Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Ps-14-2019.pdf
PDF · 109.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3Ps/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci navrhovateľa: I. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. č. XXX, t. č. bytom P. XXX, XXX XX Z., M. S., právne zastúpená: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony I. U., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom R. č. XXX, v tomto konaní zastúpená procesným opatrovníkom Obcou Vavrečka, IČO: 003 149 51, za účasti Okresnej prokuratúry Námestovo, takto
rozhodol:
I. Súd o b m e d z u j e spôsobilosť na právne úkony I. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX v rozsahu, že menovaná nie je spôsobilá:
- v rozhodovaní o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
- v rozhodovaní o prijatí do ústavnej zdravotnej starostlivosti
- v rozhodovaní o prijatí do zariadenia sociálnej starostlivosti
- v nakladaní s akýmikoľvek finančnými prostriedkami
- v nakladaní s hnuteľným a nehnuteľným majetkom akéhokoľvek rozsahu
- v uzatváraní zmlúv, dohôd a záväzkov
- v zastupovaní pred úradmi
- v preberaní poštových zásielok
- a v preberaní dôchodku
II. Súd u s t a n o v u j e I. U., nar. XX.XX.XXXX, ako osobe, ktorej spôsobilosť bola obmedzená opatrovníka v osobe I. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX.
III. Súd v y m e d z u j e rozsah práv a povinností opatrovníkovi I. U., nar. XX.XX.XXXX tak, že táto je povinná a oprávnená za I. U., nar. XX.XX.XXXX vykonávať všetky právne úkony na ktoré nie je I. U. spôsobilá, najmä ju zastupovať a spravovať' jej majetok v bežných veciach. Na nakladanie s majetkom nesvojprávneho nad rámec bežných vecí je potrebné schválenie súdu.
IV. Opatrovník j e p o v i n n ý podávať súdu pravidelne správy dvakrát do roka, a to vždy k 30. 6. a 31.12. príslušného roka o nakladaní s majetkom nesvojprávneho.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
VI. Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.8.2020 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jej matky I. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, a to v nasledovnom rozsahu: o rozhodovanie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
umiestnení a držaní v zdravotníckych zariadeniach, rozhodovanie o poskytovaní sociálnych služieb alebo pomoci, doručovanie alebo preberanie písomnosti, právne úkony vo vzťahu k orgánom verejnej správy a verejnej moci, preberanie dôchodku, sociálnych a zdravotných dávok, nakladanie s finančnou hotovosťou prevyšujúcou sumu 20 eur jednorazovo, nakladanie s finančnou hotovosťou prevyšujúcou v úhrne za mesiac sumu 100 eur, právne úkony majetkovoprávnej povahy, uzatváranie kúpnych zmlúv, spotrebiteľských zmlúv, zmlúv o pôžičke, zmlúv o dielo, darovacích zmlúv a akýchkoľvek iných zmlúv majetkovoprávnej povahy a nakladanie s majetkom v jej výlučnom vlastníctve alebo podielovom spoluvlastníctve, pričom za opatrovníka pre vyššie menovanú navrhovala ustanoviť samú seba.
2. Návrh odôvodňovala tým, že jej matke bola dňa 12.03.2018 na neurologickom vyšetrení v Poliklinike v F., ktoré vykonal E.. E. S., diagnostikovaná Alzheimerová choroba. Sprevádzajúcimi príznakmi choroby boli bolesti hlavy a problém s orientáciou v priestore a čase, čomu nasvedčujú aj závery lekárskej správy. Jej matka absolvovala ďalšie lekárske vyšetrenie na Neurologickej klinike Univerzitnej nemocnice v T., ktoré trvalo od 16.04.2018 do 20.04.2018. Pri vyšetrení sama uviedla, že jej „nefunguje pamäť". Vyšetrením bolo zistené, že má objektívne známky demencie s prevahou v novopamäti a je dezorientovaná v čase. V rámci vyšetrenia bol vykonaný Folsteiov test kognitívnych funkcií s výsledkom dvadsiatich bodov. Počet bodov zodpovedal kognitívnej poruche stredného stupňa. Následne s ňou navrhovateľka pravidelne absolvovala lekárske vyšetrenia a kontroly zdravotného stavu. Dňa 23.01.2019 absolvovala aj neurologické vyšetrenie v Poliklinike v F.. Na vyšetrení bol vykonaný Folsteiov test kognitívnych funkcií. Podľa výsledku tohto testu je zrejmé, že zdravotný a psychický stav matky navrhovateľky sa postupne zhoršuje. Výsledky testu preukazujú postupnú degradáciu psychického stavu, pretože bodové ohodnotenie dosiahlo hranicu 12 bodov. Takýto nízky počet bodov hraničí s ťažkou kognitívnou poruchou. Na základe zhoršujúceho sa zdravotného a psychického stavu sa navrhovateľka spolu s jej súrodencami rozhodli pre zabezpečenie špecializovanej zdravotnej starostlivosti, ktorá je prioritne zameraná na liečbu Alzheimerovej choroby. Keďže takéto zariadenie na území Slovenskej republiky nie je zriadené, bolo nevyhnutné vyhľadať špecializované zdravotnícke zariadenie mimo územia Slovenskej republiky. Navrhovateľka spolu s jej súrodencami zabezpečili hospitalizáciu svojej matky v zariadení J. J. P., ktoré sa nachádza v blízkosti bydliska brata navrhovateľky. W. J. J. P. zabezpečuje starostlivosť o osoby s Alzheimerovou chorobou, demenciou a zníženou sebestačnosťou. Jej matka trpí závažnou duševnou chorobou, a to ťažkou Alzheimerovou demenciou. Ide o trvalý stav, ktorý nie je ovplyvniteľný liečbou do takej miery, aby došlo k jeho zlepšeniu. Táto duševná choroba má trvalý charakter s nepriaznivou prognózou v zmysle ďalšieho zhoršenia duševného stavu. Dementný syndróm sa prejavuje významným postihnutím pamäti, nie je schopná si zapamätať nové poznatky a z minulých udalostí ma zachované len fragmenty. Má tendenciu utekať z neznámych priestorov a vyžaduje si zvýšenú starostlivosť a dohľad. Rovnako je potrebné zabezpečovať starostlivosť o jej každodenné potreby, ktoré si nedokáže sama zabezpečiť bez pomoci tretej osoby. Jej nepriaznivý zdravotný stav si vyžaduje medikamentóznu liečbu, pričom si sama nedokáže stanoviť správnu dávku a čas užívania medikamentov, čo je zapríčinené dezorientáciou v čase. Je dezorientovaná časom, svojou osobou, miestom aj situáciou. U matky navrhovateľky prevládajú závažné kognitívne poruchy s postihnutím v oblasti plánovania a domyslenia sociálnych dôsledkov jednotlivých aktivít. Táto duševná porucha má za následok obmedzenú schopnosť prejavu vôle v oblasti spoločenských vzťahov, právnych vzťahov a rovnako aj majetkových vzťahov. Uvedené vyplýva aj z lekárskej správy zo dňa 02.07.2019. Navrhovateľka v obave o zdravotný stav svojej matky a za účelom zabezpečenia čo najlepšej zdravotnej starostlivosti, ktorá zabráni rýchlemu zhoršeniu zdravotného stavu a čo možno najlepšej ochrany jej majetku, práv a oprávnených záujmov, ktoré nie je schopná vzhľadom na svoju diagnózu realizovať žiada súd o obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony a žiada súd, aby bola ustanovená za jej opatrovníka, nakoľko je jej dcérou, najlepšie pozná jej zdravotný stav, potreby, záujmy a zvyky.
3. V danom konaní vzhľadom ku skutočnosti, že v jeho priebehu malo dôjsť k sporu medzi súrodencami súd ustanovil za kolízneho opatrovníka p. I. U. obec R., a to Uznesením č.k. 3Ps/14/2019-76 zo dňa 7.2.2020 ktorá by bola schopná podať súdu objektívne informácie o osobách v danom konaní a zároveň by bola schopná objektívne zastupovať p. U..
4. V ďalšom, nakoľko predmetom konania v danom prípade bolo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vyššie menovanej p. I. U., ktorý návrh podala blízka osoba, a teda jej dcéra ako navrhovateľka, súd vykonal znalecké dokazovanie ohľadne zistenia duševného stavu menovanej posudzovanej osoby, kde v konaní vypočul znalkyňu MUDr. Janu Bullovú, ktorá vypracovala znalecký posudok pod č.
98/2020. Zároveň vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 27.8.2020, a to v neprítomnosti okresného prokurátora, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní.
5. Na pojednávaní dňa 27.8.2020 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že trvajú na návrhu, tak ako bol podaný súdu a to vzhľadom na chorobu, ktorá bola matke navrhovateľky diagnostikovaná a ktorá nie je prechodného pôvodu a u ktorej nie je ani predpoklad zlepšenia zdravotného stavu. Matka navrhovateľky nie je schopná sa sama o seba postarať, pričom v súvislosti s jej stavom, aby sa tento spomalil, je potrebné o ňu vykonávať riadnu starostlivosť ako aj precvičovať jej kognitívne schopnosti. V súčasnosti sa o matku navrhovateľky stará A. S., ktorá je priateľkou pána E. U., čo je brat navrhovateľky, avšak majú za to, že starostlivosť o ňu nie je vykonávaná dostatočným spôsobom. V dome býva často krát ponechávaná sama, zamknutá, v dome sa často krát pohybujú cudzie osoby, pričom zároveň je zamedzované ostatným rodinným príslušníkom návštevách u matky. Navrhovateľka predtým ako začala pracovať v Českej republike, sa sama starala o svoju matku, absolvovala s ňou aj potrebné lekárske vyšetrenia a teda jej motív nie je finančný, ale ten, aby jej matka mala zabezpečený riadny život a potrebnú starostlivosť. Rovnako majú pochybnosti, a namietali aj v tomto konaní, že sťažnosť, ktorá bola adresovaná súdu, bola vypracovaná matkou navrhovateľky, pretože ako vyplýva zo znaleckého posudku, táto nie je schopná porozumieť obsahu daného konania a ani vypracovaniu takéhoto podania.
6. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu, o matku sa starala, vlastne vďaka nej zistili, že má matka Alzheimerovu chorobu. Ona má 29 rokov. Doma už nebýva približne asi dva roky. Predtým vždy trávila čas doma s mamou, pretože bratia boli odcestovaní po prácach. Vlastne aj keď zomrel otec, tak sa vrátila, odišla z práce, ostala pri nej doma a zamestnala sa v F., aby bola pri nej. Na mame bolo vidieť príznaky choroby už tak 5 rokov dozadu, bolo na nej vidieť, že už zabúda. Keď ju chcela dostať niekde k lekárovi, tak ona jej proste nechcela ísť. Potom sa stála nejaká nehoda, keď si porezala prst a museli ísť k obvodnej lekárke, tak jej dala rovno urobiť testy, aby zistili, čo s ňou je, pretože fakt zabúdala. Následne na to jej zistili, že má Alzheimerovu chorobu, potom ona zažiadala o výstup v práci, lebo sa chcela o ňu starať. Lenže medzičasom si brat prepísal dom na seba, keďže matke bola diagnostikovaná táto choroba. Dom bol predtým napísaný na matku. Polovica domu bola zdedená na súrodencov, ale oni to matke podpísali s tým, aby to bolo ako celok, vlastne že keď to niekto zdedí, aby sa to zdedilo ako celok, aby s tým neboli zbytočne papierovačky. Takže ten dom si prepísal na seba bez vedomia súrodencov, brali to teda tak, že v poriadku, ale nech sa o mamu teda postará. Ona vtedy stále v dome ešte bývala, o matku sa starala, chodila s ňou k lekárom. Potom sa stalo to, že si priviedol pani S. s tým, že sa ona bude o matku starať, ale stále s matkou lekárov navštevovala len ona, čo môže potvrdiť aj jej teta, ktorá robí v Bratislave. Snažili sa jej pomôcť ako sa len dá. Lenže keď tam prišla pani S., tak sa začali diať hrozné veci aj brat sa strašne zmenil, popíjal, večer robil doma neskutočný bordel. Stalo sa raz to, že prišiel domov opitý, začal robiť hluk, potom sa mama strhla, začal púšťať hudbu úplne nahlas. Matka už spala, strhla sa, prosila ho, aby tú hudbu stíšil, na čo ju poslal úplne hnusnými slovami preč. Tak to začala riešiť ja, mali potyčku. Vtedy ju aj vyhodil z domu. Ona sa potom odsťahovala do F., ale s matkou stále navštevovala lekárov. Mama nemala žiadne peniaze, asi jej ich očividne brali, nevie. Nevedela jej to už dakedy zdôvodniť, proste povedala, že treba dávať do domu, takže jej to všetko musela platiť takisto ona, aj veci, oblečenie. Nekúpili jej v podstate nič, teda základne potreby, ktoré potrebovala - spodné prádlo, čokoľvek, toto všetko musela kupovať ona. Keď s ňou navštevovala špecialistov v Bratislave, tak isto cesty, musela platiť ona, proste sa to nedalo utiahnuť. Takže následne na to odišla do Českej republiky, kde sa zamestnala u brata, aby si aj ja v podstate mohla zabezpečiť svoj život, nejaké svoje bývanie a všetko okolo toho. Má 6 súrodencov, 6 bratov. Jeden je ten, ktorý býva v dome s matkou, ostatní sú: R., S., H., A., I. a E.. Všetci títo 5 bratia bývajú inde nie s matkou, ale vo R. a jeden brat žije v Čechách spolu s ňou. Uvažovali nad tým, ako matke najlepšie pomôcť, aby ju udržali v tom stave v akom je, čo najdlhšie. S tými ľuďmi proste treba pracovať, takže si zvoli tú možnosť, žeby mama navštevovala centrum, kde by sa s ňou fakt pracovalo a následne by trávila čas s nimi, buď v jej domácnosti alebo v bratovej. S bratom je tak dohodnutá, u neho aj pracuje. Takže sú dohodnutí, žeby končila o nejakej druhej a mohla by som ísť za matkou každý deň, aby sa necítila nejaká opustená. Chceli by ju umiestniť do zariadenia niekde v Čechách blízko nich. Tiež zvolili túto možnosť hlavne kvôli tomu, že matka sa časom dostane do takého stavu, že prestane sama prehĺtať, prestane dýchať a ona ako bežný človek jej nebude môcť zabezpečiť takú opateru. Všetci ostatní súrodenci majú veľmi dobré vzťahy. Čo sa týka brata E., ktorý býva s matkou, on si stále zastáva svojej priateľky, neuvedomuje si proste situáciu, furt si tvrdí svoje. Ona sa s ním snažila rozprávať, aby pre matku vytvorili čo najlepšie podmienky, ale za žiadnu cenu ju nechce pustiť a ona ako aj ostatní súrodenci sú toho názoru, že je to len vďaka tým financiám, pretože matkine peniaze nevideli,
ale nepamätá ako dlho. Matka poberá dôchodok niečo vyše 500 Eur asi. Ale na tej matke proste nevidia, žeby boli tie peniaze nejak venované jej, matka nemá zuby absolútne už trištvrte roka, nikto jej problém nerieši, má gynekologické problémy, nikto to nerieši. Matku navštevuje tak ako sa dá- raz za mesiac, raz za dva mesiace. Matku ešte navštevujú jej ďalší synovia a súrodenci matky, ale nemôžu sa tam dostať, pretože je vždycky zamknuté, matka je doma zamknutá stále. Zrovna včera, keď sme tam my boli, my sme tam za ňou prišli, vzali sme ju na prechádzku, stretli sme niekoľko susedov tu v okolí, mamu nikto z nich nevidel aj pol roka vôbec vonku. Ona by chcela byť ustanovená ako opatrovníčka pre matku.
7. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, čo sa týka týchto konkrétnych veci ako navrhovateľka hovorila, tak o tom nie je tak celkom v obraze. Určite však vie, že je chorá. Nevidel ju dlho na ceste už asi 3 mesiace dozadu. Jednoznačne súhlasí so znaleckým posudkom aj s pozbavením.
8. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že pani I. U., rod. U. vyšetrovala tento rok 15. júna v E. v psychiatrickej ambulancii. Dostavila sa tam v doprovode spomínanej pani S.. Pri samotnom vyšetrení bola potom prítomná už len skúmaná osoba. Keď tu počúva ohľadne čoho sa rieši rodinná situácia, tak len tak na doplnenie uvedie, že keď zbierala anamnestické informácie v závere vyšetrenia, tak evidentne jej poskytla pani S. diametrálne odlišné informácie o tom ako funguje pani U. v tom zmysle, že je orientovaná, dokáže sa o seba postarať a v podstate mala takú snahu hovoriť o tom aká je sebestačná, čo keď jej teda povedala, že to nie je možné pri takomto ochorení vôbec, keďže toto ochorenie bolo potvrdené nie len mojim vyšetrením, ale v podstate už v roku 2017, o čom sú záznamy v zdravotnej dokumentácii. Je tam veľmi vážne postihnutie aj preukázané, tak potom trošku zmenila tie informácie, ktoré poskytla. To len tak na okraj, aby trošku k tejto situácii povedala. V rámci toho dementného syndrómu u pani I. U. je prítomná viacpočetná porucha kognitívnych funkcií, teda hlavne ohľadom poruchy pozornosti, pamäti, myslenia, intelektu. Je ťažko porušená kritickosť, úsudok, logické, abstraktné myslenie, výrazne sú narušené jej riadiace schopnosti, jedná sa o schopnosť plánovať, organizovať, rozhodovať a uvedomovať si následky svojho konania. Sú u nej narušené schopnosti sociálneho fungovania aj zručnosti denného žitia, je znížená sebestačnosť, je tam už odkázanosť na pomoc a aj dohľad druhej osoby. Daný stav je trvalý, nie je ovplyvniteľný liečbou do takej miery, aby došlo k zlepšeniu jej stavu. Do budúcna možno očakávať vzhľadom na prehlbovanie kognitívneho deficitu a jeho negatívny dopad na ostatné psychické oblasti dotknutej osoby skôr ako nepriaznivú prognózu. Z pohľadu ako psychiatrov, nedokážu liečiť dementný syndróm, ale pokiaľ je zabezpečená adekvátna zdravotná starostlivosť, sociálna starostlivosť je možné zabezpečiť vcelku dobré kvalitné prežívanie človeka s takouto diagnózou aj 10 rokov. Preto je veľmi nevyhnutná tá dobrá zdravotná starostlivosť a zasa naráža na to, čo tu dnes bolo povedané, že je veľmi dôležitý tréning kognitívnych schopností a to naozaj dokážu len ľudia, ktorí sú v takejto oblasti vzdelávaní, ktorí to vedia. Toto laici nedokážu spraviť. Tam nestačí len lieková liečba, ktorá sa podáva, sú to antidementíva, alebo dajme tomu antialzheimetiká, ktoré tak všeobecne označujeme, ale práve ten tréning, ktorý robia psychoterapeuti, ktorí robia sociálni pracovníci. Nemusí tam byť ešte nejaké veľmi vážne dajme tomu v zmysle nejakých tých iných zdravotných, čo sa týka nejakej mobility, kŕmenia a tak ďalej, ale tu hrozí oveľa väčšie riziko zablúdiť napríklad, nesmie ostať sama v byte, to je už človek, ktorý musí byť neustále pod dohľadom a zas samozrejme, že potrebuje pokoj, potrebuje intenzívne venovanie, ktoré je 24 hodinové, to zase má takú potrebu to dopovedať. Z hľadiska toho, čo som aj uviedla, tak ja odporúčať obmedzenie v tom maximálnom možnom rozsahu dotknutej osoby, aj z toho hľadiska, aby nejakým spôsobom prípade nebola zneužitá okolím, je veľmi ľahko manipulovateľná, ovplyvniteľná a neuvedomuje si absolútne následky svojho konania, teda toho čo robí. Určite nie je schopná napísať žiadny list. Podpísať sa dokáže, ja som skúšala písmo, ale samozrejme už aj na tom písme vidno zmeny, ale zoštylizovať vety, súvetia v žiadnom prípade nie.
9. Svedkyňa E. U. vo výpovedi uviedla, že pani I. U., rod. U. pozná. Ona je jej svokra, na začiatku ju navštevovali, no keď to bolo ešte také normálne, ale teraz už nie posledný rok-dva. Manžel keď je doma, keď príde z práce, tak áno, chodievajú ju spolu navštevovať, ale ona sama tam nechodí, bojí sa tam proste teraz ísť, pretože je to tam také katastrofálne. Vo vzťahu k pani S. si myslí, že sa jej svokra bojí. Má z nej strach, pretože hocikedy ju, keď ju stretli počas prechádzky s deťmi, volali, aby išla s nimi, ale ona keď ju videla tak nie. Nechcela už ísť s nimi, pričom oni bývajú od nich cez potok, tak 2-3 domy. Tiež uviedla, že v tej domácnosti sa žiadne zvieratá okrem psa nechovajú, ako aj že tam býva pohyb osôb, bolo tam skoro každý deň iné auto. Chodí tam dosť cudzích ľudí.
10. Svedkyňa A. S. vo svojej výpovedi uviedla, že pani U., rod. U. pozná. Stará sa o ňu a opatruje ju. Má na ňu vybavený opatrovateľský príspevok vo výške 412 Eur. Dáva jej lieky, spraví jej raňajky, zoberie ju na prechádzku, na dvor, podľa toho aké je počasie, chodia po návštevách k jej rodičom, nikam inde. Ona je vyučená kaderníčka, má stredoškolské vzdelanie, pričom nikdy nepracovala s osobami, ktoré sú zdravotné postihnuté. Momentálne je aj na materskej, čaká dieťa, momentálne je v piatom mesiaci, zdravotné problémy nemá. Toto je jej druhé dieťa. Prvé dieťa bude mať 10 rokov, tiež býva s nimi vo R.. Nechce už byť opatrovateľkou pani I. U., nakoľko otehotnela a nebude zvládať sa o ňu postarať. Nechce ani poberať opatrovateľský príspevok. Tvrdila, že s pani I. U. navštevuje lekárov, a to neurológa každé 3 mesiace. Chodí k nemu osobne aj s pani U., tiež s ňou navštevuje obvodného lekára a tak keď treba, keď je chorá alebo tak. Vtedy keď pani U. odviezla sanitka, vtedy prespala dva dni. Na to volala obvodnej lekárke a tá jej kázala zavolať sanitku, tak ju zavolala. Proste prišla na ňu únava, mala teplotu. Jej priateľ chodí každé tri týždne domov z práce na 10 dní. Počas týchto troch týždňov sa stará o pani U. sama. Zvieratá nechovajú až asi pol roka. K zdravotnému stavu menovanej uviedla, že táto proste zabúda, nepamätá si, trepe z cesty. Starostlivosť vie aká by mala o ňu byť, veď ju kúpe, všetko ako že s ňou robí ona. Podľa nej sa stará o ňu, tak ako by sa o ňu starali v ústave. Precvičuje s ňou schopnosti čítania, písanie, nakoľko im na neurológii dali taký test, tak ten si s ňou opakuje.
11. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné poţívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
12. Podľa § 239 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového procesu (ďalej len „CMP“) ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
13. Podľa § 248 ods. 1, 2 CMP (1) Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. (2) Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
14. Podľa § 251 ods. 1 CMP trovy dôkazov platí štát.
15. Súd vykonaným dokazovaním, a to po výsluchu strán konania, po výsluchu svedkov, ako aj po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku č. 98/2020 vypracovaného v danej veci znalcom MUDr. Janou Bullovou, psychiatričkou, ako aj po výsluchu tohto znalca mal za preukázané, že I. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, nie je schopná pre duševné ochorenie robiť právne úkony, keďže táto trpí závažnou, forenzne významnou duševnou poruchou v podobe dementného syndrómu Alzheimerovej choroby, čo sa u nej prejavuje dezorientáciou časom miestom, a situáciou, kde u menovanej je prítomná viacpočetná porucha kognitívnych funkcií, teda hlavne ohľadom poruchy pozornosti, pamäti, myslenia, intelektu. Je u nej ťažko porušená kritickosť, úsudok, logické, abstraktné myslenie, výrazne sú narušené jej riadiace schopnosti, jedná sa o schopnosť plánovať, organizovať, rozhodovať a uvedomovať si následky svojho konania. Sú u nej narušené schopnosti sociálneho fungovania aj zručnosti denného žitia, je znížená sebestačnosť. Uvedený stav u menovanej je trvalý a do budúcna je možné očakávať u nej nepriaznivú, zhoršujúcu sa prognózu vzhľadom na prehlbovanie kognitívneho deficitu. Menovaná na podklade vyššie uvedenej choroby nie je schopná zaobstarávať si veci bežnej potreby a nie je schopná ani postarať sa o svoje osobné veci. Práve vzhľadom na existujúcu duševnú poruchu posudzovanej osoby, ktorá porucha nie je len prechodná a je liečbou neovplyvniteľná, a ktorej existencia bola preukázaná znaleckým posudkom MUDr. Bullovej súd obmedzil posudzovanej osobe spôsobilosť na právne úkony tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
16. Za opatrovníčku opatrovankyni súd ustanovil jej dcéru, ktorá sa o matku má záujem starať, túto starostlivosť vykonávala aj v minulosti, najlepšie pozná jej potreby, pričom táto s ustanovením za opatrovníčku súhlasila.
17. Ak aj v priebehu konania bol súdu doručené podanie zo dňa 23.10.2020 (čl. 52) podpísané posudzovanou osobou p. I. U., v ktorom podaní mala táto navrhovať za kolízneho opatrovníka p. A. S. (inak vyššie uvedenú svedkyňu) a za opatrovníka E. U. (svojho syna s ktorým momentálne žije v spoločnej domácnosti) súd po vykonanom znaleckom dokazovaní, ako aj po výsluchu znalkyne a
samotnej svedkyne p. S. dospel k záveru, že posudzovaná osoba p. I. U. vzhľadom k svojej duševnej poruche, ak aj bola schopná uvedené podanie podpísať, nemohla byť schopná toto koncipovať v takom znení ako bolo toto súdu doručené. Už aj vzhľadom k uvedenému súd nemal dôveru ako k osobe budúceho opatrovníka u navrhovanej osoby p. E. U., ktorého súd v konaní síce predvolal ako svedka, no tento sa pojednávania nezúčastnil, čo odôvodňoval tým, že bude pracovne odcestovaný ( čl. 115). Ak aj tento ako svedok požiadal o náhradný termín výsluchu, súd po vypočutí vyššie uvedených svedkov ako aj kolízneho opatrovníka a navrhovateľky mal za to, že výsluch tohto svedka v ďalšom nie je potrebný a preto od jeho výsluchu upustil.
18. Súdom ustanovená opatrovníčka robí za opatrovankyňu všetky úkony v rozsahu vymedzeného obmedzenia. Súd tiež určil, že opatrovníčka je povinná dvakrát ročne predkladať správu o hospodárení s majetkom.
19. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov v zmysle § 52 CMP a nasl. nemá nárok na náhradu trov konania.
20. O trovách dôkazov, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania ohľadne zisťovania duševného stavu posudzovanej, súd rozhodol podľa § 251 ods. 1 CMP, a teda že trovy dôkazov platí štát.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Námestovo.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).