Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/117/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom a s miestom podnikania E. Y. XX, XXX XX E. Y., IČO: XX XXX XXX, voči žalovanému: EURO - CARE, s. r. o., so sídlom ul. Vojtecha Tvrdého XX, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 020, zast. JUDr. Eva Káčerová, advokátka, so sídlom P. O. Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, IČO: 42 072 191, o zaplatenie 1.250,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.250,- Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2019 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.250,- Eur a trovy konania. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela Zmluvu o poskytovaní opatrovateľských služieb zo dňa 25.07.2019 na dobu určitú od 01.08.2019 do 31.08.2019. Počas toho obdobia došlo k fyzickému útoku na jej osobu klientom žalovaného, čo oznámila žalovanému. Žalovaný vydal pokyn na vystriedanie žalobkyne z jej pozície dňa 08.08.2019 bez zrušenia zmluvy. Žalobkyňa vyúčtovala vo faktúre sumu v zmysle zmluvy na sumu 1.700,- Eur, avšak žalovaný zaplatil iba sumu 450,- Eur.

2. Žalovaný sa podaním zo dňa 06.11.2019 vyjadril k žalobe tak, že žalobkyňa ukončila opatrovateľské služby z vlastnej iniciatívy na základe telefonického rozhovoru, že odchádza z dôvodu fyzického útoku, čo žalovaný považoval za odstúpenie od zmluvy. Žalovaný požiadal žalobkyňu zotrvať na pozícii do 08.08.2019 a následne jej zaplatil za služby do 08.08.2019. Žalobkyňa vraj nepreukázala fyzický útok.

3. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 16.12.2019 vyjadrila k podaniu žalovaného tak, že v zmluve nie je stanovený počet hodín, ani miesto výkonu, ani konkrétna osoba a 08.08.2019 ukončila výkon na pokyn žalovaného. Výkon neukončila z vlastnej iniciatívy. Žalovanému nahlásila fyzický útok, pričom susedmi bola privolaná záchranná služba, bola aj na lekárskom ošetrení po fyzickom útoku dňa 05.08.2019 klientom žalovaného, nakoľko mala odhryznuté z prsta. Z jej strany nedošlo k odstúpeniu od zmluvy.

4. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 04.02.2020 uviedol, že žalobkyni zaplatil iba za 8 odpracovaných dní. Nedostala žiadny príkaz opustiť domácnosť klienta. Žalobkyňa mala v úmysle odísť, čo preukazuje aj to, že si balila veci už aj pred incidentom. Žalovaný dal žalobkyni iba pokyny cez SMS správy, ako má postupovať pri odchode, pre ktorý sa rozhodla.

5. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch v zmysle súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania a právneho zástupcu žalovaného riadne a včas. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal preukázané, že žalobkyňa ako poskytovateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli dňa 25.07.2019 Zmluvu o poskytovaní opatrovateľských služieb. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v bode I. tak, že poskytovateľ sa zaviazal vykonávať za odmenu uvedené odborné činnosti a úkony v záujme odberateľa a jeho menom - ošetrovanie klienta, vedenie domácnosti (príprava jedál, nákupy, upratovanie, pranie,...). (l.č. 4 obsahu spisu)

7. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

8. Podľa (1) Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. (2) Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

9. Podľa a (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

10. Súd posúdil, že medzi stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy, ktorá sa spravuje .

11. V článku II. Zmluvy bolo dohodnuté miesto a čas vykonávania služieb tak, že poskytovateľ bude vykonávať dielo v konkrétnej domácnosti v EÚ. Dňom nástupu na výkon opatrovateľských služieb je 01.08.2019 a zmluva je uzavretá na dobu určitú do 31.08.2019.

- Súd poznamenáva, že v zmluve nebolo určené konkrétne miesto, konkrétny klient. Miesto výkonu a meno klienta bolo pridelené, určené žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že počas trvania zmluvného vzťahu mohlo dôjsť zo strany žalovaného k zmene miesta, či klienta, o ktorého sa mala žalobkyňa starať.

12. Podľa článku III. Zmluvy odberateľ dá poskytovateľovi za vykonanú prácu odmenu vo výške 1.700,- Eur, ktorá je splatná na základe faktúry.

13. V článku IV. Zmluvy boli upravená práva a povinnosti poskytovateľa a odberateľa, v zmysle ktorých akékoľvek nedorozumenia, ktoré vzniknú v súvislosti s plnením pracovných úloh medzi poskytovateľom a klientom, je poskytovateľ povinný riešiť v súlade s pokynmi odberateľa. Odberateľ sa zaväzuje prideliť poskytovateľovi prácu podľa tejto pracovnej zmluvy a poskytovať mu za ňu odmenu, vytvárať priaznivé a zdraviu nenarušujúce pracovné podmienky.

14. Podľa článku V. Zmluvy zmluva nadobúda platnosť a účinnosť od 01.08.2019. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.08.2019 do 31.08.2019.

15. Podľa článku VI. Zmluvy meniť alebo dopĺňať obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov. Vzťahy zmluvných strán sa riadia príslušnými ustanoveniami . Zmluvné strany prehlásili, že zmluva je podpísaná podľa ich slobodnej vôle, s jej obsahom súhlasia a na dôkaz toho ju vlastnoručne podpísali.

16. Zo zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva je na dobu určitú od 01.08.2019 do 31.08.2019, pričom v zmluve bola riadne dohodnutá cena, ako aj predmet. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni odmenu vo výške 1.700,- Eur. Táto odmena nie je určená počtom hodín, či počtom dní a pod. Je stanovená

paušálne, pričom žalovaný bol povinný počas tejto doby prideľovať prácu a v zmluve nebolo stanovené konkrétne miesto, konkrétny klient,... Teda žalovaný bol povinný žalobkyni vyplatiť za daný mesiac 8/2019 dohodnutú sumu. Z ničoho nevyplýva, že žalobkyňa danú prácu musí vykonávať nepretržite. Musí ju však vykonávať, pokiaľ žalovaný jej ju pridelí a musí byť k dispozícii žalovanému od 01.08.2019 do 31.08.2019.

17. Z predložených listín je nepochybné, že dňa 05.08.2019 došlo k fyzickému útoku zo strany klienta žalovaného na žalobkyňu, čo v zmysle zmluvných dojednaní ohlásila žalovanému. Podľa vyjadrenia žalobkyne osoba, o ktorú sa starala, už viackrát vykonala voči žalobkyni útok, a žalobkyňa mala za to, že aby sa to neopakovalo, tak ho postraší tým, že mu povie, že odíde, keďže podľa jej slov tak tomu bolo aj predtým.

18. Žalovaný nepoprel incident, teda fyzický útok jeho klienta voči žalobkyni, hoci následne v priebehu súdneho konania tvrdil, že žalobkyňa nepreukázala incident, hoci predložila lekársku správu, trestné oznámenie,.... Teda súd posúdil takéto námietky za účelové zo strany žalovaného, pričom súd má za to, že žalovaný pôvodne nespochybňoval incident, keďže situáciu na základe oznámenia žalobkyne o útoku riešil tak, že ju odvolal z pozície od konkrétneho klienta.

19. Žalovaný po oznámení daných skutočností žalobkyňou, požiadal SMS správou žalobkyňu, aby ostala na pracovnej pozícii do 08.08.2019. (l.č. 11) Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa sa so žalovaným dohodli, že dňa 08.08.2019 dôjde k výmene a odíde, z ničoho nevyplýva, že by išlo o dohodu, ale zo strany žalovaného to bol jednoznačný pokyn. Zároveň právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že klient má zdravotné problémy, je imobilný a nie je schopný fyzického útoku, inak by nebol prepustený po pár hodinách z psychiatrie.

- Súd má za to, že tento argument zo strany zástupcu žalovaného je absolútne nelogický a zavádzajúci, nakoľko klient nie je imobilný, má iba obmedzenú mobilitu, čo potvrdila aj svedkyňa G., pričom susedia privolali záchrannú službu/políciu, keď videli incident (čo potvrdzuje, že skutočne došlo k incidentu) a z ničoho nevyplýva, že zdravotný stav klienta bránil mu fyzickému útoku.

- Súd zároveň zdôrazňuje, že vypočuté svedkyne v tomto konaní, ktoré pracujú cca 15 rokov u žalovaného, počas 9 rokov, čo majú daného klienta, ani jedenkrát ho nevideli, napriek tomu hodnotia možnosti a schopnosti toho klienta ohľadom útoku, ktorý po oznámení žalobkyňou pôvodne nespochybňovali. Teda pokiaľ žalovaný opisuje klienta, jeho stav a schopnosti, tak je opätovne potrebné zdôrazniť, že počas 9 rokov toho konkrétneho klienta žalovaný videl iba jedenkrát, aj to tak, keď on prišiel k žalovanému.

20. Zároveň zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobkyňa tvrdila, že bola poranená, ale zároveň chcela pracovať ďalej a teda nie je zrejmé, ako mohla pracovať, keby bola skutočne poranená. Zástupkyňa žalovaného si však rozporuje, keďže vyššie uvedeným potvrdila, že žalobkyňa chcela pracovať, mali o tom vedomosť a zároveň zástupkyňa žalovaného uviedla, že predsa žalobkyňa bola zranená, ako teda by mohla pracovať. Ale predsa žalovaný po oznámení o útoku a zranení jej dal pokyn, aby zotrvala na svojej pozícii do 08.08.2019 a žalobkyňa aj skutočne pracovala ďalej po útoku, a to do 08.08.2019, zranenie nebolo prekážkou. Ako pracovala do 08.08., mohla pracovať aj do 31.08.2019, teda do uplynutia dohodnutého času v zmluve. Teda žalovaný bol ten, čo ju z pozície odvolal a nepridelil jej žiadnu prácu. Je irelevantné, či chcela žalobkyňa odísť alebo nie vzhľadom na obsah zmluvy, v zmysle ktorej musela vykonávať prácu tam, kde jej žalovaný pridelil, určil. Žalovaný bol povinný v zmysle zmluvy zabezpečiť žalobkyni priaznivé a zdraviu nenarušujúce podmienky. Takže pokiaľ došlo k incidentu, bolo povinnosťou žalovaného to riešiť, čo riešil tak, že žalobkyňu odvolal od klienta, ale bolo to výslovnou povinnosťou žalovaného. A pokiaľ sa rozhodol žalovaný neprideliť jej ďalšiu prácu, bolo to jeho vecou, jeho rozhodnutím, aj keď bez uvedenia dôvodov a nemôže to byť na úkor žalobkyne, pričom v zmysle zmluvy žalovaný bol povinný prideliť prácu žalobkyni počas trvania zmluvného vzťahu. Oznámenie žalobkyne o incidente žalovanému bolo jej povinnosťou a nemožno to považovať za iniciatívu ukončiť vzťah zo strany žalobkyne, ako sa mylne domnieva žalovaný. Žalovaný oznámil po incidente žalobkyni, že vzhľadom na incident odíde od klienta.

- Súd zdôrazňuje, že vzhľadom na obsah a formu zmluvy nemožno bez písomného úkonu/prejavu žalobkyne považovať jej akékoľvek konanie za odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa aj povedala, že chce odísť (čo však nebolo preukázané), pričom taká reakcia po útoku klientom by ani nebola prekvapujúca, nejde o odstúpenie od zmluvy. To by muselo byť písomné.

- Pokiaľ zástupca žalovaného uviedol, že ak žalobkyňa chcela po odvolaní od klienta ďalej pracovať, žalovaný jej nemohol prideliť inú prácu, keďže jeho predmetom podnikania nebol iný druh práce, súd zdôrazňuje, že z ničoho nevyplýva, že by žalobkyňa požadovala iný druh práce, než aká bola určená v zmluve. Zmluvný vzťah trval od 01.08.2019 do 31.08.2019 a počas tohto obdobia žalovaný bol povinný prideľovať prácu žalobkyni podľa zmluvy. Napriek tomu po jej odvolaní k 08.08.2019 jej nepridelil žiadnu prácu, hoci zmluvný vzťah trval aj po odvolaní žalobkyne z pozície. Súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ bola zmluva platne uzavretá a zmluvný vzťah trval, nemôže sa brať ohľad na nejaký prípadný prejav zamestnanca, pokiaľ by uviedol, že chce ísť domov a pod., pokiaľ tento prejav nevykoná v riadnej a predpísanej forme. Teda keby žalobkyňa nechcela pokračovať vo výkone zmluvných povinností, mala právo odstúpiť od zmluvy apod., ale v žiadnom prípade nebolo možné považovať bez jej , či žalovaného písomného prejavu, že ide o ukončenie zmluvy a bez toho nebol dôvod, aby žalovaný jej nepridelil prácu.

21. Následne dňa 08.08.2019 žalobkyňa od daného klienta žalovaného odišla, pričom ďalšia práca jej zo strany žalovaného nebola pridelená, hoci zmluva bola účinná do 31.08.2019.

22. Následne dňa 01.09.2019 žalobkyňa vystavila v zmysle zmluvy žalovanému faktúru č.XXXXXXXX s dátumom splatnosti 15.09.2019 na sumu 1.700,- Eur za opatrovateľské služby.

23. Je nepochybné, že žalovaný uhradil žalobkyni na základe vystavenej faktúry iba sumu 150,- Eur dňa 29.07.2019 a 300,- Eur dňa 19.09.2019, teda spolu 450,- Eur. Zvyšnú sumu 1.250,- Eur žalovaný neuhradil bez uvedenia dôvodu, a to ani na výzvu žalobkyne.

24. Od zmluvy bolo možné odstúpiť, pričom vzhľadom na písomnú formu zmluvy a vzhľadom na zmluvné dojednania, od zmluvy bolo možné odstúpiť len písomne.

25. Je nepochybné, že k žiadnemu odstúpeniu, či výpovedi v písomnej forme nedošlo. Strany si zvolili uzatvoriť zmluvný vzťah v písomnej forme. Je nepochybné, že zmluva bola uzavretá v písomnej forme a zo zmluvy vyplýva, že akékoľvek zmeny a dodatky je možné len v písomnej forme. Z uvedeného vyplýva, ako aj s poukazom na platné právne predpisy, že aj spôsob ukončenia zmluvy musí byť v písomnej forme.

26. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že konanie žalobkyne posúdil ako odstúpenie od zmluvy. Predsa žalovaný bol ten, kto dal žalobkyni pokyn, aby dňa 08.08.2019 opustila domácnosť jeho klienta. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že tak konal na žiadosť žalobkyne, súd sa s tým nestotožňuje. Taká žiadosť jednak nebola preukázaná a jednak pre odstúpenie od zmluvy je nepostačujúca, nakoľko nedošlo k žiadnemu písomnému odstúpeniu. Súd poukazuje, že bol nepochybný útok na žalobkyňu klientom žalovaného a v takej situácii je prirodzené, že napadnutá osoba nemá záujem zotrvať v domácnosti takej osoby. Napriek tomu žalobkyňa konala podľa pokynov žalovaného. Z ničoho nevyplýva, že by nekonala ináč, resp. že by odišla skôr. Žalobkyňa správne postupovala v zmysle zmluvy, že oznámila napadnutie žalovanému a pokiaľ vyslovila nejaké obavy, je to prirodzená reakcia. Napriek tomu, že bola napadnutá dňa 05.08.2019, ostala v tej domácnosti do 08.08.2019, teda tak, ako prikázal žalovaný. Žalobkyňa plnila pokyny žalovaného. Žalovaný bol ten, kto rozhodol zotrvanie žalobkyne do 08.08.2019. Žalovaný nesprávne uviedol pred súdom, že žalobkyňa svojvoľne odišla dňa 08.08.2019, keďže je nesporne preukázané, že žalobkyňa odišla podľa pokynov žalovaného až dňa 08.08.2019, hoci k útoku došlo dňa 05.08.2019. Z ničoho nevyplýva, že by žalobkyňa neuposlúchla žalovaného a nezotrvala by v danej domácnosti dovtedy, ako by rozhodol žalovaný, a to najneskôr do 31.08.2019.

27. Súd skonštatoval, že nedošlo k žiadnemu odstúpeniu od zmluvy. Žiadna strana neukončila daný vzťah.

28. Žalovaný bol povinný v zmysle zmluvy prideľovať prácu žalobkyni počas trvania zmluvy, t.j. od 01.08. do 31.08.2019. Pokiaľ žalovaný prácu nepridelil a odvolal žalobkyňu z určenej domácnosti, nemôže to byť na úkor žalobkyne. Žalobkyňa počas doby do 31.08.2019 nemohla hľadať iné zamestnanie, nemohla sa dať počas tej doby zamestnať, či opatrovať klienta pre iný subjekt než bol žalovaný. V zmysle zmluvy musela byť k dispozícii iba pre žalovaného vzhľadom na predmet zmluvy a náplň jej práce, keďže musela sa o prideleného klienta starať 24 hodín denne. A pokiaľ žalovaný jej nepridelil počas niektorých dní prácu, nemôže to byť na úkor žalobkyne a bez žiadnej odmeny. Nepridelenie práce žalobkyni bolo porušením na strane žalovaného. Žalobkyňa však od zmluvy neodstúpila a čakala na pridelenie práce.

29. Žalovaný ničím neodôvodnil, prečo žalobkyni nepridelil prácu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa tvrdila, že je zranená, v súdnom konaní to spochybňoval, pričom poukazoval na to, že žalobkyňa, hoci tvrdila, že je zranená, dokázala riadiť vozidlo na Slovensko z Nemecka. Je nesporné, že žalobkyňa bola zranená, avšak jej zranenie nebolo v takom rozsahu, že by nemohla riadiť vozidlo. Súd skonštatoval, že žalovaný si rozporuje, keďže na jednej strane spochybňuje zranenie žalobkyne, zároveň poukázal na to, že nemohla byť tak zranená, keď dokázala riadiť vozidlo, avšak zároveň napriek jej tvrdenému zraneniu po fyzickom útoku jeho klienta, čo minimálne muselo spôsobiť psychickú traumu, ju žiadal zotrvať pri útočnom klientovi ešte 3-4 dni. Žalovaný aj vo svojom písomnom podaní potvrdil, že žalobkyňa pri oznamovaní útoku uviedla, že má strach zotrvať v takom prostredí a že má strach z opatrovanej osoby. Žalovaný uviedol, že vraj žalobkyňa mu oznámila, že odchádza, čo považoval za odstúpenie od zmluvy, avšak žalobkyňa žiadny písomný úkon smerujúci k odstúpeniu neučinila. Súd opätovne zdôrazňuje, že keby žalobkyňa skutočne chcela odísť, tak by nebol dôvod neodstúpiť od zmluvy a pod. a nezotrvala by predsa u toho klienta do 08.08.2019 podľa pokynov žalovaného. Žalovaný kľudne mohol požadovať jej odchod aj k neskoršiemu dátumu.

30. Súd zdôrazňuje, že žalovaný zavádzal súd, keď tvrdil, že žalobkyňa žiadala odísť a vraj hneď v deň incidentu, pričom z predložených listín nepochybne vyplýva, že žalobkyňa oznámila žalovanému incident, na základe čoho žalovaný ju požiadal zotrvať do 08.08.2019 na danom mieste, čo vyplýva aj z trestných oznámení. (l.č. 110,...) Dokonca žalovaný tvrdil, že žalobkyňa zavádza, lebo bola vraj zranená, ale zároveň odšoférovala vozidlo. Súd zdôrazňuje, že žalovaný bol ten, kto žiadal žalobkyňu, dal jej pokyn, aby ostala do 08.08.2019 napriek zraneniu a predsa rozsah zranenia jej dovoľoval vykonávať danú prácu, čo preukázala žalovanému tým, že konala podľa jeho pokynov a zotrvala na tej pozícii do 08.08.2019, ako žalovaný prikázal, a ani odšoférovaniu vozidla zranenie nebránilo.

- Teda žalovaný na jednej strane tvrdil, že žalobkyňa nemohla pracovať pre zranenie, na druhej strane spochybňoval zranenie, pričom napriek tomu žalovaný požadoval od žalobkyne, aby ostala u toho klienta do 08.08.2019 a žalobkyňa v zmysle pokynu žalovaného konala, teda neodišla predtým.

31. Pokiaľ zástupca žalovaného mal za to, že žalobkyňa si rozporuje, keďže na jednej strane tvrdila, že bola zranená, ale na druhej strane tvrdila, že bola schopná pracovať naďalej, súd v tom nezistil žiadny rozpor. Žalobkyňa skutočne dňa 05.08.2019 bola zranená v dôsledku útoku (odhryznutie z prsta) a skutočne aj naďalej pracovala do 08.08.2019, teda uvedené preukazuje, že bola schopná pracovať, a to aj so zranením.

32. Žalobkyňa poprela tvrdenie, že by chcela odísť a ani z ničoho to nevyplýva. Jediné, čo vyplýva z listinných dôkazov je to, že žalovaný jej dal pokyn odísť od klienta dňa 08.08.2019.

33. Žalovaný poukázal na písomné tvrdenia žalobkyne v trestných oznámeniach, že pred incidentom v ten deň sa začala baliť a nosila veci do auta a pripravovala sa na odchod. Žalobkyňa toto vysvetlila tým, že klient, o ktorého sa starala, bol agresívnejšej povahy, viackrát ju napadol a občas ho teda takto strašila dúfajúc, že prestane, pričom do auta nosila veci, avšak sa nebalila, nenosila osobné veci, iba tie, čo nakúpila, ako tvrdí žalovaný.

34. Súd mal nepochybne zistené, že po oznámení žalobkyne o incidente žalovanému, žalovaný jej dal pokyn, aby zotrvala na danom mieste do 08.08.2019 a následne v ranných hodinách aby opustila domácnosť. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa opustila pracovnú pozíciu dňa 08.08.2019 na pokyn žalovaného.

35. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mu nepredložila žiadny relevantný dôkaz o incidente, jeho konanie je nelogické, keďže na jednej strane z dôvodu incidentu žalobkyňu odvolá od toho klienta, ale na druhej strane tvrdí, že nepreukázala incident a zranenie, pričom z ničoho ani nevyplýva, že ju o to požiadal, resp. že jej neveril.

36. Žalobkyňa predložila aj lekársku správu, avšak v nemeckom jazyku. Žalovaný navrhol vykonať tento dôkaz. Keďže zástupca žalovaného pred súdom predniesol preklad lekárskej správy, ktorý strany zvlášť nerozporovali, nebol dôvod vykonať tento dôkaz prekladom do úradného jazyka, keďže obsah správy bol nesporný medzi stranami, ako aj prednesený preklad. Z uvedenej listiny bolo nesporné medzi stranami zranenie prsta žalobkyne z dôvodu, že klient žalovaného, o ktorého sa žalobkyňa starala, ju pohrýzol dňa 05.08.2019. V dôsledku toho podala na daného klienta aj sťažnosť na polícii, trestné oznámenie.

37. Súd dopĺňa, že tvrdenia a nejaké domnienky žalobkyne o dôvodoch fyzického útoku voči nej, ako aj vzťahy medzi osobami žalovaného a ňou, sú irelevantné, preto súd sa nimi osobitne nezaoberal, nakoľko nemajú vplyv pre rozhodnutie vzhľadom na predmet konania.

38. Svedkyňa Y., ktorá pracuje pre žalovaného, tvrdila, že v SMS správe prosila žalobkyňu, aby zostala.

- Z predloženého prepisu SMS správ, ktorý nikto relevantne nespochybňoval, nevyplýva žiadne „prosenie“, ale výslovne bol daný pokyn.

- súd poukazuje na to, že svedkyňa si priniesla na súdne pojednávanie písomnú prípravu s odôvodnením, že už je to rok stará záležitosť, tak aby nezavádzala súd. Súd však poukazuje, že svedkyňa si pripravila poznámky pred pojednávaním v súvislosti s pojednávaním, teda s rovnakým časovým odstupom ako samotná výpoveď pred súdom, preto nie je dôvod pre takú písomnú prípravu a aj z toho dôvodu nebolo možné ju posúdiť za hodnovernú, keďže vopred sa na výsluch pripravovala a pripravila si písomné poznámky pre výsluch na súde.

39. Svedkyňa G. , ktorá pracuje u žalovaného, mala v čase incidentu dovolenku, takže o skutočnostiach ohľadom incidentu a riešení žalobkyne iba počula, teda nebola priamym svedkom. Tvrdila pred súdom skutočnosti, o ktorých má vedomosť iba z počutia alebo z prečítania si trestných oznámení. Všetko vie iba z počutia, preto nemožno jej výpoveď považovať za hodnovernú a smerodajnú. Svedkyňa potvrdila, že daného klienta, o ktorého sa starala žalobkyňa, videla iba jedenkrát osobne, a potvrdila, že nebol vozičkár, iba mal obmedzenú mobilitu, teda v uvedenom ide o rozpor so zástupcom žalovaného, ktorý tvrdil, že klient bol imobilný a teda neschopný útoku.

40. Pokiaľ zástupkyňa žalovaného tvrdila skutočnosti ohľadom zranenia žalobkyne a spochybňovala rozsah zranenia, predsa jednak rozsah vyplýva z lekárskej správy a zároveň predmetom tohto konania nie je ublíženie na zdraví, takže nebol dôvod zaoberať sa rozsahom zranenia.

41. Podstatou konania bola skutočnosť, či žalobkyňa má nárok na vyplatenie celej odmeny dohodnutej v zmluve, keďže od 08.08.2019 neopatrovala klienta, ktorý ju napadol, a to bez ohľadu na dôvod napadnutia.

42. Súd posúdil, že medzi stranami došlo platnému uzavretiu zmluvy, na základe ktorej žalovaný bol povinný prideľovať prácu žalobkyni v období od 01.08.2019 do 31.08.2019 a poskytnúť jej odmenu vo výške 1.700,- Eur, pričom išlo o ošetrovanie klienta v jeho domácom prostredí - doprovod na toaletu, k lekárovi, podávanie liekov, pomoc pri obliekaní, vyzliekaní, pri vstávaní, chodené,..., teda o celodennú prácu pre prideleného klienta.

43. V zmluve nebol určený konkrétny klient žalovaného, ani konkrétne miesto výkonu práce. Uvedené bolo zadané žalovaným podľa potreby. Podstatné je, že žalobkyňa musela byť k dispozícii od 01.08. do 31.08.2019.

44. Vzhľadom k tomu, že došlo k incidentu, žalobkyňa uvedené oznámila v súlade so zmluvnými podmienkami žalovanému. Súd má za to, že pokiaľ žalobkyňa prejavila strach zotrvať u prideleného klienta v dôsledku fyzického útoku voči jej osobe, je to prirodzená reakcia v takej situácii a to bez ohľadu na dôvod útoku a rozsah zranenia. Žalovaný však bol ten, ktorý dal pokyn žalobkyni, aby dňa 08.08.2019 odišla od prideleného klienta, čo súd považuje za splnenie povinnosti žalovaného v zmysle zmluvy zabezpečiť priaznivé a zdraviu nerušené podmienky pracovného prostredia. K incidentu došlo 05.08.2019, napriek tomu žalobkyňa neodišla od klienta, hoci žalovaný tvrdil zámer žalobkyne odísť. Žalovaný rozhodol, že žalobkyňa má odísť dňa 08.08.2019 a žalobkyňa konala podľa pokynu žalovaného. Žalovanému nič nebránilo dať pokyn žalobkyni odísť v iný deň. Ani mu nič nebránilo poskytnúť prácu žalobkyni inde. Tým, že zmluva bola do 31.08.2019, žalobkyňa bola viazaná zmluvnými povinnosťami, pre ktoré nemohla vykonávať činnosť pre iného do 31.08.2019.

45. Zmluvu neukončila žiadna zmluvná strana, preto strany boli povinné plniť svoje povinnosti, záväzky do uplynutia času, t.j. do 31.08.2019. Žalovaný napriek tomu, že žalobkyni dal pokyn opustiť klienta 08.08.2019, nepridelil jej žiadnu inú prácu, hoci žalobkyňa bola povinná byť k dispozícii do 31.08.2019 žalovanému, za čo jej mala byť vyplatená odmena vo výške 1.700,- Eur. Žalovaný nepridelil jej ďalšiu

prácu, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť, ale ani neodstúpil od zmluvy a napriek tomu odmieta vyplatiť dohodnutú sumu.

46. Z obsahu zmluvy s poukazom na poctivý obchodný styk vyplýva, že ide o paušálnu sumu odmeny, nakoľko počas trvania zmluvného vzťahu žalobkyňa nemohla iným spôsobom pre seba zabezpečovať finančné prostriedky, keďže musela byť počas trvania vzťahu k dispozícii pre žalovaného pre prípad, že by jej bol pridelený klient, o ktorého by sa musela starať 24 hodín denne. Od daného klienta neodišla svojvoľne, ako tvrdí žalovaný. Odišla na pokyn žalovaného, ktorý jej napriek trvaniu zmluvného vzťahu nepridelil žiadnu inú prácu. Uvedené však nemôže byť na úkor žalobkyne. Obe zmluvné strany riadne uzavreli zmluvu, čo potvrdili svojimi podpismi a žalovaný pokiaľ už nechcel spolupracovať so žalobkyňou, mohol využiť inštitút ukončenia zmluvy za splnenia všetkých zmluvných a zákonných podmienok. Nič také však neučinil. Pokiaľ tvrdil, že mal za to, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy údajným oznámením, že tam nechce zostať, že odchádza, súd to považuje len za špekulatívnu a účelovú obranu, nakoľko žalovaný je právnickou osobou, podnikateľským subjektom a teda sa predpokladá určitá odborná zdatnosť a zmluvu so žalobkyňou uzavrel písomne a vyžadoval akékoľvek zmeny, dodatky v písomnej forme a je nelogické, aby údajné oznámenie žalobkyne, že chce odísť, považoval za odstúpenie z jej strany a to dokonca bez písomnej formy.

47. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že vzhľadom na obsah zmluvy a na trvanie zmluvného vzťahu od 01.08.2019 do 31.08.2019, žalovaný bol povinný poskytnúť odmenu žalobkyni v dohodnutej výške 1.700,- Eur, a to bez ohľadu na to, či vykonávala dohodnutú činnosť každý deň, nakoľko žalovaný bol ten, ktorý bol povinný žalobkyni prideľovať prácu. Pokiaľ jej nepridelil prácu, nemôže to byť na úkor žalobkyne. Žalobkyňa vykonávala svoju prácu podľa pokynov žalovaného s tým, že na jeho pokyn dňa 08.08.2019 opustila prideleného klienta a čakala do 31.08.2019 na ďalšie pridelenie práce bez možnosti výkonu inej činnosti pre iného odberateľa. Odmena dohodnutá v zmluve bola za obdobie od 01.08.2019 do 31.08.2019 s tým, že počas tejto doby žalovaný je povinný prideľovať žalobkyni prácu a žalobkyňa je povinná ju vykonávať. Žalobkyňa svoju prácu podľa pridelenia riadne vykonala, čo nebolo medzi stranami sporné. Dohodnutá odmena bola v podstate paušál, nebola vymedzená hodinami, počtom dní, počtom týždňov,... Bola stanovená na obdobie 01.08.2019 - 31.08.219 bez ďalšieho, čo potvrdzuje jej formu paušálu a potvrdzuje to aj tvrdenie žalobkyne, že pokiaľ pracovala aj iné mesiace pre žalovaného, nebral sa ohľad na presný počet dní v mesiaci.

- Pokiaľ žalovaný chce platiť opatrovateľom a teda aj žalobkyni iba za čisto odpracovaný počet dní, mal to tak upraviť v zmluve, nakoľko zmluva je na konkrétne obdobie, počas ktorého žalovaný je povinný prideľovať prácu, t.j. klienta, o ktorého sa opatrovateľ musí starať nonstop, teda 24 hodín denne, z čoho vyplýva, že opatrovateľ počas zmluvného obdobia nemôže vykonávať inú prácu pre iného, a musí byť pre žalovaného neprestajne k dispozícii, a teda aj počas dní, kedy mu nie je počas toho obdobia pridelený klient.

48. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zaplatil žalovanej iba sumu 450,- Eur, je povinný jej doplatiť rozdiel zo sumy 1.700,- Eur, teda sumu 1.250,- Eur.

49. Podľa

(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

50. Podľa

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

51. V zmysle súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

52. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu je opodstatnený. Žalobca

svoje tvrdenia riadne preukázal. Súd si osvojil tvrdenia žalobkyne. Súd považuje vyslovenie takéhoto rozhodnutia za spravodlivé, nakoľko je nepochybné, že žalobkyňa nemohla vykonávať inú činnosť a teda zabezpečovať príjem iným spôsobom, keďže bola viazaná zmluvou, na základe ktorej jej žalovaný bol povinný prideľovať prácu, ktorá si vyžadovala jej prítomnosť 24 hodín denne pri klientovi. Klienta opustila na pokyn žalovaného a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa chcela odísť alebo nie. Bola povinná postupovať podľa pokynov žalovaného, na základe čoho odišla od prideleného klienta dňa 08.08.2019, teda cca 3-4 dní po incidente, ktorý mal byť dôvodom jej záujmu odísť. Napriek tomu tam zotrvala a postupovala podľa pokynov žalovaného. Zmluvu neukončila žiadnym písomným prejavom, ako ani žalovaný. Keďže zmluvný vzťah trval, boli povinní plniť svoje zmluvné povinnosti na základe zásady pacta sunt servanda, v zmysle ktorej treba plniť to, čo bolo dohodnuté. Zmluvou žalobkyňa nemala prideleného konkrétneho klienta, preto nebol dôvod meniť zmluvu, a teda nebola prekážka na pridelenie iného klienta žalovaného žalobkyni. Žalovaný nepridelil žiadneho klienta žalobkyni bez relevantného dôvodu, hoci zmluvný vzťah naďalej trval.

53. V zmysle čl. IV. Zmluvy, pokiaľ dôjde k nedorozumeniam medzi klientom a žalobkyňou, žalobkyňa to bola povinná riešiť so žalovaným, teda je nepochybné, že v danom prípade žalobkyňa postupovala podľa zmluvy. Žalovaný bol v zmysle zmluvy povinný prideľovať prácu žalobkyni a keďže po odvolaní z pozície jej ďalšiu nepridelil, ani neukončil zmluvný vzťah, žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni odmenu dohodnutú v zmluve, avšak napriek tomu dohodnutú odmenu nezaplatil v celom rozsahu, hoci on dal pokyn žalobkyni odísť a ďalšiu prácu jej nepridelil, hoci bol na to v zmysle zmluvy povinný. Teda zmluvné povinnosti nesplnil žalovaný. Súd posúdil, že ak bola nejaká prekážka, tak nie na strane žalobkyni, ktorá aj napriek útoku a zraneniu mala záujem pokračovať v práci a plniť pokyny žalovaného, čo vyplýva aj z toho, že po útoku dňa 05.05.2019 pokračovala v práci podľa pokynu žalovaného do 08.08.2019, pričom žalovaný bol povinný prideliť prácu a poskytnúť žalobkyni priaznivé a zdraviu nenarušujúce pracovné podmienky, čo pravdepodobne u určeného klienta nebolo možné, preto správne žalovaný postupoval, pokiaľ žalobkyňu od klienta odvolal, avšak nepridelil jej ďalšiu prácu, hoci zmluvný vzťah trval a zmluvou bol na to povinný, čím porušil svoje povinnosti

54. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

55. Podľa

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa a (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100%. O samotnej výške náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

58. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Podľa

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).