Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-19Cpr/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu : U. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom R. T. XX/XX, H., zast. : JUDr. Michal Magdolen, advokát so sídlom Farská 28, Nitra proti žalovanému : Železnice Slovenskej republiky, IČO : 31 364 501, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Sociálna poisťovna, IČO: 30 807 484, so sídlom 29. augusta 8-10, Bratislava zast. JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Nám. Biely Kríž 3, Bratislava, o určenie, že úraz je pracovným úrazom, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 19.02.2004 počas výkonu práce na pracovisku žalovaného - Ž. G. T. je pracovný úraz.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.7.2018 doplnenou podaním zo dňa 13.08.2019 (č.l.97) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 19.2.2004 počas výkonu práce na pracovisku žalovaného v Ž. G. T., je pracovným úrazom a nahradiť trovy konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.1989 na pozícii Ž. - C.. Na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.05.2006 bol pracovný pomer ukončený dňom 02.04.2006. Dňa 19.02.2004 0 15:30 hod. na Ž.J. G. D. T. prišlo pri plnení pracovných povinností k pracovnému úrazu žalobcu. ktorý trpí v dôsledku toto úrazu trvalými následkami. 3. Žalobca uviedol, že ako C. Ž.X. D. zapínal vozeň o 15.30 hod, kde nešťastne zakopol, hlavou narazil do druhého vozňa, prilba mu odletela, potom ho odrazilo naspäť (hlava bez prilby) a ešte raz a potom spadol pod vozne. Niekto privolal sanitku, kde sa mu už venovali lekári. 4. Žalovaný utrpel fraktúru lebky, otras mozgu s následkom vážnej mozgovej poruchy. Skutočnosť, že sa úraz stal žalobca preukazuje aj čestnými vyhláseniami V.. Š. W.Z., I. H.. Žalobca si v Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava uplatnil žiadosť' o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá je evidovaná pod č. XXXXX-XX/XXXX-H. a rovnako žiadosť o náhradu za bolesť'. ktorá je evidovaná pod č. XXXXX-XX/XXXX-H., za poškodenie zdravia v dôsledku úrazu zo dňa 19.04.2004. Žalovaný ako zamestnávateľ' listom zo dňa 11.05.2018 oznámil, že zamestnancom oznámenú udalosť ako pracovný úraz zamestnanca neuznáva. Sociálna poisťovňa žalobcu poučila o možnosti domáhať' sa určovacou žalobou o určenie, že úraz, ktorý utrpel je pracovným úrazom. Nakoľko žalobca utrpel úraz pri plnení pracovných úloh v pracovnom čase, možno poškodenie zdravia bez ďalšieho kvalifikovať' ako pracovný úraz. Určenírn, že k poškodeniu zdravia u žalobcu prišlo v dôsledku pracovného úrazu, bude možné pokračovať' v konaní o nároku na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady za bolesť preto je splnená i podmienka existencie naliehavého právneho záujmu na predmetnom určení.

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení uviedol ,že Žalobca žalovanému (ako svojmu vtedajšiemu zamestnávateľovi) neohlásil ani priamo ani nepriamo prostredníctvom tretej osoby, že utrpel pracovný úraz. O tom, že žalobca údajne utrpel podľa jeho vyjadrenia pracovný úraz, sa žalovaný dozvedel až zo „Žiadosti o podanie informácie“ právnej zástupkyne žalobcu v roku 2007, t.j. po viac ako 3 rokoch od vzniku údajného pracovného úrazu. Na pracovisku žalovaného je zavedená „Kniha evidencie pracovných úrazov, iných úrazov, ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí.“ Keďže žalobca ním uvádzaný pracovný úraz nikomu zo zodpovedných zamestnancov žalovaného neohlásil, tento úraz nie je registrovaný ako pracovný úraz v predmetnej knihe. Z uvedeného dôvodu (neohlásenie úrazu) úraz žalobcu nebol ani vyšetrovaný ako pracovný úraz. V zmysle právneho stavu rozhodného v čase údajného pracovného úrazu - ods. (1) Vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení ako aj interného predpisu žalovaného „Smernica o evidencii, registrácii a vyšetrovaní pracovných úrazov“ : „Postihnutý, ak je toho schopný, alebo iný pracovník, ktorý je svedkom pracovného úrazu alebo sa o ňom dozvie, je povinný ihneď upovedomiť majstra alebo iného pracovníka, ktorý je najbližším nadriadeným postihnutého“. Podľa ods. (1) vyššie citovanej vyhlášky ako aj interného predpisu žalovaného „Za pracovný úraz sa pokladá akékoľvek poškodenie zdravia alebo smrť, spôsobené pracovníkovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.“ Z doručenej žaloby a príloh k nej pripojených nevyplýva žiaden priamy ani nepriamy dôkaz, že úraz žalobcu bol spôsobený „krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním“. K úrazu žalobcu prišlo v súvislosti s jeho zdravotným stavom, kedy mu (podľa epikrízy) prišlo zle od žalúdka, zvracal a následne mal odpadnúť. 6. Žalobca sa v rámci repliky vyjadril, že nespornou ostala skutočnosť, že žalobca bol zamestnancom žalovaného, dňa 19.02.2004 o 15.30 hod na Ž.T. G. D. T. prišlo v pracovnej dobe minimálne k úrazu žalobcu, ktorý utrpel fraktúru lebky a otras mozgu s následkom vážnej mozgovej poruchy. Žalobca nebol v čase úrazu schopný ihneď upovedomiť majstra alebo iného nadriadeného pracovníka o úraze, na uvedenom pracovisku sa nenachádzal sám, pričom mu bola privolaná aj lekárska pomoc. Podľa žalobcu prišlo k opomenutiu evidencie úrazu do knihy evidencie pracovných úrazov, iných úrazov, ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí. Nesplnenie evidenčnej povinnosti s poukazom na indispozíciu žalobcu nemôže byť diskvalifikáciou nároku žalobcu z pracovného úrazu,. 7. Žalovaný v rámci dupliky uviedol, že úraz žalobcu nie je pracovným úrazom, nakoľko žalobca skutočnosť, že utrpel pracovný úraz nikomu zo zodpovedných zamestnancov žalovaného neohlásil. Taktiež žiadny zo zamestnancov žalovaného neoznámil žalovanému, že žalobca utrpel úraz na pracovisku. I keď žalobca v čase úrazu podľa jeho vyjadrenia nebol schopný upovedomiť nadriadeného pracovníka o tom, že utrpel úraz, sme toho názoru, že jeho povinnosťou bolo upovedomiť zamestnávateľa o tomto úraze okamžite, keď toho bol schopný. Taktiež na pracovisku žalobcu nie je záznam o tom, že by mu bola privolaná lekárska pomoc. Zdôrazňujeme, že o údajnom úraze žalobcu sa žalovaný dozvedel až po viac ako 3 rokoch na základe Žiadosti o prešetrenie o prešetrenie pracovného úrazu. Predmetný úraz nemožno považovať za pracovný aj z toho dôvodu, že k úrazu žalobcu prišlo v súvislosti so zdravotným stavom žalobcu a nie náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh. Na základe vyššie uvedeného žiadame žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. 8. Žalovaný opätovne súdu uvádza, že žalobca ( a ani iní zo zamestnancov žalovaného, ktorí pracovali na rovnakom pracovisku - Ž. T. ako žalobca v rozhodný deň t.j. dňa 19. 2.2004), nenahlásil žalovanému, že by utrpel pracovný úraz. Žalobca tak neurobil ani neskôr t.j. bezprostredne po tom, čo mal podľa jeho tvrdení utrpieť pracovný úraz. Žalobca sa po pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od 20.02.2004 do 22.08.2004, vrátil naspäť do práce, pričom ani po návrate neinformoval žalovaného (resp. svojho priameho nadriadeného), že mal dňa 19.2.2004 utrpieť pracovný úraz. Práve naopak, žalobca v súlade so o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov a vyhláškou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe, absolvoval po návrate do práce mimoriadnu lekársku prehliadku vo vzťahu k spôsobilosti k vykonávanej práci, na ktorú ho vyslal žalovaný. Výsledkom mimoriadnej lekárskej prehliadky bolo, že žalobca bol spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu C. t.j. vyhovoval svojim zdravotným stavom a zmyslovými schopnosťami požiadavkám pre skupinu „1“ aj pre prácu v noci. Žalobcove výsledky z mimoriadnej lekárskej prehliadky boli lepšie než výsledky, aké boli potrebné na jeho pracovnú pozíciu t.j. skupina „2“. Uvedené vyplýva zo Žiadanky na mimoriadnu lekársku

prehliadku, v rámci ktorej je pre prácu žalobcu požadovaná skupina „2“ a z Výsledkov z mimoriadnej lekárskej prehliadky, ktorej záverom bolo, že žalobca je spôsobilý na vykonávanie práce pre skupinu „1“. Žalobca dňom 02.04.2006 na vlastnú žiadosť ukončil pracovný pomer so žalovaným. Pokým bol žalobca zamestnancom žalovaného mal čas viac ako dva roky od vzniku svojho údajného pracovného úrazu zo dňa 19.02.2004, požiadať žalovaného o prešetrenie a uznanie pracovného úrazu, pričom žalobca tak neurobil. Uvedené vyplýva aj z Knihy evidencie pracovných úrazov, iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí a Knihy evidencie pracovných úrazov, ktoré žalovaný doručil dňa 24.02.2020 tunajšiemu súdu a ktoré neobsahujú žiaden záznam, ktorý by sa týkal žalobcu. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že dňa 01.06.2010 vykonal Inšpektorát práce Nitra u žalovaného na pracovisku Ž. G. T. výkon inšpekcie práce, zameraný na kontrolu evidencie, registrácie pracovných úrazov. V rámci kontroly bola Inšpektorátu práce Nitra predložená aj pracovná zmluva žalobcu a potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu. Záver kontroly bolo zistenie, že v uvedenej oblasti inšpekciou práce neboli zistené žiadne nedostatky u žalovaného. Žalovaný má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v prípade žalobcu nedošlo dňa 19.02.2004 k pracovnému úrazu. Žalovaný súčasne poukazuje na skutočnosť, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení ako procesná podmienka určovacej žaloby. Naliehavosť právneho záujmu je potrebné chápať aj v zmysle časovom t.j. potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna. V danej súvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca uplatnil svoj nárok na súde v roku 2018 t.j. až 14 rokov po údajnom pracovnom úraze a súčasne žalovaný poukazuje na potrebu skúmania otázky, či je daný nárok žalobcu na plnenie od Sociálnej poisťovne, v prípade, že by súd určil, že úraz je pracovným úrazom, ako podmienkou splnenia naliehavého právneho záujmu. 9. Súd vykonal dokazovanie- výsluchom žalobcu, svedkov a listinnými dôkazmi: rozhodnutie o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, , pracovná zmluva zo dňa 15.02.1989, pracovná náplň, z 18.02.2005, potvrdenie z 27.01.2006, dohoda o skončení pracovného pomeru z 03.05.2006, prepúšťacia správa z 19.11.2007, žiadosť o vyšetrenie magnetickou rezonanciou č.l. 17, -20, správa lekára o úraze zo dňa 26.01.2005, , správa č.l. 81, oznámením o predĺžení konania č.l. 107, rozhodnutím Sociálnej poisťovne Zo dňa 01.06.2018, čestné vyhlásenia zo dňa 11.08.2010 a 16.08.2010, lekárska správa zo dňa 25.01.2010, Lekárska správa zo dňa 27.03.2018, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 27.03.2018, knihou evidencie pracovných úrazov a knihou pracovných úrazov, , lekársky posudok č.l. 177 , záznam z 01.06.2010, výsledok prehliadky z 23.8.2004, , rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 04.07.2018 , výzvou sociálnej poisťovne zo dňa 14.05.2018, správou č.l. 246, 247, prihliadol na nesporné tvrdenia strán sporu a zistil nasledujúci skutkový stav: 10. Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.1989 vznikol žalobcovi so žalovaným pracovný pomer na dobu určitú dňom 15.02.1989 - s pracovným zaradením - Ž. C. s miestom výkonu práce Ž. G. T.. V popise práce žalobcu bolo aj vykonávanie posunovacích prác podľa príkazu vedúceho posunu v celom obvode železničnej stanice a na prípojových vlečkách., vykonávanie posunu s vozňami, vyvesovanie a zvesovanie vozňov. 11. Dňa 03.05.2006 uzavreli žalobca a žalovaný dohodu o skončení pracovného pomeru , v ktorej sa dohodli na skončení pracovného pomeru k 02.04.2006, nakoľko žalobca na základe potvrdenia Socialnej poisťovne bol dňom 03.04.2006 uznaný za invalidného. 12. Z prepúšťacej správy zo dňa 19.11.2007 vyplýva, že I.. V. H. pri stanovovaní anamnézy žalobcu uviedol, TO: 19.02.004 v popoludňajších hodinách mu prišlo zle od žalúdka, mal závrať, potom odpadol. Pacient udáva, že ho predtým známy upozornili na to že vyzerá zle, že sa potáca, akoby bol opitý, konzum alkoholu v ten deň popiera. Ďalej udáva že si poranil jazyk pádom na záhlavia. Nikdy v živote predtým poruchu vedomia nemal. Priznáva nepravidelný konzum alkoholu. 13. V žiadosti vyšetrenie magnetickou rezonanciou zo dňa 21.07.2004 sa uvádza, že „42 ročný pacient, doteraz zdravý, vo februári t.r. mu prišlo zle od žalúdka, mal závrať, potom odpadol. Predtým poruchu vedomia nikdy nemal. 14. V žiadosti o vyšetrenie magnetickou rezonanciou zo dňa 25.03.2004 sa uvádza že „42 ročný pacient, doteraz zdravý, bol prijatý na naše oddelenie pre solit. Poruchu vedomia s tonicko-klonickými krčmi/ 19.02.004 v popoludňajších hodinách mu prišlo zle od žalúdka, mal závrať, potom odpadol. Pacient udáva že si poranil jazyk pádom na záhlavia. Predtým poruchu vedomia nikdy nemal. 15. V správe o úraze zo dňa 26.01.2004 sa uvádza že ako príčina úrazu v zdravotnej dokumentácii je uvedené „ nevoľnosť, ťažoba na žalúdku počas služby“ . Žalobca bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení ŽNSP Bratislava od 01.03.2004 - 09.03.2004, celková doba liečenia od 19.02.2044 do 22.08.2004. Práceneschopnosť v dôsledku úrazu do 20.02.2004 do 22.08.2004. Práce schopný do 23.08.2004

16. Zo záveru o psych vyšetrení žalobcu zo dňa 26.03.2019 vyplýva že u žalobcu je rozvinutá organická afektívna a kognitívna porucha vrátane bludovej poruchy v anaméze. 17. Oznámením zo dňa 18.06.2018 intervenient žalobcovi oznámil, že mu predlžuje lehotu na vydanie rozhodnutia o 60 dní. 18. Rozhodnutím zo dňa 01.06.2018 intervenient rozhodol, že prerušuje konanie na najdlhšie 30 dní z dôvodu že účastník konania navrhol konanie o náhrade za bolesť v dôsledku úrazu zo dňa 30.07.2015 prerušiť. 19. Z čestného vyhlásenia V.. Š. W. zo dňa 11.08.2010 súd zistil, že V.. W. išiel 19.02.2004 poobede okolo verejných záchodov Ž.T. G. D. T. a videl žalobcu ktorý sa potkol a padol pri zapínaní vlaku. Sledoval čo sa deje, následne prišla sanitka. Žalobca bol celý krvavý Žalobca sa ho náhodne opýtal a priznal že ho videli Vyhlásenie obsahuje vlastnoručný podpis V.. Š.U. W., ktorý je osvedčený zamestnancom vykonávajúcim osvedčenia Mesta Nitra dňa 11.08.2010. 20. Z čestného vyhlásenia I. H. zo dňa 16.08.2010 súd zistil, že I. H. išiel okolo a videl že žalobca pri práci keď zapínal vagón zakopol a padol pod vlak. Mal rozbitú hlavu, bol od krvi a v bezvedomí. Po privolaní sanitky ho pomáhal naložiť. Vyhlásenie obsahuje vlastnoručný podpis I. H. , ktorý je osvedčený zamestnancom vykonávajúcim osvedčenia Mesta Nitra dňa 16.08.2010. 21. V lekárskej správe zo dňa 25.01.2010 sa uvádza že žalobca utrpel 19.02.2004 o 15,30 v práci úraz. Dľa dok. Mu v práci prišlo zle, spadol, udrel si záhlavie, pohryzol si jazyk, mal tonicko - kolonické krče. , konzumáciu alkoholu nikto nepotvrdil, predtým nikdy neodpadol, neliečil sa u psychiatra. 22. V lekárskej správe zo dňa 27.03.2018 sa uvádza, že je po úraze hlavy 2004 s následným organickým psychosyndrómom, bludová porucha, 23. V lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 27.03.2018 sa ako príčina poškodenia na zdraví podľa poškodeného uvádza - „nešťastné zakopnutie a následný pád zam.“ 24. Súd vykonal výsluch žalobcu zo súhlasom oboch strán z dôvodu hospodárnosti a jeho zdravotného stavu písomne 25. Žalobca písomne uviedol, že dňa 19.02.2004 vykonával pre žalovaného posunovačské práce železničných vozňov, asi okolo 15:30 pri zapínaní vozňa zakopol o kameň, hlavou narazil do druhého vozňa, prilba mu odletela, odrazilo ho naspäť, kde si znova udrel hlavu a spadol pod vozne. Pre úrazom sa cítil v poriadku. Následne si pamätá len že sa mu venovali lekári a niekto teda musel zavolať sanitku. K úrazu prišlo na koľajisku pri posunovaní železničných vozňov, pri zapínaní vozňa, čo bolo jeho náplňou práce. Povinnosti nahlasovať úraz si nebol vedomý, keďže sa mu to stalo počas pracovnej doby, pri výkone pracovnej činnosti a bola privolaná sanitka, myslel si že to bude istotne zaevidované. Nemal pochybnosť o tom že by to bolo potrebné opätovne hlásiť. Nikto ho zo strany zamestnávateľa neupozornil že úraz nie je evidovaný. V čase keď sa mu stal úraz zostal po údere do hlavy v bezvedomí, nebol schopný nijako kontaktovať nadriadeného ani iného zamestnanca na pracovisku. 26. Z výsluchu svedka I. H., kamaráta žalobcu súd zistil, že tento išiel dňa 19. februára 2004 som cca okolo 15:30 hod a išiel som z roboty, na stanici sa stretol s pánom W. a išli domov (svedok býva pri železničnej stanici), išli okolo stanice, pozdravili sa so žalobcom a následne videl ako žalobca, ktorý bol práve v službe sa potkol a padol pod vlak, rozbil si hlavu, bol celý od krvi, následne niekto zavolal sanitku a pomohol žalobcu naložiť. Žalobca bol v bezvedomí. Svedok potom išiel domov. 27. Súd posúdil výpoveď svedka ako dôveryhodnú, bez logických rozporov, pričom vzhľadom na časový odstup v podstatných bodoch, nie však prehnaných detailoch korešpondovala jednak z výpoveďou samotného žalobcu ako aj čestným vyhlásením v súčasnosti už nebohého Š.U. W.. Rozpor nebol zistený ani zo samotným čestným vyhlásením I. H. z 16.08.2010. Na súd predmetná výpoveď pôsobila pravdivo. 28. Z výsluchu svedka I. D., priamého nadriadeného žalobcu dňa 19.02.2004 súd zistil, že svedok nemal žiadne informácie o tom, že žalobca utrpel pracovný úraz. Nepamätal si či vôbec 19.02.2004 bol v práci. 29. Pri uvedenom svedkovi súd otázky týkajúce sa prac. disciplíny a osobnosti žalobcu nepripustil, nakoľko mal za to, že skutkové okolnosti pre ktoré bol svedok vypočúvaný (okolnosti úrazu žalobcu dňa 19.02.2004) si žalobca nepamätal, a zisťovanie resp. dokazovanie žalobcovej pracovnej disciplíny pred alebo po úraze nemalo žiadny súvis s prejednávanou vecou. Svedok má svedčiť predovšetkým o skutočnostiach ktoré videl, zažil a vnímal priamo svojimi zmyslami. V prípade ak aj žalobca trpí „diagnózami“ týkajúcimi sa jeho osobnosti, ide o odborné otázky, ktoré môže zodpovedať len príslušný odborník - znalec po náležitom vyšetrení žalobcu a nie svedok. 30. Výzvou zo dňa 14.05.2018 intervenient na strane žalovaného oznámil žalobcovi že žalovaný úraz zo dňa 19.02.2004 ako pracovný neuznáva a vyzval žalobcu aby do 15 dní od doručenia výzvy preukázal podanie určovacej žaloby na súd, s tým že ak uvedenú skutočnosť v lehote nepreukáže rozhodne o nároku na úrazové dávky na základe existujúceho skutkového stavu.

31. Rozhodnutím zo dňa 04.07.2018 intervenient na strane žalovaného konanie o nároku na bolestné žalobcu prerušil z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke do času kým, bude o nároku rozhodnuté súdom. 32. Rozhodnutím zo dňa 06.07.2018 intervenient na strane žalovaného konanie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia prerušil z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke do času kým, bude o nároku rozhodnuté súdom. 33. V lekárskej správe č.l. 246 sa uvádza, že podľa sestry žalobca v roku 2004 utrpel úraz hlavy, údajne pracovný, čo nekoreluje so správou neurolog. Odd. v BA, kde popisujú že mal závrat a odpadol. 34. V lekárskej správe z 02.10.2012 sa uvádza, že žalobca mal v r. 2004 úraz hlavy, fraktúru lebečnej kosti, pracoval ako posunovač, v práci sa mu stal úraz lebky. 35. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 36. 22. Podľa o sociálnom poistení, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu a osobitný predpis neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu zníženého o mieru zavinenia poškodeného. 37. Podľa o sociálnom poistení Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. 38. Podľa , pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. 39. Súd je toho názoru že v danom prípade ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle písm d) pričom, možnosť podať takúto žalobu žalobcovi vyplýva priamo z ust. zákona o sociálnom poistení nakoľko je zrejmé, že Sociálna poisťovna dala na začatie konania o predbežnej otázke podnet - prerušila konanie o nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a vyzvala žalobcu na podanie určovacej žaloby o predbežnej otázke, ktorú v tomto konaní uplatnil. Nakoľko žalovaný v predmetných konania pred sociálnou poisťovňou úraz ako pracovný neuznal bez súdneho rozhodnutia v danej veci by sa žalobca nemohol domôcť plnenia titulom pracovného úrazu či už od žalovaného resp. štátu. ( z uvedených skutočností síce vyplýva, že žalobca by mal v prípade ak by išlo o žalobu podľa aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, avšak vzhľadom na už uvedený záver o charaktere žaloby, takáto podmienka nie je podmienkou jej prípustnosti). Akýkoľvek iný postup súdu t.j nepripustenie žaloby z procesných dôvodov by za daných okolností predstavoval voči žalobcovi postup zakladajúci odopretie spravodlivosti. 40. Pri vyhodnotení každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že úraz žalobcu zo dňa 19.02.2004 má charakter pracovného úrazu v zmysle . Súd v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov je oprávnený posúdiť, akú váhu konkrétnemu dôkazu priradí. 41. za pracovný úraz výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle, náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Môže ísť o vplyvy mechanické, ale aj chemické a duševné.Za pracovný úraz možno považovať aj úraz, ktorý sa stal pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom následkom prírodných udalostí. O pracovný úraz nejde, ak došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca v čase, keď prekročil, resp. vybočil z plnenia pracovných úloh alebo činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. 42. Skutkovo zložitou otázkou pri posudzovaní, či v danom prípadne ide, alebo nejde o pracovný úraz je otázka príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom. Táto príčinná súvislosť je totiž predpokladom vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. 43. K pracovnému úrazu žalobcu došlo preukázane pri plnení pracovný úloh žalobcu - keď posunovanie vozňov tvorilo základ jeho pracovnej náplne - C., pričom súd mal za preukázané predovšetkým z výpovede a čestného vyhlásenia svedka H. a podporne aj čestného vyhlásenia Š. W. že úrazový dej t.j. poškodenie zdravia žalobcu prebehlo tak ako tvrdil v žalobe, podaniach a vo svojej písomnej

výpovedi žalobca t.j žalobca sa pri posunovaní vozňa potkol o kameň, hlavou narazil do druhého vozňa, prilba mu odletela, odrazilo ho naspäť, kde si znova udrel hlavu a spadol pod vozne. Žalobca upadol do bezvedomia, bola mu privolaná rýchla zdravotná pomoc a prevezený na ošetrenie do nemocnice. Žalobca utrpel fraktúru lebky, otras mozgu s následkom vážnej mozgovej poruchy. Skutočnosť, že žalobca ani nadriadený žalobcu prípadne iný zamestnanec žalovaného následne predmetný úraz nenahlásil predmetný záver nevyvracia. 44. Čestné vyhlásenie I. H. a Š. W.Š. síce nespĺňa procesné podmienky výsluchu svedka, a ani písomnej výpovede svedka v zmysle . Pri písomnej výpovedi svedka platia ustanovenia o poučovacej povinnost vrátane poučenia o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. V dôsledku toho treba tento dôkazný prostriedok odlišovať od tzv. čestného vyhlásenia, ktoré má charakter iba súkromnej listiny, akou sú aj predmetné písomné vyjadrenie vyhlásenia. Hodnotenie dôkazu súkromnou listinou samostatne neupravuje. Preto je potrebné postupovať podľa vyjadrujúceho zásadu voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov sa uplatní skutková domnienka, že ak je preukázaná pravosť súkromnej listiny, považuje sa za správne, zodpovedajúce vôli vystaviteľa to, čo je uvedené nad jeho podpisom. Pravá súkromná listina je tak dôkazom o tom, že jej vystaviteľ urobil prehlásenie v nej zachytené alebo prejav vôle v nej obsiahnutý. Vykonané dôkazy, vrátane dôkazov spornou listinou potom súd zhodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. 45. V tomto smere súd prvej inštancie vyhodnotil čestné vyhlásenie I. H. zo dňa 16.08.2010 v spojení s jeho výpovedou resp. výpoveď svedka bola prvoradá a mala zásadnú váhu a bola doplnená aj skôr urobeným čestným vyhlásením, ktoré už svedok narozdiel od výpovede nemohol meniť ako dôkaz preukazujúci že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo na pracovisku dňa 19.02.2004, v čase o 15:30 hod tak, že žalobca pri zapínaný vozňa zakopol, padol pod vak, rozbil si hlavu a bol celý od krvi a v bezvedomí. 46. Nakoľko Š. W. nemohol byť vypočutý nakoľko do začiatku konania umrel, musel súd vychádzať len z obsahu jeho čestného vyhlásenia, pričom nemohol opomenúť že toto bolo dňa 11.08.2010 osvedčené na Meste Nitra zamestnancom vykonávajúcim osvedčenie, z čoho možno vyvodiť záver, že ho Š.U. W., ktorý aj podľa výpovede I. H. bol svedkom úrazu dňa 19.02.2004 podpísal a vyjadruje vôlu Š.U. W., pričom túto vôľu vyjadril pri vedomí následkom v prípade uvedenia nepravdivých údajov. Š. W. pritom tiež potvrdil, že s I. H. išli okolo Ž.T. G. T. a videli železničiara ( žalobcu) ako sa potkol, padol pri zapínaní vlaku. Chvíľu sledovali čo sa deje, prišla sanitka a žalobca bol celý krvavý. Samotná skutočnosť, Š. W. predmetné udalosti vnímal bola potvrdená svedectvom I. H.. 47. Je nepochybné a medzi stranami nesporné že o predmetnom úraze nebol urobený záznam do Knihy evidencie pracovných úrazov, aj napriek skutočnosti že v dôsledku úrazového deja ktoré postihlo žalobcu dňa 19.02.2004 na pracovisku, pri výkone pracovných povinností v dôsledku ktorého bol práceneschopný do 20.02.2004 do 22.08.2004. žalobca úraz žalovanému nenahlásil ani po jeho nástupe do práce. Nezabezpečenie takéto zápisu žalovaným resp. jeho nenahlásenie zamestnancom

- žalobcom a následné nevyšetrenie úrazu ako pracovného nemôže ísť na vrub poškodeného zamestnanca a v konečnom dôsledku opomenutie uvedeného postupu spôsobilo dôkaznú núdzu predovšetkým na strane žalovaného ako zamestnávateľa. Žalovaný sa v priebehu konania bránil že o uvedenom úraze nebol žiadny záznam, zamestnanec ani nadriadený nič nenahlásili. O úraze sa mal dozvedieť až na základe o prešetrenie pracovného úrazu po viac ako 3 rokoch (pravdepodobne v roku 2007), výsledky predmetného prešetrenia žalovaný súdu neprezentoval. 48. Žalovaný a intervenient poukazovali na skutočnosť, že úrazový dej s poukazom na jednotlivé lekárske správy mal prebehnúť tak, že žalobca mal zakopnúť z dôvodu jeho zdravotného stavu resp. mal len mať závrať a odpadnúť a teda nemalo dôjsť k úrazu náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov keďže podľa epikrízy mu prišlo zle od žalúdka, zvracal a odpadol. Tento záver žalovaný opiera epikrízu zo žiadostí o vyšetrenie magnetickou rezonanciou a prepúšťaciu správu zo dňa 19.11.2007. K obsahu prepúštacích správ a žiadostí však súd musí uviesť, že ide o nepriame dôkazy, ktoré svojou silou nedosahujú úroveň svedeckej výpovede resp. čestného vyhlásenia I. H. a čestného vyhlásenia Š. W.. Je zrejmé že uvedené dôkazy si navzájomm odporujú. V podstate žalovaný (ako aj intervenient) vychádza z premisy že žalobcovo tvrdenie o úrazovom deji je klamstvo (prípadne hypochondria) nakoľko lekárom uviedol, že „mu prišlo zle od žalúdka, ma závrať,potom odpadol“ a teda jeho následné tvrdenia, ktoré sú odlišné/ došlo k ich zmene sú nepravdou. Nakoľko žiadosti o vyšetrenie magnetickou rezonanciou vykazujú v tejto časti doslova identickú zhodu a podľa názoru súdu sa zisťovaniu príčiny žalobcovho zdravotného stavu podrobne nevenovali (prípadne nemohli tušiť že ich zápisky budú posudzované na úrovni výsluchu žalobcu), vysoko pravdepodobné sa javí aj nekritické preberanie uvedenej príčiny z

časovo predchádzajúcich žiadostí resp. správ. Prepúšťacia správa konštatuje zhodne ako v žiadosti o magnetickú rezonanciu že žalobcovi „prišlo zle od žalúdka, zvracal a odpadol“. Vzhľadom na dátum jej vyhotovenia 19.11.2007, nie celkom zrejmý spôsob „výsluchu“ akým ošetrujúci lekár vyhotovujúci prepúšťaciu správu dospel k záverom ktoré uviedol v anamnéze v časti TO. Taktiež nie je zrejmé ako k svojim záverom v rámci epikrízy v žiadostiach o vyšetrenie magnetickou rezonanciou dospeli odosielajúci lekári. Žiadna z listín nespomína, aké otázky príslušný lekár žalobcovi kládol (ak ich kládol) a či ho poučil že je povinný mu uviesť pravdu. Obsah uvedených listín súd preto vyhodnotil ako menej dôveryhodný resp. žiadnymi inými dôkazmi nepodporený vo vzťahu k záverom uvedených vrámci epikrízy resp. TO a dospel k záveru, že žalovaný svoje tvrdenie o tom, že k úrazu žalobcu došlo v dôsledku jeho zdravotného stavu nakoľko mu prišlo zle od žalúdka, mal závrať a odpadol nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadne uvedeného tvrdenia naopak dôkazy vykonané v predmetnom konaní a to predovšetkým výsluch svedka H., čestné vyhlásenie Š. W. a podporne aj výsluch žalobcu jednoznačne preukázali, že žalobca ako posunovač železničných vozňov zamestnaný u žalovaného zapínal dňa 19.02.2004 vozeň o 15.30 hod, kde zakopol, hlavou narazil do druhého vozňa, prilba mu odletela, potom ho odrazilo naspäť ešte raz a potom spadol pod vozne. Žalobca upadol do bezvedomia a následne bol hospitalizovaný pričom jeho následná práceneschopnosť trvala od 20.02.2004 do 22.08.2004. Je teda nepochybné že k úrazu došlo pri plnení pracovných povinností žalobcom a tento úraz bol spôsobený náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalobca preukázateľne opustil pracovisko dňa 19.02.2004 a bol práceneschopný až do 22.08.2004 t.j. viac ako 6 mesiacov, ak by žalobca na pracovisku mal bolesti žalúdka, závrate a odpadol aj uvedenú skutočnosti by bol povinný žalovaný prešetriť. 49. V danom prípade boli teda splnené všetky štyri podmienky aby mohol súd skonštatovať že úraz ktorý utrpel žalobca dňa 19.02.2004 je úrazom pracovným 1/ žalobca bol dňa 19.02.2004 zamestnancom žalovaného - vykonával funkciu Ž. - C. 2/ žalobca utrpel úraz pri plnení pracovných úloh - posunovacích prác - posunoval vozeň 3/ k úrazu došlo nezávisle od vôľe žalobcu - keď tento zakopol hlavou narazil do druhého vozňa, prilba mu odletela, potom ho odrazilo naspäť ešte raz a potom spadol pod vozne. 4. Štvrtou podmienkou je krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov, keď žalobca zakopol a narazil hlavou do vozňa a po odletení prilby opakovane - v dôsledku čoho upadol do bezvedomia a privolaná rýchla zdravotná pomoc ho hospitalizovala. Žalobca utrpel fraktúru lebky a otras mozgu. Práceneschopný bol do 20.02.2004 do 22.08.2004. 50. V závere súd poukazuje na skutočnosť, že nakoľko predmetom konania bola len otázka či úraz je alebo nie je pracovný zodpovednosťou zamestnávateľa resp. mierou tejto zodpovednosti sa nemohol a ani nezaoberal. Skutočnosť, že žalobca bol po návrate z práceneschopnosti 23.08.2004 na základe mimoriadnej lekárskej prehliadky schopný aj na prácu v skupine 1, nemení nič na skutočnosti že úraz ktorý utrpel žalobca dňa 19.02.2004 počas výkonu práce na pracovisku žalovaného - Ž.T. G. T. je pracovný úraz. Predmetom tohto konania nebolo posudzovanie otázok dlhodobých následkov tohto úrazu. 51. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) 52. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 53. Nakoľko žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené a teda plne úspešným bol v tom prípade žalobca, z ktorého dôvodu mu súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu (100%) trov konania, pričom súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa ktoré by výnimočne odôvodňovali náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. 54. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.