Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Pc-9-2020.pdf
PDF · 73.78 KB
Case nature
Area
Subarea
22Pc/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci navrhovateľa: W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, XXX XX R.Ý. S., vo veci zrušenia výživného na plnoletú dcéru: R. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. W. XXX, XXX XX R. S., takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa W. C., nar. XX. XX. XXXX k plnoletej dcére R. C., nar. XX. XX. XXXX, a to počnúc dňom 01. 07. 2020.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3P/67/2010 zo dňa 18. 10. 2010.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným okresnému súdu dňa 01. 07. 2020 sa navrhovateľ W. C. domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére R. C., naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3P/67/2010 zo dňa 18. 10. 2010, a to odo dňa podania návrhu na začatie konania. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3P/67/2010 zo dňa 18. 10. 2010, mu bolo uložené prispievať na dcéru R. C. sumou 70,- eur mesačne. Podľa tvrdení navrhovateľa, R. C. ukončila vysokoškolské štúdium a je zamestnaná, preto odpadol dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti.
X. R. C. vo vyjadrení k podanému návrhu uviedla, že vysokoškolské štúdium ukončila dňa 05. 06. 2020 a od 06. 06. 2020 je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Od 26. 06. 2020 pracuje len na dohodu o vykonaní práce.
3. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil skutkový stav nasledovne.
4. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom sp. zn. 3P/67/2010 zo dňa 18. 10. 2010, zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 3P/36/2005-15 zo dňa 15. 06. 2005, v časti určenia výživného na maloletú R. C., nar. XX. XX. XXXX tak, že počnúc od 01. 09. 2010 je otec maloletej, W. C., povinný prispievať na výživu zvýšeným výživným, a to čiastkou 70,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiac vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. Zároveň bolo rozhodnuté o zameškanom výživnom a o trovách konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 11. 2010 a vykonateľnosť dňa 16. 11. 2010 v časti bežného výživného a dňa 19. 11. 2010 v časti prvej splátky zameškaného výživného.
5. Na pojednávaní dňa 27. 08. 2020 R. C. vyslovila súhlas so zrušením výživného, pričom uviedla, že je evidovaná na úrade práce a pracovala len na dohodu o vykonaní práce. Od 01. 09. 2020 bude pracovať na polovičný úväzok.
6. Teleológia ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a pod.), v akých majetkových pomeroch bude žiť; pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.
7. Prax súdov v súvislosti so zánikom (zrušením) výživného vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažovala za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Dieťa totiž môže získať ukončením jedného štúdia predpoklady na výkon povolania. Je však nepochybné, že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Treba brať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, diaľkové štúdium, rekvalifikáciu, nadstavbu, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie. Pri hodnotení otázky prípravy na budúce povolanie je nutné skúmať aj prípadné zavinené a bezdôvodné prerušenie štúdia, ktoré sa tak nadmerne predlžuje; tento stav nemôže ísť na ťarchu povinného rodiča, ktorý by tak vynakladal prostriedky v neobmedzenom čase len z dôvodu pasívneho prístupu dieťaťa k svojej budúcnosti.
8. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o zrušení výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku. Vzhľadom na to, že konanie vo veci výživného na plnoleté osoby je návrhovým konaním, je súd, pokiaľ ide o vymedzenie momentu, od ktorého sa výživné zrušuje, viazaný procesným prejavom navrhovateľa (§ 155 CMP).
9. S ohľadom na obsah podaného návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, ako aj na základe prejavu R. C., ktorá vyslovila súhlas so zrušením výživného, bolo dôvodné rozhodnúť vo veci tak, že sa vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči jeho dcére zrušuje. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trvá v zmysle ustanovení Zákona o rodine len do doby, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Keďže je zrejmé, že R. C. už nespĺňa podmienky na poskytovanie výživného od jej otca (ukončila vysokoškolské štúdium), bolo rozhodnuté spôsobom vyjadreným vo výroku tohto rozsudku.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.