Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Marek Kotora a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: L. D., živnostníka s obchodným označením PAUŠ - súkromná firma, Brezová 486/4, 040 01 Košice, IČO: 107 868 56, zastúpeného JUDr. Mariánom Pállom, advokátom, so sídlom kancelárie Bauerova 14, 040 23 Košice, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102132488/2018 zo dňa 26.10.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14.01.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy dňa 18.01.2019, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102132488/2018 zo dňa 26.10.2018, ktorým žalovaný, ako správny orgán druhého stupňa, podľa o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a konajúc podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol podľa Daňového poriadku o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 101244791/2018 zo dňa 28.06.2018, ktorým správca dane podľa , Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume 12.188,72 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdil.

2. Žalovaný a Daňový úrad Košice ako správne orgány v oblasti daní vychádzali vo svojich rozhodnutiach z obsahu a záverov vyplývajúcich z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až november 2013, o výsledku ktorej správca dane vyhotovil Protokol č. 100518882/2018 zo dňa 08.03.2018. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený daňovému subjektu dňa 08.03.2018.

3. Po skončení kontroly a vyrubovacieho konania bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101244791/2018 zo dňa 28.06.2018 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na DPH vo výške 12.188,72 EUR. Tento rozdiel vyplynul žalobcovi z neuznania oslobodenia od dane pri trojstranných obchodoch z faktúr za dodávky tovaru - betonárskej ocele od odberateľa v Českej

republike, keď správca dane trojstranné obchody preklasifikoval na dvojstranné podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH a zdanil ich daňou z pridanej hodnoty, z čoho vyplynul vyššie uvedený rozdiel dane.

4. Daňový úrad Košice ako správca dane v rozhodnutí č. 101244791/2018 zo dňa 28.06.2018 deklaroval tento zistený skutkový stav: „Daňový subjekt L. D. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9801403/5/4884543/2014 uviedol, že v roku 2013 sa prevažne zaoberal predajom hutného materiálu a kovového odpadu. Zamestnanci správcu dane požiadali p. D. o predloženie účtovných a daňových dokladov za zdaňovacie obdobia január až december 2013. P. D. uviedol, že všetky doklady za uvedené zdaňovacie obdobia mu boli zhabané a sú na PPZ v Bratislave. Sú tam doklady jeho, aj tie ktoré mala ekonómka, za roky 2011, 2012 a 2013. K dispozícii nemá žiadne doklady. Zamestnanci správcu dane sa dňa 08. a 09.09.2015 dostavili do PPZ, národná kriminálna agentúra, expozitúra Bratislava, kde im boli poskytnuté účtovné a daňové doklady daňového subjektu L. D., za zdaňovacie obdobia január až december 2013. Zamestnanci správcu dane si vyhotovili fotokópie dostupných dokladov. Zo získaných účtovných a daňových dokladov zamestnanci správcu dane zistili, že kontrolovaný daňový subjekt v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach deklaroval trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH v riadkoch 35,36 DP. Nadobudnutie tovaru prvým odberateľom podľa § 45 ods. 2 bolo deklarované od spoločnosti: VIMEX SPÓLKA AKCYJNA, PULAWSKA , 05-500 PIASECZNO, Poľsko, (predtým 26-600 RADOM ul. Warszawska 20), IČ DPH: PL9482195856. Dodanie tovaru prvým odberateľom pri trojstrannom obchode podľa § 45 bolo deklarované v decembri 2013 spoločnosti: PATRON GROUP SE, Nivnická 446/14, MARIÁNSKÉ HORY, 709 00 OSTRAVA 9, Česko, IČ DPH: CZ 01408852. VIMEX SPÓLKA AKCYJNA, PULAWSKA , 05-500 PIASECZNO, Poľsko, (predtým 26-600 RADOM ul. Warszawska 20), IČ DPH: PL9482195856 Správca dane doklady získané k výkonu daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia skúmal nie len z formálnej ale aj vecnej stránky. Konal v súlade s ustanovením o medzinárodnej spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov za účelom získania informácií a požiadal o medzinárodnú výmenu informácií Poľskú daňovú správu, pričom predmetom preverovania bol deklarovaný trojstranný obchod u prvého dodávateľa VIMEX SPÓLKA AKCYJNA, PULAWSKA 45B Ml 5, 05-500 PIASECZNO, Poľsko, (predtým 26-600 RADOM ul. Warszawska 20), IČ DPH: PL9482195856. V odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií Poľská daňová správa uviedla, že suma uvedená v B12 (dodanie tovaru) sa týka priamych dodávok v sume 8.586.755,00 PLN a trojstranných dodávok v sume 204.314,00 PLN. Dňa 28.06.2017 Okresný súd vyhlásil likvidáciu (bankrot) spoločnosti VIMEX S.A. K dnešnému dňu bolo predstavenstvo zbavené práva konať a zastupovať spoločnosť VIMEX S.A. Daňový subjekt ukončil obchodnú činnosť v máji 2017, prepustením väčšiny zamestnancov. Od vyhlásenia bankrotu spoločnosť VIMEX S.A. nemá oddelenie nákupu a predaja a likvidátor vymenovaný súdom nemá možnosť poskytnúť detaily transakcie so slovenským daňovým subjektom. Predtým, ako spoločnosť VIMEX S.A. vyhlásila bankrot, sa zlikvidovali: skladová hala, skladovacie priestory a zariadenie na nakladanie tovaru. Likvidátor spoločnosti VIMEX S.A. vymenovaný súdom nemá možnosť, v dôsledku obmedzených finančných a osobných zdrojov, pripraviť kópie dokladov, týkajúcich sa transakcie s daňovým subjektom L. D. v roku 2013. PATRON GROUP SE, Nivnická 446/14, MARIÁNSKÉ HORY, 709 00 OSTRAVA 9, Česko, IČ DPH: CZ 01408852 Správca dane ďalej požiadal o medzinárodnú výmenu informácií Českú daňovú správu, pričom predmetom preverovania bol deklarovaný trojstranný obchod u druhého odberateľa PATRON GROUP SE, Nivnická 446/14, MARIÁNSKÉ HORY, 709 00 OSTRAVA 9, Česko, IČ DPH: CZ 01408852. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že v priebehu miestneho zisťovania u spoločnosti PATRON GROUP SE (ďalej len DS) bolo zistené, že s daňovým subjektom L. D. bolo obchodované len v zdaňovacom období december 2013. Boli predložené prijaté faktúry iba za 12. mesiac roku 2013. Jedná sa o prijaté faktúry č. 228122013, č. 229122013, č. 230122013, č. 231122013 a č. 232122013. Tovar mal byť ďalej predaný firme Wam s.r.o., SK2032303775 (7 ks faktúr), prepravu na Slovensko mala vykonať firma K. Š., Bartákova 246/11, Rýmařov, CZ5502151534, faktúra za prepravu však predložená nebola (konateľka uviedla, že faktúra nie je v účtovníctve. Konateľka spoločnosti p. U. uviedla správcovi dane, že ju kontaktovala p. W. cez manžela, s ktorým p. W. pracovala. Pán D. jej údajne povedal, že má problémy s políciou, že zrejme dôjde k zabaveniu jeho tovaru a preto tovar potreboval rýchle predať. Trojstranný obchod nie je potvrdený, tovar bol nakúpený z SK a dodaný opäť do SK.

V záujme objektívneho hodnotenia dôkazov správca dane bral do úvahy všetky dôkazy a zistenia, ktoré mal k dispozícii, pritom dodržiaval ustanovenie v znení neskorších predpisov a hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň dodržiaval ustanovenie ods. l v znení neskorších predpisov a v daňovom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými pravidlami, chránil záujmy štátu a dbal pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.“

5. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a vykonaných šetrení správca dane dospel k týmto záverom: „Podstata trojstranného obchodu spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Aby sa mohol použiť zjednodušený postup v prípade obchodu medzi tromi osobami identifikovanými pre daň, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, ktoré oprávňujú obchod posúdiť ako trojstranný obchod. Podstatou trojstranného obchodu je skutočnosť, že tovar sa fyzicky prepravuje alebo odosiela priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Trojstranným obchodom sa v zmysle § 45 zákona o DPH rozumie obchod, ak:

- sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu,

- osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,

- prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,

- tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,

- druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a

- druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.“

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v zmysle § 20 citovaného zákona vzniká: a/ 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b/ dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písm. a) zákona o DPH. V prípade dodaní tovaru pre spoločnosť v rámci deklarovaných 3-stranných obchodov VIMEX S.A. - L. D. - sa nejedná o trojstranný obchod, nakoľko neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 platného zákona o DPH. V danom prípade bola porušená hneď prvá podmienka, a to, že na obchode sa zúčastňujú tri osoby, nakoľko kontrolovaný daňový subjekt neuviedol dodanie prvým odberateľom.

Kontrolovaný daňový subjekt vzhľadom na vyššie uvedené porušil v súvislosti s , v znení neskorších predpisov.

Pri odpočítaní dane, ktoré sa vzťahuje k nadobudnutiu tovaru, nie je automaticky nárok na odpočítanie dane z tohto nadobudnutia, a to z dôvodu prípadnej možnej straty daňových príjmov v členskom štáte skutočnej spotreby. Túto problematiku už riešili rozsudky Európskeho súdneho dvora C-536108 a C-539108. Až keď platiteľ dane preukáže, že tovar bol predmetom dane v členskom štáte spotreby /tam, kde sa skutočne skončila preprava tovaru/, môže dôjsť k oprave dane v zmysle § 17 ods. 3 platného zákona o DPH.

Z rozsudku ESD C-285/09 vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane podľa článku 28c A(a) 1. odseku šiestej smernice znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že podmienky oslobodenia stanovené na uplatnenie tohto ustanovenia, vrátane podmienok zavedených členským štátom na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku, či prípadnému zneužitiu, boli splnené. Predloženie falošných faktúr alebo iných dokumentov, prípadne akákoľvek manipulácia s dôkazmi môže brániť správnemu vyberaniu dane a následnému správnemu fungovaniu spoločného

systému DPH. Členský štát odoslanie dodávky môže v takýchto prípadoch odmietnuť uplatnenie oslobodenia od dane.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o DPH ak nadobúdateľ podľa ods. 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje v znení neskorších predpisov.

Správca dane v zmysle o správe daní zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Hodnota nadobudnutého tovaru v cene bez dane, pri ktorom bol tovar prepravený z krajiny 1. dodávateľa do krajiny 2. odberateľa je predmetom dane v zmysle § 17 ods. 2 platného zákona o DPH. Hodnota nadobudnutého tovaru od spoločnosti VIMEX S.A. predstavuje sumu vo výške 60 943,59 EUR.

6. Na základe žalobcom podaného odvolania žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. správcu dane č. 101244791/2018 zo dňa 28.06.2018 a z dôvodu, že daňový subjekt, t.j. žalobca, nepreukázal deklarované trojstranné obchody podľa § 45 zákona o DPH, splnenie podmienok nebolo preukázané ani zúčastnenými spoločnosťami, záver správcu dane o nepreukázaní splnenia všetkých podmienok trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o DPH a uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na preverovaných faktúrach a následné vyrubenie rozdielu dane zodpovedalo zistenému skutkovému stavu a námietky daňového subjektu sú neopodstatnené.

7. Žalobca včas podanou správnou žalobou zo dňa 14.01.2019 žiadal bez nariadenia pojednávania zrušiť rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

8. V správnej žalobe namietal, že pri výkone daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní správca dane nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, keď: “- nevzal do úvahy, neodôvodnene spochybnil a neuznal relevantné dôkazy, ktoré naša firma ku kontrole predložila, a ktoré boli pri výkone kontroly zaobstarané,

- ako dôkazy použil nezákonné prostriedky a vykonštruované subjektívne pochybnosti a na základe nich rozhodoval bez uvedenia právnych predpisov, ktoré sme porušili,

- konal nad rámec svojich zákonných oprávnení, ktoré preň vyplývajú z príslušných ustanovení DP”. Zároveň namietal, že odvolací orgán sa so zisteniami správcu dane bez výhrad stotožnil, a nevzal do úvahy žiaden z dôvodov odvolania, resp. ich označil za neopodstatnené. Ďalej argumentoval nasledovne: “§ 2 ods. 1 písm. c) ZDPH ustanovuje, že predmetom dane je nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej aj „IČŠ“). § 11 ods. 1 ZDPH upravuje pojem, „nadobudnutie tovaru v tuzemsku z IČŠ“ tak, že sa ním rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. § 17 ods. 1 definuje miesto nadobudnutia pri dvojstrannom obchode ako miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. § 17 ods. 2 upravuje právnu domnienku miesta nadobudnutia tovaru pri dvojstrannom obchode tak, že za miesto nadobudnutia tovaru z IČŠ sa považuje členský štát „materský“, (rozumej štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, tovar pod týmto číslom nadobúdateľ objednal a tento štát je iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru), ak nadobúdateľ nepreukáže, že tovar bol predmetom dane v IČŠ, v ktorom sa skončila preprava. Teda ak nepreukáže, že nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v IČŠ, v ktorom sa skončila preprava. Dôsledkom tohto nepreukázania je, že nadobúdateľovi alternatívne môže vzniknúť daňová povinnosť aj v „materskom“ členskom štáte (ďalej aj „ČŠ“). Vyplýva to aj z poslednej vety tohto ustanovenia, že „Odsek 1 týmto nie je dotknutý.“ Podstatou tejto vety je, že za miesto nadobudnutia sa považuje primárne ČŠ skončenia prepravy. Štátom skončenia prepravy môže byť tak „materský“ ČŠ, ako aj IČŠ, podľa toho, ako to určí v objednávke

nadobúdateľ dodávateľovi. Ak určí ako miesto skončenia prepravy a nadobudnutia tovaru iný ČŠ, ako „materský“ ČŠ, vzniká predmet dane v tomto IČŠ a nadobúdateľovi vzniká daňová povinnosť v tomto IČŠ. Právna domnienka iného miesta nadobudnutia, ako to ustanovuje odsek 1, nastupuje vtedy, ak nadobúdateľ nepreukáže, že tovar nadobudol a bol predmetom dane v IČŠ. Vtedy sa za miesto nadobudnutia považuje „materský“ ČS, a toto je podstatou a cieľom ust. § 17 ods. 2 ZDPH. Nadobudnutie sa stáva predmetom dane v štáte „materskom“ a dôsledkom pre nadobúdateľa je vznik daňovej povinnosti v štáte „materskom“. Zásadné pritom je, že vždy sa jedná o nadobudnutie tovaru do vlastníctva v plnom slova zmysle, teda o nadobudnutie tovaru a možnosti ním nakladať ako vlastník v súlade s definíciou vlastníckeho práva v zmysle , citujeme: „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“ „Nakladať s ním“ znamená právo vlastníka vec predať, darovať, poškodiť ju alebo zničiť. Všetky uvedené atribúty vlastníckeho práva sú u vlastníka veci výlučné a neobmedzené. Takýmto vlastníkom pri trojstrannom obchode sa stáva druhý odberateľ. Prvý odberateľ tovar iba objedná u dodávateľa, pre druhého odberateľa, v objednávke určí miesto skončenia prepravy v IČŠ. Nikdy sa nestáva vlastníkom tovaru v tuzemsku v plnom slova zmysle, pretože tovar nepreberá, nedrží, neužíva, nepožíva jeho plody, ani úžitky, lebo mu nebol dodaný, ani ho nemal zámer prijať (prevziať). Nikdy naň neprechádza výlučné a neobmedzené právo nakladať s tovarom ako vlastník. Nemôže tovar darovať, poškodiť ho, ani zničiť. Jeho dispozičné právo „nakladať s ním“, je obmedzené iba na následné dodanie

- predaj - druhému odberateľovi. Tovar cez prvého odberateľa prejde iba „papierovo“, jeho zámer je od počiatku jasný a zrozumiteľný: tovar objednáva u dodávateľa so zámerom následného predaja druhému odberateľovi, teda nadobúdateľovi. Prvý odberateľ sa z týchto dôvodov nikdy nemôže stať výlučným a neobmedzeným vlastníkom tovaru, nevstupuje do pozície nadobúdateľa v zmysle § 11 ods. 1. Teda „preklasifikácia“ DS na nadobúdateľa a aplikácia § 17 ods. 2 ZDPH sú preto vylúčené. Sám správca dane (ďalej aj „SD“) v zápisnici o oboznámení č. 100492810/2018 na str. 6 uviedol výklad, citujeme: „Podstata trojstranného obchodu spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru.“ Tento výklad dopĺňame o náš názor: Prvý odberateľ vystupuje „akoby“ sprostredkovateľ, keď tovar kúpi od dodávateľa s cieľom následného predaja konkrétnemu druhému odberateľovi a jeho „províziou“ je zisk z následného predaja.”

9. Žalobca namietal aj to, že: “Žalovaný sa zjavne vyhol podstate námietky o porušení zásady proporcionality konania, ako to bolo uvedené v bode 4. odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Jej podstata je v tom, že SD dňa 06.03.2018 oboznámil žalobcu zápisnicou č. 100492810/2018 so zistenými skutočnosťami. Z tejto zápisnice vyplynuli pre žalobcu možné mimoriadne závažné dôsledky, pretože zo záverov SD vyplynula dorubená daň za všetky kontrolované obdobia roka 2013 vo výške 422.241,02 EUR. Už o dva dni na to - dňa 08.03.2018 bol spracovaný a odoslaný Protokol so zisteniami z kontroly. Svojim oboznámením a vyčíslením výsledkov kontroly doslova šokoval osobu žalobcu, ktorá v danom okamihu nevedela primerane reagovať. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), f) DP, má daňový subjekt právo: „predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.“ Podľa § 46 ods. 5 DP: „Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.“ SD ani raz v priebehu daňovej kontroly nijakým spôsobom neoznámil žalobcovi, aké zistenia už k dispozícii má, že tieto zistenia vyvolávajú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov...nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril, vysvetlil, doplnil, atď. Preto aj v tejto žalobe namietame porušenie uvedených ustanovení zákona, porušenie práv žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) DP - vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam... Navyše, pri tak závažnom a vysokom rozdiele dane vyčíslenom v Protokole, SD neposkytol žalobcovi dostatočne primeranú lehotu na vyjadrenie, a už o 2 dni po zápisnici o oboznámení spracoval a odoslal poštou Protokol. Uvedený čas 2 dní považujeme za absolútne nedostatočný a neprimeraný na vyjadrenie

k tak závažným zisteniam. SD postupoval nezákonne, porušil práva žalobcu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam... a rovnako porušil zásadu proporcionality konania, pretože sám mal na spracovanie zistení a vyčíslenie výsledkov kontroly lehotu 1 roka (prerušovanie od r. 2014) a pritom poskytol žalobcovi lehotu na uplatnenie jeho práv iba 2 dni. Keďže i žalovaný tento postup uznal za správny, považujeme prvostupňové i napadnuté rozhodnutie z uvedených dôvodov za nezákonné a za flagrantné porušenie zásady zákonnosti v zmysle ust. § 3 ods. 1 DP”.

10. Žalobca v žalobe ďalej uviedol: “V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza: „Finančné riaditeľstvo SR nesúhlasí s tvrdením odvolávajúceho sa, že účelom nasledujúceho vyrubovacieho konania je ďalšie dokazovanie a predkladanie dôkazov a uvádza, že daňový subjekt je vo vyrubovacom konaní oprávnený vyjadriť' sa v lehote určenej správcom dane k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole z daňovej kontroly a predkladať, resp. označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly.“ Námietka žaloby: Žalovaný týmto nesúhlasom popiera samotný účel vyrubovacieho konania, pretože § 68 ods. tretia veta DP ustanovuje: „Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie.“ V súlade s týmto ustanovením žalobca na základe výzvy na vyjadrenie k Protokolu navrhol v závere svojho písomného vyjadrenia k Protokolu, citujeme: „Navrhujeme, aby SD dôkladne preskúmal nami predložené dôkazy - účtovnú dokumentáciu z obnovených dát v počítači, ktorú sme v priebehu kontroly nemohli predložiť, aby zhodnotil obsah našich námietok a aby svoje zistenia prehodnotil a zrušil výsledky kontroly uvedené v Protokole.“ Na základe týchto právnych skutočností mal SD povinnosť zaoberať sa dôkazmi, ktoré žalobca v rámci vyrubovacieho konania navrhol a predložil, pričom sa týmito dôkazmi nezaoberal. Pochybnosť žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že „je otázne, z akého dôvodu daňový subjekt, na ktorom je vo veci preukázania splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri trojstranných obchodoch dôkazné bremeno, nepredložil tieto doklady vytlačené z počítača už počas výkonu daňovej kontroly, keďže ako sám uvádza v odvolaní, počítač a USB kľúč mu boli vrátené dňa 15.07.2014.“, nemôže viesť žalovaného k nečinnosti a ignorovaniu týchto dôkazov predložených vo vyrubovacom konaní v súlade s § 68 ods. 3 DP. Poukazujeme pritom na skutočnosť, že SD vedel, že doklady žalobcu sú na polícii, pričom po celý čas výkonu kontroly nežiadal od žalobcu žiadne dôkazy, žalobca ani nemohol tušiť, že by mal nejaké dôkazy predkladať, pretože o žiadnych zisteniach ho SD priebežne neoboznamoval. Správca dane nepostupoval v súlade s ustanovením § 46 ods. 5 DP, neoznámil žalobcovi žiadne pochybnosti, preto žalobca nemal dôvod žiadne doklady, či dôkazy predkladať. Skutočnosť, že účtovné doklady boli políciou zabavené, nemôže byť žalobcovi na škodu, lebo nemal možnosť účinne sa brániť. Za dôležitú skutočnosť považujeme i to, že od 12.03.2014, do dnešného dňa polícia nezačala vo veci trestné stíhanie, ani proti osobe žalobcu nevzniesla žiadne obvinenie. Ako z prvostupňového i z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SD ani žalovaný nevzali do úvahy žalobcom predložené doklady, pretože ich vyhodnotili tak, že, citujeme z napadnutého rozhodnutia: „skutočnosť, že získané a daňovým subjektom dodatočne predložené faktúry obsahovali slovnú informáciu o trojstrannom obchode, a že deklarované zdaniteľné obchody uviedol daňový subjekt do súhrnného výkazu nie sú dôkazom o tom, že boli splnené podmienky uvedené v ustanovení . Takéto doklady nie sú potvrdením o tom, že boli splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení pre uplatnenie oslobodenia od dane pri deklarovaných trojstranných obchodoch a Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že tieto doklady nemajú schopnosť, vzhľadom na ostatné zistenia, zvrátiť závery správcu dane“. Za týchto okolností, keď žalobcovi boli doklady políciou zhabané, žalobca vykonal všetky možné opatrenia, aby trojstranné obchody preukázal. Preto predložil vo vyrubovacom konaní správcovi dane doklady, ktoré bol schopný z počítača obnoviť a predložiť. Tvrdíme, že doklady, ktoré si SD zaobstaral od polície a ako sú uvedené v súpise kontrolovaných dokladov v Protokole, i žalobcom predložené doklady, preukazujú splnenie podmienok pre trojstranné obchody. Ani SD, ani žalovaný ich formálny obsah nepoprel, pretože v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že „správca dane si k daňovej kontrole, okrem daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013 podaného a vyplneného daňovým subjektom, obstaral evidenciu DPH ..., súhrnné výkazy, faktúry a dodacie listy od poľskej spoločnosti... a faktúry s prílohami vystavené pre českú spoločnosť... Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že sa správcovi dane podarilo získať aj CMR doklady deklarujúce prepravu tovaru z Poľska do Českej republiky, ktoré sú súčasťou predloženého administratívneho spisu.“

Poukazujeme na to, že, uvedené doklady sú presne tými dokladmi, ktoré vyžaduje § 45 ZDPH na splnenie podmienok pre trojstranný obchod a oslobodenie od dane. 2.3. Žalovaný v Rozhodnutí uviedol: „Nadobúdateľom tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť len prvý odberateľ“. Námietka žaloby: Považujeme tento výklad za zmätočný, pretože nadobúdateľom tovaru pri trojstrannom obchode v štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru nikdy nemôže byť prvý odberateľ. Ten sa pri trojstrannom obchode stáva „papierovým“ nadobúdateľom výlučne v štáte, ktorý mu pridelil identifikačné číslo pre daň, (t.j. SR), pod ktorým tovar objednal a tento štát je iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, t.j. ČR. Toto vyplýva z ust. § 45 ods. 1 ZDPH. Prvého odberateľa vylučuje z pozície nadobúdateľa v štáte skončenia prepravy a odoslania aj ust. § 17 ods. 4 písm. c) ZDPH. Totiž, § 17 ods. 2 ZDPH priznáva nadobúdateľovi alternatívnu možnosť byť osobou identifikovanou pre daň v dvoch ČŠ, a to ako v štáte skončenia prepravy, tak aj v štáte „materskom“. Je to v súlade s pozíciou nadobúdateľa pri dvojstrannom obchode, keď tento má právo určiť v objednávke miesto skončenia prepravy a nadobudnutia aj v inom, ako „materskom“ ČŠ za predpokladu, že aj tam má tiež pridelené identifikačné číslo pre daň. Ak by svoje daňové povinnosti z nadobudnutia v tomto IČŠ nesplnil, tak nastupuje právna domnienka miesta nadobudnutia a vzniku daňových povinností v štáte „materskom“. Avšak pri trojstrannom obchode, ako to vyplýva z ust. § 17 ods. 4 písm. c) a ust. 45 ods. 1 písm. c) ZDPH, je možnosť prvého odberateľa byť osobou identifikovanou pre daň v dvoch ČŠ vylúčená, pretože prvý odberateľ nesmie byť osobou identifikovanou pre daň v ČŠ skončenia prepravy. Vždy musí byť osobou identifikovanou pre daň iba v jednom štáte („materskom“), pričom preprava tovaru končí zásadne v inom ČŠ, kde je osobou identifikovanou pre daň druhý odberateľ. Iba za splnenia tejto podmienky (ako aj ďalších, uvedených v § 45 ZDPH), je prvý odberateľ zbavený v tuzemsku daňových povinností vo vzťahu k DPH. V danom prípade bol prvým odberateľom a nadobúdateľom žalobca, a to na území SR. Aby boli splnené podmienky pre trojstranný obchod, a došlo tak k oslobodeniu prvého odberateľa od dane, musel tento preukázať, že splnil podmienky podľa § 45 ods. 1 ZDPH. Tie žalobca splnil. Nič iné preukazovať mu zákon neukladá. Rozhodne mu toto ustanovenie, ani žiadne iné, neukladá povinnosť preukazovať plnenie daňových povinností iných subjektov na území iných členských štátov, v danom prípade ČR. 2.4. Správca dane však napriek tomu preveroval, či tovar bol predmetom plnenia daňových povinností v inom členskom štáte. Jeho zistenia o nekontaktnosti, nemožnosti preveriť daňové povinnosti druhých odberateľov, atď. ho priviedli k záveru, že v prvostupňovom rozhodnutí „preklasifikoval“ trojstranný obchod na dvojstranný, použil § 17 ods. 2 ZDPH tak, že, ak nadobúdateľ (žalobca) nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, tak za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň a nezákonne naň preniesol daňové povinnosti, ktoré mali znášať subjekty v ČR! Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „boli rozhodujúce zistenia, že nebol preukázaný príjem tovaru prepraveného z Poľska do Českej republiky druhým odberateľom.“ Ďalej uviedol, že „Vzhľadom na skutočnosť, že všetky zákonom stanovené podmienky trojstranného obchodu neboli splnené, zjednodušený postup pri trojstrannom obchode nie je možné použiť a námietky odvolávajúceho sa sú z uvedeného dôvodu neopodstatnené.“ Námietka žaloby: SD postupoval nezákonne, keď vyžadoval pri trojstrannom obchode preukazovanie povinností, ktoré zákon žalobcovi neukladá, daňové povinnosti žalobcovi určil mimo rámec zákonov SR, pretože predmet dane a daňové povinnosti vznikli na území ČR, nie SR. SD i žalovaný, ktorý tento postup potvrdil, rozhodovali mimo rámca legislatívy SR. Ust. § 17 ods. 2 ZDPH, ktorým svoje rozhodnutie o preklasifikácii odôvodnili, je hmotnoprávnym ustanovením, ktoré rieši alternatívne miesto nadobudnutia tovaru pri dvojstranných obchodoch. Takéto obchody žalobca v danom prípade nerealizoval. Vyplýva to aj z konštatovania žalovaného o kontrolovaných dokladoch, ktoré si SD zaobstaral, a ktoré svedčili o trojstranných obchodoch. 2.5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza: „Keďže daňový subjekt podaným daňovým priznaním k DPH deklaroval uskutočnenie trojstranných obchodov s oslobodením od dane (na riadkoch 35 a 36), bolo jeho povinnosťou preukázať, že pri deklarovaných obchodoch boli splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení “ Námietka žaloby: Sám žalovaný poukazom na ust. ZDPH dáva do pozornosti, v čom spočívala preukazovacia povinnosť žalobcu. Ak čítame bod po bode celé ust. ZDPH, nikde sa tam nenachádza povinnosť preukazovať vznik alebo plnenie daňových povinností druhých odberateľov na území iného

členského štátu. Z toho vyplýva, že naše námietky vo veci nezákonného preverovania týchto skutočností správcom dane a rozhodovania na základe, že sa tieto skutočnosti nepodarilo zistiť, sú namieste. 2.6. V napadnutom rozhodnutí sa uvádza: „Finančné riaditeľstvo SR poukazuje na 2. bod cit. článku šiestej smernice Rady, podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, za miesto nadobudnutia vnútri Spoločenstva podľa článku 28a ods. 1 písm. a) sa bude považovať miesto na území členského štátu, ktorý vydá identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, pod ktorým osoba nadobúdajúca tovar uskutočnila toto nadobudnutie, s výnimkou prípadu, ak osoba, získavajúca tovar nepreukáže, že nadobudnutie bolo predmetom dane podľa ods. 1. Z uvedenej formulácie je zrejmé, že nadobúdateľ je tou osobou, ktorá musí preukázať miesto nadobudnutia tovaru. Ak teda nadobúdateľ tovaru nepreukáže, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v mieste, kde sa preprava tovaru skončila, miestom nadobudnutia tovaru je miesto na území členského štátu, ktorý vydal identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ tovar objednal.“ Námietka žaloby: Žalovaný neustále poukazuje na povinnosť žalobcu preukazovať predmet dane. Pod predmetom dane rozumie plnenie si daňových povinností druhých odberateľov v ČR. Tu je nutné zdôrazniť, že takéto chápanie predmetu dane žalovaným je nesprávne a scestné. Už v odvolaní sme uviedli a trváme na tom, že: V Rozsudku Súdneho dvora, na ktorý poukazuje SD (C-356/08 a C-359/08), sa k ustanoveniu článku 28b A ods. 2 šiestej smernice uvádza, citujeme: „Na účely použitia prvého pododseku sa nadobudnutie tovaru vnútri spoločenstva považuje za predmet dane podľa odseku 1, keď boli splnené nasledujúce podmienky:

- nadobúdateľ preukáže, že toto nadobudnutie vnútri spoločenstva uskutočnil pre potreby následnej dodávky uskutočnenej v členskom štáte uvedenom v odseku 1, pre ktorú príjemca tovaru bol označený ako platca [platiteľ - neoficiálny preklad] dane v súlade s článkom 28c časťou E ods. 3,

- nadobúdateľ splnil povinnosť podať deklaráciu stanovenú [vyhlásenie stanovené - neoficiálny preklad] v poslednom pododseku článku 22 ods. 6 písm. b).“, to znamená, súhrnný výkaz.“ Z toho jasne vyplýva, že predmetom dane je nadobudnutie tovaru, nie plnenie daňových povinností druhých odberateľov, ako to podsúva žalovaný. Žalobca, ako prvý odberateľ a nadobúdateľ na území SR, pre potreby preukázania trojstranného obchodu musel disponovať faktúrami, že nadobudnutý tovar z Poľska následne dodal platiteľovi do iného ČŠ, v danom prípade ČR a splniť povinnosť podať súhrnný výkaz. ZDPH upravuje tieto povinnosti obdobne, a to v § 17 ods. 4 ZDPH, citujeme: „Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak a) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň, b) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80, c) prvý odberateľ nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle nezdržiava v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).“ Z týchto právnych noriem vyplýva, že žalobca mal zákonnú povinnosť preukázať trojstranné obchody predovšetkým faktúrami za dodanie tovaru od dodávateľov, faktúrami na ten istý tovar pre odberateľov, dokladmi o preprave tovaru do miesta skončenia odoslania alebo prepravy a podať súhrnné výkazy. Žalobca všetky tieto podmienky splnil, pretože toto všetko SD k dispozícii mal. Druhými odberateľmi podľa odberateľských faktúr boli platitelia dane z Českej republiky, kde sa preprava skončila. Tým žalobca svoju povinnosť preukazovania trojstranného obchodu splnil. Z celého Protokolu, prvostupňového rozhodnutia i z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný nedbal na tieto podstatné povinnosti preukazovania trojstranných obchodov, ale bezdôvodne a nezákonne trval na preukázaní splnenia daňových povinností druhých odberateľov. Iba a výlučne na základe toho, že plnenie ich daňových povinností nevedel overiť, vykonal absurdné rozhodnutie a preniesol nezákonne daňovú povinnosť na žalobcu. 2.7. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný obhajuje postup SD, jeho medzinárodné preverovania. SD iba na základe odpovedí na tieto preverovania, z dôvodov nemožnosti získať informácie o nadobudnutí a plnení daňových povinností druhých odberateľov v ČR rozhodol, že na žalobcu aplikoval § 17 ods. 2 ZDPH. Námietka žaloby: Ak zahraničný SD v IČŠ uviedol v odpovediach nekontaktnosť druhého odberateľa, nemožnosť získať a podať informácie, nedostupnosť účtovnej dokumentácie, predbežnú odpoveď polície, nepriznanie dane druhým odberateľom, nevedomosť o tom, kde tovar skončil, atď., neznamená to, že k nadobudnutiu v tomto IČŠ nedošlo. Práve, že z účtovnej dokumentácie žalobcu vyplýva, že nadobudnutie spojené s daňovými povinnosťami sa uskutočnilo v IČŠ, a nie na území SR. Žalobca iné

dôkazy, ako vlastnú účtovnú dokumentáciu k dispozícii nemá, ani nepotrebuje mať. SD mal povinnosť v rámci dokazovania tieto dôkazy zhodnotiť a ak nemal „protidôkazy“, iba pochybnosti, mal povinnosť uviesť relevantné dôvody, prečo tieto dôkazy neprijíma. Iba samotné pochybnosti SD bez relevantných dôkazov nie sú dôvodom na to, aby „preklasifikoval“ trojstranný obchod na dvojstranný, označil prvého odberateľa za nadobúdateľa na území SR a určil mu daňovú povinnosť na území SR. Takýto záver je neodôvodnený, nezákonný, pretože k nadobudnutiu tovaru na území SR došlo tak, že bolo súčasťou trojstranného obchodu, konečným nadobúdateľom tovaru bol vždy druhý odberateľ na území ČR. Daňová povinnosť na území SR nevznikla a daň nepatrí rozpočtu SR. Postup SD je nezákonný a je zneužitím právomoci. Za zmienku stojí aj poukázanie na nedôslednosť SD v hodnotení dôkazov v preverovaných obchodoch vo všetkých vzájomných súvislostiach. V odvolaní sme namietali, že SD vôbec sa nezaoberal otázkou, kde a u koho skončilo obrovské množstvo tovaru deklarovaného žalobcom (ak tvrdí, že tovar nebol prijatý druhými odberateľmi v ČR), za čo prijal žalobca na účet od českých odberateľov v roku 2013 sumu rádovo 2,5 mil. EUR? Toto sú podľa nášho názoru natoľko závažné skutočnosti, že sa nimi SD i žalovaný mal zaoberať a vysporiadať.”

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.04.2019 k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania. Konštatoval, že v podanej žalobe žalobca uviedol zistenia a závery správcu dane, ako aj námietky, ktoré sú obsahovo zhodné s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný vysporiadal už v preskúmavanom rozhodnutí. Zároveň zaujal stanovisko k námietkam smerujúcim proti postupu žalovaného, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené. Vo vyjadrení ďalej argumentoval: „Žalobca v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie november 2013 deklaroval nadobudnutie tovaru ako prvý odberateľ v rámci trojstranného obchodu v celkovej sume 60 943,59 eura, čo uviedol na riadku 35 podaného daňového priznania k DPH. Žalobca počas daňovej kontroly nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady za preverované zdaňovacie obdobia s odôvodnením, že tieto mu boli zhabané. Správca dane z dokladov, ktoré sa mu podarilo získať od Prezídia Policajného zboru SR, Národná kriminálna agentúra, expozitúra Bratislava, zistil, že žalobca mal nadobudnúť tovar - betonársku oceľ od poľskej spoločnosti VIMEX S.A. Dodanie tovaru žalobcovi však poľskou daňovou správou nebolo potvrdené, pretože poľská spoločnosť ukončila obchodnú činnosť v máji 2017, likvidátor vymenovaný súdom nemohol poskytnúť detaily transakcie v dôsledku obmedzených finančných a osobných zdrojov. Keďže trojstranný obchod sa uskutočňuje medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý sa fyzicky prepravuje alebo odosiela priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, žalobca vystupujúci v pozícii prvého nadobúdateľa tovaru mal tovar dodať druhému odberateľovi. V preverovanom prípade však sám žalobca v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie november 2013 deklaroval, že tovar, ktorý mu mal byť dodaný poľskou spoločnosťou VIMEX S.A. nedodal v zdaňovacom období november 2013 ako prvý odberateľ do iného členského štátu, keďže na riadku 36 podaného daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie november 2013 neuviedol žiadnu sumu. Žalobca za zdaňovacie obdobie november 2013 nepodal ani súhrnný výkaz a aj faktúry, ktoré sa správcovi dane podarilo získať v rámci medzinárodného dožiadania, deklarovali dodanie tovaru do Českej republiky až v zdaňovacom období december 2013. Z uvedeného je zrejmé, že v preverovaných prípadoch sa nejedná o trojstranné obchody, pretože neboli splnené podmienky podľa V danom prípade bola porušená hneď prvá podmienka, a to, že na obchode sa zúčastňujú tri osoby. Keďže neboli splnené podmienky trojstranného obchodu v zmysle , nemôže sa uplatniť osobitný režim pre tieto druhy obchodu. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný postup správcu dane, ktorý posúdil tieto obchody ako nadobudnutie tovaru slovenským platiteľom dane aj napriek tomu, že tovar nebol prepravený do tuzemska a aplikáciu ustanovenia na takto zistený skutkový stav za správny a námietky žalobcu za neopodstatnené.“

12. Napriek tomu, že vyjadrenie žalovaného bolo zaslané k rukám právneho zástupcu žalobcu spolu s výzvou zo dňa 11.04.2019 v zmysle ust. (označené doklady mu boli preukázateľne doručené dňa 24.04.2019), zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného nezaslal žiadne stanovisko.

13. Správny súd v konaní podľa a nasl. (ďalej len „“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

14. Žalobca v správnej žalobe v zmysle uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania vo veci a žalovaný v písomnom vyjadrení súhlasil, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Správny súd preto vo veci dňa 27.08.2020 za dodržania všetkých procesných ustanovení stanovených v vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

15. Krajský súd v Košiciach ako príslušný správny súd poukazuje na to, že už v iných konaniach vedených na tunajšom súde, týkajúcich sa toho istého žalobcu - L. D., - obchodujúceho pod označením PAUŠ - súkromná firma, Brezová 486/4, Košice, IČO: 10786856, DIČ: 1020629247 proti totožnému žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a totožného predmetu konania - vyrubenia rozdielu dane na DPH na základe rovnakého Protokolu z daňovej kontroly za kontrolované obdobie január až november 2013 č. protokolu: 100518882/2018 z 08.03.2018 rozhodol rozsudkami z 12.12.2019 vo veciach sp. zn. týka sa vyrubenia rozdielu DPH za mesiac 09.2013, sp. zn.

- týka sa vyrubenia rozdielu DPH za mesiac 05.2013, ako aj rozsudkom z 21.05.2020 vo veci sp. zn. - týka sa vyrubenia rozdielu DPH za mesiac 08.2013.

16. Žalobné dôvody žalobcu obsiahnuté v žalobách vo veciach vedených pod sp. zn. , a sú prakticky totožné so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe v tejto veci (ide o preskúmanie rozhodnutí správcu dane a žalovaného z totožnej daňovej kontroly týkajúcej sa kontrolovaného obdobia január až november 2013, jednotlivé rozhodnutia o vyrubení DPH sa týkajú po jednotlivých mesiacov kontrolovaného obdobia a rozhodnutia boli vydávané na v podstate totožnom skutkovom a právnom základe) pričom vo všetkých týchto veciach je potrebné posúdiť, či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď vyrubili žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až november 2013.

17. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

18. Správny súd zastáva názor, že ani v danom prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu obsiahnutú v správnej žalobe, s poukazom na závery, ktoré sú uvedené už v odôvodnení rozsudkov tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2019, sp. zn. a sp. zn. a zo dňa 21.05.2020 sp. zn. . Uvedené rozsudky boli pripojené do tohto spisu, s obsahom ktorého sa v rámci prípravy na vyhlásenie rozhodnutia senát Krajského súdu podrobne oboznámil a tvorí súčasť súdneho spisu. Správny súd v tejto veci poukazuje na skutkové, ako aj právne závery z vyššie označených rozsudkov, na ktoré v tejto veci poukazuje a odvoláva sa na nich, pretože tieto v plnom rozsahu odôvodňujú neopodstatnenosť žaloby žalobcu aj v tomto preskúmavacom konaní.

19. S poukazom na dôvody rozsudkov Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2019 sp. zn. a sp. zn. a zo dňa 21.05.2020 sp. zn. správny súd sa v tomto konaní v plnom rozsahu stotožňuje so závermi žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v tejto veci, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok trojstranného obchodu v zmysle a uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na preverovaných faktúrach.

20. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa uvedené v preskúmavanom rozhodnutí vo vzťahu tak k zisteniu skutkového stavu, ako aj právnemu posúdeniu veci. V priebehu konania neboli zistené ani žiadne procesné pochybenia zo strany administratívnych daňových orgánov, ktoré by mohli mať za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia november 2013.

21. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s vydal rozsudok, ktorým žalobu podľa jednohlasne ( ) ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa a 168 , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 (tridsiatich) dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).