Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná V. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., Y. XXXX/X, zastúpenej v konaní procesnou opatrovníčkou Y.. X. U., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Revúca a zvolenou právnou zástupkyňou JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Revúca, Muránska 1331/4, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. - 204 zo dňa 18. februára 2020 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a druhom výroku m e n í tak, že o b m e d z u j e V. V., nar. XX. XX. XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom Y. XXXX/X, XXX XX C., v spôsobilosti na právne úkony tak, že táto nie je spôsobilá na nasledovné právne úkony:

- všetky právne úkony hospodárskeho a majetkovoprávneho charakteru akéhokoľvek typu a v akejkoľvek forme, týkajúce sa nakladania s finančnými prostriedkami v hodnote presahujúcej sumu 80,- Eur mesačne a nadobúdania a nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom v hodnote presahujúcej sumu 80,- Eur mesačne;

- preberanie invalidného dôchodku, iného dôchodku a peňažných dávok zo sociálneho poistenia a štátnych sociálnych dávok v akejkoľvek výške;

- konanie pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy a verejnej moci;

- rozhodovanie o mieste trvalého alebo prechodného bydliska;

- kandidovanie vo voľbách do volených orgánov;

- právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti menovanej vrátane odmietnutia poskytovania zdravotnej starostlivosti, rozhodovania o potrebe zdravotnej starostlivosti a spôsobe, čase a mieste liečby, jej hospitalizácii, rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, dania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

- právne úkony týkajúce sa poskytovania sociálnych služieb menovanej vrátane rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe z domova sociálnych služieb.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku m e n í tak, že do funkcie opatrovníka pre opatrovankyňu V. V., nar. XX. XX. XXXX, u s t a n o v u j e mesto Revúca, Mestský úrad so sídlom Námestie Slobody 13/17, 050 01 Revúca, IČO: 00 328 693, ktorý je o p r á v n e n ý a p o v i n n ý zastupovať opatrovankyňu pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilá uvedených v I. výroku tohto rozsudku; ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo štvrtom výroku m e n í tak, že opatrovník je o p r á v n e n ý a p o v i n n ý spravovať veci a majetok opatrovankyne V. V., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu, v akom je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, so starostlivosťou riadneho hospodára a je povinný predkladať súdu dvakrát ročne, a to do 31.12. a do 30.06. príslušného kalendárneho roka správu o svojej činnosti a

o nakladaní s majetkom opatrovankyne V. V., nar. XX. XX. XXXX a po skončení funkcie opatrovníka predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku.

IV. Štátu náhradu trov konania voči účastníkom konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. V poradí druhým rozsudkom v tejto veci súd prvej inštancie obmedzil V. V., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom C., Y. XXXX/X, v spôsobilosti na právne úkony tak, že táto nie je spôsobilá na nasledovné právne úkony:

- všetky právne úkony hospodárskeho charakteru akéhokoľvek typu a v akejkoľvek forme, týkajúce sa prijímania, nadobúdania a nakladania s finančnými prostriedkami v hodnote presahujúcej sumu 80,- Eur mesačne,

- všetky právne úkony týkajúce sa dispozície s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom v akejkoľvek hodnote a na všetky právne úkony zaväzujúce k plneniu finančných povinností,

- preberanie invalidného dôchodku, iného dôchodku a peňažných dávok zo sociálneho poistenia a štátnych sociálnych dávok,

- konanie pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy,

- rozhodovanie o mieste trvalého alebo prechodného bydliska,

- kandidovanie vo voľbách do volených orgánov; spôsobilosť voliť však nie je obmedzená,

- právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti menovanej vrátane odmietnutia poskytovania zdravotnej starostlivosti, rozhodovania o potrebe zdravotnej starostlivosti a spôsobe, čase a mieste liečby, jej hospitalizácii, rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, dania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

- právne úkony týkajúce sa poskytovania sociálnych služieb menovanej vrátane rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe z domova sociálnych služieb (prvý výrok).

2. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že ostatné právne úkony je V. V., nar. XX.XX.XXXX, oprávnená vykonávať sama (druhý výrok), do funkcie opatrovníka pre V. V., nar. XX.XX.XXXX, ustanovil mesto Revúca, IČO: 00 328 693, so sídlom Námestie Slobody 13/17, 050 01 Revúca, vymedzil rozsah jeho oprávnení a povinností tak, že opatrovník je oprávnený menovanú zastupovať v styku pred právnickými a fyzickými osobami, súdmi, orgánmi štátnej správy a miestnej samosprávy pri právnych úkonoch, na ktoré V. V., nar. XX.XX.XXXX, nie je spôsobilá; na právne úkony, ktoré nie sú bežné, vyžaduje sa súhlas súdu (tretí výrok), opatrovník je povinný spravovať veci a majetok V. V., nar. XX.XX.XXXX, so starostlivosťou riadneho hospodára a je povinný súdu predkladať dvakrát ročne, a to do 31.12. a do 30.06. kalendárneho roka, správu o pomeroch V. V., nar. XX.XX.XXXX a o nakladaní s jej majetkom (štvrtý výrok).

3. Napokon súd prvej inštancie vyslovil, že žiadny z účastníkov konania ani štát nemá právo na náhradu trov konania (piaty výrok).

4. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že konanie o obmedzenie spôsobilosti V. V. začal uznesením na podnet Okresnej prokuratúry Revúca, podľa ktorého menovaná podávala v minulosti viaceré trestné oznámenia, z ktorých už aj z laického pohľadu bolo zrejmé, že ich obsah je bludný. V poslednom trestnom konaní bol skúmaný aj jej duševný zdravotný stav znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria Y.. Y. Y., T.. so záverom, že V. V. trpí bludovou paranoidnou poruchou s potrebou psychiatrickej hospitalizácie.

5. Vyšetrovaná V. V., nar. XX. XX. XXXX k tomu v konaní podaním zo dňa 14. 05. 2018 uviedla, že trestné oznámenia podávala z pádnych dôvodov a stále sa to neriešilo. Už dlhšiu dobu má problém s dvomi susedmi, vždy keď nie je doma alebo odíde na vyšetrenie, zmiznú jej veci z bytu. Ešte asi dva mesiace bude na vozíčku, potom bude chodiť za pomoci bariel. Je schopná si aj nakúpiť aj navariť, len kvôli kúpaniu a upratovaniu má opatrovateľku.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania v konaní ustanoveného znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria Y.. Y. Y., T.. a riadiac sa právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu vyslovenými v uznesení č. k.

- 127 zo dňa 28. 03. 2019, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto veci doplnením dokazovania vychádzajúc aj zo záverov znaleckého dokazovania v konaní ustanoveného v poradí druhého znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria Y.. C. L. zistil, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou: bludová paranoidná porucha, v dôsledku ktorej trpí dlhotrvajúcimi prevažne paranoidnými bludmi v obsahoch myslenia, chorobne vníma, prežíva a interpretuje realitu, a chorobne pod vplyvom bludov aj koná, je labilná, zvýšene dráždivá, má zníženú frustračnú toleranciu na záťažové situácie. Jej miera empatie je znížená, emotivita oploštená, jej úsudok, súdnosť a kritičnosť sú chorobne ovplyvnené bludmi, preferuje a presadzuje najmä svoje potreby a záujmy. Jej intelektové schopnosti sú v pásme populačného priemeru, s veku primeranou deterioráciou intelektu na organickom podklade (starnutie). Porucha myslenia spôsobená bludovou paranoidnou poruchou trvá u vyšetrovanej už roky, dominuje najmä paranoidne - perzekučný blud sústavného ohrozovania na jej zdraví a na živote, ktorý ovláda nielen myslenie, ale aj konanie chorej a vedie k opakovaným kveruláciám voči osobám v jej okolí, voči polícii, zdravotníkom a pod., ako vyplýva aj z uznesení na č. l. 2 a č. l. 4 súdneho spisu. Vyšetrovaná chorobne vníma a chorobne prežíva svoju situáciu, patologicky vníma a interpretuje realitu, zistené u nej bolo začínajúce organické poškodenie mozgu. Pre zvýšenú sugestibilitu je významne znížená jej schopnosť zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a nakladať s finančnými prostriedkami, pričom môže byť zneužitá inými osobami. V prípade, že sa nebude psychiatricky liečiť, dá sa predpokladať zhoršovanie bludovej poruchy, pričom liečba psychiatrického stavu vyšetrovanej je možná aj pri jej somatických ochoreniach jej hospitalizáciou v psychiatrickej nemocnici. Vyšetrovaná však nie je schopná sama ovládať svoje konanie a rozpoznať možné nebezpečenstvo svojho konania, jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti sú vymiznuté, nespolupracuje, odmieta psychiatrické vyšetrenie a liečbu, jej stav tak vyžaduje denné usmerňovanie, dohľad a vedenie inou dospelou zdravou osobou; existuje vysoké riziko ovplyvnenia, resp. manipulácie vyšetrovanej inými osobami. Jej ochorenie nie je len prechodného charakteru a vyžaduje si nariadiť psychiatrickú liečbu, pričom nie je žiadny predpoklad, že by bez adekvátnej liečby ochorenie ustúpilo. Pri absencii liečby sa stav vyšetrovanej neustále zhoršuje, postupne stráca kontakt s realitou - postupne prevažuje u nej už len bludové vnímanie reality fixované na prostredie, v ktorom žije, čoho dôsledkom neskôr bude, že vyšetrovaná sa nebude schopná o seba postarať ani len v tom rozsahu, ako je toho schopná v súčasnosti. Psychiatrickou liečbou by mohlo dôjsť k zlepšeniu terajšieho klinického stavu vyšetrovanej zmiernením bludného náboja v myslení a tým aj porúch konania a správania. Následne bude možné pristúpiť k prípadnému prehodnoteniu rozsahu jej obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony.

7. Súd prvej inštancie zhodnotil, že obaja znalci sa prakticky takmer zhodli na rozsahu potrebného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vyšetrovanej. Skutočnosť, že obaja znalci sa vo svojich záveroch zhodli, nie je výsledkom náhody, ale toho, že aplikácia podobných odborných znalostí a skúseností, nutne vedie k podobnému záveru; vykonanie duplicitného znaleckého dokazovania sa tak podľa názoru súdu prvej inštancie javí ako nadbytočné. Súd prvej inštancie konštatoval, že odborné závery oboch znalcov sa rozchádzajú len vo dvoch, z hľadiska cieľa tohto súdneho konania v zásade nepodstatných bodoch. Prvým je spôsobilosť voliť - podľa stanoviska Y.. Y. Y. je aj spôsobilosť vyšetrovanej voliť chorobne zmenená, podľa stanoviska Y.. C. L. spôsobilosť voliť možno vyšetrovanej ponechať (obaja znalci sa však zhodujú na tom, že vyšetrovaná nie je spôsobilá kandidovať vo voľbách). Druhým je rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, kde podľa stanoviska Y.. Y. Y. terajší stav vyšetrovanej je dôvodom jej obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony takmer v plnom rozsahu, kým podľa stanoviska Y.. C. L. schopnosť samostatného rozhodovania a konania vyšetrovanej je obmedzená len na obvyklé každodenné životné situácie, v ktorých jej vlastným rozhodovaním a konaním nemôžu byť ohrozené osobné, sociálno-ekonomické a právne istoty a zdravotný stav, čomu zodpovedá odporúčanie znalca ponechať vyšetrovanej spôsobilosť hospodárenia a nakladania s finančnými prostriedkami neprevyšujúcimi sumu 80,- Eur mesačne.

8. Zo správy Okresnej prokuratúry Revúca na č. l. 200 spisu súd prvej inštancie zistil, že prítomnosť zistenej duševnej poruchy u vyšetrovanej je navonok manifestovaná už od roku 2013 podávaním rôznych trestných oznámení a podnetov, z ktorých viaceré obsahujú bludné podozrenia vyšetrovanej hneď z viacerých skutkov. Bludné vyjadrenia u vyšetrovanej pozoroval aj súd prvého stupňa v rámci jej výsluchu a vyjadrení na pojednávaní, pričom je síce pravda, že zo slovných prednesov vyšetrovanej sa pri troche snahy dajú odfiltrovať aj zmysluplnejšie vyjadrenia, avšak po určitom čase zrejme v dôsledku značného vypätia psychických síl vyšetrovaná plynulo prechádza k reprodukcii svojich bludných predstáv. Rovnako podobné vyjadrenia u vyšetrovanej v dobe posledných 2-3 rokov a potrebu jej psychiatrického liečenia zaregistrovala aj svedkyňa Y. H., ktorá je nevlastnou sesternicou vyšetrovanej,

s ktorou je vyšetrovaná v pravidelnejšom kontakte z blízkej rodiny najintenzívnejšie. Ďalšia osoba, s ktorou je vyšetrovaná v pravidelnom kontakte je jej opatrovateľka E. U., ktorá uviedla, že vyšetrovaná si vie veľa vecí okolo seba porobiť aj sama, ďalej však uviedla aj to, že vyšetrovaná často rozpráva to isté dookola a vypisuje na rôzne úrady. Z vyjadrenia a výsluchu vyšetrovanej vyplýva predovšetkým to, že vyšetrovaná sama si potrebu liečenia svojej duševnej poruchy neuvedomuje a liečbu v zásade pod rôznymi zámienkami odmieta. Je však schopná sama si urobiť drobný nákup, navariť, pomoc opatrovateľky potrebuje hlavne kvôli kúpaniu a upratovaniu (podľa stavu na začiatku roka 2018).

9. Doplnením dokazovaním na pokyn odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil, že vyšetrovaná nemá žiadnu blízku osobu, ktorá by bola schopná a ochotná postarať sa o ňu ako opatrovník. Jediná zistená bližšia príbuzná svedkyňa Y. H. prevziať funkciu opatrovníka vyšetrovanej odmietla a ani sama nevedela uviesť nikoho ďalšieho z príbuzných vyšetrovanej, kto by s vykonávaním funkcie opatrovníka vyšetrovanej mohol súhlasiť. S ustanovením za opatrovníka vyšetrovanej súhlasilo mesto Revúca.

10. Súd prvej inštancie mal na základe takto vykonaného dokazovania za to, že vyšetrovaná trpí závažnou duševnou poruchou: bludová paranoidná porucha, ktorá nie je iba prechodná, ale trvalá. Psychiatrickou liečbou, ktorú zatiaľ vyšetrovaná odmieta, je však možné zlepšenie jej stavu minimálne v smere jeho stabilizácie zmiernením vplyvu bludných predstáv vyšetrovanej na jej konanie. Vyšetrovaná v súčasnosti nie je schopná sama ovládať svoje konanie a rozpoznať možné nebezpečenstvo svojho konania, jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti sú vymiznuté, a nie je preto schopná sama rozhodnúť o potrebe svojej liečby. Súčasný zdravotný stav vyšetrovanej preto zatiaľ vyžaduje obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony. Bol názoru, že kým vyšetrovaná nebude účastníkom trestného konania v procesnom postavení odsúdenej (doposiaľ vystupovala len v procesnom postavení oznamovateľa bludne vyfabulovanej trestnej činnosti), nie je možné uložiť jej ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou (ambulantná forma by v prípade vyšetrovanej nebola dostatočná), a preto podľa súdu prvej inštancie jediným právnym prostriedkom ako u vyšetrovanej dosiahnuť absolvovanie psychiatrického liečenia je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na základe ktorého oprávnenie rozhodovať o liečbe vyšetrovanej prevezme jej opatrovník. Podľa súdu prvej inštancie toto je primárnym cieľom tohto súdneho konania a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vyšetrovanej je tohto cieľa len nevyhnutným prostriedkom. Ak vyšetrovaná sama nie je schopná uvedomiť si potrebu vlastnej liečby, potom túto zodpovednosť musí na seba prevziať súd, primerane obmedziť vyšetrovanú v spôsobilosti na právne úkony a ustanoviť jej opatrovníka, ktorý následne za vyšetrovanú rozhodne o čase, mieste a forme potrebnej psychiatrickej liečby. Zo znaleckých posudkov a výsluchov oboch znalcov vyplýva, že po stabilizácii psychiatrického zdravotného stavu vyšetrovanej bude možné pristúpiť k prehodnoteniu rozsahu stanoveného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a jeho prispôsobenie aktuálnemu zdravotnému stavu vyšetrovanej. Do tej doby je však podľa súdu prvej inštancie potrebné obmedzenie spôsobilosti v rozsahu potrebnom pre zabezpečenie realizácie liečby (obmedzením rozhodovania v oblasti právnych úkonov týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb) a to aj z majetkového hľadiska - obmedzením v dispozícii majetkom v takom rozsahu, aby opatrovník mohol z príjmov vyšetrovanej uhradiť v prvom rade náklady tohto liečenia. Obmedzenie v oblasti majetkových právnych úkonov je potom potrebné aj z hľadiska vlastného záujmu vyšetrovanej, aby neprišla o majetok (najmä byt, v ktorom býva) v dôsledku nepremyslených právnych úkonov a vlastnej dôverčivosti. Obaja znalci sa na rozsahu potrebného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u vyšetrovanej prakticky zhodli, s výnimkou práva voliť a s výnimkou rozsahu obmedzenia v majetkovej oblasti, kde Y.. C. L. odporučil ponechať spôsobilosť vyšetrovanej v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami do výšky 80,- Eur mesačne. Vychádzajúc z princípu minimalizácie zásahov do rozsahu spôsobilosti na právne úkony vyšetrovanej preto súd prvej inštancie vyšetrovanú obmedzil v rozsahu pre ňu priaznivejšom, hoci podľa jeho názoru ani výraznejšie obmedzenie spôsobilosti nemožno považovať za nevhodné, neprimerané alebo neprípustné, keďže by bolo iba dočasným riešením na dobu do dosiahnutia stabilizácie psychiatrického zdravotného stavu vyšetrovanej, pričom túto dobu vyšetrovaná strávi buď hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení alebo v niektorom špecializovanom zariadení, kde realizácia akýchkoľvek čiastočných oprávnení nebude fakticky možná. Určené obmedzenie spôsobilosti môže byť neskôr prehodnotené na základe zmien zdravotného stavu vyšetrovanej po absolvovaní psychiatrickej liečby. Pre zistenie prítomnosti vážnej duševnej poruchy u vyšetrovanej a rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nemajú ostatné vykonané dôkazy podstatnejší význam, pretože ide o odborné otázky, pre posúdenie ktorých nie je rozhodujúci laický názor vypočutých svedkov alebo samotnej vyšetrovanej, alebo dokonca vlastné dojmy a pocity súdu prvostupňového, resp. skôr odvolacieho. Za potrebné považoval súd prvej inštancie poukázať aj na to, že potrebu psychiatrického

vyšetrenia a liečenia vyšetrovanej si už dávnejšie všimla aj svedkyňa Y. H., s ktorou je vyšetrovaná z okruhu svojej rodiny v najintenzívnejšom kontakte. Skutočnosť, že vyšetrovaná nie je úplne v poriadku, si všimla aj jej opatrovateľka E. U.. Je teda zrejmé, že osoby, s ktorými vyšetrovaná prichádza do kontaktu (okrem svedkov je to napr. aj Okresná prokuratúra Revúca) zhodne vnímajú potrebu liečenia vyšetrovanej, hoci sami pri absencii odborných znalostí vykonať diagnostiku a určiť terapiu vyšetrovanej nedokážu. Taktiež z výsluchu aj z písomného vyjadrenia vyšetrovanej vyplýva, že sama si potrebu liečby svojej duševnej poruchy neuvedomuje a liečbu odmieta podstúpiť. Je zároveň zrejmé, že kvalita jej života je v dôsledku tohto stavu veľmi nízka a prežíva len s pomocou svojej opatrovateľky. Súd prvej inštancie konštatoval, že schopnosť vyšetrovanej navariť si, najesť sa a vykonávať niektoré ďalšie úkony sebaobsluhy nie je predmetom tohto konania a nie je ani možné nikoho v tejto oblasti obmedziť, pretože tieto činnosti nie sú právnymi úkonmi, ale fyzickou aktivitou. Pod vplyvom pôsobenia neliečenej duševnej poruchy však vyšetrovaná postupne stratí úplne aj tieto základné zručnosti a schopnosti, pričom z výsluchu znalca Y.. C. L. vyplýva, že degradácia týchto schopností vyšetrovanej plynule postupuje a vyšetrovaná sa nachádza v stave, v akom tento znalec ešte nikoho nevidel. Súd prvej inštancie preto dôvodil, že absolvovanie liečby je teda predovšetkým vo vlastnom záujme vyšetrovanej. Z vykonaných dôkazov je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že iba samotná vyšetrovaná si potrebu liečby svojej duševnej poruchy neuvedomuje, čo je odôvodnené jej nekritickým prístupom k svojej osobe a tým, že jej myslenie a konanie je ovládané prítomnosťou duševnej bludovej poruchy, v dôsledku čoho je vylúčené, aby vyšetrovaná bola schopná kritickej sebareflexie.

11. Súd prvej inštancie uzavrel, že súčasný zdravotný stav vyšetrovanej zatiaľ vyžaduje obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony. Súd mal u vyšetrovanej preukázanú existenciu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, v dôsledku čoho vyšetrovaná nie je schopná robiť takmer žiadne právne úkony, a preto podľa (ďalej aj „O. z.“) v spojení s (ďalej aj „C. m. p.“), ktorý neumožňuje úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, obmedzil spôsobilosť vyšetrovanej na právne úkony, pričom obmedzenie určil čiastočne sa riadiac sa odporúčaniami uvedenými v závere znaleckého posudku ustanoveného znalca Y.. C. L. č. 27/2019 zo dňa 31. 10. 2019 a pri jeho výsluchu v rozsahu uvedenom v 1. odseku tohto odôvodnenia. Dodal, že ostatné právne úkony, ktoré nevyplývajú z uvedeného rozsahu obmedzenia, je však vyšetrovaná oprávnená vykonávať aj sama a stanovené obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony môže byť neskôr prehodnotené na základe zmien zdravotného stavu vyšetrovanej po absolvovaní psychiatrickej liečby.

12. Zároveň súd prvej inštancie ustanovil vyšetrovanej za opatrovníka mesto Revúca, keďže vykonaným dokazovaním nezistil žiadnu blízku osobu, ktorá by bola schopná a ochotná postarať sa o vyšetrovanú ako opatrovník. Súčasne vymedzil opatrovníkovi jeho práva a povinnosti pri zastupovaní vyšetrovanej.

13. O trovách účastníkov konania a štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 C. m. p. a § 251 ods. 1 C. m. p.

14. Nad rámec potrieb tohto súdneho konania súd prvej inštancie podrobil kritike úvahy odvolacieho súdu uvedené v 23. bode odôvodnenia zrušujúceho uznesenia č. k. - 127 zo dňa 28. 03. 2019 k všeobecnému vyjadreniu prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca k odvolaniu vyšetrovanej proti v poradí prvému rozsudku Okresného súdu Revúca v tejto veci sp. zn. - 83 zo dňa 16. 08. 2018. Vo vyjadrení prokurátor uviedol, že cieľom vydaného rozsudku súdu prvej inštancie je aj zamedzenie konaní vyšetrovanej, ktoré by mohli narušiť spoločenské a právne normy, ochrana spoločnosti vo všeobecnosti ako aj samotná ochrana jej oprávnených záujmov - života, zdravia a prípadne aj majetku. Nekonkretizoval, aké konanie mal na mysli. V tejto súvislosti odvolací súd podotkol, že samotným rozhodnutím v tejto veci nemôže byť vyšetrovanej nariadená psychiatrická liečba a ak je vyšetrovaná podľa názoru prokurátora v dôsledku duševnej poruchy nebezpečná pre svoje okolie, je namieste použitie iných právny inštitútov - napr. danie podnetu na začatie konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony takémuto konaniu vyšetrovanej zabrániť nemôže, ako ani protispoločenskému konaniu, protiprávnym úkonom vykazujúcim znaky priestupku, iného správneho deliktu, či trestného činu. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je len dôvodom neplatnosti právnych úkonov, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje, ak by boli osobou obmedzenou v spôsobilosti na právne úkony urobené ( ). Samotné kverulantstvo, zneužívanie práva na podávanie trestných oznámení nie je dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

15. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že nariadenie psychiatrickej liečby nie je predmetom tohto konania, bude však jeho priamym dôsledkom. Rozhodnutím v tejto veci vyšetrovanej psychiatrická liečba nariadená byť nemôže, pretože takýto zásah do práv je možný len v zákonom stanovených prípadoch. Podľa súdu prvej inštancie jednou z dvoch do úvahy pripadajúcich možností je uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou v trestnom procese, kde by však musela vyšetrovaná vystupovať v procesnej pozícii odsúdeného, k čomu ale zatiaľ nedošlo. Prostriedkom k dosiahnutiu psychiatrickej liečby vyšetrovanej proti jej vlastnej vôli však v žiadnom prípade nie je „danie podnetu na začatie konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení“. Z § 253 a 254 C. m. p. podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že toto konanie možno začať bez návrhu iba na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia alebo na návrh umiestneného. Neprichádza teda do úvahy začatie tohto konania na akýkoľvek iný podnet alebo návrh, a to ani vtedy, ak by pôvodcom tohto podnetu alebo návrhu bol sám prokurátor. Okrem toho, zmienené konanie sa oboma spôsobmi iniciuje len vo vzťahu k osobám, ktoré už v zdravotníckom zariadení umiestnené sú (bez informovaného súhlasu umiestneného alebo po odvolaní tohto súhlasu). Toto konanie neslúži teda na obmedzovanie slobodne a voľne sa pohybujúcich osôb, ktoré si potrebu svojej liečby neuvedomujú alebo liečbu úplne odmietajú a ich umiestňovanie do psychiatrickej liečby. Okrem trestného procesu druhou zákonnou možnosťou dosiahnuť absolvovanie psychiatrickej liečby vyšetrovanej je podľa súdu prvej inštancie iba obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v tejto oblasti, kedy rozhodovanie za vyšetrovanú prevezme súdom ustanovený opatrovník a tento aj proti (v tej chvíli už irelevantnej) vlastnej vôli vyšetrovanej rozhodne o čase, mieste a spôsobe potrebnej liečby, udelí potrebný informovaný súhlas a pod. Protiprávne konanie vyšetrovanej namierené proti jej bezprostrednému okoliu spočíva v podávaní bludne vyfabulovaných trestných oznámení najmä proti susedom, alebo proti každej inej osobe, voči ktorej vyšetrovaná vo svojej duševnej poruche sústredí svoju aktivitu. Práve obmedzenie spôsobilosti na právne úkony takémuto správaniu vyšetrovanej zabráni, pretože konečne umožní absolvovanie nevyhnutne potrebnej psychiatrickej liečby, ktorej výsledkom nebude odstránenie bludovej poruchy (čo pre jej trvalosť možné nie je), ale to, že vyšetrovaná svoje bludy prestane riešiť. Inými slovami povedané, centrálnym záujmom vyšetrovanej, na ktorý sústreďuje všetku svoju životnú, fyzickú a psychickú energiu, nebudú už viac jej bludné predstavy. Podávanie bezdôvodných trestných oznámení nie je dôvodom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, ale je vonkajším prejavom vážnej duševnej poruchy vyšetrovanej. Dôvodom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je iba táto duševná porucha. Jedným z dôsledkov rozsahu stanoveného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je aj úplné obmedzenie vyšetrovanej v oblasti konania pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy, čo prakticky znamená, že napr. bludné trestné oznámenia a podnety adresované prokuratúre alebo aj iným orgánom a úradom, ktoré nebudú podpísané opatrovníkom vyšetrovanej, nebude musieť dotknutý orgán vecne riešiť a zaťažovať tak zbytočne svoje personálne a materiálne kapacity (a tiež obťažovať susedov vyšetrovanej procesnými výsluchmi a pod.).

16. K 24. bodu odôvodnenia zrušujúceho uznesenia č. k. - 127 zo dňa 28. 03. 2019, kde odvolací súd uviedol, že zo zvukového záznamu zo súdneho pojednávania konaného dňa 16. 08. 2018, konkrétne v časti výsluchu vyšetrovanej nevyplýva, že by vyšetrovaná nebola správne orientovaná v čase a priestore, alebo odpovedala bludne na otázky sudcu, aj keď je pravdou, že rozpráva obšírne, odbočuje od merita veci, sudca však vedel z jej výpovede vyabstrahovať pre konanie podstatné vyjadrenia, jej výpoveď je zrozumiteľná, súd prvej inštancie podotkol, že v priebehu procesu boli zistené len dva subjekty, ktoré považujú obmedzenie spôsobilosti na právne úkony za neprimerané k súčasnému psychiatrickému zdravotnému stavu vyšetrovanej. Jedným z týchto subjektov je vyšetrovaná sama, a tým druhým subjektom je odvolací súd, ktorý k tomuto záveru dospel na základe zvukového záznamu z pojednávania na súde prvej inštancie. Už z letmého pohľadu na a však podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že pre zmenu skutkových zistení súdu prvého stupňa nepostačuje, ak si odvolací súd prehrá zvukový záznam z pojednávania pred súdom prvej inštancie, ale pre zmenu skutkových zistení sú predpísané pravidlá vychádzajúce zo zásady priamosti dokazovania vykonaného na verejnom pojednávaní, hoci prax odvolacieho súdu je často iná.

17. K pokynom odvolacieho súdu uvedeným v 26. bode odôvodnenia zrušujúceho uznesenia č. k. - 127 zo dňa 28. 03. 2019, medzi ktorými odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania vyšetrovanej v snahe dosiahnuť čo najkomplexnejšie posúdenie situácie vyšetrovanej nechal na zváženie súdu prvej inštancie (teda mu neprikázal) potrebu doplnenia dokazovania aj znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, súd prvej inštancie poznamenal, že znalecké

dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ani z iných znaleckých odvetví súd prvého stupňa nenariadil z dôvodu, že vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z nesprávne určeného odboru je základnou vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Psychiatrický zdravotný stav môže posúdiť v rámci svojej odbornosti len znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, pričom nie je ani zrejmé, čo vlastne by malo byť prostredníctvom znalcov z iných odborov zisťované.

18. Proti takmer všetkým výrokom v poradí druhého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci s výnimkou výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná - vyšetrovaná V. V.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v C. m. p. a v , t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie o obmedzení jej spôsobilosti považovala za tak rozsiahle, že má fakticky účinky takmer úplného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, t.j. predstavuje významný zásah do jej integrity. Aj keď boli vo veci podané tri znalecké posudky, dva z nich podala Y.. Y. Y., ktorú považuje za zaujatú. Znalec Y.. L. v znaleckom posudku potvrdil, že obvyklé každodenné situácie vyšetrovaná zvláda samostatne (str. 15 posudku). Bola názoru, že ak aj potrebuje naozaj psychiatrickú liečbu, týmto konaním tento výsledok nie je možné dosiahnuť, t.j. nariadiť vyšetrovanej psychiatrické liečenie. Vyšetrovaná v odvolaní ďalej tvrdila, že všetky jej diagnózy (vyplývajúce z jej zdravotnej dokumentácie) riadne lieči, často je kvôli tomu hospitalizovaná, liečebný režim dodržuje a nariadenie psychiatrickej liečby nepovažuje za prioritné, má vážnejšie diagnózy. Počas jej doterajších hospitalizácií nebola poslaná na psychiatrické vyšetrenie, pričom keby bola nebezpečná pre svoje okolie a seba, muselo by sa tak už dávno stať. Preto mala za to, že vie rozhodovať o svojom zdravotnom stave v rámci svojich rozumových schopností a lekári, ktorí ju doposiaľ liečia by uprednostnili psychiatrické liečenie, ak by to považovali za potrebné.

19. K vyjadreniu znalca, že vyšetrovaná ohrozuje samu seba tým, že podáva trestné oznámenia (str. 2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 09. 01. 2020) a mohla by byť obvinená z krivého obvinenia, vyšetrovaná uviedla, že samotné kverulantstvo, zneužívanie práva na podávanie trestných oznámení, nie je dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej nemôže zabrániť dopúšťať sa protispoločenského konania, priestupku, či trestného činu, je len dôvodom neplatnosti právneho úkonu, na ktorý sa obmedzenie vzťahuje. Vyšetrovaná zdôraznila konštatovanie odvolacieho súdu uvedené v uznesení č. k. - 127 zo dňa 28. 03. 2019, že samotným rozhodnutím v tejto veci nemôže byť vyšetrovanej nariadená psychiatrická liečba.

20. Vyšetrovaná ďalej poukázala na výsluch znalca, pri ktorom uviedol, že nemôže svoje okolie priamo ohroziť napr. tým, že by niečo podpálila, z čoho vyplýva, že nie je nebezpečná pre svoje okolie, zopakovala, že ak by tak bolo, bola by už dávno riešená možnosť jej psychiatrickej liečby napr. prostredníctvom konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení. Poukázala na znenie ust. § 257 C. m. p., v zmysle ktorého by v danom konaní napriek jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkony mala plnú procesnú spôsobilosť, preto bola názoru, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie obmedzujúci ju v spôsobilosti na právne úkony týkajúci sa poskytovania jej zdravotnej starostlivosti vrátane rozhodovania o jej hospitalizácii a v spôsobilosti konať pred súdmi, nemôže nahradiť dané konanie a obmedziť ju v procesnej spôsobilosti, ktorú jej zákon priznáva, či už má plnú spôsobilosť alebo nie, pretože sa jedná o výrazný zásah do jej osobnej integrity.

21. Vyšetrovaná považovala za vzájomne si odporujúce výroky rozsudku súdu prvej inštancie, kde na jednej strane má právo narábať s finančnými prostriedkami do 80,- Eur a na druhej strane nie je oprávnená nakladať s hnuteľnými vecami v hodnote do 80,- Eur (prípadne aj nehnuteľnými, ak by mali hodnotu do 80,- Eur).

22. Vyšetrovaná na záver odvolania vyjadrila presvedčenie, že cieľom tohto konania nie je naozaj jej pomôcť, ale uľahčiť štátnym orgánom prácu, aby nepodávala trestné oznámenia, pričom za posledné tri roky nepodala žiadne.

23. Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

24. Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca vo vyjadrení k odvolaniu vyšetrovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako zákonný a vecne správny potvrdiť. Ako už aj v predchádzajúcom vyjadrení opätovne poukázal na to, že vyšetrovaná evidentne trpí duševnou poruchou - bludovou paranoidnou poruchou, kde evidentne chorobne vníma realitu, pričom tento záver je zrejmý zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchmi dvoch na sebe nezávislých súdnych znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Vyššie uvedená psychiatrická diagnóza u vyšetrovanej pretrváva roky a znalec Y.. C. L. zhodnotil, že sa jedná oproti pôvodnému znaleckému posudku o progresiu ochorenia. Zo záverov oboch znaleckých posudkov nepochybne vyplýva, že vyšetrovaná je vysoko ovplyvniteľná, nedokáže s jasným úsudkom chápať realitu, vedie čudácky spôsob života, ktorý je zameraný na ochranu vlastnej osoby pred situáciami, ktoré v skutočnom živote neexistujú a tomu vlastne prispôsobuje celé svoje bytie, čo najvernejšie vystihuje hlavne zabezpečenie jej bytu, ktoré je opísané na č. l. 7 znaleckého posudku spracovaného znalcom Y.. C. L.. Podľa názoru prokurátora je zrejmé, že aj vykonávanie právnych úkonov sa musí nevyhnutne niesť v smere ovplyvnenom chorobou. Vyšetrovaná je nekritická k svojmu ochoreniu, popiera ho a odmieta sa liečiť, pričom práve začatie liečby by mohlo zmierniť celkové príznaky ochorenia. Vyšetrovaná je podľa prokurátora vysoko riziková pre vedenie samostatného života, keďže ochorenie zúžilo jej bytie len na prežívanie v strachu. Prokurátor vyjadril súhlas so záverom súdu prvej inštancie, že práve obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony vo vymedzenom rozsahu, s nutnosťou liečby a prípadného následného dohľadu zodpovednou osobou (hoc aj v zariadení sociálnej starostlivosti) by mohlo zvýšiť kvalitu života vyšetrovanej a taktiež aj ochrániť oprávnené záujmy iných osôb (jej susedov, ktorých označovala za páchateľov aj vážnej trestnej činnosti).

25. Následne Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici z dôvodu nachádzania sa veci v štádiu odvolacieho konania prebrala ako vecne a miestne príslušná vstup do konania.

26. Ustanovený opatrovník - mesto Revúca k odvolaniu vyšetrovanej uviedol len toľko, že nemá k nemu výhrady, je to jej právo. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by vyšetrovaná za posledné tri roky podala trestné oznámenie, ani že by sa dopúšťala nevhodného správania. Nejaví sa mu, že by bola nebezpečná pre svoje okolie. S financiami sa snaží správne hospodáriť. Mal za to , že v konaní sa opomenula tá skutočnosť, že vyšetrovaná do roku 1989 žila v Košiciach, je rozvedená a mesto nemá vedomosť, či jej bývalý manžel žije, ak však áno, je otázne, či by mal záujem sa s ňou zblížiť alebo vystupovať v konaní ako blízka osoba, prípadne niekto iný z jeho strany rodiny.

27. Procesná opatrovníčka - Y.. X. U., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Revúca sa k odvolaniu ani vyjadreniam v odvolacom konaní nevyjadrila.

28. Vyšetrovaná repliku nepodala.

29. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa (ďalej aj „“), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , nielen v rozsahu odvolania podľa C. m. p., nakoľko konanie o spôsobilosti na právne úkony možno začať aj bez návrhu ( C. m. p.) a nielen z dôvodov vymedzených v odvolaní v zmysle C. m. p., prihliadajúc v zmysle C. m. p. aj na vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré nezistil a dospel k názoru, že odvolanie osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie z nasledovných dôvodov:

30. V prvom rade odvolací súd uvádza, že tak zo strany odvolateľky, ako aj zo strany súdu prvej inštancie došlo k dezinterpretácii, či nepochopeniu záverov a úvah odvolacieho súdu uvedených v uznesení č. k. - 127 zo dňa 28. 03. 2019, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto veci. K odvolacím dôvodom vyšetrovanej odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie o tom, či osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, obmedziť v spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu, sú právne podstatné len hmotnoprávne kritériá uvedené v § 10 O. z. (čo napokon konštatuje aj súd prvej inštancie, keď uvádza, že dôvodom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je duševná porucha, ktorá nie je len prechodná. Ani samotná vyšetrovaná záver znalca o existencii duševnej poruchy trvalého charakteru, v dôsledku ktorej je nespôsobilá na určité právne úkony, v odvolaní nespochybňuje. Pre účely tohto konania je nepodstatné, či vyšetrovaná je v dôsledku tejto duševnej

poruchy aj nebezpečná pre seba alebo svoje okolie. Odvolací súd len okrajovo k príliš všeobecnej formulácii prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca, že cieľom prvého vydaného rozsudku súdu prvej inštancie je aj zamedzenie konaní vyšetrovanej, ktoré by mohli narušiť spoločenské a právne normy, ochrana spoločnosti vo všeobecnosti ako aj samotná ochrana jej oprávnených záujmov - života, zdravia a prípadne aj majetku, uviedol, že nie zrejmé, čo tým mal prokurátor konkrétne na mysli a ak vyšetrovaná podľa názoru prokurátora v dôsledku duševnej poruchy nebezpečná pre svoje okolie (čo výsledky následného znaleckého dokazovania nepotvrdili), je namieste použitie iných právny inštitútov - napr. danie podnetu na začatie konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení. Pod pojmom „podnet“ mal pritom odvolací súd na mysli začatie vyvíjania krokov smerujúcich k začatiu daného konania, t.j. napr. podnet príslušnému zdravotníckemu zariadeniu o zásah a umiestnenie osoby v zdravotníckom zariadení. Ak by mal totiž prokurátor zo svojej úradnej činnosti indície, či vedomosti o tom, že duševná choroba vyšetrovanej dospela do takého štádia, že je potrebný okamžitý zásah, niet dôvodu vyčkávať na výsledky konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prioritne sa zaoberať odvolacími dôvodmi, nevidel dôvod podrobne rozvádzať svoje úvahy k vyjadreniu prokurátora.

31. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že len zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise je oprávnené podať podnet na začatie konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení. Z ust. § 254 ods. 2 C. m. p. vyplýva len obligatórna povinnosť súdu na základe oznámenia takéhoto zdravotníckeho zariadenia začať konanie bez návrhu. To však neznamená, že by súd nemohol fakultatívne začať konanie na podnet iného subjektu, ak by sa napr. dozvedel o umiestnení inej osoby v zdravotníckom zariadení bez jej súhlasu a zdravotnícke zariadenie by si z akýchkoľvek dôvodov svoju povinnosť uvedenú v § 253 ods. 1 C. m. p. nesplnilo. Odvolací súd si nemyslí, že vzhľadom na závažnosť zásahu do osobnej slobody osoby umiestnenej v zdravotníckom zariadení bez jej súhlasu, by súd takýto podnet tretej osoby odignoroval a nezačal konanie aj za účelom jeho preverenia len preto, že podnet nepodalo zdravotnícke zariadenie, resp. návrh na začatie konania nepodala umiestnená osoba.

32. Napokon odvolací súd v tejto súvislosti nesúhlasí ani s názorom súdu prvej inštancie, že prokurátor nie je oprávnený podať podnet, resp. návrh na začatie konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení. Aj keď to nevyplýva z ust. § 254 ods. 1 C. m. p., vyplýva to z iného jeho všeobecného ustanovenia - ust. § 13 ods. 2 C. m. p., podľa ktorého prokurátor môže podať návrh na začatie konania v troch prípadoch: 1. konanie možno začať aj bez návrhu (medzi tieto konania patrí aj konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a napokon aj konanie vo veciach spôsobilosti na právne úkony, nakoľko sa v dieloch tieto konania upravujúcich nenachádza ustanovenie o tom, že konanie možno začať len na návrh - C. m. p.); . ak to ustanovuje C. m. p. a . ak to ustanovuje osobitný predpis. Oproti predchádzajúcej procesnej úprave ( ) tak v snahe zákonodarcu posilniť ochranu verejného záujmu došlo k značnému rozšíreniu návrhového oprávnenia prokurátora. Len ak by podanie prokurátora nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie príslušného konania a k náprave by nedošlo ani postupom podľa a , súd by v prípade nevyhnutnosti potreby začatia daného konania mohol podanie prokurátora vyhodnotiť ako podnet a začať na jeho základe konanie bez návrhu.

33. Aj keď možno súhlasiť so súdom prvej inštancie v tom, že toto konanie nevedie k obmedzovaniu slobodne a voľne sa pohybujúcich osôb, ktoré si potrebu svojej liečby neuvedomujú alebo liečbu úplne odmietajú a ich umiestňovaniu do psychiatrickej liečby, zároveň však treba dodať, že jeho účelom je preverenie zákonnosti umiestnenia a ďalšieho držania osoby v zdravotníckom zariadení, t.j. či boli splnené zákonné podmienky na takýto postup vzhľadom na závažnosť zásahu do osobnej slobody osoby, ktorý nie je vylúčený v zmysle čl. 17 ods. 6 veta prvá , podľa ktorého zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Týmto o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ktorý v ust. ustanovuje, kedy sa informovaný súhlas dotknutej osoby s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nevyžaduje, pričom v písm. d) sa uvádza, že tento súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Aj keď sa teda v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení nenariaďuje ústavná psychiatrická liečba bez súhlasu

dotknutej osoby, jeho účelom je spätná kontrola jej opodstatnenosti. Nie je teda pravdou, že by len v trestnom konaní odsúdenej osobe bolo možné nariadiť ústavnú psychiatrickú liečbu. Rozdiel oproti civilným mimosporovým konaniam spočíva len v subjekte, ktorý ju nariaďuje, ktorým je len v trestnom konaní súd. Práve kontrola prostredníctvom tohto civilného mimosporového konania bez ohľadu na to, či osoba je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony alebo odsúdená v trestnom konaní umožňuje v prípade núdze obmedziť osobnú slobodu osoby bez jej súhlasu alebo súhlasu jej opatrovníka, resp. po jeho odvolaní.

34. Odvolací súd zotrváva na názore, že ani samotným rozhodnutím o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa nenariaďuje (ústavná) psychiatrická liečba. Preto nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti osoby na právne úkony v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti vrátane rozhodovania o hospitalizácii je priamym následkom konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Primárnym cieľom každého konania o spôsobilosti na právne úkony je skúmanie, či sú dané, resp. pretrvávajú dôvody na obmedzenie osoby v spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu, a ak áno, prenesenie zodpovednosti za dané právne úkony na tretiu osobu - opatrovníka. Je na jeho rozhodnutí (aj keď podlieha dohľadu súdu), či požiada o umiestnenie opatrovanca v zdravotníckom zariadení a v neposlednom rade je to aj na úvahe príslušného lekára, či v konkrétnom čase je daná nevyhnutnosť ústavnej psychiatrickej liečby. V prípade následnej ústavnej psychiatrickej liečby možno teda hovoriť nanajvyš o sekundárnom cieli, či nepriamom následku rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ktoré to umožnilo. O priamom následku by bolo možné hovoriť len vtedy, ak by samotné rozhodnutie bolo bezprostrednou príčinou liečby, nemuseli by nasledovať ďalšie úkony (opatrovníka, či lekára).

35. Na rozdiel od konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení však na základe rozhodnutia súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a rozhodnutia opatrovníka možno umiestniť osobu v zariadení ústavnej starostlivosti proti jej vôli aj v snahe predísť až takému štádiu duševnej choroby, v dôsledku ktorého by bol život osoby bezprostredne ohrozený alebo osoba by bola nebezpečná pre svoje okolie. Preto neobstojí odvolacia argumentácia vyšetrovanej, že lekári pri riešení jej iných diagnóz doposiaľ nenariadili jej hospitalizáciu v súvislosti s jej duševnou poruchou. Nakoľko aj zo znaleckého dokazovania vyplýva, že duševná choroba vyšetrovanej nie je v takom štádiu, že by boli splnené ustanovenia osobitného predpisu na jej hospitalizáciu bez jej súhlasu, lekári tak doposiaľ bez obmedzenia jej spôsobilosti a následného súhlasu jej opatrovníka s hospitalizáciou urobiť nemohli.

36. Ani argument vyšetrovanej, že aj v prípade jej umiestnenia v zdravotníckom zariadení proti jej vôli bude musieť napriek jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkony začať konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, v ktorom bude mať plnú procesnú spôsobilosť konať pred súdom, a preto jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti zbytočné, nie je namieste. V dôsledku obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony jej vôľu nahrádza vôľa opatrovníka ako zákonného zástupcu, preto sa bude mať za to, že do zdravotníckeho zariadenia bola umiestnená so súhlasom a konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení nebude zo strany zdravotníckeho zariadenia iniciované.

37. V určitých druhoch konania (ako je konanie o spôsobilosti na právne úkony - § 239 C. m. p., či konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení - § 257 C..m. p.), má napriek obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony v rozsahu konania pred súdom, či iným orgánom verejnej správy, resp. verejnej moci takáto osoba plnú spôsobilosť konať pred súdom z dôvodu, dané konania sú špecifickými, pretože práve v nich sa rozhoduje o spôsobilosti na právne úkony, resp. o aprobovaní zásahu do osobnej slobody osoby, pričom sa jedná o tak závažné zásahy, že nie je prípustné, aby sa konalo bez dotknutej osoby, preto takejto osobe zákonodarca v týchto druhoch konania priznáva spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v oblasti konania pred orgánmi verejnej moci má však zmysel v iných konaniach, v ktorých v dôsledku tohto obmedzenia musí byť zastúpená opatrovníkom.

38. Odvolací súd taktiež zotrváva na názore, že samotné kverulantstvo nie je dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ale ako uznal aj súd prvej inštancie je ním trvalá duševná porucha, ktorej prejavom samozrejme môže byť aj podávanie nezmyselných a bludných trestných oznámení. Nemožno však v takom prípade hovoriť o sankcionovateľnom protiprávnom konaní osoby trpiacej duševnou chorobou, či dokonca o možnosti trestného stíhania pre trestný čin krivého obvinenia (ako to

tvrdil znalec), nakoľko v dôsledku duševnej poruchy, ktorá má za následok nepríčetnosť osoby za dané konanie, nie je trestne zodpovedná ( ). Daná osoba nenesie zodpovednosť ani za priestupok ( o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

39. Súhlasiť možno so súdom prvej inštancie v tom, že posudzovanie prítomnosti duševnej poruchy a jej trvalosti je výsostne odbornou otázkou, na ktorej zodpovedanie je oprávnená odborne spôsobilá osoba - súdny znalec. Posúdenie, či je táto duševná porucha dôvodom na obmedzenie osoby ňou trpiacej v spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu, je však otázkou právnou, na ktorej zodpovedanie je kompetentný len súd ako subjekt znalý práva. Závery znalca v tejto oblasti majú len odporúčací charakter, preto nie sú z hľadiska rozhodovania o obmedzení v spôsobilosti na právne úkony nepodstatné „dojmy a pocity“ (odvolacieho) súdu. Pre rozhodnutie o obmedzení v spôsobilosti na právne úkony sú podstatné aj iné okolnosti ako vyplývajúce zo znaleckého posudku, čo napokon vyplýva, aj z už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu uvádzaného judikátu R 6/1964, podľa ktorého: „okrem znaleckého dokazovania za účelom zistenia duševného stavu osoby, duševnej poruchy a jej intenzity, ďalším predpokladom pozbavenia (teraz obmedzenia) svojprávnosti je zistenie, či osoba je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať. Pri riešení tejto otázky vychádza súd zo skutkových zistení, učinených na základe posudku znalcov - lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania.“ Pod obstarávaním si svojich veci sa myslí napr. vybavovanie vecí na úradoch a pod., nie samoobslužné úkony, ktoré sú (ako správne uviedol súd prvej inštancie) úkonmi fyzickými, nie právnymi. Schopnosť zadovažovať si ale napr. veci potrebné na chod domácnosti sú úkonmi právnymi (napr. zakúpenie vecí).

40. K tvrdeniu súdu prvej inštancie uviedol, že okrem vyšetrovanej považuje aj odvolací súd obmedzenie spôsobilosti na právne úkony za neprimerané k súčasnému psychiatrickému zdravotnému stavu vyšetrovanej, k čomu odvolací súd dospel na základe zvukového záznamu z pojednávania na súde prvej inštancie, ktorým nevykonal dokazovanie podľa a , odvolací súd uvádza, že v texte uznesenia odvolacieho súdu č. k. - 127 zo dňa 28. 03. 2019, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci sa takýto hodnotiaci úsudok odvolacieho súdu nenachádza. Zmyslom a účelom zrušenia v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie bola snaha odvolacieho súdu zabezpečiť čo najobjektívnejšie a nespochybniteľné znalecké dokazovanie ohľadne prítomnosti trvalej duševnej poruchy u vyšetrovanej, ktorá ju robí nespôsobilou na určité právne úkony. Už samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie ustanovil za znalca v tomto konaní totožnú osobu ako bola ustanovená v trestnom konaní, bola dostatočným a hlavným dôvodom zrušenia v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie. V konaní by potreba duplicitného kontrolného znaleckého dokazovania nevyvstala, ak by sa bol súd prvej inštancie takéhoto postupu vyvaroval. Riadiac sa princípmi uvedenými v C. m. p., v duchu ktorých je potrebné vykladať aj jednotlivé ustanovenia C. m. p., konkrétne princípom hospodárnosti konania podľa čl. 12 C. m. p., z ktorého vyplýva aj povinnosť súdu zbytočne a neprimerane nezaťažovať účastníkov konania, by za takejto situácie bolo nehospodárne nariaďovať pojednávanie a predvolávať na naň účastníkov konania len za účelom vypočutia zvukového záznamu na pojednávaní. Úvahy vyplývajúce z vypočutia zvukového záznamu boli len podporné.

41. Odvolací súd teda nevyslovil hodnotiaci úsudok, že obmedzenie spôsobilosti vyšetrovanej na právne úkony je neprimerané, túto otázku nechal otvorenú pre účely ďalšieho konania. Ak by mal za to, že nie je daný dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci v zmysle , by nepristúpil k vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, ale konanie by ako celok zastavil v zmysle v spojení s C. m. p., v zmysle ktorého ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

42. Pokiaľ ide o úvahu súdu prvej inštancie, že vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z nesprávne určeného odboru je základnou vadou nesprávne zisteného skutkového stavu, táto by bola namieste, ak by v tomto konaní nebolo nariadené dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých mohol byť v prípade potreby (čo bolo ponechané na úvahu súdu prvej inštancie) do konania pribratý za účelom vytvorenia čo najkomplexnejšieho obrazu o osobnosti vyšetrovanej, ktorý by mohol v prípade potreby poslúžiť rozhodnutiu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, nemal teda nahradiť znalca z odvetvia psychiatrie.

43. Odvolanie vyšetrovanej je dôvodné v časti, v ktorej namieta vzájomný rozpor výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcej sa jej obmedzenia v spôsobilosti na všetky právne úkony hospodárskeho charakteru akéhokoľvek typu a v akejkoľvek forme, týkajúce sa prijímania, nadobúdania a nakladania s finančnými prostriedkami v hodnote presahujúcej sumu 80,- Eur mesačne a zároveň na všetky právne úkony týkajúce sa dispozície s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom v akejkoľvek hodnote a na všetky právne úkony zaväzujúce k plneniu finančných povinností. Aj odvolací súd vidí rozpor v tom, že na jednej strane vyšetrovaná môže nakladať s finančnými prostriedkami v hodnote do 80,- Eur mesačne, na druhej strane sa nesmie zaväzovať k plneniu finančných povinností a disponovať s hnuteľným, či nehnuteľným majetkom v akejkoľvek hodnote. Ak totiž napr. príde do obchodu, nakladá s finančnými prostriedkami do 80,- Eur mesačne tak, že si za ne kúpi nejaký tovar - hnuteľnú vec, resp. veci v danej hodnote, a tým pádom sa zaväzuje k finančnej povinnosti, za tovar musí zaplatiť, avšak v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie to už urobiť nesmie, nakoľko nie je oprávnená na dispozíciu s hnuteľným majetkom v akejkoľvek hodnote a zaväzovať sa k plneniu finančných povinností. Odvolací súd preto v snahe odstrániť tento logický rozpor túto výrokovú časť zmenil tak, že vyšetrovaná nie je spôsobilá na všetky právne úkony hospodárskeho a majetkovoprávneho charakteru akéhokoľvek typu a v akejkoľvek forme, týkajúce sa nakladania s finančnými prostriedkami v hodnote presahujúcej sumu 80,- Eur mesačne a nadobúdania a nakladania s hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom v hodnote presahujúcej sumu 80,- Eur mesačne. Tým vyjadril, že napr. pri nakladaní s finančnými prostriedkami do 80,- Eur môže za ne nadobudnúť hnuteľný alebo nehnuteľný majetok v hodnote do 80,- Eur mesačne. Môže teoreticky dokonca nehnuteľný majetok v takejto hodnote v rámci nakladania s ním aj sama prenajať (mať teda zisk v podobe nájmu do 80,- Eur mesačne), alebo ho dokonca aj predať, či darovať, avšak podmienkou zostáva, že len vtedy, ak by mal hodnotu do 80,- Eur. Touto hodnotou sa rozumie reálna trhová hodnota, nie kúpna cena, ktorú by si dojednala s kupujúcim v kúpnej zmluve, čím je zabezpečené, že nepríde darovaním, či predajom o svoje obydlie, ktoré má aj v Revúcej určite vyššiu trhovú hodnotu ako 80,- Eur.

44. Nakoľko odvolací súd nie je v tomto konaní rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, preskúmal aj správnosť zostávajúcej výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Aby nedochádzalo k nedorozumeniam, upresnil, že vyšetrovaná nie je spôsobilá na preberanie invalidného dôchodku, iného dôchodku a peňažných dávok zo sociálneho poistenia a štátnych sociálnych dávok v akejkoľvek výške, teda ani keby mali hodnotu do 80,- Eur mesačne, nakoľko sa jedná o špecifické plnenia, na ktoré je vyšetrovaná odkázaná. To však neznamená, že opatrovník jej nemá z nich vydeliť 80,- Eur mesačne k jej voľnej dispozícii. Odvolací súd taktiež upresnil, že vyšetrovaná nie je spôsobilá na konanie nielen pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy, ale aj pred inými orgánmi verejnej moci. Napr. súdny exekútor nie je zaradený do štruktúry orgánov verejnej správy, nakoľko však z poverenia exekučného súdu je naň prenesená pôsobnosť štátu v oblasti núteného výkonu exekučných titulov, pričom výkon tejto exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 2 ods. 1 v spojení s § 5 Exekučného poriadku v platnom znení), súdny exekútor má pri vykonávaní exekučnej činnosti nielen postavenie verejného činiteľa, ale aj orgánu verejnej moci. Nakoľko súd vo výrokovej časti vymedzuje rozsah právnych úkonov, na ktoré osoba nie je spôsobilá, je nadbytočné zdôrazňovať, že na ostatné úkony spôsobilá je. Preto odvolací súd vypustil z výrokovej časti formuláciu, že spôsobilosť voliť nie je obmedzená a že ostatné právne úkony ako tie, na ktoré je osoba obmedzená v spôsobilosti, je oprávnená vykonávať sama. Pokiaľ ide o opatrovníka, je nielen jeho oprávnením ale aj povinnosťou zastupovať opatrovanca pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilý po zvážení a rozhodnutí, že je v jej záujme ich urobiť. V snahe zabezpečiť, aby rozsah oprávnení a povinností ustanoveného opatrovníka zodpovedal rozsahu obmedzenia opatrovankyne v spôsobilosti na právne úkony, zvolil odvolací súd pri vymedzení rozsahu oprávnení a povinností opatrovníka odkazovú formuláciu na výrok o rozsahu obmedzenia vyšetrovanej v spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd ohľadne povinností opatrovníka pri správe majetku opatrovankyne doplnil, že po skončení funkcie opatrovníka je tento povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku.

45. Pre úplnosť k vyjadreniu ustanoveného opatrovníka - mesta Revúca odvolací súd uvádza, že bez ohľadu na pochybnosť samotného opatrovníka o tom, či bývalý manžel vyšetrovanej žije, účasť bývalého manžela ako blízkej osoby v tomto konaní nikto nenavrhol, preto nebol dôvod priberať ho do konania podľa § 237 C. m. p. Navyše blízkou osobou je v zmysle § 116 O. z. manžel, nie aj bývalý manžel. Bývalý manžel by sa mohol posudzovať ako blízka osoba len v prípade, ak by sa preukázalo, že ujmu, ktorú by utrpela jeho bývala manželka by posudzoval ako vlastnú a naopak, ujmu ktorú by utrpel on, pociťovala bývala manželka ako vlastnú.

46. Odvolací súd v súlade s C. m. p., a v spojení s C. m. p. rozhodol o trovách konania (prvoinštančného aj odvolacieho) tak, v zmysle C. m. p. nepriznal štátu náhradu trov konania voči účastníkom konania, keďže ich znáša. Nerozhodol však o náhrade trov účastníkov konania v zmysle C. m. p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh, pričom účastníci konania náhradu trov konania nežiadali.

47. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).