Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/72/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 1454/2011, o vymoženie 336,73 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.10.2019, č.k. -25

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu (I. výrok) a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,33 EUR do 15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že poverením zo dňa 07.04.2011 poveril vykonaním exekúcie na základe vykonateľného výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným súdneho exekútora. Podaním zo dňa 25.10.2018 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd zo spisu predloženého súdnym exekútorom zistil, že súdny exekútor dlhodobo a pravidelne zisťoval majetok povinného ako aj iné možnosti vymoženia pohľadávky, avšak všetky s negatívnym výsledkom, pričom z predložených listín mal preukázané, že majetok povinného od začiatku exekúcie nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Po citovaní § 36 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. h), § 243b, § 243h ods. 1 a § 243m Exekučného poriadku konštatoval, že vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora v priebehu vykonanej exekúcie, ako aj vlastnej činnosti mal preukázané splnenie podmienok v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil.

3. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. , , , Exekučného poriadku a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 59,33 EUR podľa ust. , , , a vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne, resp. napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že má za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje za predčasné a citoval uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. . Poukázal

na to, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného, avšak bez akejkoľvek konkretizácie, aké úkony súdny exekútor vykonal a na základe výsledkov akých lustrácií dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Taktiež bol názoru, že exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. -33 a mal za to, že súd prvej inštancie nevychádzal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z aktuálnych výsledkov lustrácií, a teda súdnym exekútorom vykonané lustrácie nezodpovedajú času rozhodovania súdu prvej inštancie. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie súd prvej inštancie totiž vychádzal z lustrácií súdneho exekútora vykonaných pred októbrom 2018, keďže podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bol súdu doručený dňa 25.10.2018. Oprávnený ďalej namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a bol názoru, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd rozhodol o zastavení exekúcie. Podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie vymáhanej pohľadávky bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na záver uviedol, že vymáhaná pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia alebo samoplatitelia. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

6. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd ako súd odvolací ( účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa .

8. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

14. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 24.03.2011, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je Výkaz nedoplatkov č. 1110003422 zo dňa 17.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.03.2011. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 07.04.2011 poverenie na vykonanie exekúcie.

15. Súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 25.10.2018 podnet na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok.

16. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

17. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

18. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

19. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

20. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie dostatočným spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len zjednodušene skonštatoval, že zo spisu predloženého súdnym exekútorom zistil, že súdny exekútor dlhodobo a pravidelne zisťoval majetok povinného ako aj iné možnosti vymoženia pohľadávky, avšak všetky s negatívnym výsledkom, pričom z predložených listín mal preukázané, že majetok povinného od začiatku exekúcie nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. V odôvodnení uznesenia sa však nenachádza ani zmienka o tom, na základe akých skutočností či dôkazov súd takto rozhodol, či sa zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného a či súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení dôkazov a následné právne

závery. V rozpore so zásadou danou v ust. v spojení s súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne a iba sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v podnete súdneho exekútora formulovanými všeobecne a všeobecným konštatovaním o obsahu exekútorského spisu. Dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu, preto nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

21. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. , ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR ).

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

23. Z dôvodu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil ako nepreskúmateľné v zmysle ust. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

24. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude náležite preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, náležite preskúmať majetkové pomery povinného, zhodnotiť listinné dôkazy, doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy o stave exekučného konania, pričom záver o nemajetnosti povinného ako dôvodu, pre ktorý súd exekúciu zastaví, bude možné urobiť až na základe zistení, že nejestvuje žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného v predmetnej exekúcii.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).