Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3CoKR-13-2019.pdf
PDF · 91.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/13/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Branislava Gazdaga vo veci žalobcu: Ing. Imrich Krupička, správca konkurznej podstaty úpadcu: L.I.A.G., s.r.o., so sídlom Učňovská 10, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 36 830 020, právne zast. JUDr. Gábor Száraz, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným v 1. rade: L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX M., právne zast. Mgr. Vladislav Byrsa, advokát, Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, v 2. rade: U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX M., právne zast. JUDr. Rastislav Lenart, advokát, Pollová 2, 040 18 Košice, v konaní o uloženie povinnosti zaplatiť sumu 6.640,00 eur, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 22.11.2018, č.k. 31NcKR/8/2015-235, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne do všeobecnej podstaty úpadcu L.I.A.G., s.r.o. v konkurze so sídlom Učňovská 10, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 36 830 020, sumu vo výške úpadcom zapísaného základného imania 6.640,00 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Návrh žalovaného v 2. rade zo dňa 4.4.2016 na prerušenie konania zamietol a žalobcovi voči žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia 6.640,00 eur z titulu zodpovednosti štatutárneho orgánu za nepodanie včasného návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaní ako štatutárni zástupcovia úpadcu si nesplnili svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu riadne a včas. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný veriteľom úpadcu. V čase podania veriteľského návrhu bol dlžník v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči viac ako jednému veriteľovi. Žalovaní mali vedomosť o tom, že spoločnosť bola v predĺžení už dňa 25.3.2013. Zároveň nepreukázali žalobcovi, že neporušili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, alebo, že konali s odbornou starostlivosťou, alebo, že je tu iný dôvod vylučujúci ich zodpovednosť.
3. Po prevedení dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaní nepreukázali súdu, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu neporušili. Žalovaný v 1. rade nepreukázal, že bol v rozhodnom čase riadne odvolaný z funkcie konateľa úpadcu a listiny o tomto tvrdení nepredložil. Z osvedčovacej knihy za rok 2011 Notárskeho úradu JUDr. P. X. v spojení s úradným záznamom súdu zo dňa 15.10.2018 síce vyplýva osvedčenie podpisu dňa 11.3.2011 žalovaného v 1. rade týkajúceho sa zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak to samé o sebe nepreukazuje zbavenie sa jeho zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne a včas. Skutočnosti uvádzané
žalovanými týkajúce sa zdravotného stavu, prípadne dlhodobého pobytu v zahraničí nemožno bez ďalšieho považovať za iný dôvod vylučujúci ich zodpovednosť. Preto uložil žalovaným povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 6.640,00 eur v súlade s návrhom žalobcu.
4. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného v 2. rade na prerušenie konania, nakoľko takýto návrh považoval za irelevantný, keďže práve výsledok tohto konania má nepochybný význam pre ďalšie konkurzné konanie.
5. Rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 196 Zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), ust. § 3 ZKR, ust. § 7 ZKR, § 11 ods. 2, 3 ZKR, § 11 ods. 4 ZKR, § 74a ZKR, § 115 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že zistený skutkový stav súdom prvej inštancie neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že dlhodobý pobyt žalovaného v 1. rade nemožno bez ďalšieho považovať za iný dôvod vylučujúci jeho zodpovednosť za konanie s odbornou starostlivosťou. Žalovaný v 1. rade od roku 2009 trvalo žije so svojou rodinou v zahraničí (Nemecko) a poštu, ktorú mu doručoval žalobca na adresu v SR nemohol prevziať, lebo nemal o nej vedomosť. Súd sa taktiež nezaoberal skutočnosťou, že daňové priznania za rok 2009 - 2012 úpadcu podpisoval ako konateľ a následne aj podával na daňový úrad žalovaný v 2. rade, ktorý sa v uvedených rokoch a až doteraz zúčastňoval na hospodárskom riadení a aktivitách úpadcu. Mal teda vedomosť o ekonomickej kondícii spoločnosti a žalovaný v 1. rade nemal dostupné informácie o hospodárení úpadcu. Opätovne poukázal na osvedčovaciu knihu z roku 2011 a úradný záznam z 15.10.2018, z ktorých nepochybne vyplýva prevod obchodného podielu žalovaného v 1. rade. Taktiež v zmysle spoločenskej zmluvy úpadcu bol žalovanému v 1. rade mimoriadnym valným zhromaždením konajúcim sa dňa 10.3.2011 udelený súhlas s prevodom obchodného podielu na žalovaného v 2. rade a žalovaný v 1. rade bol odvolaný z funkcie konateľa obchodnej spoločnosti. Žalovaný v 1. rade zabezpečoval doklad, ktorým by preukázal, že na mimoriadnom valnom zhromaždení okrem prevodu obchodného podielu na žalovaného v 2. rade bol odvolaný aj z funkcie konateľa. Do rozhodnutia súdu však nestihol takýto doklad zabezpečiť, pričom navrhol súdu aj výsluch žalovaného v 1. a 2. rade, čo však súd zamietol. Žalovaný v 1. rade podal na príslušný registrový súd návrh na zosúladenie právneho stavu so skutočným stavom v zmysle zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia. Vzhľadom na uvedené má žalovaný v 1. rade za to, že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaný. Poukázal tiež na ust. § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka.
7. V zákonnej lehote podal rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie aj žalovaný v 2. rade. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a v celom rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie a následne rozhodnutie. Odvolanie podal žalovaný v 2. rade odôvodňujúc ust. § 355 a 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V odvolaní uviedol, že namieta rozdiel a nesúlad medzi žalobným návrhom, v ktorom žalobca navrhol, aby žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu L.I.A.G., s.r.o., sankciu vo výške 6.640,00 eur, súd však zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu vo výške úpadcom zapísaného základného imania 6.640,00 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepodal nový návrh ani úpravu petitu žaloby, o ktorej by súd rozhodol, namieta žalovaný v 2. rade zmätočnosť prvého výroku uvedeného v napadnutom uznesení. V odvolaní poukázal na termíny pojednávania, ktoré boli vytýčené na súde prvej inštancie, z ktorých sa žalovaný v 2. rade ospravedlnil. Pojednávaním dňa 22.11.2018 na súde prvej inštancie, z ktorého sa žalovaný v 2. rade ospravedlnil, avšak súd aj napriek tomu vo veci pojednával, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a k odňatiu práva konať pred súdom žalovaného v 2. rade, čím mu bolo odňaté právo na podávanie ďalších návrhov na doplnenie dokazovania. Žalovaný v 2. rade poukázal v odvolaní taktiež na to, že účtovné doklady úpadcu sa mali nachádzať u žalovaného v 1. rade, na ktorého žalovaný v 2. rade nemal kontakt. Taktiež žalovaný v 2. rade namietal nedostatočné a neúplné označenie žalovaných v 1. a 2. rade. Pokiaľ nebola na súde prvej inštancie vyriešená otázka, či súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku v tomto konaní sa umelo navyšuje potencionálny
majetok úpadcu a preto žalovaný v 2. rade navrhol, aby konajúci súd konanie o zaplatenie sumy 6.640,00 eur prerušil až do právoplatného rozhodnutia vo veci konkurzného konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I, pod sp.zn. 30K/37/2013, s poukazom na § 20 ZKR. Tak isto žalovaný v 2. rade vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie. Keďže žalovanému v 2. rade bola odňatá možnosť konať pred súdom, bola porušená rovnosť účastníkov konania, zásada materiálnej pravdy a súd závažným spôsobom pochybil, keď bez potrebného doplnenia dokazovania nesprávne vec právne posúdil, čím porušil ústavné právo žalovaného v 2. rade.
8. K odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako zákonný a správny a priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. K odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade nepreukázal, že bol v rozhodnom čase riadne odvolaný z funkcie konateľa úpadcu a listiny, o ktoré opieral svoje tvrdenia v konaní nepredložil. Z osvedčovacej knihy Notárskeho úradu L.. P. X. z roku 2011 vyplýva osvedčenie podpisu žalovaného v 1. rade dňa 11.3.2011 na zmluve o prevode obchodného podielu a nie na zápisnici z valného zhromaždenia úpadcu, na ktorom mal byť žalovaný v 1. rade odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti. Žalovaný v 1. rade teda nepreukázal zbavenie sa svojej povinnosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne a včas. Žalovaný v 1. rade nepredložil súdu relevantný dôkaz, že bol odvolaný z funkcie konateľa, ale predložil súdu len overenú zápisnicu s tým, že kópia súhlasí s originálom. Ani odpis zápisnice neobsahuje doložku, že daný dokument bol vlastnoručne podpísaný žalovaným v 1. rade. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že dlhší čas je v zahraničí, a to od roku 2009 a že všetky daňové priznania po danom roku podpisoval žalovaný v 2. rade neobstojí. K odvolaniu žalovaného v 2. rade žalobca uviedol, že s tvrdením žalovaného, čo sa týka zrušenia konkurzu na majetok úpadcu, keďže tento nepostačuje ani na náklady konkurzu, sa žalobca nestotožňuje a uvádza, že je toho názoru, že správca je povinný podať žalobu na posledných konateľov spoločnosti, ak zistí, že si porušili svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobca v konaní preukázal, že obaja žalovaní si porušili svoje povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a tento návrh bol podaný veriteľom. Žalobca preukázal v návrhu, že úpadca mal viac ako dvoch veriteľov, ktorí mali pohľadávky voči úpadcovi 30 dní po lehote splatnosti.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania žalovaných v 1. a 2. rade boli podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 a § 356 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolania žalovaných sú nedôvodné.
10. Je nepochybné, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania vychádzal z dôkazov predložených žalovanými, a to najmä zo Zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 10.3.2011 a dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nepreukázal, že bol v rozhodnom čase riadne odvolaný z funkcie konateľa úpadcu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nepreukázanie odvolania z funkcie konateľa nemá za následok zbavenie zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne a včas.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na súde prvej inštancie bolo vytýčených v priebehu rokov 2017-2018 deväť pojednávaní, pričom ani na jedno pojednávanie sa nedostavil osobne tak žalovaný v 1. rade ako ani žalovaný v 2. rade, ale len ich právni zástupcovia. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že sám súd prvej inštancie zabezpečoval dôkaz o overení podpisu na Zápisnici z valného zhromaždenia konaného dňa 10.3.2011 ohľadne odvolania žalovaného v 1. rade z funkcie štatutárneho orgánu. Z overovacej knihy za rok 2011 Notárskeho úradu JUDr. P. X. vyplýva, že nebol nájdený žiaden záznam o overení podpisu na listine Zápisnica z valného zhromaždenia o odvolaní žalovaného v 1. rade (vyplýva len osvedčenie podpisu žalovaného v 1. rade na Zmluve o prevode obchodného podielu).
12. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v 1. rade mal dostatočný priestor od podania žaloby v roku 2015 až do vyhlásenia rozhodnutia v roku 2018 zabezpečiť dôkaz preukazujúci jeho odvolanie z funkcie štatutárneho orgánu na základe valného zhromaždenia zo dňa 10.3.2011 zákonným spôsobom.
13. Žalovaný v 1. rade v odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré mu bránili v predložení dôkazu, a to listiny - Zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 10.3.2011 o odvolaní z funkcie. Dôvody, ktoré uvádzal na súde prvej inštancie odvolací súd považoval za irelevantné. Na súde prvej inštancie predložil žalovaný v 1. rade len „koncept“ listiny - Zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 10.3.2011,
pričom tento nebol podpísaný a súd prvej inštancie ho považoval za nedostatočný a nepreukazujúci zbavenie sa jeho zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne a včas.
14. Pokiaľ žalovaný v 1. rade v odvolacom konaní predkladá podpísanú fotokópiu Zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 10.3.2011, odvolací súd už nemohol na túto prihliadať v súlade s ust. § 366 CSP.
15. Čo sa týka námietok žalovaného v 1. rade uvedených v odvolaní ohľadne doručovania výziev žalobcom žalovanému v 1. rade, k tomuto odvolací súd uvádza, že v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm.a/ CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručujú sa písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Žalovaný v 1. rade v rokoch 2014-2015 podľa výpisu z obchodného registra aj podľa Registra obyvateľov SR mal zapísanú adresu bydliska na ulici Sokolovská 178/8, Košice. Preto tvrdenie žalovaného v 1. rade uvedené v odvolaní ohľadne nedoručenia výziev žalobcom považoval odvolací súd za nedôvodné. Naviac toto tvrdenie považoval odvolací súd za tvrdenie bez právneho významu pri posudzovaní odvolania.
16. Ohľadne ďalšej námietky žalovaného v 1. rade, týkajúcej sa podávania daňových priznaní za rok 2009-2012 týkajúcej sa spoločnosti L.I.A.G., s.r.o., ktoré podpisoval ako konateľ a podával na príslušný Daňový úrad žalovaný v 2. rade, odvolací súd uvádza, že podľa výpisu z obchodného registra za uvedenú spoločnosť konali v mene spoločnosti samostatne tak žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade, ktorí boli v rozhodnom čase zapísaní ako štatutárni zástupcovia a ktorýkoľvek z nich mohol podať samostatne daňové priznanie. Preto ani na túto uvedenú námietku nemohol odvolací súd prihliadať, nakoľko podávaním daňového priznania žalovaným v 2. rade sa žalovaný v 1. rade nemôže zbaviť zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
17. K odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade, a to najmä uskutočneného pojednávania dňa 22.11.2018, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol v merite veci, odvolací súd opätovne uvádza, že vo veci ako už bolo vyššie uvedené bolo vytýčených deväť pojednávaní, na ktorých mal možnosť žalovaný v 2. rade predkladať dôkazy na svoju obranu. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhlásené na tomto pojednávaní nepovažoval za odňatie práva na spravodlivý proces.
18. Ďalšiu namietanú skutočnosť uvedenú v odvolaní žalovaným v 2. rade ohľadne návrhu na prerušenie konania v predmetnej veci na čas do rozhodnutia veci vedenej v konkurznom konaní na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 30K/37/2013, považoval odvolací súd taktiež za nedôvodnú. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že práve konkurzné konanie je závislé na výsledku konania o zaplatenie sankcie v prospech konkurznej podstaty.
19. K námietke žalovaného v 2. rade ohľadne úpravy petitu žaloby, odvolací súd uvádza, že žalobca podaním zo dňa 17.10.2016 (čl. 90 spisu) navrhol súdu spresnenie žalobného petitu, v zmysle ktorého súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného návrhu na pojednávaní konanom dňa 25.5.2018, pričom na uvedenom pojednávaní bol prítomný tak právny zástupca žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade.
20. Za rozporuplné považoval odvolací súd aj tvrdenie žalovaného v 1. rade, ktorý v odvolaní uviedol, že žalovaný v 2. rade podával za roky 2009 - 2012 daňové priznania, na príslušnom Daňovom úrade, pričom žalovaný v 2. rade v odvolaní uviedol, že nemal k dispozícií účtovné doklady úpadcu L.I.A.G., s.r.o., nakoľko tieto sa nachádzali u žalovaného v 1. rade, na ktorého nemal kontakt.
21. K odvolacím dôvodom žalovaného v 2. rade s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie sa správne a presvedčivo vysporiadal so skutkovým stavom a právnym posúdením veci, preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP) rešpektujúc ust. § 251 CSP, v zmysle ktorého je možné priznať len odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).