Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22P-91-2020.pdf
PDF · 102.37 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/91/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: H.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. 2, L., v zastúpení - E.. G. H., advokátka so sídlom O. XX, XXX XX L., a otec - H.. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. 2, L., v konaní na návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. R. návrh z a m i e t a .
II. B. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 20.08.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.08.2020 sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia tohto znenia: „Súd vo veci nariaďuje neodkladné opatrenie a upravuje styk otca s maloletým tak, že otec maloletého je oprávnený stretávať sa s maloletým V. D., nar. XX.XX.XXXX za prítomnosti matky maloletého, každý kalendárny týždeň v sobotu v čase od XX:XX do XX:XX s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska starých rodičov maloletého v K.. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť . Neodkladné opatrenie sa nariaďuje až do právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.“
2. Návrh bol odôvodnený tým, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 22P/136/2019 -82, zo dňa 22.05.2020, Ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa maloleté dieťa zverilo do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec maloletého sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou vo výške XXX,-EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého, pričom styk otca ostal neobmedzený. Krátko po rozvode manželstva však nastali udalosti, ktoré v matke vyvolali pocit nevyhnutnosti dohodu rodičov ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému v záujme maloletého prehodnotiť a bezodkladne navrhnúť nariadenie neodkladného opatrenia a upraviť styk otca maloletého s maloletým synom. Správanie otca sa začalo prudko zhoršovať po rozvode manželstva. Od mája 2020 je otec nezamestnaný a všetok svoj voľný čas venuje očierňovaniu matky maloletého (2 trestné oznámenia, sťažnosť na Generálnu prokuratúru, sťažnosť na ÚPSVaR). Situácia sa vyhrotila tak, že hádky medzi rodičmi boli takmer na dennom poriadku, to napätie a cielené útoky (verbálne aj fyzické) otca voči matke sa stali neúnosnými. O dôležitých veciach týkajúcich sa maloletého syna a starostlivosti oň rodičia nekomunikujú. Maloletý sa stal rukojemníkom otca, ktorý ho má stále na rukách, a to aj pri hádkach, keď kričí na matku z prvého poschodia na prízemie a maloleté dieťa je z toho v neustálom strese. Pri hádkach sa otec zatvára s maloletým do izby na poschodí a odmieta maloletého syna dať matke, resp. odniesť do miestnosti na prízemí, kde má maloletý svoje hračky. Polícia na podnet matky bola do spoločnej domácnosti opakovane volaná, a to pre narušenie občianskeho spolunažívania, ale aj pre fyzický útok, psychické a verbálne útoky, keď otec matku fyzicky napadol a silne udrel do chrbta, opitý rozkopával vchodové dvere, oblieval matku vodou, hádzal po nej mrkvu, fľaše s minerálkou, citróny, vylial jej do tváre detskú výživu, a to vždy vtedy, keď mu povolili nervy, alebo mal svoju hladinu alkoholu. Otec síce tvrdí, že už vyše roka nepije, ale matka vie iba skonštatovať, že nepije toľko ako inokedy, ale či nepije vôbec, to nedokáže zhodnotiť, pretože v minulosti otec schovával alkohol všade po dome a prelieval ho aj do J. fliaš od minerálok. Otec tipuje športové zápasy, k čomu sa priznal po narodení maloletého syna (2546 tiketov za obdobie rok a pol na jednom hráčskom konte, prečerpaná kreditná karta, tajný úver). Pre otca sa maloletý syn stal prostriedkom na vybitie si zlosti voči matke, či vlastnej frustrácie. Nadmerne kričí, typické sú jeho výbuchy zlosti, neustála kritika matky, sťažovanie sa, stupňovanie napätia, ironické poznámky a posmešky. Dokáže si nájsť akúkoľvek zámienku na hádku a je mu jedno, že maloletý syn je ich svedkom. Maloletý sa pravidelne trhá zo sna, máva problémy s kúpaním sa vo vani či so zabalením sa do osušky. Matka sa čoraz viac utvrdzuje vtom (po konzultácii s psychologičkou z Aliancie žien), že zo strany otca ide psychické týranie a manipuláciu, a týmto svojím správaním začal maloletému robiť zle. Nebyť toho, že matka s maloletým dňa 01.07.2020 opustila spoločnú domácnosť za účasti polície, čelili by neznesiteľnej atmosfére a nepredvídateľnému správaniu sa otca doposiaľ. Maloletý syn sa t. č. nachádza spoločne s matkou u starých rodičov zo strany matky v K.. G. XX.XX.XXXX matka privolala do spoločnej domácnosti v O. policajnú hliadku, nakoľko chcela spoločne s maloletým opustiť spoločnú domácnosť, ale otec jej vtom bránil. Tomuto konaniu matky predchádzala situácia, že na veľký plač maloletého, ktorého otec kúpal, vošla matka do miestnosti , v ktorej sa maloletý nachádzal, a zistila, že maloletý má červený chrbát (zrejme od horúcej vody), na otázky matky reagoval otec tak, že začal na ňu nekontrolovane kričať, odišiel do inej miestnosti, pričom tak silne treskol dvermi, že sa samy otvorili. So synom v náručí otca matka upozornila, aby nerobil stres synovi, načo otec reagoval tak, že sotil dvermi do matky a do maloletého tak, že takmer spadli zo schodov. Matka dňa 01.07.2020 za prítomnosti policajnej hliadky spoločne so synom opustila spoločnú domácnosť v O.. Nastolenú situáciu išla matka dňa 03.08.2020 oznámiť na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Matke bolo orgánom SPODaSK poskytnuté sociálne poradenstvo a poskytnutá možnosť návštev psychológa ÚPSVaR, a taktiež sedenia na riešenie rodičovského konfliktu v CDR Učiteľská, na základe odporúčania ÚPSVaR. Otec podniká kroky, aby matke prostredníctvom syna robil zle, no v zásade sa o syna ako takého zaujíma iba naoko. Podáva na matku trestné oznámenia a aj v čase prípravy tohto návrhu bolo matke doručené ďalšie predvolanie na políciu vo veci otcom podaného trestného oznámenia, tentoraz za nebezpečne vyhrážanie. Otec dokáže syna prebaliť, nakŕmiť a chvíľku sa s ním aj pohrať, no doposiaľ maloletému nenavaril ani jedno teplé jedlo, pokyny výrobcov na kašiach alebo mlieku ignoruje, a tak sú pokrmy pre maloletého nekonzumovateľné. Pri opatere maloletého otcom je diskutabilná aj bezpečnosť maloletého, či predvídanie dôsledkov rozhodnutí a skutkov otca, ako aj vyhodnocovanie kritických situácií otcom. Tak ako v minulosti, keď otec maloletého zabúdal zavrieť zábranu na schodište, nechával na konferenčnom stolíku v obývačke horúcu kávu, ktorú maloletý na seba prevrhol, keď mu maloletý vypadol z úložného boxu na hračky, keď maloletého pri teplote -2 stupne celého premočeného v kočiari priviezol domov tvrdiac, že je suchý, keď dával maloletému dvojité množstvo dojčenského mlieka, aby synovi doprial „O. O.“, keď mu maloletý syn padol vo vani, kde si odbil predný zub, keď dal maloletému synovi zjesť X-dňové vajce uvarené natvrdo stým, že on ho ochutnal a nič mu nie je, pričom mal vedomosť o tom, že deťom do X rokov sa nesmú dávať konzumovať potraviny staršie ako XX hodín, keď matka maloletého musela opakovane vyhľadať urgentný príjem na F., kde bol maloletý hospitalizovaný pre veľmi silný reflux a otec napriek hospitalizácii maloletého tvrdil, že maloletému nič nie je, zostáva postoj otca k starostlivosti a výchove syna rovnaký. Aj keď rodičia ešte pred samotným rozvodom manželstva absolvovali povinne sedenia u detskej psychologičky a rovnako aj u mediátorky, tieto sedenia dopadli fiaskom, nakoľko otec odmietal v nich pokračovať. Detská psychologička podľa otca hovorila „žvásty" a mediácia bola otcom ukončená s tým, že nebude v nej pokračovať, pokiaľ matku nevyšetrí psychiater. O matke sa otec aj pred maloletým vyjadruje hanlivo a vulgárne ako o toxickej a vulgárnej matke, ktorá je „Nikto“, polovičná matka, neschopná tlstá sviňa a pod. Spolužitie rodičov v jednej domácnosti je už dlhodobo neúnosné a matka s maloletým sú otcom psychicky týraní a manipulovaní. Z tohto dôvodu sa matka obrátila o pomoc na C. žien a aj na detského ombudsmana. Napriek opakovanej snahe matky o riešenie situácie vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode predajom spoločného domu, otec takéto riešenie odmieta, nakoľko sa nevie zmieriť s rozvodom manželstva. Otec je čoraz viac zábudlivý, roztržitý. Otec v mene seba a v mene maloletého podpisoval právne dokumenty, v ktorých oboch premenoval a uviedol nesprávny dátum narodenia. a preto má matka obavy z dedičnosti C. choroby u otca, nakoľko starý otec maloletého trpí C. chorobou od XX roku svojho veku. Matka si uvedomuje potrebu oboch rodičov v živote maloletého, nemá v záujme brániť otcovi v styku s maloletým, no zároveň si uvedomuje svoju povinnosť chrániť maloletého, pričom správanie sa otca, ktorý napriek opakovaným prosbám matky nemá záujem o zmierlivé odlúčenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, v dôsledku čoho ohrozuje život, zdravie i morálny vývoj maloletého, nemá matka maloletého v moci nijakým iným spôsobom zmeniť. Čím ďalej impulzívnejšie a agresívnejšie správanie sa otca a jeho laxný prístup k prostrediu, v ktorom chce vychovávať maloletého, do ktorého je opakovane privolávaná policajná hliadka a celkovej zodpovednosti o maloletého začalo v matke vzbudzovať obavu a pochybnosti o schopnosti otca riadne vykonávať starostlivosť o maloletého, pričom má za to, že dieťa vo veku maloletého si vyžaduje zvýšenú pozornosť a starostlivosť, stabilné, pokojné prostredie bez rušivých vplyvov, pričom berúc do úvahy vyššie uvedené problémy otca sa podľa názoru matky nejaví ako sledujúce najlepší záujem dieťaťa. Otec ako X., má dar reči a rozvážne vystupovanie, čím vie vyvolať veľmi klamlivý dojem o jeho osobe či charaktere. Berúc však do úvahy vyššie uvedené skutočnosti má matka za to, že spolužitie rodičov v jednej domácnosti je už dlhodobo neúnosné a matka s maloletým sú otcom psychicky týraní. Z tohto dôvodu sa maloletý syn t. č. nachádza spoločne s matkou u starých rodičov zo strany matky v K.. Odkedy matka opustila s maloletým domácnosť v O., otcovi pravidelne posiela fotografie maloletého, informuje ho o podstatných veciach, ktoré sa týkajú maloletého a maloletý nahral pre otca aj zvukovú správu prostredníctvom H.. Otec matku nekontaktuje. Nakoľko z hľadiska budovania citových väzieb medzi otcom a maloletý je potrebné dočasne usporiadať právne pomery rodičov k maloletému, preto považuje matka za nevyhnutné upraviť rodičovské práva a povinnosti otca neodkladným opatrením, a to minimálne do času, kým nedôjde k právoplatnému rozhodnutiu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ( napr. predajom spoločného rodinného domu), pričom uvedený postup bol navrhnutý i pracovníčkami ÚPSVaR. Naliehavosť predmetného návrhu zdôrazňuje i skutočnosť, že matka, vedomá si dlhodobo neúnosného spolužitia v jednej domácnosti, s otcom, je nútená žiť s maloletým v domácnosti svojich rodičov, pričom nemá záujem brániť otcovi v styku s maloletým synom. Rozhodujúca skutočnosť odôvodňujúca vydanie neodkladného opatrenia je daná v dôsledku nezdravého a stresujúceho prostredia, v ktorom sa maloleté dieťa vyskytuje v spoločnej domácnosti v prítomnosti otca a matky maloletého, ako aj v nevyhnutnej potrebe zabezpečenia bezpečného a pokojného kontaktu maloletého s otcom na verejných miestach za prítomnosti matky. Podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana spočívajú v usporiadaní právnych pomerov k maloletému na dobu do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sú z hľadiska budovania citových väzieb medzi dieťaťom a rodičmi predpokladom pre vývoj normálnych prirodzených vzťahov, ale i predpokladom pre zdravý vývoj dieťaťa. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je dané tým, že stretávanie rodičov a maloletého v jednej domácnosti vyvoláva konflikty takej intenzity, že sa vyžaduje privolanie policajnej hliadky, čo negatívne vplýva na záujmy dieťaťa, nakoľko môže mať krajne negatívny a nezvratný dopad na zdravie a zdravý telesný vývoj maloletého. Z dôvodu, že maloletý syn po dobu do vyriešenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva manželov po rozvode nemá v spoločnej domácnosti rodičov vytvorené vhodné prostredie na jeho výchovu a zdravý vývoj, je vystavený agresívnemu správaniu otca voči matke, pričom k takýmto incidentom bola opakované privolávaná policajná hliadka, matka žiada o nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ňou žiadaného petitu.
3. K návrhu matka pripojila tieto listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/136/2019-82 zo dňa 22.5.2020; plnomocenstvo; rodný list maloletého V. D., nar. XX.XX.XXXX; úradný záznam I. zXX.XX.XXXX; uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia zXX.XX.XXXX; opis spolunažívania a starostlivosti o maloletého syna z 03.08.2020; starostlivosť otca o maloletého syna- fotodokumentácia; úradný záznam -Potvrdenie o podaní oznámenia z 13.08.2019; záverečná správa z psychologickej konzultácie a intervencie z 25.02.2020; vyhlásenie mediátora z 04.05.2020; e-mail -vyjadrenie detského ombudsmana; zmluva o právnej pomoci zo dňa 18.05.2020 plnomocenstvo podpísané otcom maloletého.
4. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že rozsudkom tunajšieho rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 22P 136/2019-82 zo dňa 22.05.2020, ktorá nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.06.2020 súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov súd na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec je zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
5. Ďalej bolo zistené, že ohľadne maloletého V. D. nie je vedené žiadne iné ďalšie konanie, doposiaľ nedošlo k súdnej úprave styku otca s maloletým.
6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
13. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
15. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
16. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.
17. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov.
18. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
19. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
20. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.
21. Pre rozhodnutie o predbežnom zákaze styku rodiča s maloletým dieťaťom je však potrebné, aby bolo preukázané, že maloletému dieťaťu hrozí taká bezprostredná ujma, pre ktorú by bol potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia, teda, že toto rozhodnutie neznesie odklad a je tak potrebné upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Právo styku rodiča s dieťaťom je totiž špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré vzniká v dôsledku reálne existujúcej osobnej starostlivosti druhého rodiča. V prípade maloletého dieťaťa a úpravy stretávania sa s rodičom, je rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav dieťaťa, citové väzby a tiež skutočnosť, v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Úplné alebo čiastočné obmedzenie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen mimoriadne vážny zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa majúcemu právo vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi.
22. Súd dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania, a tieto musia byť osvedčené.
23. Súd konštatuje, že rodičia maloletého Tobiasa sú rozvedení, aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti, keď sa matka s maloletým odsťahovala k svojim rodičom, v zmysle rozhodnutia súdu je maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Matka deklaruje, že otcovi nebráni v styku a ani v kontakte s maloletým, otca o maloletom informuje, posiela mu jeho fotky, avšak od odsťahovania sa matky s maloletým sa otec o maloletého nezaujímal.
24. V danom prípade mal súd za to, že na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s maloletým neboli splnené podmienky, keďže neboli dané základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému V.. J. dôkazmi totiž nebolo dostatočne osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. R. konštatuje, že medzi rodičmi v zmysle vyjadrení matky existuje vysoká miera narušenia vzájomných vzťahov, keď matka opustila spoločnú domácnosť, ich vzájomné nezhody napriek skončenému konaniu o rozvod manželstva naďalej pretrvávajú. H. za preukázaný aktuálny stav v rodine, skutočnosť, že maloletý je v zmysle súdneho rozhodnutia v osobnej starostlivosti matky, súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka v zmysle návrhu nemieni brániť otcovi v styku. Keďže maloletý je v osobnej starostlivosti matky, v prípade nezhôd má otec právo podať na súd návrh na úpravu styku s maloletým. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. Ide o právo rodiča na styk - nie povinnosť, aby otec v rámci tohto obdobia prevzal starostlivosť o dieťa. V prípade nezhôd rodičov v otázke styku je otec ten, kto má právo podať na súd návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom. Rodičia sa v prvom rade musia naučiť spolu riadne a konštruktívne komunikovať.
25. Je potrebné zdôrazniť, že popri hľadisku zdravého psychického a fyzického vývoja dieťaťa musí v rámci najlepšieho záujmu dieťaťa byť v súdnom konaní zohľadňované aj hľadisko právne. Súd musí rešpektovať právo maloletého na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako aj právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, pokiaľ nemá jednoznačne osvedčenú hrozbu nenapraviteľnej ujmy na zdravom fyzickom a psychickom rozvoji dieťaťa. Súd poznamenáva, že obaja rodičia sú si vo svojich právach a povinnostiach k spoločnému dieťaťu rovní a je na ich rodičovskej zodpovednosti, aby v prípade vyhodnotenia možnej ujmy na zdraví dieťaťa prikročili k potrebným a vhodným výchovným opatreniam. V danom prípade, pokiaľ sa aktuálne nachádza dieťa v osobnej starostlivosti matky, je na nej, aby prípadne osobnou účasťou pri kontakte dieťaťa s otcom dohliadla na jeho priebeh. Je na otcovi, aby sa v prípade, pokiaľ mu matkou umožnený rozsah a forma styku s maloletým nebude postačovať, domáhal autoritatívneho súdneho rozhodnutia, hoci vo forme neodkladnej úpravy, ktorému však rovnako bude musieť predchádzať riadne osvedčenie toho, že ním požadovaná forma styku, či starostlivosti o maloletého bude zodpovedať najlepšiemu záujmu dieťaťa a nebude pre maloletého predstavovať žiadnu hrozbu z hľadiska jeho zdravého psychického a fyzického vývoja.
26. Nakoľko v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené neboli osvedčené základné zákonné podmienky na vyhovenie návrhu matky na neodkladné predbežné rozhodnutie o úprave pomerov účastníkov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní /§ 62 ods. 1,2, CMP/.