Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/188/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu P.. N. P., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým bytom N. XXX, F., právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. O. X/A, D., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 656,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. - 157 z 17. mája 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v I. výroku p o t v r d z u j e. II. Rozsudok okresného súdu v II. výroku mení tak, že žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500112001 zamieta. III. Súd určuje, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500112001 je bezúročná a bezpoplatkov. IV. Rozsudok okresného súdu v III. výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 33,33%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške. V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš, ako súd prvej inštancie (ďalej ako „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 17. 05. 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 656,52 Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 394,80 Eur počnúc od 23. 10. 2017 do zaplatenia, spolu s 5,00% úrokom z omeškania ročne zo sumy 261,72 Eur počnúc od 31. 10. 2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Zároveň určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500112001 zo dňa 28. 04. 2015, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná (II. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 656,52 Eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že dňa 28. 04. 2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500112001 (ďalej len „Zmluva o úvere“, resp. ,,Zmluva“), na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať v 36 - tich mesačných splátkach vo výške 53,08 Eur. Mesačná splátka bola vo výške 87,24 Eur, ktorá v sebe okrem splátky úveru vo výške 53,08 Eur, zahŕňala aj platbu podľa Dohody o poskytovaní služieb vo výške 34,16 Eur. Žalobca mal za služby zaplatiť celkovú čiastku 1.229,76 Eur (34,16 Eur x 36), čím žalovaný obišiel skutočnú výšku úrokov. Namietal absolútnu neplatnosť Zmluvy o úvere z dôvodu nedodržania

princípov platných pre občianskoprávne vzťahy a to nedodržania kontraktačného procesu. Žalovaný poskytol reálne žalobcovi sumu 1.350,- Eur, pričom žalobca mu uhradil celkovo čiastku 2.006,52 Eur. Preto rozdiel vo výške 656,52 Eur považoval za bezdôvodné obohatenie žalovaného.

3. Okresný súd uznesením č. k. - 100 zo dňa 25. 04. 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. - 124 zo dňa 30. 11. 2018 pripustil zmenu žaloby na základe návrhu žalobcu zo dňa 02. 02. 2018, ktorý sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 656,52 Eur s príslušenstvom a určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500112001 zo dňa 28. 04. 2015 je neplatná, event., že je bezúročná a bez poplatkov.

4. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení /(ďalej len ,Z“), , , , , , , , , , , a (ďalej len „“), , , , a , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „“) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca dňa 21. 04. 2015 vyplnil formulár žiadosti v bode 5. - údaje o požadovanom úvere revolvingového typu, ktorý zaslal žalovanému. Žalovaný návrh prejednal a uviedol podmienky, za ktorých by návrh akceptoval, čo vyjadril v obsahu zmluvného formulára v bode 6. - údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Z písomného prejavu žalovaného vyplýva, že tento doplnil iný údaj o RPMN za úver vo výške 26,76 % (v návrhu 27,03 %) a predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 26,76 % (v návrhu 27,03 %). Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého, ak prijatie návrhu obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je to považované za odmietnutie návrhu a jedná sa zároveň o nový návrh. V danom prípade vychádzal z toho, že žalovaný neakceptoval pôvodný návrh žalobcu a predložil nový návrh, v ktorom uviedol aj nové zmluvné náležitosti (termín konečnej splatnosti, termín splatnosti jednotlivých splátok), ktoré neboli písomné akceptované v súlade s žalobcom, preto nedošlo k uzatvoreniu Zmluvy. Nebola dodržaná zákonná písomná forma Zmluvy, ktorá je sankcionovaná podľa absolútnou neplatnosťou. Mal preukázané, že žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.350,- Eur, pričom žalovanému uhradil sumu 2.006,52 Eur. Nakoľko na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu resp. z neplatného právneho úkonu vo výške 656,52 Eur (2.006,52 Eur - 1.350,- Eur), zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom. Tiež dospel k záveru, že Zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom ( ), nakoľko nebola dodržaná písomná forma. Preto rozhodol o primárnom petite o určení jej neplatnosti a o eventuálnom petite už nerozhodoval. Prípustnosť predmetného určenia odôvodnil (ďalej len „“), v spojení s ZoSÚ. Vo zvyšnej časti rozhodnutia sa nad rámec zaoberal inými obligatórnymi náležitosťami Zmluvy o úvere a ich absenciou.

5. O trovách konania rozhodol v súlade s v spojení s , a pretože žalobca bol v celom rozsahu úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania.

7. Odvolacie dôvody založil na , a . Namietal, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, na základe akých skutočností, a z akých dôvodov mal za to, že údaj o RPMN by si mohli legálne dohodnúť, pretože RPMN sa medzi stranami Zmluvy nikdy nedojednáva, a preto sa na tejto náležitosti nemohli ani dohodnúť. To, že RPMN sa objektívne nedá dohodnúť vyplýva z právnej úpravy ZoSÚ. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru neobsahuje žiaden návrh RPMN, obsahuje údaj o predpokladanej RPMN, pričom v tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 29. 06. 2016. Záver súdu prvej inštancie, že nedošlo k vzniku Zmluvy z dôvodu, že sa nedohodli na hodnote RPMN, považoval za vecne nesprávny. Pokiaľ súd prvej inštancie II. výrokom určil, že Zmluva je neplatná, jeho úvahy o bezúročnosti boli zjavne s II. výrokom nezlučiteľné. Bezúročný je úver iba u platnej Zmluvy. Vytýkal nezákonné závery a konštatovania okresného súdu, ktorý nezohľadnil a nepostupoval podľa príslušnej právnej úpravy.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval argumentáciu žalovaného za nenáležitú a nespôsobilú spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Mechanizmus uzatvárania Zmluvy o úvere považoval za nejasný, nezrozumiteľný a odporujúci princípom uzatvárania zmluvných vzťahov podľa . Nedošlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o úvere, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 09. 12. 2014.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku ako vecne správny podľa potvrdil.

11. Podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v II. výroku, pretože žalobný petit o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere zamietol. Zároveň III. výrokom rozhodol o eventuálnom petite a určil, že Zmluva je bezúročná a bezpoplatkov. Závislý III. výrok o trovách prvoinštančného konania zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie.

12. Napriek tomu, že žalovaný v odvolaní uvádzal, že podáva odvolanie proti I. a IV. výroku rozsudku okresného súdu, vychádzajúc z obsahu odvolania vyplýva, že odvolaním napadol nesprávnosť I. a II. výroku rozsudku, pričom predmetom odvolacieho konania bol aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (III. výrok), ktorý nebol v odvolaní žiadnym spôsobom zdôvodnený.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v I. výroku je vecne správne.

16. Odvolací súd uvádza, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, ktorý musí nevyhnutne podliehať ex offo súdnej kontrole. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii. S ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a na možnosti stanovovať jednostranne zmluvné podmienky cestou formulárových zmlúv, je pre takéto vzťahy charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.

17. Z dôvodu viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania, sa odvolací súd zaoberal námietkami odvolateľa (žalovaného) uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, ani nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania. Čiastočne však bola dôvodná námietka žalovaného ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie. Napriek tomu okresný súd rozhodol ohľadne I. výroku rozsudku vecne správne, a to z nasledovných dôvodov.

19. Zmluva predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná voľnosť. Zmluvná voľnosť sa týka jednak možnosti výberu určitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená, že účastníci si tvoria obsah zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami , pretože by takéto dojednania boli neplatné. Spravidla stačí k uzavretiu zmluvy konsenz oboch účastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôľových úkonov). Niektoré zmluvy sú však v

konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu aj určitý reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy.

20. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) podľa je potrebné rozumieť prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným) osobám a prejav, ktorý je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Pre posúdenie okamihu vzniku zmluvy, resp. jej uzavretia, je veľmi dôležitý právny úkon prijatia návrhu zmluvy. Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh určený, že súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad, dodatkov, obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je účinný a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom (a s jeho obsahom) dôjde navrhovateľovi. To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že zmluva bola uzavretá. K tomu, aby sa právny úkon prijatia návrhu stal perfektným: a) musí byť urobený osobou, ktorej bol určený (oprávnenou konať za druhého účastníka zmluvy), b) musí byť urobený včas, c) nesmie obsahovať žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny, d) musí byť účinný a musí dôjsť navrhovateľovi. Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami osebe neznamenajú prijatie návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok [a) - d)] nebola splnená, nemohlo by dôjsť k uzavretiu zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh, neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky, dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto prejav sa považuje za odmietnutie návrhu, a zároveň by to bol nový návrh. K uzavretiu zmluvy by v danom prípade mohlo dôjsť iba vtedy, ak by pôvodný navrhovateľ (teraz ako akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant (teraz navrhovateľ), podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí byť úplná zhoda oboch strán v otázke obsahu zmluvy.

21. Z bodu 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru vyplýva, že žalobca dňa 21. 04. 2015 požiadal o úver vo výške 1.500,- Eur, so splatnosťou úveru v 36 - tich splátkach, s mesačnou splátkou 53,08 Eur, s mesačnou platbou (mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytnutí služieb) vo výške 87,24 Eur, s predpokladanou RPMN vo výške 27,03 %, s predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 27,03% a s úrokovou sadzbou vo výške 17,77 %. Žalovaný dňa 28. 04. 2015 schválil výšku úveru ako žiadal žalobca v sume 1.500,- Eur, avšak už s inou výškou RPMN a to 26,76 % a predpokladanou RPMN po poskytnutí úveru vo výške 26,76 % (č. l. 25 spisu).

22. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že údaje v žiadosti v Zmluve o úvere (bod 5.) sú odlišné od údajov v bode 6. a to v určení odlišnej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, ale aj výšky úrokov z omeškania.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu zmeniť výšku RPMN úveru bez toho, aby to neznamenalo odmietnutie návrhu akceptantom (žalobcom) a zároveň, aby to nebol nový návrh, resp. protinávrh, nie je podľa možné. Údaje o schválenom úvere žalovaným v čase, kedy Zmluvu o úvere podpisoval žalobca, totiž neboli obsahom Zmluvy, preto ich žalobca nemohol písomne akceptovať.

24. Pozornosti odvolaciemu súdu neušla ani skutočnosť, že v návrhu na uzavretie Zmluvy o úvere v bode 5., ktorý vypĺňal žalobca, nebol uvedený údaj o ročnej percentuálnej sadzbe úroku z omeškania, pričom v bode 6., ktorý vyplnil následne žalovaný, bol už tento údaj uvedený vo výške 5,05 %. Aj z tohto dôvodu došlo k zmene obsahu pôvodného návrhu Zmluvy, preto sa jednalo o nový návrh, ktorý podliehal schváleniu zo strany žalobcu, t. j. či s navrhovanou sadzbou súhlasí. Je pravdou, že žalovaný uviedol v bode 6. Zmluvy zákonnú výšku úrokov z omeškania, od ktorej je možné sa dohodou odchýliť od zákonného úroku z omeškania v prospech spotrebiteľa. Možno teda dohodnúť nižšiu sadzbu úroku z omeškania než stanovuje zákon. Napriek tomu aj v prípade, že údaj o úroku z omeškania je zhodný so zákonnou úpravou, musí podliehať schváleniu zmluvných strán, t. j. žalobcovi mal byť daný priestor na akceptáciu žalovaným uvedenej sadzby úroku z omeškania.

25. Zmenené údaje, ktoré boli obsahom bodu 6. Zmluvy adresované žalovaným žalobcovi, predstavovali nový návrh Zmluvy, pričom v spore nebolo preukázané, že žalobca takýto návrh akceptoval.

26. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci neboli splnené predpoklady pre vznik platnej Zmluvy o úvere podľa , (kontraktačný proces). V rámci kontraktačného procesu, medzi stranami sporu nedošlo k akceptácii nového návrhu Zmluvy žalobcom, ktorý obsahoval iné údaje ako pôvodný návrh a to ohľadne výšky RPMN, predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu, ako aj údaja o výške

úrokov z omeškania. Údaj o RPMN je obligatórnou náležitosťou Zmluvy, ktorej výška sa určuje výpočtom podľa ZoSÚ. V prípade žiadosti o úver, ak v bode 5. bola na základe vstupných údajov vypočítaná výška RPMN, tak pri akceptácii úveru mala byť RPMN totožná. A ak tomu tak nebolo, išlo o nový návrh, ktorý podliehal kontraktačnému procesu, a mal byť predložený na schválenie spotrebiteľovi, v danom prípade žalobcovi. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími námietkami žalovaného.

27. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

28. Podľa § 11 ods. 1, písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>.

29. Nakoľko návrh na uzavretie Zmluvy o úvere musí mať písomnú formu, ktorú vyžaduje ZoSÚ, pričom z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že zo strany žalobcu nedošlo k písomnému prijatiu nového návrhu uvedeného v bode 6. Zmluvy, je následkom nedodržania písomnej formy Zmluvy podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, a nie absolútna neplatnosť Zmluvy ako konštatoval súd prvej inštancie.

30. Záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 656,52 Eur s príslušenstvom (I. výrok) titulom bezdôvodného obohatenia je vecne správny. Medzi stranami sporu nebola sporná výška žalobcom uplatňovanej výšky bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a žalovaný ju nenamietal ani v odvolaní.

31. Preto odvolací súd I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa .

32. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na nedodržanie kontraktačného procesu, pre ktorý nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy, už nebolo potrebné skúmať obligatórne náležitosti predmetnej Zmluvy podľa ZoSÚ.

33. Odvolací súd však dospel k inému záveru ako súd prvej inštancie o neplatnosti Zmluvy, pretože Zmluva pre nedostatok písomnej formy nie je absolútne neplatná podľa , ale je bezúročná a bez poplatkov podľa a ZoSÚ, ktorý je vo vzťahu k lex specialis.

34. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že II. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil, že Zmluva je neplatná, je potrebné podľa zmeniť a ako nedôvodný ho zamietnuť (II. výrok).

35. Pokiaľ ide o eventuálny petit, ktorým sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy, tento bol dôvodný, a preto mu odvolací súd vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v III. výroku tohto rozsudku.

36. Odvolací súd preskúmal aj závislý III. výrok súdu prvej inštancie o trovách konania a dospel k záveru, že aj tento je potrebné zmeniť podľa .

37. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie sumy 656,52 Eur spolu s príslušenstvom (I. výrok), určenie neplatnosti Zmluvy o úvere, event. určenie jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Žalobca bol vo vzťahu k uplatňovaným nárokom pomerne úspešný, a to vo vzťahu k I. a III. výroku, ktorým odvolací súd potvrdil nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej istiny s príslušenstvom a v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy. V časti určenia neplatnosti Zmluvy (II. výrok) odvolací súd žalobu zamietol, a preto bol v tejto časti žalobca neúspešný. Preto bol žalobca úspešný v rozsahu 66,66 % a jeho neúspech bol v rozsahu 33,33 %. Po pomernom rozdelení úspechu a neúspechu v spore prináleží žalobcovi náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 33,33 %, ktorá predstavuje čistý úspech žalobcu (66,66 % - 33,33 %). Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

38. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, keďže odvolaniu žalovaného nebolo vyhovené, a preto žalobcovi podľa citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu boli priznané v rozsahu 100%.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).