Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_29P-175-2020.pdf
PDF · 77.94 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/175/2020
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z matky Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. P., E., F. V. XXX/Xb, právne zast. Hagyari & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Vlčkova 8/A a z otca B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., K. X, právne zast. JUDr. Marie Karasovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Brno, Úvoz 39, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. súd vyhlasuje nedostatok svojej právomoci a konanie z a s t a v u j e,
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.08.2020 žiadala, aby súd neodkladným opatrením upravil styk matky s mal. Q. tak, že matka je oprávnená stýkať sa s mal. Q. každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že matka maloletú prevezme a následne i odovzdá v určený čas v mieste bydliska otca; otec je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a v určenom čase maloletú matke odovzdať.
2. Svoj návrh matka odôvodnila skutočnosťou, že maloletá je od XX.XX.XXXX vo výlučnej starostlivosti otca a zdržiava sa v mieste bydliska otca. Od uvedeného času, kedy otec premiestnil maloletú na územie Slovenskej republiky, otec bez udania akéhokoľvek dôvodu neumožňuje matke styk s maloletou. Matka s maloletou nemá možnosť žiadnym spôsobom komunikovať; otec odmieta komunikovať priamo s matkou, na jej emaily reaguje odkazom, že má kontaktovať jeho právnu zástupkyňu. Styk matky s maloletou nie je v súčasnosti žiadnym spôsobom upravený, otec styk neumožňuje a v dôsledku uvedeného dochádza k ujme na právach matky i maloletej.
3. Otec maloletej podaním doručeným súdu dňa 14.08.2020 vzniesol „námietku vecnej a miestnej nepríslušnosti súdu Slovenskej republiky“, nakoľko maloletá spadá pod jurisdikciu českého súdu, a to Okresního soudu K. - Z., kde je vedené konanie O. XXX/XXXX vo veci nahradenia súhlasu matky s vycestovaním maloletej; matka si údajne podala nový návrh na zverenie maloletej do starostlivosti matky.
4. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
5. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, keď sa dieťa oprávnene
presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si, ako výnimku z článku 8, zachovávajú právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. 6. Podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
7. Podľa čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
12. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni a jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.
13. Námietku vecnej a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu podanú otcom maloletej posúdil súd podľa obsahu ako námietku právomoci. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právomoc slovenských súdov je daná, ak maloleté dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. V danom prípade súd zistil, že maloletá sa zdržiava na území Slovenskej republiky od XX.XX.XXXX. Do uvedeného obdobia sa maloletá zdržiavala na území Českej republiky, kde v čase od právoplatnosti rozsudku Okresního soudu K. - Z. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. O. XXX/ XXXX-XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v K. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXCo/XXX/XXXX- XXXX do XX.XX.XXXX bola zverená do starostlivosti C. R. O. V. Q. V., I. XXXX/X, K. Ř..
14. Súd poukazuje na to, že je potrebné rešpektovať zásady určovania právomoci súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností ustanovené Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 bodu 12, podľa ktorého kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá iba príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je krajina, v ktorej
dieťa reálne určitý čas žije, kde navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, rôzne mimoškolské aktivity, kde si vytvára citové väzby k príbuzným alebo priateľom. To, kde sa dieťa narodilo, kde je zaevidované k trvalému pobytu alebo ktorého štátu je dieťa občanom, nehrá dôležitú úlohu pri určení obvyklého pobytu dieťaťa. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
15. Súd má v danom prípade za to, že maloletá doposiaľ nenadobudla v zmysle vyššie uvedených kritérií obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, preto nie je daná právomoc slovenských súdov na predmetné konanie. V danom prípade nemožno ani aplikovať čl. 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, nakoľko nie je kumulatívne splnená podmienka ustanovená pod písm. b), keďže otec namietal právomoc slovenského súdu.
16. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 20 Nariadenia Brusel II bis, ktorý predstavuje výnimku zo spôsobu založenia právomocí upravených v Kapitole II, oddiel 2, v článkoch 8 až 10 Nariadenia. Na základe uvedeného článku je súd členského štátu oprávnený prijať aj predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) napriek tomu, že podľa Nariadenia by vo veci samej mali právomoc súdy iného členského štátu.
17. Kritériá pre aplikáciu článku 20 Nariadenia Brusel II bis boli interpretované v rozsudku Súdneho dvora (ES) C-403/09 zo dňa 23.12.2009 vo veci Detiček v Sgueglia. Článok 20 ods. 1 nariadenia Brusel II bis stanovuje, že súdy členského štátu, kde sa nachádza dieťa, sú oprávnené za určitých podmienok prijať predbežné alebo ochranné opatrenia stanovené zákonom tohto štátu, napriek tomu, že uvedené nariadenie zveruje súdu iného členského štátu právomoc rozhodnúť vo veci samej. Toto ustanovenie predstavuje výnimku zo systému právomocí upraveného nariadením Brusel II bis, musí byť vykladané doslovne. Súdy uvedené v tomto ustanovení môžu priznávať také predbežné alebo ochranné opatrenia, iba ak dodržia tri kumulatívne podmienky, teda, že dané opatrenia musia byť naliehavé, musia byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo k majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, kde sídli tento súd a musia mať dočasný charakter.
18. Pojem „naliehavosti“ sa týka tak situácie, v ktorej sa nachádza dieťa, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej.
19. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie je naplnená podmienka naliehavosti na to, aby neodkladné opatrenie nariadil súd, ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej (súd Slovenskej republiky). Matka neosvedčila skutočnosti, ktoré by jej bránili domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia na súde, ktorý má právomoc rozhodnúť vo veci samej.
20. Súd podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd nemohol rozhodnúť inak, než s poukazom na čl. 17 citovaného nariadenia vyhlásiť, že nemá právomoc v predmetnej veci konať a následne v súlade s citovaným ustanovením § 9 CSP konanie zastaviť.
21. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.