Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-71-2019.pdf
PDF · 154.09 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, proti žalovanému AGROHONT DUDINCE, a. s., so sídlom Dudince, Viničná 404, IČO: 36 000 469, zastúpenému JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, o zaplatenie 6.938,33 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/138/2016 - 202 zo dňa 09. 10. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej tiež „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.938,33 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň okresný súd vyslovil, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 10.6.2016 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 3.412,20 € z dôvodu výplaty nemocenského poistenia vo výške 3.412,20 Eur poškodenému J.. V. M. za obdobie od 22.12.2014 do 10.12.2015 v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Žalobca vychádzal z protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-6-65-2.2/P-JO02-15 zo dňa 27.2.2015, kde príčinou pracovného úrazu poškodeného bolo porušenie príslušných ustanovení zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení zo strany žalovaného. S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Výzvou č. 3/2016 zo dňa 15.1.2016 vyzval žalobca žalovaného na dobrovoľnú úhradu sumy vyplatenej poškodenému vo forme nemocenského v pôvodne žalovanej výške. Žalovaný reagoval podaním zo dňa 22.1.2016 a neuznal právo sociálnej poisťovni na náhradu škody. V priebehu konania žalobca rozšíril uplatnené právo aj na dávku dôchodkového poistenia vyplateného poškodenému J.. V. M. vo forme invalidného dôchodku za obdobie od 11.12.2015 do 11.2.2018 vo výške 3.526,13 Eur. Spolu tak požadoval žalobca podľa zákona o sociálnom poistení náhradu škody vo výške 6.938,33 €.
3. Súd prvej inštancie žalobe v pôvodnom znení v plnom rozsahu vyhovel a dňa 14.6.2016 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor. V odpore žalovaný namietal nepreukázanie vzniku škody na vlastnom majetku s tým, že ustanovenie § 157 Zákona o sociálnom poistení upravuje hospodárenie sociálnej poisťovne. Žalovaný mal za to, že žalobca
nepreukázalo vznik škody na svojom majetku, čo je základným predpokladom odôvodnenosti žalobného nároku. V priebehu konania okrem iného žalovaný namietal výšku škody aj neunesenie dôkazného bremena v tom, že sa žalovaný ako zamestnávateľ sa mal dopustiť zavineného protiprávneho konania. Poukázal na to, že ak žalobca odvodzuje svoj nárok od rozhodnutí Inšpektorátu práce, tieto rozhodnutia boli napadnuté opravnými prostriedkami a následne bolo konanie zastavené.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 238 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení.
5. Konštatoval, že podanou žalobou žalobca žiadal priznať zaplatenie sumy 6.938,33 € titulom vyplatenia náhrady škody. Nárok na náhradu škody uplatňoval žalobca s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 6 a ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Jednalo sa o škodu, ktorá sociálnej poisťovni - žalobcovi vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania. V úvode námietok žalovaný namietal výšku samotnej škody s tým, že poukazoval na ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka ohľadom toho čo treba rozumieť pod škodou s tým, že sa má jednať o majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody na vlastnom majetku s poukazom na ustanovenie zákona o sociálnom poistením. S týmto tvrdením žalovaného sa prvostupňový súd nestotožnil a uviedol, že samostatný nárok na náhradu škody v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. To znamená, že samotná škoda, ktorú má na mysli toto zákonné ustanovenie je škoda, ktorá vznikla výplatou dávok. To, že poškodenému J.. M. boli vyplatené dávky nemocenského a dávky dôchodkového poistenia vo forme invalidného dôchodku v konaní preukázané bolo a zo strany žalovaného následne už spochybňované nebolo. Nárok bol uplatňovaný jednak titulom vyplateného nemocenského poistenia sociálnou poisťovňou poškodenému J.. V. M. a to vo výške 3.412,30 € za obdobie od 22.12.2014 do 10.12.2015, ako aj výplatou dávky dôchodkového poistenia vo forme invalidného dôchodku v sume 3.526,13 € za obdobie od 11.12.2015 do 11.2.2018. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd prvej inštancie mal za to, že výška uplatňovaného nároku na náhradu škody sporná v konaní nebola, nakoľko samotná škoda je definovaná výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v priebehu konania poukazoval na svoju obranu, že nenesie zodpovednosť za vznik samotnej škody vzhľadom k tomu, že sa na štatutárneho zástupcu žalovaného hľadí ako na nevinného, nakoľko platí prezumpcia neviny a že zo strany zamestnanca, ktorý utrpel úraz došlo k excesu, v dôsledku ktorého si zavinil tento úraz sám. Z tohto dôvodu nie je možné konštatovať protiprávnosť konania u žalovaného. Navyše mal za to, že tu neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by konštatovalo takéto konanie žalovaného, nakoľko samotný protokol o vykonaní kontroly Inšpektorátom práce nie je rozhodnutím. Rovnako neexistuje ani rozhodnutie súdu ohľadom toho, že sa má jednať o pracovný úraz. Ani s týmito tvrdeniami súd nebol stotožnený a nepovažoval ich za právne relevantné.
7. Prvostupňový súd uzavrel, že sa jedná o pracovný úraz, ktorý ako pracovný úraz označil samotný žalovaný. Žalovaný v zastúpení predsedom predstavenstva mal možnosť sa vyjadriť a oboznámiť s protokolom o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu s tým, že tento protokol bol podpisovaný štatutárnym zástupcom žalovaného 27.2.2015 kedy mu bol aj doručený. To znamená, že tu bol odstup niekoľkých týždňov od vzniku pracovného úrazu. Už v rámci tohto protokolu štatutárny zástupca žalovaného uviedol: „Nemám námietky“. V rámci protokolu bolo konštatované, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným úrazom a že samotný poškodený nenesie žiadne dôsledky, resp. že neboli zistené žiadne nedostatky zo strany poškodeného. Naopak zo strany zamestnávateľa - žalovaného boli zistené nedostatky, ktoré boli v protokole v časti G., bod I., písm. b/ v bodoch 1. a 2. rozpísané. V časti II. iné nedostatky, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou opätovne pri poškodenom neboli zistené nedostatky, naopak zo strany zamestnávateľa boli vytknuté ďalšie nedostatky a to v bodoch 3. - 9.. Voči týmto sa žalovaný žiadnym spôsobom nebránil, tieto nenamietal a rovnako postupoval aj v prípade komunikácie so žalobcom v čase, keď oznamoval poistnú udalosť, ako aj v čase, keď doručoval v súlade so žiadosťou pobočky ohľadom žiadosti poškodeného o priznanie úrazovej renty dňa 9.12.2015 profesiogram recepčného. Pri všetkých týchto dokumentoch sa vyjadroval o pracovnom úraze, nenamietal a nespochybňoval záver, že by sa nemalo jednať o pracovný úraz a práve žalovaný mieru zodpovednosti za pracovný úraz na jeho strane uviedol v oznámení
v rozsahu 100%. Prvýkrát namietol mieru zodpovednosti a zavinenia zamestnávateľa v písomnom podaní adresovanom Inšpektorátu práce Banská Bystrica až dňa 4.5.2015, kde konštatoval, že sa jedná o biokrb, ktorého návod a informácie ohľadom obsluhy a bezpečnostných predpisov sú uvedené na rôznych internetových stránkach. Neobstojí potom tvrdenie, že po pracovnom úraze, ktorý utrpel poškodený J.. V. M. nevedel čo robí, resp. postupoval, mal postupovať podľa nesprávnych pokynov bezpečnostného technika v tom čase pracujúceho u žalovaného. Nie je možné ani hovoriť o chybe tak ako na to poukazoval vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 9.10.2018, nakoľko opakovane niekoľkokrát a aj s časovým odstupom niekoľkých mesiacov nemal námietky k záverom šetrenia inšpektorátu bezpečnosti práce, ako aj netvrdil, že sa jedná o spoluzavinenie alebo výlučné zavinenie samotného poškodeného. Preto tieto námietky prvostupňový súd nebral do úvahy a mal za to, že miera zodpovednosti za pracovný úraz tak ako to konštatoval žalovaný vo svojich podaniach a tak ako to vyplýva z protokolu Inšpektorátu bezpečnosti práce o vyšetrení príčin zo dňa 27.2.2015 bola preukázaná a správna. Súd prvej inštancie mal za to, že sa jedná v danej veci o pracovný úraz, ako aj samotný žalovaný potvrdil, že sa jedná o pracovný úraz a zodpovednosť a miera zodpovednosti za tento pracovný úraz v rozsahu 100% je na samotnom žalovanom. To, že sa jedná o pracovný úraz nespochybnil ani samotný žalovaný, ktorý tieto skutočnosti oznámil sociálnej poisťovni. Preto nebol dôvod zo strany sociálnej poisťovne odkázať poškodeného na podanie žaloby o určení miery zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz, resp. odkázať poškodeného na podanie žaloby ohľadom toho, či sa v danej veci jedná o pracovný úraz alebo nie. Postup sociálnej poisťovni vyplýva jednoznačne zo správania sa a vyjadrení, ako aj konštatovaní žalovaného, ktorý niekoľkokrát v písomných podaniach adresovaných sociálnej poisťovni, t.j. žalobcovi uviedol, že ide o pracovný úraz, za ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť práve zamestnávateľ. Navyše predmetom konania je už plnenie v zmysle ustanovenia § 238 Zákona o sociálnom poistení a nie skúmanie spoluzavinenia zo strany poškodeného. Preto ani návrh na doplnenie dokazovania v zmysle požiadavky žalovaného na znalecké dokazovanie zo strany súdu nebol akceptovaný, nakoľko s predmetom sporu nesúvisí a takéto dokazovanie by bolo pre predmet sporu nehospodárne a neekonomické.
8. K poukazu žalovaného na rozhodnutie v trestnom konaní, v rámci ktorého bola sociálna poisťovňa - žalobca odkázaný so svojim nárokom na civilné konanie, súd prvej inštancie uviedol, že je zrejmé, že v rámci trestného konania súd nerozhodoval o náhrade škody, to znamená, že sa nejedná o prekážku veci rozsúdenej (zrejme z dôvodu pochybností boli poškodení vrátane žalobcu odkázaní na civilný proces, kde si majú svoje nároky uplatňovať). Navyše táto škoda bola uplatnená v rámci trestného konania voči fyzickej osobe a to predsedovi predstavenstva a štatutárnemu zástupcovi žalovaného, kdež to subjekty v rámci civilného procesu v tomto konaní sú nie totožné a tu si sociálna poisťovňa uplatňuje nárok na náhradu škody voči právnickej osobe (nie totožný subjekt s trestným konaním) v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení. V žiadnom prípade nie je možné hovoriť o prekážke veci začatej, resp. rozhodnutej tak ako to má na mysli ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku, nakoľko sa vo veci právoplatne nerozhodlo a ani o konanie v zmysle ustanovenia § 159 CSP, teda o prekážku začatého konania tzv. litispendencie.
9. Pokiaľ žalovaný namietal, že v danej veci nie je právoplatne rozhodnuté správnym orgánom, súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 194 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Pokiaľ by o takejto otázke bolo rozhodnuté, súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že aj napriek tomu, že nebolo o nejakej otázke rozhodnuté, nič nebráni súdu posúdiť túto otázku sám. Navyše v danej veci je potrebné zdôrazniť, že tu došlo k zastaveniu konania o uložení pokuty za správny delikt z dôvodu uplynutia zákonnej prekluzívnej lehoty. Protokol o zistených nedostatkoch bol platný a aj keď nemal náležitosti rozhodnutia tak ako to žalovaný namieta, s poukazom na ustanovenie § 194 ods. 1 a 2, súd môže posúdiť sám aj otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci s tým, že tak ako je vyššie konštatované samotný žalovaný nenamietal závery protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 27.2.2015. Závery zistené Inšpektorátom bezpečnosti práce boli zo strany žalovaného odobrené, odsúhlasené bez pripomienok a riadne podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného. To znamená, že ako také boli zo strany žalovaného v plnom rozsahu akceptované. Pokiaľ sa žalovaný v priebehu konania bránil nevydaním rozhodnutia, resp. zastavením správneho konania, k tomu prvostupňový súd zdôraznil, že správne konanie následne prebiehalo a viedlo sa len ohľadom určenia výšky pokuty za porušenie právnych predpisov, v dôsledku ktorých došlo ku škode na zdraví u poškodeného J.. M.a.
10. Z týchto dôvodov prvostupňový súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu považoval za dôvodnú a vyhovel jej. Postupoval tak v súlade s ustanoveniami § 238 ods. 1 a ods. 6 Zákona o sociálnom poistení kedy si podľa tohto zákona uplatnil žalobca nárok na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávok poškodenému J.. M..
11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Konštatoval, že v konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu prináleží nárok na náhradu trov konania. Žalobca si však v konaní žiadne trovy neuplatňoval, nakoľko mu nevznikli, preto prvostupňový súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (ďalej tiež „odvolateľ“), domáhajúc sa zrušenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
13. Odvolateľ podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tiež z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa Okresný súd vo Zvolene nemal vôbec vo veci konať a mal rozhodnúť o zastavení konania, pretože takýto nárok z tohto titulu už bol raz uplatnený a v inom konaní súd o tomto nároku ako takom rozhodoval. Okresný súd na ňu neprihliadol a konštatoval, že sa nejedná o totožný nárok, pretože táto suma nebola uplatnená voči tomuto istému subjektu. Odvolateľ namietal, že začaté konanie bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr, čo v tomto prípade bolo konanie voči právnickej osobe AGROHONT DUDINCE a.s.. Odvolateľ tiež v podanom odvolaní namietal, že nárok Sociálnej poisťovne bol odôvodnení od ustanovenia § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého má Sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, pričom v tomto zmysle jediným dôkazom, o ktorý sa opiera takáto žaloba bol protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-6-65-2.2/P-J02-15 zo dňa 27.02.2015, kde podľa tohto protokolu malo byť príčinou úrazu poškodeného J.. V.a M.a porušenie príslušných ustanovení zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení zo strany spoločnosti AGROHONT DUDINCE a.s.. Sociálna poisťovňa opomenula skutočnosť, že rozhodnutím Národného inšpektorátu práce Košice č. OPS/BEZ/2015/4218 zo dňa 16.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2018 bolo konanie zastavené a teda neexistuje žiadne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o tom, že by spoločnosť žalobcu bola sankcionovaná za porušenie povinnosti v súvislosti s úrazom poškodeného J.. V.a M.a. Samotný protokol, ktorý bol spísaný bezprostredne po úraze nie je rozhodnutím v merite veci a slúži len ako podklad pre začatie správneho konania a následne uloženie sankcií v prípade zistenia nedostatkov. Aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý zrušil pôvodné rozhodnutie Národného inšpektorátu práce v Košiciach konštatoval, že tento protokol bol neúplný a bolo treba tento protokol doplniť, aby bolo jednoznačne preukázané, či zo strany poškodeného išlo o výkon závislej práce a nebolo preukázané, či takéto úkony, pri ktorých došlo k požiaru a poškodeniu zdravia J.. M.a vykonával na základe pokynov zamestnávateľa a táto skutočnosť nebola preukázaná, či poškodený zamestnanec v čase a mieste, na ktorom nastala udalosť majúca za následok poškodenie jeho zdravia konal na základe pokynov zamestnávateľa. Národný inšpektorát práce proti takémuto rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici nepodal opravný prostriedok a ani v ďalšom konaní takéto skutočnosti preukázané neboli a vzhľadom k plynutiu času došlo k zastaveniu konania. Zo strany Okresného súdu Zvolen, ako súdu prvej inštancie, bolo predčasné a špekulatívne konštatovanie, že bezpochyby sa malo jednať o pracovný úraz a zavinenie zamestnávateľa. Okresný súd vo Zvolene nevypočul vo veci ako svedka J.. M.a a nenariadil ani znalecké dokazovanie, ako by bol od samého začiatku presvedčený, že vec je zrejmá v tom, že sa jednalo o pracovný úraz a porušenie povinnosti zamestnávateľa a úplnú zodpovednosť zamestnávateľa za takýto úraz. Odvolateľ pokladá rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny, nezákonný a jednostranný, kde súd nerešpektoval zásady hodnotenia dôkazov, ktoré vyhodnotil výlučne v neprospech žalovanej strany, nevykonal potrebné dokazovanie na také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali akceptovanie uplatneného nároku, prekročil svoje kompetencie a hranice týkajúce sa vyhodnotenia skutkového stavu, ktorým mal byť súd viazaný. Odvolateľ tiež poukázal na to, že vo vzťahu, ak by malo byť aplikované ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, tak takáto skutočnosť
hoci bola namietaná, tak sa s touto okolnosťou súd prvej inštancie nezaoberal a neriešil danú situáciu, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu pomerne. Regresný nárok uplatnený v tomto konaní má povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k občianskemu zákonníku o náhrade škody s tým, že predčasnosť rozhodnutia v tomto smere odvolateľ vidí aj v tom, že súd konštatoval protiprávne konanie a zavinenie žalovaného, ale vlastne sám riešil otázku, ktorá už bola vyriešená a uzurpoval si právo rozhodovať nad rámec žalobného návrhu, či došlo alebo nedošlo k zavinenému protiprávnemu konaniu a akým spôsobom a v tomto smere je zrejmé, že takýto rozsudok je v tomto smere nepreskúmateľný. Bolo by možné rozhodnúť zákonným spôsobom o nároku Sociálnej poisťovne, ale muselo by byť konštatované a ozrejmené, či v tomto prípade sa jedná o pracovný úraz alebo úraz, ktorý sa stal na pracovisku, kde bol J.. M. zamestnaný ako nočný recepčný na recepcii penziónu a nemal dôvod pohybovať sa vo wellness, ktoré sa nachádza v podzemí, akým spôsobom sa tam dostal, čo tam robil a ako došlo k vzniku požiaru a úrazu, keďže J.. M. bol účastník školenia o bezpečnosti ochrany a zdravia pri práci a podľa vyjadrenia príslušníka požiarneho zboru k požiaru došlo tak, že sa vznietili pary vychádzajúce z nádoby s horľavinou, ktorú poškodený nechal otvorenú pri biokrbe a tým došlo k nasýteniu takýchto pár. Súd nesprávne aplikoval ust. § 193 CSP, pretože opakovane poukázal na závery zistené inšpektorátom práce a vyporiadaval sa len s predmetným protokolom, pričom s vyriešením takejto prejudiciálnej otázky sa mal súd vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia a nebol v podstate ničím viazaný, keďže neexistovalo žiadne objektivizované rozhodnutie, ku ktorému by mal súd prihliadať. Teda súd vyriešil bez ďalšieho otázku či ide alebo nejde o pracovný úraz, aká je zodpovednosť spoločnosti za tento úraz a takisto, že došlo k porušeniu povinnosti spoločnosti, pričom takéto otázky nemohol súd objektívne vyriešiť bez vykonania dôkazov, resp. bez znaleckého dokazovania, a preto závery súdu o porušení povinností našej spoločnosti vo vzťahu k tomuto úrazu sú ničím nepodložené, predčasné a s vyjadrením subjektívneho postoja zákonnej sudkyne k predmetnému prípadu.
14. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Konštatovanie okresného súdu, že sa jednalo o pracovný úraz nie je predčasné a špekulatívne, ako tvrdí žalovaný v podanom odvolaní. To, že ide v danom prípade o pracovný úraz, oznámil sociálnej poisťovni žalovaný. Ak žalovaný v tomto konaní tvrdí, že „v prvom štádiu skúmania úrazu nemal zamestnávateľ potrebné informácie...“, nie je žalobcovi zrejmé prečo v čase, keď údajne zistil nové skutočnosti, tieto neoznámil sociálnej poisťovni. V tomto prípade platí ust. § 237 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný ako zamestnávateľ nepostupoval podľa § 196 Zákonníka práce, ak teraz tvrdí, že poškodený „nemal dôvod pohybovať sa vo wellness, akým spôsobom sa tam dostal, čo tam robil a ako došlo k vzniku požiaru a úrazu...“. V danom spore nemožno tvrdiť, že ide o nesprávne právne posúdenie veci. Za nesprávne právne posúdenie veci sa považuje nesprávna aplikácia hmotného práva na zistený skutkový stav, alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie. Zistený skutkový stav umožnil právny záver, ku ktorému súd dospel.
15. Na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu reagoval žalovaný odvolacou replikou, v ktorej zopakoval, že nie je možné z toho istého dôvodu a v tej istej výške si dvakrát uplatniť nárok na súde voči rôznym subjektom, kde je potom riešená otázka pasívnej legitimácie, pretože sa nejedná o tzv. nerozlučné spoločenstvo a nemôže byť zaviazaný zaplatiť tú istú pohľadávku aj J.. Q. V. a spoločnosť AGROHONT Dudince, a. s., pretože výsledkom dvoch exekučných titulov by potom bolo, že takáto pohľadávka, ktorú žalovaný neuznáva, by mohla byť vymáhaná v dvoch rôznych exekučných konaniach. Znova tiež zopakoval, že otázka zavineného protiprávneho konania nevyplýva zo žiadneho rozhodnutia orgánu, ktorým by bol súd viazaný, a bez znaleckého dokazovania nie je možné určiť, či konanie žalovaného bolo protiprávne a takéto úvahy sa neopierajú o žiadnu relevantnú skutočnosť, ale sú výsledkom len subjektívneho názoru žalobcu, ktorý takéto skutočnosti tvrdí. Žalobca si nesprávne vysvetlil tú skutočnosť, že si zamieňa rozhodnutie inšpektorátu práce a protokol, kde jednoznačne vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí uviedol, že inšpektorát práce je povinný doplniť šetrenie o vzniku a príčinách úrazu zamestnanca na pracovisku, avšak inšpektorát práce to neurobil, vo veci znova rozhodol a následne inšpektorát práce takéto konanie zastavil.
16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec na pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvostupňový súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil.
19. Na pojednávaní konanom dňa 27. 08. 2020 odvolací súd zopakoval a doplnil dokazovanie prečítal záznam o registrovanom pracovnom úraze tak, ako je žurnalizovaný na č. l. 20 súdneho spisu, oboznámil podstatný obsah podania označeného ako „Predloženie dokladov - vaša spisová značka 253-27/2015- ZV“ tak, ako je žurnalizované na č. l. 114 súdneho spisu, oboznámil podstatný obsah oznámenia o poistnej udalosti tak, ako je žurnalizovaný na č. l. 115 súdneho spisu, oboznámil podstatný obsah záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni dňa 23. 12. 2014 tak, ako je žurnalizované na č. l. 116 súdneho spisu. Oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu Inšpektorátu bezpečnosti práce Banská Bystrica, podstatný obsah protokolu č. IBB -6- 65-2.2/P-J02-15 zo dňa 27. 02. 2015 tak, ako je žurnalizovaný na č. l. 2 spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, pracovnú zmluvu uzavretú medzi zamestnávateľom AGROHONT DUDINCE družstvo a zamestnancom J.. V.om M.om tak, ako je žurnalizovaná na č. l. 5 a nasledujúcich spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, evidenciu dochádzky za mesiac november 2014 tak, ako je žurnalizovaná na č. l. 6 spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica. Oboznámil podstatný obsah zápisnice o podaní informácie zo dňa 29. 01. 2015 tak, ako je žurnalizovaná v spise Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktorá zápisnica bola spísaná s J.. V.om M.om. Oboznámil podstatný obsah zápisnice o podaní informácie zo dňa 11. 02. 2015 spísanej s R. V., ktorá je súčasťou spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, podstatný obsah zápisnice o podaní informácie zo dňa 04. 02. 2015 spísanej s V. K. tak, ako je žurnalizovaná na č. l. 9. Z druhej časti spisu Inšpektorátu práce, Banská Bystrica, oboznámil podstatný obsah zápisnice o výsluchu svedka poškodeného J.. V.a M.a zo dňa 04. 08. 2015, ktorá tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, podstatný obsah zápisnice o výpovedi svedka J.. R. R. zo dňa 04. 08. 2015, ktorá tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, zápisnicu o výpovedi svedka J.. R. R. zo dňa 10. 03. 2016 tak, ako je súčasťou spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, podstatný obsah zápisnice o výpovedi svedka XX. B. zo dňa 24. 08. 2015 tak, ako tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica. Odvolací súd tiež oboznámil sa podstatný obsah zápisnice o výsluchu svedka P. B. zo dňa 11. 04. 2016 tak, ako tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica. Prečítal podstatný obsah zápisnice o výpovedi svedka P. H. zo dňa 13. 05. 2016 tak, ako tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, podstatný obsah zápisnice o výpovedi svedka M. M. zo dňa 13. 05. 2016 tak, ako ho tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica. Oboznámil podstatný obsah zápisnice o výpovedi svedka F. M. zo dňa 13. 05. 2016 tak, ako tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica.
20. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktorý bol sociálnej poisťovni doručený dňa 23. 12. 2014 vyplýva, že J.. V. M. vykonával ako druh práce, pri ktorej zamestnanec utrpel úraz - pracovník vo wellnesse a bazéne.
21. Z podania, ktoré adresoval žalovaný Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen a bolo doručené sociálnej poisťovni 09. 12. 2015, označené ako „Predloženie dokladov - vaša značka: 253-27/2015-ZV“, vyplýva, že profesiogram recepčného zahŕňa okrem iného 10 % ostatná činnosť - zastupovanie vo wellness (kúrenie do krbových kachieľ v oddychovni, zmývanie podlahy, kontrola vody v bazéne, spúšťanie sauny, vypúšťanie vody z bazénov), polievanie kvetín v hale, odnesenie dokladov do kancelárie riaditeľky na popis, prípadne iné nepredvídateľné činnosti podľa pokynov nadriadeného.
22. Z oznámenia o poistnej udalosti, ktoré bolo sociálnej poisťovni doručené dňa 18. 12. 2014 vyplýva, že pracovné zaradenie poškodeného v čase pracovného úrazu bolo „pracovník vo wellnesse a bazéne“.
23. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktorý bol sociálnej poisťovni doručený dňa 23. 12. 2014 vyplýva, že J.. V. M. vykonával druh práce, pri ktorej zamestnanec utrpel úraz - pracovník vo wellnesse a bazéne.
24. Z pripojeného spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica odvolací súd zistil, že tento obsahuje protokol č. IBV-6-65-2.2/P-J02-15 zo dňa 27. 12. 2015. Z tohto protokolu odvolací súd zistil, že bol spísaný o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) v náväznosti
na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmení neskorších predpisov. Pod bodom G zistené nedostatky je v protokole uvedené, že I. V príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany poškodeného neboli zistené nedostatky. Zo strany zamestnávateľa bolo zistené, že zamestnávateľ nezabezpečil oboznámenie a informovanie zamestnanca J.. V.a M.a o spôsobe používania biokrbu na bioalkohol, v súvislosti s obsluhou ktorého s stal dňa 12. 12. 2014 v Penzióne u Mlynárky pracovný úraz J.. V.a M.a, čo je porušením § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že zamestnávateľ nezabezpečil osvetlenie pracoviska - relaxačnej miestnosti v Penzióne u Mlynárky, na ktorom sa nachádza biokrb na bioalkohol a na ktorom sa stal dňa 12. 12. 2014 o 18.50 hod. pracovný úraz J.. V.a M.a, umelým osvetlením potrebným pri obsluhe biokrbu, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 4 a bod 8.1 prílohy č. NV č. 391/2006 Z. z. Pod bodom II. iné nedostatky, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou je uvedené, že zo strany poškodené neboli zistené nedostatky. Zo strany zamestnávateľa boli zistené nedostatky. Kontrolovanému subjekty boli uložené povinnosti, a to prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a odstránenie nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
25. Súčasťou spisu Inšpektorátu bezpečnosti práce je aj pracovná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi zamestnávateľom AGROHONT Dudince, družstvo a J.. V.om M.om ako zamestnancom. Ako druh práce bol dohodnutý recepčný. Podľa bodu I. druh práce, ods. 1.3 konkrétny popis pracovných činností, ktoré sa zamestnanec zaväzuje vykonávať, je vymedzený v pracovnej náplni, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Súčasťou tejto pracovnej zmluvy je aj pracovná náplň - pracovník recepcie (recepčný), kde sú uvedené hlavne povinnosti pracovníka recepcie, kde pod posledným bodom je uvedené „podľa potrieb vykonáva aj ďalšie práce v hoteli.“
26. Z evidencie dochádzky J.. V.a M.a za mesiac november 2014, ktorá je súčasťou spisu Inšpektorátu bezpečnosti práce Banská Bystrica, vyplýva, že dňa 5. novembra 2014 J.. V. M. vykonával prácu od 8.00 hod. do 20.00 hod. vo wellnesse, dňa 16. novembra 2014 vykonával v čase od 17.00 hod. do 22.00 hod. prácu vo wellnesse. 17. novembra 2014 vykonával v čase od 13.00 hod. do 22.00 hod. prácu vo wellnesse a taktiež dňa 26. novembra 2014 v čase od 8.00 hod. do 20.00 hod. vykonával prácu vo wellnesse.
27. Zo zápisnice o podaní informácie spísanej Inšpektorátom práce Bratislava dňa 29. 01. 2015 s J.. V.om M.om okrem iného vyplýva, že dňa 12. 12. 2014 nastúpil na zastupovanie vo wellnesse približne o 8.00 hod. Celý deň prebiehal normálne - deň je rozdelený na dva turnusy wellnessov. Prvý od 16.00 hod do 18.00 hod prebehol v poriadku. Druhý turnus trvá od 19.00 hod do 21.00 hod. Pred 19.00 hod. si pripravoval krb na bioalkohol. Keďže krb bol ešte nahriaty z prvého turnusu, po naliatí bioalkoholu do plechových nádob krbu, došlo k samovznieteniu. V ľavej ruke držal plastovú nádobu so zvyšným bioalkoholom, ktorá sa vznietila od krbu. Túto nádobu nafúklo a v ruke mu ju roztrhlo a oblialo bioalkoholom. Začal horieť. Bežal do neďalekého bazéna, a zároveň kričal na kolegu „pomoc“. Na otázku, ako často vykonával túto činnosť (zapaľovanie krbu), či to robil bežne, alebo to bol ojedinelý úkon, J.. M. uviedol, že túto činnosť vykonával približne dva mesiace 10 až 15-krát v rámci zastupovania zapaľoval biokrb.
28. Zo zápisnice o podaní informácie spísanej Inšpektorátom práce Banská Bystrica dňa 11. 02. 2015 s pani R. V. odvolací súd zistil, že pani V. mala pracovné zaradenie pracovník wellnessu. Uviedla, že čo sa týka používania biokrbu, nikto ju neoboznámil s obsluhou, mala skúsenosti s obsluhou biokrbu z vlastnej domácnosti. Uviedla tiež, že zamestnávateľ okrem gumených rukavíc a dvoch párov gumených čižiem neposkytuje žiadne osobné ochranné pracovné pomôcky. Asi týždeň po pracovnom úraze V.a M.a im dali na prečítanie „bezpečnostné predpisy pri zaobchádzaní s biokrbmi“ ktoré sú teraz prílohou prevádzkového poriadku wellness a toto zaškolenie podpísala.
29. Zo zápisnice o poskytnutí informácií spísanej Inšpektorátom práce Banská Bystrica dňa 04. 02. 2015 s pánom V. K., okrem iného vyplýva, že pán V. M. začal zastupovať ako pracovník wellnessu od začiatku cca. októbra 2014, keď zastupoval práceneschopnú kolegyňu R. V.. Jej zastupovanie si pán K. a pán M. vzájomne delili. Vyšlo im to do mesiaca 5 - 6 dní.
30. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného J.. V.a M.a zo dňa 04. 08. 2015, ktorá tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, okrem iného vyplýva, že asi mesiac pred úrazom J.. V. M. ponúkla J.. R. R., ktorá v tom čase bola vedúcou prevádzka, či by si nechcel privyrobiť, čo sa týka nadčasov. Povedala mu, že by bola práca vo wellness centre v penzióne. Mal sa starať okrem iného o krb na bioalkohol. To znamená, že ho mal dopĺňať palivom, keď sa minie a zapaľovať ho. O manipulácii s ním nebol informovaný. Prácu s ním mu neprikazovala a ani nezakazovala.
31. Zo zápisnice o výpovedi svedka J.. R. Lipnickej zo dňa 04. 08. 2015, ktorá tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, okrem iného vyplýva, že do konca roka bola zamestnaná ako recepčná a od 01. 01. 2015 bola zmluvne preradená na funkciu prevádzkarky. Na otázku, či vyslala J.. M. na prácu do wellness, uviedla, že to nie je pravda, lebo oficiálne v tom čase bola recepčná a nemala takúto kompetenciu zadeľovať zamestnancov na výkon zamestnania. Z ďalšej zápisnice o výpovedi svedka J.. R. R. zo dňa 10. 03. 2016, tak, ako je súčasťou spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, vyplýva, že J.. R. bola od januára 2015 už papierovo ako prevádzkarka, ale predtým nie. V tom čase robila prevádzkarku bez písomného poverenia na nasledovné činnosti: agendu, objednávania tovaru, normovanie, nahadzovanie údajov do počítača a vyhadzovanie z počítača, toto mala na starosti. Na otázku, od kedy a dokedy vykonávala funkciu prevádzkarky bez písomného vymenovania, odpovedať nevedela. Či do vymenovania do funkcie prevádzkarky vykonávala funkciu prevádzkarky, uviedla, že v celom rozsahu nie. O čo konkrétne malo ísť, uviedla, že myslí tým okrem zaraďovanie zamestnancov na pracovné pozície, nerobila výkazy, pracovný čas. K úrazu J.. M.a, ktorý sa stal 12. 12. 2014 uviedla, že v tento deň vypadla zo zamestnania kolegyňa V., ktorá bola PN, na čo ona volala pánovi J.. V.ovi s tým, aby vedela zabezpečiť niekoho na prevádzku wellnessu. Keď on uviedol, že mu je jedno, kto na tú prevádzku pôjde. Zo strany J.. M.a bola oslovená, že on pôjde na túto prevádzku, nakoľko si chcel zarobiť, chcel mať nejaké odmeny. Už v minulosti pred týmto úrazom chodil opakovane zabezpečovať chod wellness centra.
32. Zo zápisnice o výpovedi svedka P. B. zo dňa 24. 08. 2015, tak ako tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica vyplýva, že pani P. B. pracovala v spoločnosti AGROHONT Dudince, akciová spoločnosť, ako recepčná. Uviedla, že oficiálne mal na starosti prevádzku penziónu J.. V. ako štatutár. Nikto nebol ako prevádzkar alebo riaditeľ na zmluve v tom čase. Na otázku, či J.. M. mal skúsenosti s prácou s biokrbom, uviedla, že vie, že tam nebol prvýkrát a že pred úrazom sa pri krbe striedali viacerí zamestnanci, ktorí pracovali na wellness, vrátane J.. M.a. Na ďalšiu otázku, či bola ona, prípadne niektorý z kolegov, odborne spôsobilí na prácu vo wellnesse alebo na prácu s biokrbom, uviedla, že ona určite nie a pokiaľ vie, tak nikto z kolegov nemal odbornú spôsobilosť na prácu s krbom. Na prácu vo wellness bola spôsobilá len R. V.. Uviedla tiež, že na začiatku, keď začala v penzióne pracovať, tak ich J.. V. požiadal, aby ako recepční zapínali sauny v neprítomnosti odborne spôsobilého wellness pracovníka, resp. aby si túto prácu rozdelili medzi seba. Na záver výsluchu okrem iného uviedla, že J.. V. žiadal R. V., a to približne týždeň po predmetnom úraze, aby mu so spätným dátumom podpísala poučenie pre prácu s bioalkoholom a biokrbom. Dátum na tomto dokumente bol z roku 2010. Tento dokument je podvrh. Pri jeho podpise ona nebola prítomná. Dokument jej prikázal vytlačiť z počítača J.. V.. R. V. tento dokument podpísala. Ona si myslí, že sa J.. V. chcel svojím konaním vyhnúť zodpovednosti za úraz J.. M.a.
33. Zo zápisnice o výsluchu svedka P. B. zo dňa 11. 04. 2016, tak ako tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, okrem iného vyplýva, že svedkyňa P. B. uviedla na otázku vyšetrovateľa, či vie uviesť, čo konkrétne J.. M. v uvedený deň úrazu robil, teda čo robil vo wellness, svedkyňa uviedla, že nevie, kto ho poveril a v ten deň bol vo wellness, chcel si privyrobiť. Tam každý robil všetko, nikto sa nezaujímal o zastúpenie chýbajúcich zamestnancov. Na otázku vyšetrovateľky, či bola bežná prax v Penzióne u mlynárky takéto zastupovanie, svedkyňa P. B. uviedla, že áno.
34. Z obsahu zápisnice o výpovedi svedka P. H. zo dňa 13. 05. 2016 tak, ako je žurnalizovaná v spise Inšpektorátu práce Banská Bystrica vyplýva, že na otázku vyšetrovateľa, či sa svedkyňa vie vyjadriť, kto v roku 2014 vykonával funkciu prevádzkarky v Penzióne u mlynárky, svedkyňa uviedla, že to bola J.. R. R. a zástupkyňa bola J.. P. B.. Či patrilo do kompetencie p. R. v prípade vypadnutia zamestnanca, napr. na prevádzke wellness zabezpečiť jeho zastupovanie, svedkyňa uviedla, že prevádzkarky to všetko samé riešili. Na ďalšiu otázku vyšetrovateľky, ako sa v neprítomnosti J.. V.a rozdeľovali zmeny zamestnancov v Penzióne u mlynárky svedkyňa uviedla, že všetko bolo v kompetencii prevádzkarok, teda R. a zastupujúcej prevádzkarky B..
35. Z podstatného obsahu zápisnice o výpovedi svedka M. M. zo dňa 13. 05. 2016 tak, ako tvorí súčasť spisu Inšpektorátu práce Banská Bystrica, okrem iného vyplýva, že na otázku vyšetrovateľky, čo v deň úrazu robil J.. M. vo wellnesse, svedkyňa uviedla, že J.. M. v ten deň si išiel do wellness centra privyrobiť, nakoľko vypadla p. V., ktorá tam robila a p. R. J.. M.a požiadala, či je ochotný ju ísť zastúpiť. On s tým súhlasil, lebo mu to vyhovovalo, že si vedel privyrobiť, tak tam išiel.
36. Zo zápisnice o výpovedi svedka F. M. zo dňa 13. 05. 2016 tak, ako je žurnalizovaná v spise Inšpektorátu práce Banská Bystrica, okrem iného vyplýva, že svedkyňa na otázku, kto bol prevádzkarom v Penzióne u Mlynárky uviedla, že p. R. a p. B.. Na otázku, kto rozhodoval o zastupovaní zamestnancov v rámci Penziónu u mlynárky, či ony, svedkyňa uviedla, že áno. Na otázku, kto robil plán služieb vo wellnesse, svedkyňa uviedla, že p. R..
37. Ani pod zopakovanom a doplnenom dokazovaní odvolací súd nedospel k inému záveru ako súd prvej inštancie, teda len k tomu, že nárok žalobcu je daný.
38. Žalovaný v podanom odvolaní ťažiskovo argumentoval, že súd prvej inštancie nevyriešil otázku či ide alebo nejde o pracovný úraz a akú zodpovednosť nesie žalovaný za tento pracovný úraz a tiež, či došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného.
39. To, že sa jedná o pracovný úraz nespochybnil ani samotný žalovaný, ktorý tieto skutočnosti oznámil sociálnej poisťovni. Preto nebol dôvod zo strany sociálnej poisťovne odkázať poškodeného na podanie žaloby o určení miery zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz, resp. odkázať poškodeného na podanie žaloby ohľadom toho, či sa v danej veci jedná o pracovný úraz alebo nie. Postup sociálnej poisťovni vyplýva jednoznačne zo správania sa a vyjadrení, ako aj konštatovaní žalovaného, ktorý niekoľkokrát v písomných podaniach adresovaných sociálnej poisťovni, t.j. žalobcovi uviedol, že ide o pracovný úraz, za ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť práve zamestnávateľ - žalovaný.
40. Doplnením dokazovaním pred odvolacím súdom bolo naviac preukázané, že nie len J.. M. (poškodený pri pracovnom úraze) zastupoval bežne v prevádzke wellness centra, ale v prevádzke wellness centra zastupoval aj jeho kolega V. K.. Toto zastupovanie sa v prevádzke žalovaného praktizovalo bežne a bolo to žalovaným ako zamestnávateľom tolerované. Jednoducho povedané „všetci robili všetko čo bolo potrebné“. Za tohto stavu možno jednoznačne uzavrieť, že v prípade úrazu J.. M.a v prevádzke vo wellness centre ide o pracovný úraz.
41. Zopakovaním dokazovania odvolacím súdom bolo zároveň preukázané, že za pracovný úraz nesie zodpovednosť žalovaný, nakoľko na starne žalovaného - zamestnávateľa bolo zistených niekoľko nedostatkov, naproti tomu na starne zamestnanca - poškodeného neboli zistené žiadne nedostatky, čo vyplýva z protokol č. IBV-6-65-2.2/P-J02-15 zo dňa 27. 12. 2015. Z tohto protokolu odvolací súd zistil, že bol spísaný o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) v náväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmení neskorších predpisov. Pod bodom G zistené nedostatky je v protokole uvedené, že I. V príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany poškodeného neboli zistené nedostatky. Zo strany zamestnávateľa bolo zistené, že zamestnávateľ nezabezpečil oboznámenie a informovanie zamestnanca J.. V.a M.a o spôsobe používania biokrbu na bioalkohol, v súvislosti s obsluhou ktorého s stal dňa 12. 12. 2014 v Penzióne u Mlynárky pracovný úraz J.. V.a M.a, čo je porušením § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že zamestnávateľ nezabezpečil osvetlenie pracoviska - relaxačnej miestnosti v Penzióne u Mlynárky, na ktorom sa nachádza biokrb na bioalkohol a na ktorom sa stal dňa 12. 12. 2014 o 18.50 hod. pracovný úraz J.. V.a M.a, umelým osvetlením potrebným pri obsluhe biokrbu, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 4 a bod 8.1 prílohy č. NV č. 391/2006 Z. z. Kontrolovanému subjekty - žalovanému boli uložené povinnosti, a to prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a odstránenie nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
42. Záver o zistených nedostatkov zo strany žalovaného, hlavne čo sa týka nezabezpečenia oboznámenia a informovania zamestnanca J.. V.a M.a o spôsobe používania biokrbu na bioalkohol, bol potvrdený doplneným dokazovaní, keď hlavne svedkyne P. B. a R. V. uvideli, že oboznámenia na prácu s biokrbom a bioalkoholom nebolo vykonané.
43. Žalovaný v zastúpení predsedom predstavenstva mal možnosť sa vyjadriť a oboznámiť s protokolom o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu s tým, že tento protokol bol podpisovaný štatutárnym zástupcom žalovaného 27.02.2015 kedy mu aj bol doručený. Už v rámci tohto protokolu štatutárny zástupca žalovaného uviedol: „Nemám námietky“. V rámci protokolu bolo konštatované, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným úrazom a že samotný poškodený nenesie žiadne dôsledky, resp. že neboli zistené žiadne nedostatky zo strany poškodeného, čo len potvrdzuje záver, že plnú zodpovednosť, teda 100% zodpovednosť za závažný pracovný úraz nesie žalovaný.
44. Odvolaciu námietku žalovaného, že došlo k zastaveniu konania, a teda že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo jeho zavinenie za predmetný pracovný úraz, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
45. Došlo k zastaveniu konania o uložení pokuty za správny delikt z dôvodu uplynutia zákonnej prekluzívnej lehoty. Protokol o zistených nedostatkoch zostal platný a aj keď nemal náležitosti rozhodnutia tak ako to žalovaný namieta. Protokol o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu je však spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom, ak kontrolovanému subjektu ukladá konkrétnu povinnosť (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk 17/2018 ). Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie § 194 CSP, zmysle ktorého otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Pokiaľ by o takejto otázke bolo rozhodnuté, súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Aj keby nebolo o nejakej otázke rozhodnuté, nič nebráni súdu posúdiť túto otázku sám. Závery zistené Inšpektorátom bezpečnosti práce boli zo strany žalovaného odobrené, odsúhlasené bez pripomienok a riadne podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného. To znamená, že ako také boli zo strany žalovaného v plnom rozsahu akceptované. Správne konanie následne prebiehalo a viedlo sa len ohľadom určenia výšky pokuty za porušenie právnych predpisov, v dôsledku ktorých došlo ku škode na zdraví u poškodeného J.. M.a.
46. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú tiež námietku žalovaného, že prvostupňový súd mal rozhodnúť o zastavení konania, pretože podľa názoru žalovaného ide totožný nárok z toho istého titulu, ktorý už bol raz uplatnený v inom konaní.
47. V rámci trestného konania bola sociálna poisťovňa (žalobca) odkázaná so svojim nárokom na civilné konanie. Je teda zrejmé, že v rámci trestného konania súd nerozhodoval o náhrade škody, to znamená, že sa nejedná o prekážku veci rozsúdenej. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že ak bola v rámci trestného konania uplatnené škoda voči fyzickej osobe a to predsedovi predstavenstva a štatutárnemu zástupcovi žalovaného a v rámci civilného procesu v tomto konaní si sociálna poisťovňa uplatňuje nárok na náhradu škody voči právnickej osobe v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení, nejde o totožný subjekt s trestným konaním. Teda v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o prekážke veci začatej, resp. rozhodnutej tak ako to má na mysli ustanovenie § 230 CSP, pretože sa vo veci právoplatne nerozhodlo a ani o konanie v zmysle ustanovenia § 159 CSP, teda o prekážku začatého konania tzv. litispendencie.
48. Vzhľadom na to, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil, a to v celom rozsahu, teda aj vo výroku o trovách prvostupňového konania.
49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý si žiadnu náhradu trov odvolacieho konania neuplatňoval, lebo mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva.
50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).