Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-22C/6/2019

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, J., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47254581, proti žalovaným: 1. C. P., rod. P., nar. XX.X.XXXX, a 2. U. P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. V. XXXX/X, J., obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Gembickým, advokátom so sídlom E. Belluša 6752/8, Piešťany, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou z dňa 1.2.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 4.2.2019,sa žalobca domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade vypratania bytu č. X, nachádzajúceho sa vo vchode X, na X. podlaží bytového domu so súpisným číslom 4830, postavenom na parcele č. XXXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. J., bez povinnosti žalobcu zabezpečiť žalovaným bytovú náhradu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalovaní v 1. a v 2. rade navrhli žalobu zamietnuť z dôvodu, že neužívajú predmetný byt od 13.3.2019, kedy žalobca prevzal od nich kľúče od bytu. Žalobca, ani jeho právny predchodca, nikdy nevyzývali žalovaných, aby uvedený byt prestali užívať. Žalobca v žalobe odkazuje tiež na jeho predžalobnú výzvu zo dňa 13.11.2018, a na následnú repliku zo dňa 6.12.2018, ktoré však obsahujú len výpočet finančných nárokov žalobcu a právneho predchodcu žalobcu. Ani jeden z týchto dokumentov neobsahuje prejav vôle žalobcu, aby žalovaní predmetný byt prestali užívať. Žalovaní sa o vôli žalobcu, aby byt prestali žalovaní užívať, dozvedeli až zo žaloby o vypratanie doručenej im dňa 12.03.2019, a preto následne byt dňa 13.3.2019 uvoľnili. Nakoľko žalovaní byt už neužívajú, predmet sporu zjavne odpadol. Žalobca nikdy pred podaním žaloby nežiadal ani nijakým spôsobom neprejavil vôľu, aby žalovaní byt prestali užívať. Nijakým spôsobom sa nesnažil sporu predísť. Žalobca tak jednoznačne spôsobil spor, a je preto povinný znášať trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Podaním zo dňa 12.4.2019, doručeným súdu dňa 15.4.2019, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaní dňa 13.3.2019 vypratali a odovzdali predmetný byt, čím odpadol predmet sporu. Zároveň sa vyjadril k tvrdeniu žalovaných, podľa ktorého žalobca, ani jeho právny predchodca, nikdy pred podaním žaloby neprejavili vôľu, aby žalovaní prestali byt užívať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na text predžalobných výziev, v ktorej žalobca výslovne uvádza: „v predmetnej nehnuteľnosti sa aj naďalej zdržujete, neposkytujete, a ani v minulosti ste neposkytovali, jej právoplatným vlastníkom žiadnu náhradu za ich užívanie, a ako ste sa vyjadrili, tieto odmietate dobrovoľne opustiť, čím dochádza k Vášmu bezdôvodnému obohacovaniu.“ Taktiež poukázal na repliky k odpovedi na predžalobnú výzvu, ktoré boli zaslané žalovaným pred podaním žaloby, predovšetkým na záverečnú časť, v ktorej žalobca zdôrazňuje, že výška bezdôvodného obohatenia narastá každým dňom, kedy žalovaní zotrvávajú v užívaní predmetnej nehnuteľnosti.

4. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu, ako aj pred prvým pojednávaním vo veci samej, a zároveň nejde o prípad upravený v ust. , súd nezasielal späťvzatie žaloby protistrane na vyjadrenie.

9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd podľa konanie zastavil.

10. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy, podľa , žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému.

14. Keďže žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovaných v priebehu sporu, keďže títo až po začatí konania vypratali predmetnú nehnuteľnosť, vypratanie ktorej je predmetom sporu, čo potvrdili aj samotní žalovaní, žalovaní procesne zavinili zastavenie tohto konania. Na účely zistenia procesného zavinenia zastavenia konania nie je pritom rozhodujúce, či žaloba bola alebo nebola dôvodná, prípadne či bola predčasná, pretože skutkovou a právnou dôvodnosťou žaloby, prípadne jej predčasnosťou sa súd zaberá až v rozhodnutí vo veci samej, a nie pri rozhodovaní o zastavení konania. V súlade s princípom spravodlivosti ( ) považoval súd potrebné skúmať, či existuje dôvod hodný osobitného zreteľa podľa , pre ktorý by súd mohol výnimočne nepriznať žalobcovi náhradu trov konania proti žalovaným. Iba za tým účelom súd zisťoval, či žaloba bola alebo nebola podaná predčasne, a teda či je pravdivá obrana žalovaných, že žalobca ani jeho právny predchodca pred podaním žaloby neprejavili svoju vôľu, aby žalovaní vypratali predmetnú nehnuteľnosť. Obrana žalovaných však v tomto smere neobstojí, pretože už z obsahu predžalobnej výzvy je nepochybné, že ešte pred jej písaním musela prebehnúť medzi stranami sporu komunikácia ohľadom vypratania nehnuteľnosti, keďže žalobca v predžalobnej výzve, okrem iného uviedol, že „tieto (pozn. nehnuteľnosti) odmietate dobrovoľne opustiť.“ Už len z tejto časti predžalobnej výzvy by mali žalovaní vedieť, že žalobca predžalobnou výzvou požadoval od nich vydanie bezdôvodného obohatenia iba preto, že žalovaní odmietali dobrovoľne opustiť predmetnú nehnuteľnosť, a teda že žalobca má záujem na jej vyprataní. Pokiaľ žalovaní o tejto vôli žalobcu pred doručením žaloby naozaj nevedeli, v tejto súvislosti poukazuje súd na všeobecnú zásadu vigilantibus iura scripta sunt (písané právo patrí bdelým), a teda že o tejto vôli žalobcu žalovaní, vzhľadom na okolnosti prípadu, vedieť mali a mohli.

15. Nakoľko žalovaní v 1. a v 2. rade procesne zavinili zastavenie konania a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa , podľa priznal súd žalobcovi proti žalovaným v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).