Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-38-2019.pdf
PDF · 96.23 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47967692 Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava - Nové Mesto právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, Bratislava proti žalovanému: I. V., nar. XX.XX.XXXX, F. X, D. X. L. o zaplatenie 809,44 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 506,58 Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 83,53 Eur od 12.04.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 105,14 Eur od 10.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 167,55 Eur od 10.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 69,17 Eur od 12.07.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 81,19 Eur od 10.08.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 302,86 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb vo výške 506,58 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 302,86 Eur a náhrady trov konania. 2. V žalobe uviedol, že pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní nadobudol od pôvodného veriteľa - Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 22.08.2018 a je vedené pod referenčným číslom 3056707901. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb dňa 14.12.2015 a 20.03.2015 v znení dodatkov z 14.12.2015 a 20.03.2015 a dohodli sa na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v dohode vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Na základe tohto vzťahu boli žalovanému poskytnuté právnym predchodcom služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil napriek opakovaným výzvam. Žalovanému boli vystavené nasledovné faktúry: Faktúra zo dňa 22.03.2016 uvedená pod VS 7602698811 vo výške 83,53 Eur s lehotou splatnosti 11.04.2016, Faktúra zo dňa 22.04.2016 uvedená pod VS 7603654616 vo výške 105,14 Eur s lehotou splatnosti 09.05.2016, Faktúra zo dňa 22.05.2016 uvedená pod VS 76046117334 vo výške 167,55 Eur s lehotou splatnosti 09.06.2016 Faktúra zo dňa 22.06.2016 uvedená pod VS 7605592717 vo výške 69,17 Eur s lehotou splatnosti 11.07.2016, Faktúra zo dňa 22.07.2016 uvedená pod VS 7606596881 vo výške 81,19 Eur s lehotou splatnosti 09.08.2016. Žalobca si teda v konaní uplatňuje nárok na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby vo výške 506,58
Eur a zmluvnú pokutu vo výške 302,86 Eur. Zároveň si uplatňuje nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5 % p. a. a nárok na náhradu trov konania. 3. Okresný súd v Banskej Bystrici v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 7Up/476/2019 dňa 10.05.2019, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní vec bola postúpená miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava III. 4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle § 10 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrh na pokračovanie v konaní zrušil a súd postúpil žalobu na tunajší súd. 5. Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba mu bola doručená v zmysle § 116 Civilného sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadril. 6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné. 7. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 8. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany. 9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, najmä faktúrami, podrobným mesačným výpisom, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, predžalobnou výzvou, zmluvou o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, prílohou k cenníku pre poskytovanie služieb, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 10. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmlúv o poskytovaní verejných služieb dňom 20.03.2015 a 14.12.2015. Predmetom týchto zmlúv bolo poskytnutie jednotlivých elektronických komunikačných služieb v rámci programu Happy M NAJ. Z kontextu zmluvy bol žalovaný povinný platiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté služby podľa zmlúv a cenníka. 11. Právny predchodca si svoju zmluvnú povinnosť voči žalovanému splnil a zabezpečil mu prístup k verejnej telefónnej sieti a možnosť užívať služby v zmysle obsahu zmluvy. Za poskytnuté služby vystavil žalovanému jednotlivé faktúry, pričom je zrejmé, že žalovaný sumu vyúčtovanú faktúrami neuhradil, a to ani po zaslaní predžalobnej výzvy. V tejto súvislosti súd dodáva, že žalovaný zostal v konaní nečinný a skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom nerozporoval. 12. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 04. 07. 2018, postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalovanému podaním zo dňa 22. 08. 2018. 13. Predžalobnou výzvou zo dňa 14.01.2019 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 966,36 Eur do 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy pod následkom vymáhania pohľadávky súdnou cestou. 14. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 16. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. 17. Podľa § 43 ods. 12 Zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 18. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 21. Podľa § 53 ods. 4, písm. s) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. 22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 23. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 24. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 25. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banke (hlavné refinančné operácie) k 27.02. 2016 bola vo výške 0,00 %. 29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Na právny vzťah založený Zmluvami o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať Zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V konaní bolo nesporné, že na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému služby mobilnej siete,
za ktoré však žalovaný riadne a včas nezaplatil sumy vyúčtované jednotlivými faktúrami. Keďže žalovaný nezaplatil ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po splatnosti, právnemu predchodcu žalobcu vzniklo právo na odstúpenie od predmetnej zmluvy, v dôsledku čoho žalovaný porušil záväzok viazanosti. Porušením záväzku viazanosti tak vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu aj právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 506,58 Eur. Súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta je dojednaná písomne, je určitá, nie je dojednaná neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia zmluvy a v žalobcom uplatnenej výške zároveň zohľadňuje dĺžku trvania zmluvného vzťahu. Keďže žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že by uhradil čo i len časť žalovanej sumy, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie neuhradených cien za poskytnuté služby mobilnej siete vo výške 506,58 Eur ako aj zmluvnej pokuty vo výške 302,86 Eur. 30. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške a v rozsahu, v akom boli uplatnené v žalobe. Žalovaný sa dostala s plnením svojho dlhu (v časti zaplatenia ceny za poskytované služby) do omeškania, a to dňom nasledujúcim po dátumoch splatnosti jednotlivých vystavených faktúr. Zároveň súd uvádza, že výška uplatneného úroku z omeškania je v vypočítaná v súlade so znením vyššie citovaných zákonných ustanovení. 31. Súd dodáva, že žalovaný bola v konaní nečinný, k žalobe sa nevyjadril. Je nutné zdôrazniť, že v civilnom sporovom konaní nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sporová strana, ktorá v prípade, že je v konaní nečinná, sama sebe znemožňuje predkladanie argumentov a tvrdení na svoju obranu. Súd v takomto prípade vychádzal preto zo skutkových tvrdení žalobcu a považoval ich za nesporné. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku, keď považoval žalobcu za plne dôvodnú. 33. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 38. Súd podľa § 257 CSP výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní. 39. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto dôvody neuviedol, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Je nutné zdôrazniť, že v civilnom sporovom konaní nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sporová strana, ktorá v prípade, že je v konaní nečinná, sama sebe znemožňuje predkladanie argumentov a tvrdení na svoju obranu. Súd v takomto prípade vychádzal preto zo skutkových tvrdení žalobcu a považoval ich za nesporné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.