Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-28-2020.pdf
PDF · 79.64 KB
Case nature
Subarea
24CoE/28/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z.. XXX/X, XXX XX U., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Eva Pálffyová, Exekútorský úrad Šaľa, so sídlom Javorová č. 7, 927 01 Šaľa, o vymoženie 232,38 eura a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 0Er/14/1999-14 zo dňa 8. júna 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom II. exekúciu zastavil a výrokom II. povinného zaviazal povinnosťou zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 81,58 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 57 ods. 1 písm. b), h), § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 2, 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „Exekučný poriadok“), § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2004, § 1 ods. 1, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu (v ďalšom texte len ,,Správny poriadok“), § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že exekúcia bola zastavená pre uplynutie prekluzívnej lehoty v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení platnom a účinnom do 31.12.2003. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 21.04.1998 a prekluzívna lehota teda uplynula dňa 21.04.2001. Uplynutím prekluzívnej lehoty došlo k zániku práva oprávneného vymáhať pohľadávku z exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu uplynutia lehoty na vymáhanie pohľadávky oprávneného, pretože tento dôvod zastavenia predchádzal dôvodu zastavenia pre nemajetnosť povinného. Súd prvej inštancie aplikoval príslušné ustanovenia zákona o správnom konaní, týkajúce sa preklúzie práva priznaného exekučným titulom z dôvodu, že § 25 zákona č. 274/1994 Zb. v znení platnom a účinnom do 30.06.2001, pretože dané ustanovenie neobsahovalo právnu úpravu preklúzie, a preto za súčasného nevylúčenia subsidiárneho použitia všeobecného predpisu o správnom konaní prišlo k preklúzii práva priznaného exekučným titulom. Súdny exekútor si vyčíslil náhradu trov exekúcie, avšak predmetná výška náhrady trov exekúcie mu bola súdom prvej inštancie krátená. Súd prvej inštancie zaviazal povinného na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 81,58 eura.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov exekúcie podal súdny exekútor odvolanie a žiadal aby krajský súd vec preskúmal z hľadiska procesného. Ďalej uviedol, že právny poriadok v platnom znení do 31.01.2002 neupravil výslovným ustanovením právnu situáciu ako postupovať v prípade zastavenia exekúcie, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, teda neobsahoval ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu, pričom neustanovil ani takúto procesnú situáciu, čo znamená, že bolo potrebné danú právnu skutočnosť podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia analógie práva. Znenie § 203 Exekučného poriadku do 31.01.2002 obsahovalo iba možnosť úhrady trov exekúcie oprávneným, ak zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, avšak musel predchádzať relevantný dôvod zastavenia exekúcie ustanovený v § 57 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že predmetná exekúcia bola nevymožiteľná z dôvodu nemajetnosti povinného, čo mohol oprávnený predvídať, a preto mal súd prvej inštancie zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného a nie povinného. Na základe uvedeného žiadal krajský súd aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže oprávneného uhradiť trovy exekúcie.
5. Vyjadrenie k odvolaniu zaslal oprávnený, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie. Ďalej uviedol, že povinný počas exekúcie bol aj zamestnaný v niekoľkých pracovných pomeroch a súdny exekútor mal dostatočný časový priestor na vymoženie pohľadávky a trov exekúcie.
6. Povinný sa k podanému odvolaniu žiadnym spôsobom nevyjadril.
7. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), postupujúc podľa § 470 C. s. p., pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 Exekučného poriadku, § 357 C. s. p.), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.
10. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 386 písm. c) C. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor. Exekučný poriadok v ustanovení § 37 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania výhradne v takom prípade, keď sa rozhoduje o trovách exekúcie.
13. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutia súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone taxatívne vymedzené v ustanovení § 357 C. s. p.. Odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti určitému uzneseniu pripúšťa.
14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.06.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
15. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (zákon č. 299/2013 Z.z.) zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
16. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo. Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.
17. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie vypustilo.
18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 08.06.2016, nebolo preto proti výroku o trovách exekúcie možné podať odvolanie.
19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol v zmysle § 386 písm. b), c) C. s. p. bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).