie prekvapivé a nesprávne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zmenil, exekúciu zastavil v celom rozsahu a oprávneného zaviazal na úhradu trov jeho právneho zastúpenia.
9. K sťažnosti povinného, ktorá bola oprávnenému odoslaná zo strany súdu dňa 4.6.2020, sa oprávnený vyjadril, prostredníctvom zákonnej zástupkyne, podaním doručeným súdu dňa 17.6.2020. Oprávnený zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach. Napadnuté uznesenie považuje za správne. Mal. Mário bol exekučným titulom zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom povinný bol (okrem plnenia si svojej vyživovacej povinnosti voči oprávnenému počas výkonu osobnej starostlivosti o maloletého) zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 100,-EUR k rukám matky. Potreby maloletého dieťaťa zabezpečuje vždy rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, z tohto dôvodu sa výživné platí zásadne k rukám rodiča. K zmene platobného miesta dochádza v zmysle ustálenej judikatúry súdov až nadobudnutím plnoletosti dieťaťa. Povinný v exekučnom konaní nepreukázal, že by do začatia exekučného konania k rukám matky uhradil splatné výživné podľa exekučného titulu. Z úhrad, ktoré preukazoval je zrejmé, že neboli vykonané na účet matky oprávneného, ako aj to, že nešlo o úhrady výživného podľa exekučného titulu, ale o plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému počas realizácie osobnej starostlivosti o maloletého (vreckové, príspevky na preteky, sústredenia a iné aktivity), a peňažné dary k sviatkom maloletého. Ani tvrdenie povinného, že mu matka oprávneného neoznámila nové číslo účtu, nie je pravdivé. Povinný opakované oznámenia matky prostredníctvom aplikácie Messenger a sms správy zámerne ignoroval. Ako dôkaz predložila sms komunikáciu z roku 2019. Okrem uvedeného, keďže povinnému je známa adresa pobytu matky a mal. dieťaťa, záväzok mohol plniť aj iným spôsobom ako prevodom na bankový účet. Na základe vyššie uvedeného žiada oprávnený, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol. V predchádzajúcom vyjadrení, na ktoré matka mal. poukázala, uviedla, že iba poslednú „Splátku príspevku na výživné“ vo výške 200,-EUR možno považovať za plnenie výživného, nakoľko je takto označená. V tejto časti správne súd exekúciu zastavil. Výživného na mal. Mária a Jakuba povinný takto aj označoval) a uhrádzal ho na účet matky oprávneného do dňa 9.1.2018, hoci k zmene čísla účtu matky oprávneného došlo až v apríli 2018. Ďalej už povinný platil na účet matky mal. oprávneného iba splátky z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej poukázala na to, že z dokladov predložených povinným vyplýva aj skutočnosť, že prvú platbu vo výške 30,-EUR povinný poukázal v prospech účtu maloletého oprávneného až dňa 20.8.2018 a v správe pre príjemcu uviedol „Od Tatina na Kryo". Ďalšia platba od povinného vo výške 20,-EUR bola na účet maloletého pripísaná až v októbri 2018. Už z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinný súd zavádza a bežné výživné vo výške 100,-EUR na maloletého oprávneného neplatil do apríla 2018 na účet matky oprávneného a od mája 2018 na účet maloletého oprávneného. Až od súdneho exekútora sa dozvedela o sumách (spolu 680,-EUR), ktoré povinný v apríli 2019 poukázal maloletému synovi. Takéto konanie povinného nepovažujem za správne a výchovné, keďže bankový účet synovi zriadila len pre účely zasielania vreckového v sumách primeraných jeho veku. Finančné prostriedky poukázané povinným na účet maloletého v apríli 2019 značne presiahli hranicu bežného vreckového pre 16-ročného tínedžera, čo mohlo negatívne ovplyvniť jeho zdravý vývoj a výchovu. Až z toho dôvodu bola nútená zriadiť si k účtu maloletého dispozičné právo, čo preukazuje zmluvou s bankou zo dňa 3.6.2019. Dovtedy chodili sms aj elektronické výpisy z účtu na synov e-mail, či telefón, čo preukazuje rovnako zmluvou s bankou zo dňa 7.4.2018. Teda, až v apríli 2019 bola nútená presunúť časť prostriedkov, ktoré povinný synovi daroval, na sporiaci termínovaný účet. Uvedené prostriedky maloletý (rovnako ako ja) vníma ako dar od svojho otca, preto pri zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloletého tieto nespotrebovala. Poukázala aj na to, ako označoval jednotlivé platby samotný povinný, v poznámkach ku platbe („od ocina Happy meniny, od ocina Merry Christmas, od ocina vreckové, od ocina na Španielsko, od tatina na preteky Brno a pod.). Na účet matky mal. oprávneného platil iba splátky z vyporiadania BSM, ktoré tiež označoval v poznámkach ku platbe ako splátky BSM. Iba platby do januára 2018 označoval ako „výživné“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.
10. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
11. V zmysle § 202 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.
12. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
16. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
17. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd dospel k záveru, že sťažnosť povinného zo dňa 19.5.2020, je nedôvodná.
18. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 15. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného, k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti konštatuje, že v prejednávanej veci, z návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe exekučných titulov, ktorými sú uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 30P/130/2016-13, zo dňa 22.8.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2016 a vykonateľnosť dňa 2.9.2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoP/79/2016-24 zo dňa 25.10.2016 o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti povinného platiť výživné vo výške 100,-EUR mesačne, na mal. oprávneného, k rukám matky oprávneného, vždy k 15.dňu v mesiaci vopred a rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 31P/30/2016-96, zo dňa 2.2.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.3.2017, ktorým bola povinnému uložená povinnosť platiť výživné na mal. povinného vo výške 100,-EUR mesačne, k rukám matky mal. oprávneného, vždy k 15.dňu v mesiaci vopred od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Návrhom na začatie exekúcie, doručeným súdu dňa 13.5.2019 sa oprávnený domáhal vymoženia zameškaného výživného vo výške 1.796,67,-EUR (vypočítané za obdobie od 2.9.2016 - vykonateľnosť neodkladného opatrenia do 31.5.2019-podanie návrhu na vykonanie exekúcie) a bežného výživného vo výške 100,-EUR mesačne počnúc mesiacom jún 2019. Povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť splnil v celom rozsahu. Povinný súdu predložil dňa 30.7.2019 tabuľku s uvedením úhrad od 1.1.2018 do 31.5.2019 a označením, dvoch účtov ako „disponent účtu matka“, ku ktorým uviedol sumy 200,-EUR, 444,-EUR a 1.655,-EUR, k označeniu „vinkulácia, dlh matky voči synovi Gabrielovi“ uviedol sumu 1.000,-EUR, k označeniu „poukážka pošta na adresu: Západná 22“ uviedol sumu 556,-EUR, k označeniu „nárok na výživné(100€/mes) 17 mesiacov“ uviedol sumu 1.700,-EUR, k označeniu „zaplatené výživné (1.1.2018-31.5.2018)“ uviedol sumu 1.855,- EUR a k označeniu „vyrovnané BSM doplatok v zmysle dohody o BSM 2000€, splatné jún 2019“ uviedol sumu 2.000,-EUR. Následne, až dňa 19.5.2020, spolu so sťažnosťou, t.j. až po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka, predložil povinný súdu platby vygenerované z výpisov z účtov v banke podľa účtu príjemcu. Z uvedených dokladov vyplýva, že ide o platby, ktoré povinný poukazoval na účet matky mal. oprávneného titulom plnenia výživného na dve deti a o platby, ktoré poukazoval na účet maloletého. Na účet matky mal. oprávneného povinný poukázal platby označené ako výživné, v roku 2016 sumu 800,- EUR, v roku 2017 sumu 2.400,-EUR a v roku 2018 sumu 200,-EUR na dve deti. Spolu tak poukázal sumu 3.400,-EUR, z čoho na jedno dieťa pripadla suma 1.700,-EUR. Na výživné na oprávneného tak povinný poukázal spolu sumu 1.700,-EUR. Na účet maloletého oprávneného povinný poukazoval nepravidelne platby v rôznych výškach. Prvá platba v auguste 2018, vo výške 30,-EUR bola označená ako „Od Tatina na Kryo". Platby v októbri 2018 boli v sumách 20,-EUR, 45,-EUR, 110,-EUR, 20,-EUR a 20,-EUR a označené boli ako „Od Tatina október", „Od Tatina na Tatry", „Od Tatina na Tatry", „Od Tatina na Tatry wellnes“, „Od Tatina na Tatry dodatok“. Ďalšia platba v novembri 2018 vo výške 25,-EUR je označená „Od Tatina november 18", platby v decembri 2018 vo výškach 50,-EUR, 20,-EUR a 30,-EUR sú označené ako „Od Tatina DEC 18", „Od Tatina na preteky Brno", „Od Ocina Merry Christmas". Aj ďalšie platby v roku 2019 sú podobného charakteru. V januári 2019 je platba vo výške 50,-EUR označená ako „od Ocina Happy meniny“, vo februári 2019 ide o dve platby vo výške 50,-EUR označená ako „od Ocina Happy meniny“ a vo výške 20,-EUR označená ako „od Ocina vreckové“. V marci 2019 ide o tri platby vo výške 150,-EUR označená ako „od Ocina na tretry“, vo výške 80,-EUR označená ako „od Ocina vreckové“ a vo výške 150,-EUR označená ako „od Ocina na Španielsko“. V apríli 2019 poslal povinný mal. synovi na účet rovnako tri platby vo výške 80,-EUR označená ako „od Ocina apríl 19“, vo výške 550,-EUR označená ako „od Ocina“ a vo výške 50,-EUR označená ako „od Ocina“. Napokon v máji 2019 ide o dve platby vo výške 50,-EUR a 55,-EUR, obidve označené ako „od Ocina“.
19. Už z uvedených skutočností je zrejmé, že pokiaľ ide o všetky sumy poukazované povinným na účel mal. syna, tieto nemajú charakter pravidelne sa opakujúcich platieb na zabezpečenie pravidelných opakujúcich sa odôvodnených potrieb dieťaťa. Naopak, je z nich zrejmé, že majú charakter nepravidelných platieb a sú určené na konkrétne použitie (preteky, výlet, športové potreby, či vreckové). Ani jedna z poukazovaných platieb nebola samotným povinným označená ako výživné, hoci platby ktoré v predchádzajúcom období plnil na účet matky mal. oprávneného, boli ako „výživné“ označené všetky. Keďže sám povinný v čase keď finančné prostriedky synovi poukazoval prejavil svoju vôľu poslať mu ich na konkrétny účel, resp. na zabezpečenie konkrétnych odôvodnených ale jednorazových potrieb oprávneného, súd jeho tvrdenia o tom, že išlo vlastne o platby výživného, v čase po začatí exekúcie považoval, iba za účelové, nepreukázané a neprihliadol na uvedené platby ako na plnenie výživného.
20. Súd ďalej poukazuje na účel a zmysel vyživovacej povinnosti rodiča k mal. dieťaťu, ktorým je zabezpečenie pravidelných opakujúcich sa odôvodnených potrieb dieťaťa (strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a pod.), pravidelnými opakujúcimi sa platbami výživného. Výživné má teda predovšetkým spotrebný charakter, ktorým sa majú uhrádzať priebežne vznikajúce životné potreby a výdavky dieťaťa, ktoré si vyžadujú aj potrebu ich priebežného uhrádzania. Súd ďalej zdôrazňuje, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič je však platobné miesto na plnenie výživného, určené v súdnom rozhodnutí, na ktoré je povinný zaviazaný výživné plniť. Preto, ak aj mal. dieťa oznámi rodičovi, v tomto prípade otcovi, ktorý je súdnym rozhodnutím zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť voči nemu, že mu „mama zriadila vlastný účet v banke“, nemôže otec z tohto oznámenia svojho dieťaťa nijako vyvodiť záver, že môže plniť výživné aj na účet mal. dieťaťa, v rozpore s rozhodnutím súdu a to naviac za skutkového stavu, že mu matka mal. dieťaťa oznámila svoje nové číslo účtu sms správou. V danom prípade však, ako už súd uviedol, povinný platby ktoré oprávnenému poukazoval ani neoznačoval ako plnenie výživného. Súd preto za plnenie vyživovacej povinnosti považoval iba platby uhradené na účet matky mal. oprávneného označené svojím účelom ako „plnenie výživného“, t.j. platby vo výške 1.700,- EUR. Keďže matka povinného v návrhu na vykonanie exekúcie uviedla ako sumu úhrad výživného 1.500,-EUR, vyšší súdny úradník správne zastavil exekúciu iba v časti rozdielu preukázaných úhrad, t.j. v časti 200,-EUR a v zostávajúcej časti návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
21. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného o tom, že dňa 31.5.2019 bol matka mal. oprávneného doručený poštový poukaz vo výške 405,-EUR, túto úhradu výživného povinný realizoval až po začatí exekúcie. Možno preto konštatovať, že sa tak stalo až pod tlakom samotnej exekúcie. Dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania, v tomto prípade po začatí exekúcie (bola začatá dňa 17.5.2019), nie je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované už za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu.
22. Je potrebné ďalej zdôrazniť, že predmetom exekúcie je nielen vymoženie dlžného výživného ale aj bežného výživné, ku ktorému sa oprávnený nijako nevyjadril. Povinný tak súdu nijako nepreukázal, že by uhradil dlžné výživné, ktoré je predmetom tohto exekučného konania ale ani to, že plní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu platiť oprávnenému bežné výživné riadne a včas.
23. Exekučný súd vychádzajúc z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, na základe ktorého a v rozsahu ktorého vykonáva právo ním priznané, v prospech toho subjektu, v prospech ktorého bolo priznané, zistil že exekúcia v rozsahu v akom vec posúdil vyšší súdny úradník, je vedená dôvodne.
24. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
25. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. V zmysle ust. § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
27. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
28. V zmysle § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
29. V zmysle ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. V zmysle ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
31. V zmysle ust. § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie
32. Povinný si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v podanej sťažnosti v rozsahu 100%. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie povinného, súd konštatuje, že nepriznal povinnému náhradu trov právneho zastúpenia od oprávneného, nakoľko povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nebol úspešný, nakoľko súd exekúciu nezastavil z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
33. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, vrátane konania o sťažnosti povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného, nepriznal.
34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).