Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-87-2010.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16Er/87/2010
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: G., zastúpeného U. advokátom s miestom výkonu činnosti T. proti povinnému: U.V., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q., zomrel dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť trovy predchádzajúceho konania vo výške 14,59 € a trovy exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu ako nástupcu súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka pod B. takto
rozhodol:
I. Zmenu účastníka exekučného konania na strane povinného n e p r i p ú š ť a.
II. Exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca poveril, na základe návrhu oprávneného a žiadosti o udelenie poverenia, dňa 01.04.2010 vykonávaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka. Výkon funkcie súdneho exekútora zanikol s účinnosťou ku dňu 01.03.2018 a jeho nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Miroslav Friga, s ktorým súd ďalej koná.
2. Exekučnému súdu bol dňa 11.01.2020 doručený návrh na zmenu účastníka exekučného konania na strane povinného z dôvodu, že povinný zomrel. Súdny exekútor uviedol, že súd požiadal o zaslanie osvedčenia o dedičstve po zomrelom povinnom a na základe osvedčenia o dedičstve doplní zmenu účastníka exekučného konania na strane povinného.
3. Podľa § 233a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného od 01.01.2020, postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon ( zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
4. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, sa na účely tohto zákona starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2 ( absolútne výnimky). 6. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
7. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUNEK “), ktorý upravuje ukončenie niektorých exekúcií priamo zo zákona ex lege. ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ide teda o tie „staré exekúcie“ ak má byť dôvodom zastavenia uplynutie rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ZoUNEK a nejde o žiadnu z absolútnych alebo relatívnych výnimiek ustanovených zákonom. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ak však ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú ( napríklad ide o absolútnu výnimku alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Uvedené znamená, že v tých starých exekučných konaniach, v ktorých nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege, súdny exekútor ako aj exekučný súd postupujú podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Pokiaľ neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK ( § 2 ods. 1), tento zákon na takúto starú exekúciu nemá vplyv ( aplikujú sa len ustanovenia Exekučného poriadku v platnom znení).
8. Súd v danom prípade zistil, že v tejto exekúcií je potrebné pristúpiť k rozhodnutiu o návrhu na zmenu povinného, pretože v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e/ zákona o ukončení niektorých exekučných konaní ide o absolútnu výnimku zo zastavenia starých exekúcií z dôvodu, že súd rozhoduje o návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného, a preto tento zákon na túto exekúciu nemá vplyv a súd ďalej pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
9. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
11. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
12. Exekučný poriadok obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníctva. Súd preto pri rozhodovaní o zmene účastníka exekučného konania na strane povinného postupoval podľa osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku v ustanovení § 37 Exekučného poriadku. Súd poukazuje na to, že nie je možné subsidiárne použiť právnu úpravu Civilného sporového poriadku v ustanovení § 63 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
16. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
17. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
18. Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
19. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
20. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
21. Podľa § 7 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
22. Exekučné konanie začalo v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dňa 21.01.2010, a to doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd mal zistené, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, . a to ešte pred doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd je povinný v každom štádiu súdneho konania skúmať podmienky konania. Povinný zomrel pred začatím exekučného konania čo mal súd preukázané lustráciou v Registri obyvateľov, a teda ako subjekt neexistoval už ku dňu začatia exekúcie a nebol subjektom spôsobilým mať práva a povinnosti. Z uvedeného dôvodu povinný v čase začatia exekučného konania nemal spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, pretože už nebol subjektom spôsobilým mať práva a povinnosti. Táto nespôsobilosť vykazuje taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. Súd preto návrh na zmenu účastníka exekučného konania na strane povinného výrokom I. tohto uznesenia zamietol. Zároveň súd vzhľadom na zistené skutočnosti rozhodol výrokom II. tohto uznesenia v súlade s ustanovením § 57 písm. g/ Exekučného poriadku a § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
23. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
24. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
25. Vzhľadom na to, že súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, bolo potrebné rozhodnúť podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie.
26. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
27. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
28. V zmysle ustanovenia § 243j Exekučného poriadku je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t. j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehota nemôže presahovať viac ako 12 rokov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.
29. Súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že povinný zomrel ešte pred začatím exekučného konania, teda pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd vzhľadom na tento dôvod zastavenia dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekúcia ako taká nemohla ani začať, a teda nebolo potrebné uskutočňovať ani úkony súdnym exekútorom. Súd preto považuje za spravodlivé náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznať v súlade s ustanovením § 243j Exekučného poriadku, a preto výrokom III. tohto rozhodnutia súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
1. Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie ( § 355 ods. 2 CSP, § 357 CSP).
2. Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( § 355 ods. 2 CSP, 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného ku dňu začatia exekúcie ).
3. Proti výroku III. tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie ( § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP ).
Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresnému súdu Čadca ( v prípade listinnej podoby v dvoch písomných vyhotoveniach).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( § 125 ods. 1 CSP).
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( § 125 ods. 2 CSP).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP) v zmysle položky č. 21 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo výške 0,50 € / 1 strana.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.