Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/14/2024

Zmenené rozhodnutím 11Co/53/2024
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. E., adresa pre doručovanie F. X, XXX XX E. E., zastúpená MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, toho času bytom F. XX, E. E., právne zastúpený JUDr. Ninou Hríbikovou, advokátkou, so sídlom v Banskej Bystrici, Kukučínova 20, 974 01, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/14/2024-30 zo dňa 18.03.2024, takto rozhodol: I. Uznesenie okresného súdu vo výroku I., III. a IV. m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a."

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. E., adresa pre doručovanie: F. X, XXX XX E. E., zastúpená MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, toho času bytom F. XX, E. E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd zakazuje žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou prípadov počas doby vykonávania jednotlivých procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo počas doby vykonávania akýchkoľvek procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Súd poučuje žalovaného, že môže ako žalobca voči žalobkyni ako žalovanej podať žalobu vo veci samej, ktorej predmetom môže byť nárok na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11. 03. 2024, doplneným dňa 13. 03. 2024, domáhala v zmysle , , aby súd uložil žalovanému (i) nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, (ii) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovať žalobkyňu, ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená a nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným, svojím bývalým partnerom, sa zoznámila v máji 2019 na školení svojho vtedajšieho zamestnávateľa. Po pár mesiacoch zistila, že so žalovaným čakajú dieťa, v januári 2020 sa presťahovali do spoločného nájmu v Banskej Bystrici. Spočiatku vyzeralo spolužitie harmonicky, avšak po necelých dvoch mesiacoch začalo žalovanému prekážať, že bývajú v Banskej Bystrici, kde nikoho nepoznal, zatiaľ čo žalobkyňa tu mala maloleté deti z predchádzajúceho manželstva. Už v tej dobe žalobkyňu osočoval, pričom pravidelne tvrdil: „A teraz som tu kvôli tebe sám ako taký kokot.“ Žalovanému vadili aj deti žalobkyne z predošlého manželstva, ktoré ju navštevovali a s ktorými sa stretávala aj mimo spoločnej domácnosti. Často žalobkyni vykrikoval, že má „dementné

a nevychované deti“, úmyselne ju od nich separoval, pričom prekazil aj snahu žalobkyne, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch manželov. Žalobkyňa tiež uviedla, že počas tehotenstva mala zdravotné problémy, pričom jej zdravotnému stavu nepomáhala komplikovaná povaha žalovaného, ktorý bol často nervózny, výbušný, pričom svoje nálady ventiloval na nej. Žalobkyňa sa pokúšala žalovanému ustupovať, ale časom zistila, že nech urobí alebo neurobí čokoľvek, aj tak bude agresívny voči nej, pričom narodenie ich dcéry absolútne nič nezmenilo. Maloletá I. bola približne prvé dva mesiace veľmi plačlivým dieťaťom, ktoré nechcelo spávať a presne tento plač dokázal žalovaného vytočiť do nepríčetnosti, kričal po maloletej I., že je „skurvený urevanec“, trieskal dverami a odchádzal do vedľajšej izby, kde sa zatvoril a púšťal si nahlas hudbu, pričom žalobkyňa sa snažila maloletú utíšiť. Takéto situácie nastávali denne aj niekoľkokrát. Približne v tomto období bolo žalovanému diagnostikované ochorenie ulcerózna kolitída /zápal hrubého čreva/, preto musel dodržiavať prísnu diétu, ktorú odmietal. V tom čase žalovaného dokázala nahnevať akákoľvek maličkosť a často sa stávalo, že počas výbuchov hnevu hádzal po žalobkyni rôzne predmety, ktoré mal po ruke, pričom jej vulgárne nadával, ponižoval ju. Na jeseň v roku 2021 hodil žalovaný po žalobkyni knihu, ktorou ju trafil do čela a spôsobil jej tržnú ranu o veľkosti asi 1 cm, o čom svedčí predložená fotodokumenátcia. Žalobkyňa s týmto zranením nešla na lekárske ošetrenie, ale pár dní po tomto incidente opustila žalovaného spolu s maloletou dcérou. Približne po mesiaci sa na naliehanie a prosenie žalovaného do spoločnej domácnosti vrátila. Po návrate zistila, že počas jej neprítomnosti a práve z dôvodu jej odchodu s maloletou, žalovaný porozbíjal nábytok a ostatné príslušenstvo bytu, a zdemoloval všetko, čo mu pripomínalo žalobkyňu. Približne 3 až 4 mesiace sa žalovaný dokázal kontrolovať a správať sa pokojne, od 01. 08. 2022 sa presťahovali do Handlovej. Maloletá I. bola akurát vo veku, kedy sa začínala vo viacerých činnostiach osamostatňovať, tvoriť si slovnú zásobu, zároveň už celom rozumela hovorenému slovu. Keď sa rozplakala, žalovaný bol absolútne agresívny a často s ňou musela žalobkyňa odísť na prechádzku von, kým sa žalovaný upokojil. Keď maloletá začala rozprávať a žalovaný nemal náladu na to, čo rozpráva, kričal po nech aby „už konečne držala piču“. Vrieskanie žalovaného spôsobilo, že maloletá sa občas pocikala, keď po nej skríkol, hoci bola odplienkovaná a v iných situáciách sa jej to nikdy nestalo. Žalovaný nikdy maloletej nič nedokázal vysvetliť pokojne, ale len krikom a vulgárnym nadávaním. Nikdy nestrážil maloletú dlho, maximálne na hodinu – dve, ale väčšinou, keď sa žalobkyňa vrátila domov, našla maloletú uplakanú a pocikanú. Raz sa dokonca stalo, že po príchode domov našla pred bytovkou z okna vyhádzané hračky maloletej. Správanie žalovaného sa časom vystupňovala aj voči žalobkyni. Približne do septembra 2021 financovali účastníci konania domácnosť spoločne, potom keď sa žalobkyni minuli úspory, pričom ona zostala do leta 2023 na rodičovskej dovolenke, bola finančne odkázaná na žalovaného, ktorý túto situáciu využil, aby ju ešte viac ponižoval. Neustále nadával žalobkyni za to, koľko míňa v obchode peňazí za nákupy, pričom mu žalobkyňa nosila bločky. Zároveň jej žalovaný pravidelne kontroloval mobil a vadilo mu, že sa stretáva so svojimi deťmi, pričom sa netajil tým, že by mu najviac vyhovovalo, ak by sa žalobkyňa s nimi prestala stretávať úplne, k čomu smerovalo aj jeho správanie. Žalovaný chcel určovať, kedy sa žalobkyňa so svojimi deťmi uvidí, avšak ak mala prísť na návštevu rodina z jeho strany, tak do toho žalobkyňa nesmela zasahovať a musela ich akceptovať. Postupne žalovaný zakazoval žalobkyni sa stretávať aj so svojimi rodičmi aj s jeho sestrou a matkou, ktorým sa žalobkyňa zvykla na správanie žalovaného posťažovať. Rovnako žalovaný vyžadoval od žalobkyne, aby mu robila večer spoločnosť, až kým on sám nešiel spať. Ak sa stalo, že zaspala pri uspávaní maloletej I., prišiel ju zobudiť, žalobkyňa sa musela presunúť k žalovanému do obývačky, pričom ak zaspala aj na gauči v obývačke, tak ju často žalovaný budil.

3. Žalobkyňa hodnotí v návrhu žalovaného ako osobu s komplikovanou povahou, hľadajúcu čo i len najmenšiu zámienku, aby ju mohol ako ženu a matku ponížiť, vulgárne jej nadať alebo sa jej vyhrážať, že zabije ju a aj jej celú rodinu. Žalobkyňa uviedla, že často na ňu žalovaný bezdôvodne žiarlil s tým, že ak si niekoho našla, všetkých by ich zabil, pričom neraz sa neštítil opýtať, či už od niekoho dostala „po pysku“. Jeho neprístojné správanie začal praktizovať aj voči maloletej, pričom tvrdil, že je to dôsledok liekov, ktoré berie. Žalobkyňa má vedomosť, že okrem liekov na svoju diagnózu žalovaný bral liek Neurol a Tritico, ktoré sa berú pri úzkostiach, depresiách, poruchách spánku, pričom bol pacientom A. J. E. – psychiatričky v Humennom. V tom čase bol aj aktívnym konzumentom omamných látok, a to najmä marihuany, ktorú dokonca pestoval doma a vyhrážal sa žalobkyni, že ak to niekomu povie, tak ju zabije. Žalobkyňa sa žalovaného veľmi bála a stále má z neho strach, pričom sa dozvedela, že v minulosti zbil svojho nevlastného otca, sestru, policajtov, musel sa podrobiť protialkoholickému a protidrogovému liečeniu. Tiež mal byť viackrát právoplatne odsúdený, a to v roku 2010 za prečin výtržníctva, v roku 2012 za prečin krádeže, v roku 2018 za prečin útoku na verejného činiteľa a v roku 2019 pokutovaný v rámci priestupkového konania za fyzické napadnutie dvoch osôb a za vulgarizmy

adresované týmto osobám. Žalovaný nikdy nebral ohľad na žalobkyňu a svoju dcéru, nechcel chodiť na detské ihriská medzi iné deti, len na prechádzky do prírody mimo ľudí. To, že takéto stránenie sa ostatných ľudí neprospieva maloletej zaevidovala žalobkyňa, keď náhodou maloletá prišla do kontaktu s ďalšími deťmi. Z usmiateho a hravého dievčatka sa dočasne stalo plaché dieťa s problémom začleniť sa do kolektívu. Okrem toho žalobkyňa zaevidovala asi v decembri 2022 problémy dcéry s vyprázdňovaním, pričom s ňou absolvovala všetky dostupné lekárske vyšetrenia, až gastroenterológ konštatoval problémy psychického pôvodu. Celé agresívne správanie žalovaného vyvrcholilo podľa žalobkyne dňa 16. 04. 2023, kedy vo večerných hodinách kúpala maloletú I. a tá začala trucovať, kričať a plakať. Na to žalovaný vbehol do kúpeľne a začal maloletú biť po zadku a rukách. Prestal a opýtal sa jej, či už prestane, na čo mu maloletá vzdorovito odpovedala, že nie a za to jej dal facku a odišiel. Maloletá napriek snahe žalobkyne neprestala plakať, preto sa žalovaný vrátil a chcel v bitke pokračovať /zranenia maloletej viď fotodokumentácia/, avšak žalobkyni sa podarilo maloletú stiahnuť k sebe a tým ju ochrániť od ďalších úderov. Pár dní po tomto ataku sa žalobkyňa s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti do Banskej Bystrice, zmenila telefónne číslo a so žalovaným sa nekontaktuje práve zo strachu o zdravie a život maloletej. So žalovaným komunikovala len prostredníctvom svojho právneho zástupcu a podala na žalovaného trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby vedené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej Bystrici, odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-225/3/ VYS-BB-2023, ktoré do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo ukončené.

4. Napokon žalobkyňa uviedla, že vo veci úpravy rodičovských práv a povinností žalobkyne a žalovaného voči ich maloletej dcére, sa na Okresnom súde Banská Bystrica vedie konanie sp. zn. , v ktorom právna zástupkyňa žalovaného – otca v podaní zo dňa 06. 03. 2024 uviedla, že otec sa presťahoval do Banskej Bystrice, kde aj momentálne pracuje. Napriek tomu, že žalobkyňa zmenila telefónne číslo, ktoré nikde nezverejňuje, dňa 07. 03. 2024 dostala SMS správu z neznámeho čísla, ktoré žiadalo od nej informácie o maloletej Kláre. Žalobkyňa sa domnieva, že ide o nové telefónne číslo žalovaného, ktorý sa ju už viackrát v priebehu roka pokúšal kontaktovať prostredníctvom e-mailu. Či však toto telefónne číslo patrí žalovanému, žalobkyňa nevie.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa žiada, aby súd uložil žalovanému zákaz priblíženia sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 50 m spolu so zákazom kontaktovať ju. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňuje obavou o svoj život a zdravie svoje aj dcérine, popisuje problémy so spánkom, musela vyhľadať pomoc psychológa, žije v neistote, čo sa rozbehnutých trestných a súdnych konaní týka, pričom vedomosť, že žalovaný sa nachádza v rovnakom meste ako ona a môže ju kedykoľvek aj osobne kontaktovať, v nej vyvoláva úzkosť.

6. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila súdu fotodokumentáciu.

7. Podľa , (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

10. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa prvej vety , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

14. Podľa prvej vety , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

19. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

20. V zmysle ustanovenia môže súd nariadiť neodkladné opatrenie z dvoch dôvodov: a) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo b) je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné na záver, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa/žalobcu ohrozené. Tieto skutočnosti musia vyplývať už z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

21. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

22. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa a postačuje osvedčenie existencie možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, teda žalobkyne. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ osvedčuje spravidla napr. lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou alebo elektronickou komunikáciou, fotodokumentáciou. Pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov súd zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do integrity chránenej osoby.

23. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán v zmysle , pričom dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.

24. Pokiaľ ide o zákaz priblíženia sa jednej osoby k druhej, tento je upravený v ust. , ktoré ust. umožňuje súdu v rámci neodkladného opatrenia uložiť subjektu povinnosť zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity inej (ohrozenej) osoby, a to vtedy, keď tu existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, zdravie, telesná alebo duševná integrita tejto osoby alebo jej bezpečnosť. Cieľom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle je zabrániť jednak ďalšiemu zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľa neodkladného opatrenia a jednak zabránenie akejkoľvek forme násilia vo vzťahoch medzi blízkymi osobami, teda násilia fyzického, psychického, zastrašovania, ale aj iným formám priameho či nepriameho nátlaku.

25. Z predloženej fotodokumentácie a z návrhu vyplýva, že žalovaný je komplikovanej, agresívnej povahy, ktorý sa v minulosti násilne správal tak k svojej bývalej partnerke – žalobkyni, k svojej maloletej dcére, ako aj iným osobám vrátane verejných činiteľov. Vzhľadom na takéto tvrdené a osvedčené násilné správanie sa žalovaného k žalobkyni ako aj k maloletej dcére, ako aj opakované narúšanie psychickej pohody žalobkyne a zdravého psychického vývinu maloletej, ktoré ustalo len potom, čo sa žalobkyňa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do Banskej Bystrice, má súd za to, že žalobkyňa si dôvodne akýkoľvek osobný styk so žalovaným neželá, obáva sa ho. Vzhľadom na to, že súd mal lustráciou v Sociálnej poisťovni ako aj zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. osvedčené, že žalovaný sa presťahoval do Banskej Bystrice, kde býva v podnájme na adrese Podháj 57, pričom v Banskej Bystrici aj pracuje na dohodu /zamestnávateľ: D. I., K. L. XX, XXX XX E. E., IČO: 52 105 164), žalobkyňa sa dôvodne obáva jeho ďalšieho správania a nevyžiadaného osobného styku so žalovaným, aj so zreteľom na v konaní nariadené pojednávanie vo veci sp. zn. na 30. 04. 2024, pričom správanie žalovaného popísané v návrhu súd považuje za také, ktoré je spôsobilé ohrozovať telesnú a duševnú integritu žalovanej, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni (výrok I.) vyhovel. Súd však upravil vzdialenosť, na ktorú sa žalovaný okrem vymedzených výnimiek nesmie priblížiť k žalobkyni, na 20 metrov. Žalobkyňou navrhovanú vzdialenosť 50 metrov súd považoval za neprimerane veľkú, v reálnom živote neaplikovateľnú, preto v tejto časti výrok neodkladného opatrenia zmenil. Vzdialenosť nie menšiu ako 20 metrov súd považoval za vzdialenosť, ktorá je vyhovujúca jednak pre dosiahnutie cieľa nariadeného neodkladného opatrenia, a teda na ochranu duševnej a telesnej integrity žalobkyne a jednak je jej dodržiavanie udržateľné aj zo strany žalovaného. Takto stanovenú vzdialenosť nemožno považovať za vzdialenosť, ktorá by neprimeraným spôsobom zasiahla do ostatných oblastí života žalovaného a zároveň uvedenú vzdialenosť súd považuje za takú, ktorá dáva subjektom konania možnosť včasného registrovania prítomnosti druhej osoby v príslušnom priestore a prijatia opatrení na vyhnutie sa priamemu kontaktu navzájom.

26. Pokiaľ ide o trvanie neodkladného opatrenia, výslovne pripúšťa nariadene neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej. Spravidla ide práve o zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi neodkladného opatrenia poskytnutá už samotnými účinkami nariadeného neodkladného opatrenia, keď neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a môže poskytnúť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Navrhovateľ sa v takom prípade nemusí domáhať svojho nároku, resp. úpravy pomerov medzi stranami, samotnou žalobou vo veci samej. Súd, ak dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuloží navrhovateľovi neodkladného opatrenia podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Uvedené sa vzťahuje aj na tento prípad, keď súd mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 m (s výnimkou účasti na úkonoch súdu, orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených trestného), je možné v tomto smere efektívne dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným a chrániť tak osobnú integritu žalobkyne. V prípade, ak trvanie nariadeného neodkladného opatrenia nebude ďalej potrebné, žalobkyňa a aj žalovaný majú možnosť podať na súd návrhu sa zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia podľa . Vzhľadom na uvedené súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej.

27. Pokiaľ žalobkyňa žiadala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § , teda aby súd uložil žalovanému zákaz kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou

komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne, v tejto časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

28. Súd konštatuje, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz /napr. výpis SMS správ, e- mailov komunikácie/, ktorým by osvedčila, že by ju žalovaný neprimeraným spôsobom kontaktoval prostredníctvom SMS správ, e-mailov a pod. a tým by jej telesná alebo duševná integrita mohla byť ohrozená. Z návrhu ani z dôkazov k nemu priložených nevyplynulo, že by žalovaný kontaktoval žalobkyňu takým spôsobom, resp. v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala vykonanie zásahu do sféry žalovaného v tom zmysle, že by mu zo strany súdu bol uložený zákaz akéhokoľvek kontaktovania sa so žalobkyňou. Žalobkyňa svoje tvrdenia o kontaktovaní jej osoby zo strany žalovaného nepodložila žiadnym dôkazom, keď k návrhu nepripojila žiadny záznam písomnej, telefonickej, elektronickej či inej komunikácie medzi ňou a žalovaným. Súd nemal osvedčené ani tvrdenie žalobkyne, že by jej žalovaný dňa 07.03.2024 zaslal SMS správu z nového telefónneho čísla za účelom zistenie informácii o jeho maloletej dcére, uvedenú správu súd k dispozícii nemal, teda nemohol posúdiť ani jej obsah a teda ani to, či takéto kontaktovanie žalobkyne žalovaným prostredníctvom komunikačných prostriedkov (teda inak ako osobne) vzbudzuje u žalobkyne psychickú nepohodu v takej intenzite, ktorá by sama o sebe stačila na zákaz kontaktovania či už úplného alebo čiastočného.

29. Nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, poučil žalovaného podľa o možnosti podania žaloby vo veci samej ako žalobca voči žalobkyni ako žalovanej, ktorej predmetom môže byť nárok na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

30. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , t. j. podľa pomeru úspechu strán sporu. V konaní bol úspech oboch strán rovnaký /v jednom výroku súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, v druhom zamietol/, preto v súlade s ust. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak ( ).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie