Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-6-2019.pdf
PDF · 74.94 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/6/2019
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, J., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47254581, proti žalovaným: 1. C. P., rod. P., nar. XX.X.XXXX, a 2. U. P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. V. XXXX/X, J., obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Gembickým, advokátom so sídlom E. Belluša 6752/8, Piešťany, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou z dňa 1.2.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 4.2.2019,sa žalobca domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade vypratania bytu č. X, nachádzajúceho sa vo vchode X, na X. podlaží bytového domu so súpisným číslom 4830, postavenom na parcele č. XXXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. J., bez povinnosti žalobcu zabezpečiť žalovaným bytovú náhradu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalovaní v 1. a v 2. rade navrhli žalobu zamietnuť z dôvodu, že neužívajú predmetný byt od 13.3.2019, kedy žalobca prevzal od nich kľúče od bytu. Žalobca, ani jeho právny predchodca, nikdy nevyzývali žalovaných, aby uvedený byt prestali užívať. Žalobca v žalobe odkazuje tiež na jeho predžalobnú výzvu zo dňa 13.11.2018, a na následnú repliku zo dňa 6.12.2018, ktoré však obsahujú len výpočet finančných nárokov žalobcu a právneho predchodcu žalobcu. Ani jeden z týchto dokumentov neobsahuje prejav vôle žalobcu, aby žalovaní predmetný byt prestali užívať. Žalovaní sa o vôli žalobcu, aby byt prestali žalovaní užívať, dozvedeli až zo žaloby o vypratanie doručenej im dňa 12.03.2019, a preto následne byt dňa 13.3.2019 uvoľnili. Nakoľko žalovaní byt už neužívajú, predmet sporu zjavne odpadol. Žalobca nikdy pred podaním žaloby nežiadal ani nijakým spôsobom neprejavil vôľu, aby žalovaní byt prestali užívať. Nijakým spôsobom sa nesnažil sporu predísť. Žalobca tak jednoznačne spôsobil spor, a je preto povinný znášať trovy konania v rozsahu 100 %.
3. Podaním zo dňa 12.4.2019, doručeným súdu dňa 15.4.2019, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaní dňa 13.3.2019 vypratali a odovzdali predmetný byt, čím odpadol predmet sporu. Zároveň sa vyjadril k tvrdeniu žalovaných, podľa ktorého žalobca, ani jeho právny predchodca, nikdy pred podaním žaloby neprejavili vôľu, aby žalovaní prestali byt užívať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na text predžalobných výziev, v ktorej žalobca výslovne uvádza: „v predmetnej nehnuteľnosti sa aj naďalej zdržujete, neposkytujete, a ani v minulosti ste neposkytovali, jej právoplatným vlastníkom žiadnu náhradu za ich užívanie, a ako ste sa vyjadrili, tieto odmietate dobrovoľne opustiť, čím dochádza k Vášmu bezdôvodnému obohacovaniu.“ Taktiež poukázal na repliky k odpovedi na predžalobnú výzvu, ktoré boli zaslané žalovaným pred podaním žaloby, predovšetkým na záverečnú časť, v ktorej žalobca zdôrazňuje, že výška bezdôvodného obohatenia narastá každým dňom, kedy žalovaní zotrvávajú v užívaní predmetnej nehnuteľnosti.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred predbežným prejednaním sporu, ako aj pred prvým pojednávaním vo veci samej, a zároveň nejde o prípad upravený v ust. § 146 ods. 2 CSP, súd nezasielal späťvzatie žaloby protistrane na vyjadrenie.
9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy, podľa § 256 ods. 1 CSP, žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému.
14. Keďže žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovaných v priebehu sporu, keďže títo až po začatí konania vypratali predmetnú nehnuteľnosť, vypratanie ktorej je predmetom sporu, čo potvrdili aj samotní žalovaní, žalovaní procesne zavinili zastavenie tohto konania. Na účely zistenia procesného zavinenia zastavenia konania nie je pritom rozhodujúce, či žaloba bola alebo nebola dôvodná, prípadne či bola predčasná, pretože skutkovou a právnou dôvodnosťou žaloby, prípadne jej predčasnosťou sa súd zaberá až v rozhodnutí vo veci samej, a nie pri rozhodovaní o zastavení konania. V súlade s princípom spravodlivosti (čl. 2 CSP) považoval súd potrebné skúmať, či existuje dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktorý by súd mohol výnimočne nepriznať žalobcovi náhradu trov konania proti žalovaným. Iba za tým účelom súd zisťoval, či žaloba bola alebo nebola podaná predčasne, a teda či je pravdivá obrana žalovaných, že žalobca ani jeho právny predchodca pred podaním žaloby neprejavili svoju vôľu, aby žalovaní vypratali predmetnú nehnuteľnosť. Obrana žalovaných však v tomto smere neobstojí, pretože už z obsahu predžalobnej výzvy je nepochybné, že ešte pred jej písaním musela prebehnúť medzi stranami sporu komunikácia ohľadom vypratania nehnuteľnosti, keďže žalobca v predžalobnej výzve, okrem iného uviedol, že „tieto (pozn. nehnuteľnosti) odmietate dobrovoľne opustiť.“ Už len z tejto časti predžalobnej výzvy by mali žalovaní vedieť, že žalobca predžalobnou výzvou požadoval od nich vydanie bezdôvodného obohatenia iba preto, že žalovaní odmietali dobrovoľne opustiť predmetnú nehnuteľnosť, a teda že žalobca má záujem na jej vyprataní. Pokiaľ žalovaní o tejto vôli žalobcu pred doručením žaloby naozaj nevedeli, v tejto súvislosti poukazuje súd na všeobecnú zásadu vigilantibus iura scripta sunt (písané právo patrí bdelým), a teda že o tejto vôli žalobcu žalovaní, vzhľadom na okolnosti prípadu, vedieť mali a mohli.
15. Nakoľko žalovaní v 1. a v 2. rade procesne zavinili zastavenie konania a súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, podľa § 256 ods. 1 CSP priznal súd žalobcovi proti žalovaným v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).