Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47Sa-11-2019.pdf
PDF · 111.87 KB
Case nature
Area
Subarea
47Sa/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX H. č. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.10.2018 na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 26.09.2018 podľa ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 26.09.2018 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 40 %. 2. Na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej (ďalej v texte len „žalovaná“) v rámci odvolacieho konania odvolaním napadnuté rozhodnutie prvého stupňa podľa § 218 ods. 2 ZSP zmenil tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa žiadosť pani K. I. (žalobkyne) o invalidný dôchodok zamieta. 3. Žalovaná výrok rozhodnutia druhého stupňa vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť dôvodila poukazom na závery posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, ktorý bol vypracovaný na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne dňa 21.11.2018. Zároveň žalovaná pri rozhodovaní o odvolaní vychádzala aj z posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave, ktoré sa realizovalo dňa 28.03.2019. 4. Na základe doplneného konania a vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne stanovené - endokrinné choroby, poruchy výživy a výmeny látok - cukrovka - ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetologickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) podľa kapitoly IV, položky 1, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. S ohľadom na medicínske závery bola miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 50 % z percentuálneho rozpätia 50 % až 75 %. Za iné zistené
zdravotné postihnutia žalobkyne, a to gonartróza III. stupňa obojstranne, neurasténia, hashimotova struma, dorzalgia, zmiešaná astma, artériová hypertenzia 3. stupňa, posudkový lekár žalovanej zvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Na základe takto zisteného skutočného stavu veci vo vzťahu k zdravotným postihnutiam žalobkyne bola žalovanou v rozhodnutí druhého stupňa určená celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne od 24.01.2019 na 60 %, za základe čoho bola žalobkyňa žalovanou uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % od 24.01.2019 v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čím bola splnená medicínska podmienka nároku na invalidný dôchodok podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 5. Pri skúmaní celkovej doby dôchodkového poistenia žalobkyne žalovaná vyhodnotila, že ku dňu vzniku invalidity, k 24.01.2019, žalobkyňa dosiahla vek 51 rokov, pričom žalobkyňa pred vznikom invalidity získala 4 669 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 12 rokov a 289 dní obdobia dôchodkového poistenia, a teda nesplnila podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. V tejto súvislosti žalovaná dôvodila, že pri posúdení nároku na dôchodok boli žalobkyni zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú) na základe spisovej dokumentácie, evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia a z údajov nachádzajúcich sa v centrálnej evidencii a v informačnom systéme žalovanej. Ďalej žalovaná s poukazom na obsah žiadosti o invalidný dôchodok vyhodnotila, že v období od 01.10.2008 do 23.01.2019 žalobkyňa nepracovala a nebola v evidencii nezamestnaných občanov, pričom správnosť týchto údajov žalobkyňa potvrdila svojím podpisom. V nadväznosti na uvedené žalovaná uviedla, že po preverení uvedených období v informačnom systéme žalovanej bolo konštatované, že žalobkyňa nebola v uvedených obdobiach dôchodkovo poistená, a preto predmetné obdobia neboli žalobkyni zhodnotené na dôchodkové účely, pretože tieto obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení. 6. Preto dôvodom zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok bola skutočnosť, že žalobkyňa nespĺňa podmienku uvedenú v § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení, stanovujúcu potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, ktorý u poistenca vo veku 45 rokov je najmenej 15 rokov.
II. Dôvody a rozsah žaloby
7. Žalobkyňa podala včas proti rozhodnutiu žalovanej správnu žalobu zo dňa 17.06.2019, ktorou navrhla preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovanej. 8. V žalobe vyjadrila nespokojnosť zo závermi správneho rozhodnutia druhého stupňa a namietala, že jej nebol vyplatený dôchodok z dôvodu nedostatočného počtu odpracovaných rokov, avšak žalobkyňa nežiadala dôchodok na starobu, ale na chorobu, pretože potrebuje peniaze na lieky a na stravu. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že sa jej zhoršil zdravotný stav a zároveň nie je spokojná s percentami, ktorými bola stanovená jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne
9. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 10. Zopakovala priebeh administratívneho konania správnych orgánov oboch stupňov, skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a lekárskych posudkov k zdravotnému stavu žalobkyne, pričom zotrvala na správnosti skutkových a právnych záveroch, ktoré v napadnutom rozhodnutí ustálila. 11. Žalovaná k zistenému skutočnému stavu veci dôvodila, že na základe v odvolacom konaní dodatočne predložených odborných lekárskych nálezov posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe všetkých dostupných lekárskych nálezov v danom čase predložených žalobkyňou, ktorá je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinná označiť dôkazy na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre nárok na invalidný dôchodok v rámci konania o žiadosti na jeho priznanie. Žalovaná zopakovala, že žalobkyňa splnila medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak nesplnila súčasne aj podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia ku vzniku nároku na invalidný dôchodok, pretože získala len 12 rokov a 289 dní obdobia dôchodkového poistenia, ale podľa zákona je potrebných najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Preto nemohol byť žalobkyni priznaný nárok na invalidný dôchodok. 12. V replike na vyjadrenie žalovanej sa žalobkyňa ku skutkovej a k právnej stránke veci nevyjadrila, len uviedla požiadavku byť prítomná na pojednávaní pred súdom v tejto veci. 13. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.
IV. Relevantná právna úprava
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 17. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 18. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 20. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 21. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 22. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 23. Podľa § 2 písm. b) bodov 1 a 2 zákona o sociálnom poistení (ZSP) sociálne poistenie podľa tohto zákona je dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.
24. Podľa § 60 ods. 1 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa. 25. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 26. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 27. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
29. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 30. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 31. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 32. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 33. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 34. Podľa § 72 ods. 1 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
35. Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 36. Podľa § 184 ods. 5 ZSP žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. 37. Podľa § 209 ods. 1 ZSP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 38. Podľa § 209 ods. 4 ZSP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
39. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správny nižšieho stupňa, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 40. Na pojednávaní obe strany zotrvali na svojich tvrdeniach a návrhoch obsiahnutých v podaniach adresovaných správnemu súdu v tejto veci. 41. Žalobkyňa zopakovala, že je veľmi chorá, potrebuje peniaze na stravu a na lieky a potrebuje aspoň 75 % (žalobkyňa mala na mysli určenie 75 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou - poznámka správneho súdu), aby jej bolo priznaných aspoň 120,- Eur, ako jej povedali na úrade. 42. Žalovaná zopakovala dôvody nepriznania nároku na invalidný dôchodok žalobkyni podľa preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov, pričom uviedla, že hoci žalobkyňa spĺňa medicínsku podmienku na invalidný dôchodok, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
vyššia ako 40 %, žalobkyňa nespĺňa podmienku doby platenia poistného na invalidné poistenie, ktorú stanovuje zákon o sociálnom poistení. 43. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a z jej obsahu zistil, že žalobkyňa namieta, že jej nebol priznaný invalidný dôchodok, ktorý potrebuje na lieky a na stravu, pretože je veľmi chorá a je odkázaná na pomoc. V súvislosti s konštatovaným nedostatkom počtu odpracovaných rokov žalobkyňa namieta, že nežiada starobný dôchodok, ale invalidný z vyššie uvedených dôvodov. Zároveň žalobkyňa nesúhlasí s určením miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 44. V nadväznosti na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom sociálneho poistenia podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, správny súd súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 45. V predmetnej veci bolo potrebné skúmať splnenie podmienok na priznanie nároku na invalidný dôchodok žalobkyne, a to splnenie podmienky podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, t. j. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a to v spojení s kumulatívnou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok, ktorým je zákonom stanovený počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. a) až g) citovaného zákona. 46. Tieto podmienky vzniku nároku na vyplácanie invalidného dôchodku musia byť splnené súčasne, t. j. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne musí byť vyššia ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zároveň v prípade žalobkyne, ktorá v čase vzniku invalidity (dňa 24.01.2019) dosiahla vek 51 rokov, musela byť splnená zákonná podmienka minimálnej doby dôchodkového poistenia, ktorá je stanovená minimálne na 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 ZSP). 47. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s nedostatočným počtom odpracovaných rokov namietala, že nežiadala o starobný dôchodok, ale o invalidný dôchodok, tu správny súd podáva vysvetlenie, že zákon o sociálnom poistení pre účely zákona v § 2 písm. b) rozlišuje dva druhy dôchodkového poistenia, a to v bode 1 citovaného ustanovenia je stanovené starobné poistenie, ktoré je definované ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia a v bode 2 citovaného ustanovenia je stanovené invalidné poistenie, ktoré je definované ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia. Pre každé z týchto dôchodkových poistení, z ktorých si poistenci uplatňujú nárok na starobný dôchodok alebo nárok na invalidný dôchodok, zákon o sociálnom poistení stanovuje minimálnu dobu dôchodkového poistenia zvlášť na starobný dôchodok (v § 65 citovaného zákona) a minimálnu dobu dôchodkového poistenia zvlášť na invalidný dôchodok v ustanovení § 72 citovaného zákona, ktorý sa aplikoval v prípade žalobkyne. 48. Z obsahu administratívneho spisu a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí Sociálnej poisťovne správny súd zistil, že správne orgány sociálneho, resp. dôchodkového poistenia postupovali správne, keď pre účely splnenia nároku žalobkyne na vznik invalidného dôchodku okrem zdravotného stavu a invalidity žalobkyne (§ 71 ods. 1, 2 a 8 ZSP) posudzovali aj dobu dôchodkového poistenia žalobkyne podľa kritérií stanovených v § 72 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a na základe listinných dôkazov a evidenčných podkladov konštatovali, že žalobkyňa v čase vzniku invalidity, čo bolo dňa 24.01.2019, dosiahla vek 51 rokov, a teda sa na žalobkyňu ako poistenca uplatňujúceho si nárok na invalidný dôchodok vzťahovala podmienka doby dôchodkového poistenia (pre účely invalidného dôchodku) podľa § 72 ods. 1 písm. g) ZSP, v zmysle ktorého musela žalobkyňa dosiahnuť pred vznikom invalidity minimálne 15 rokov tohto dôchodkového poistenia pre účely vzniku nároku na invalidný (nie starobný) dôchodok. 49. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa bola pred vznikom invalidity dôchodkovo poistená pre účely invalidného dôchodku len 12 rokov a 289 dní (t. j. menej ako 15 rokov), z čoho vyplýva, že nesplnila povinnú (obligatórnu) zákonnú podmienku na priznanie nároku na invalidný dôchodok, a to bez ohľadu na skutočnosť, že splnila zákonnú medicínsku podmienku na základe zisteného dlhodobého zdravotného postihnutia žalobkyne, v dôsledku ktorého bola žalobkyni stanovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 50. Pokiaľ ide o žalovanou zistenú dobu dôchodkového poistenia žalobkyne (12 rokov a 289 dní), táto bola uvedená v odôvodnení rozhodnutia prvého stupňa a vyplývala z osobného listu dôchodkového poistenia ako neoddeliteľnej prílohy tohto rozhodnutia, doručenej žalobkyni. Žalobkyňa takto zistenú
dobu dôchodkového poistenia v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa ani v správnej žalobe nespochybňovala. 51. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že pre účely zistenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na základe odborných lekárskych správ a záznamov obsiahnutých v administratívnom spise, predložených žalobkyňou a na základe lekárskeho vyšetrenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia bol zdravotný stav žalobkyne posudzovaný celkom tri krát v priebehu preskúmavaného administratívneho konania - dňa 26.09.2018 a na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu prvého stupňa opätovne dňa 21.11.2018 a dňa 28.03.2019. 52. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a z rozhodnutia druhého stupňa, po doplnení dokazovania v rámci odvolacieho konania vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou na základe opätovného vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia (dňa 28.03.2019) a na základe dodatočne predložených novších odborných lekárskych nálezov (lekárske endokrinologické vyšetrenie konštatujúce primeranú substitúciu pooperačnej hypothyreozy, vyšetrenie zo dňa 04.02.2019 VAS Th LIS bilat. doporučená rehabilitácia v apríli 2019, očné vyšetrenie zo dňa 14.03.2019 - obj. na FAG vyšetrení to dňa 06.05.2019 pre diabet. retinopatiu II-III. stupňa) bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne stanovená na 60 % oproti zdravej fyzickej osobe, na základe čoho bola žalobkyňa posúdená ako invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP so vznikom invalidity od 24.01.2019, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (MPVZČ stanovená na 60 %). 53. Napriek zisteniu invalidity žalobkyne v priebehu odvolacieho konania zároveň možno konštatovať zákonnosť postupu žalovanej, keď v rámci odvolacieho konania v súlade s § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako odvolací orgán preskúmala rozhodnutie prvého stupňa v celom rozsahu a doplnila dokazovanie vo vzťahu k aktuálnemu zdravotnému stavu žalobkyne na základe dodatočne predložených odborných lekárskych nálezov a po dostatočne zistenom skutočnom stave veci postupom podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zmenila rozhodnutie prvého stupňa tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zamietla. To znamená, že dôvodom zamietnutia žiadosti žalobkyne o vyplácanie / priznanie invalidného dôchodku bolo nesplnenie jednej zo zákonných podmienok na jeho priznanie, a síce, nedostatočný počet rokov dôchodkového poistenia žalobkyne, potrebný na priznanie invalidného dôchodku, ktorý bol v danom prípade 15 rokov, pričom tento počet rokov dôchodkového poistenia však žalobkyňa nedosiahla. 54. Vzhľadom k tomu, že nešlo o novú skutočnosť, keďže táto vyplývala aj z rozhodnutia prvého stupňa a žalobkyňa inú dobu dôchodkového poistenia pre účely invalidného dôchodku, ako 12 rokov a 289 dní nepreukázala a ani z evidencií žalovanej iná doba poistenia nevyplývala, vo vzťahu k dôvodom zamietnutia žiadosti o priznanie invalidného dôchodku nejde o prekvapivé rozhodnutie napriek tomu, že v rozhodnutí prvého stupňa bola predmetná žiadosť zamietnutá predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa nebola invalidná, keďže miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nebola stanovená na viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 55. Za daných okolností prípadu, kedy nie sú splnené všetky zákonné podmienky na priznanie nároku na invalidný dôchodok, ani správny súd nemôže nad rámec zákona priznať žalobkyni vyplácanie invalidného dôchodku. 56. Správny súd dodáva, že ak by aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou bola stanovená na vyššie percento ako stanovených 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, z dôvodu, že žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity nezískala najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nesplnila by podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a teda nárok na invalidný dôchodok by jej nevznikol, hoci by na základe záverov posudkových lekárov bol zdravotný stav žalobkyne dlhodobo nepriaznivý. 57. Vo vzťahu k podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovanej ohľadom určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, správny súd uvádza, že o objektívnosti, o odbornej úrovni a o úplnosti záverov lekárskych posudkov, vypracovaných posudkovými orgánmi žalovanej, správny súd nemá dôvod pochybovať. Samotné tvrdenie žalobkyne o jej subjektívnom vnímaní zdravotných ťažkostí nepostačuje k prijatiu záveru o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave žalobkyne, na základe ktorého by bolo odôvodnené bez ďalších podkladov z odborných lekárskych vyšetrení konštatovať splnenie zákonných podmienok na určenie vyššej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne o viac ako určených 60 %.
58. Zároveň správny súd dodáva, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej nevylučuje možnosť, aby žalobkyňa opätovne požiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jej zdravotného stavu. 59. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovanej, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 60. Právo na úplnú náhradu trov konania správny súd úspešnej žalovanej nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli, pričom žalovanému orgánu štátnej správy možno priznať trovy konania iba výnimočne (§168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).