Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/3/2020

Zmenené rozhodnutím 27P/242/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. A., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., pochádzajúcu z rodičov W. A., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom A., S. XX, zastúpeného v konaní JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom v Prešove, Vajanského 33 a V. A., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom A., I. X, zastúpenej v konaní JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou v Prešove, Slovenská 69, o zníženie výživného a úpravu styku, takto rozhodol: I. m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/206/2018-252 zo dňa 2.10.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 21CoP/3/2020-322 zo dňa 27.8.2020 tak, že: II. z n i ž u j e výživné zo strany otca pre mal. I. A., D.. XX.X.XXXX zo sumy 180 Eur mesačne na sumu 70 Eur mesačne za obdobie od 2.11.2020 do 12.7.2021, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, III. návrh na úpravu styku otca s mal. I. z a m i e t a a styk otca s mal. I. n e u p r a v u j e , IV. v prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a , V. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. V. U., M.. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., pochádzajúcu z rodičov L.. J. U.G., D.. T., M.. XX.X.XXXX, A. Q. V. X, U., zastúpenej v konaní JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovovu, advokátkou so sídlom AK Prešov, Slovenská 69 a R. U.J., M.. XX.X.XXXX, A. Q. F. XX, U., zastúpeného v konaní JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou so sídlom AK Prešov, Grešova 7, v konaní o zmenu výživného a úpravu styku, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -252 zo dňa 2.10.2019 takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. V. zo sumy 85 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 21.8.2018 opakovane do budúcna, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -55 zo dňa 28.1.2010 vo výroku o výživnom.

II. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

III. Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výživného zo strany otca pre maloletú V. a jej styk s otcom.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -55 zo dňa 28.1.2010 tak, že: z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. V. U., nar. XX.X.XXXX zo sumy 85 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 21.8.2018 opakovane do budúcna,

dlžné výživné za obdobie od 21.8.2018 do 30.9.2019 pre mal. V. vo výške 467,43 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 20 Euro mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,

návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a,

styk otca s mal. V. n e u p r a v u j e,

v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje závermi z vykonaného dokazovania, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba X rokov, maloletá navštevovala materskú školu a v súčasnosti je žiačkou X. ročníka S. školy. Matke sa podstatným spôsobom zvýšili výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa, ktoré matka v priebehu konania dôsledne preukázala potvrdeniami. Zároveň došlo k zhoršeniu zdravotného stavu maloletej, bola jej diagnostikovaná skolióza. Zvýšené výdavky maloletej v podstatnej miere hradí výlučne matka. Od poslednej úpravy výživného súd konštatoval zmenu pomerov na strane oboch rodičov, matke sa zvýšil čistý mesačný príjem z 540,- Eur na sumu okolo 1.150,- Eur, pričom od septembra by malo dôjsť u matky k ďalšiemu navýšeniu jej príjmu z dôvodu zvýšenia platových taríf v školstve. U otca došlo k zníženiu príjmu, keďže pri poslednej úprave jeho čistý mesačný príjem predstavoval 698,- Eur mesačne, v súčasnosti sa pohybuje od 500,- Eur do 600,- Eur mesačne. Otec sa vo voľnom čase venuje hre v kapele, má rôzne vystúpenia bez finančného ohodnotenia. Súd konštatoval, že otec sa môže podieľať na navýšení svojho mesačného príjmu nájdením si brigádnickej práce, respektíve ďalšieho zamestnania. Súd prijal záver, že otec nevyužil naplno všetky svoje schopnosti a nehľadal možnosti, ako si navýšiť príjem, keďže matka v priebehu konania založila do spisu ponuku práce obchodného zástupcu pre firmu M., s brutto mzdou 1.000 - 1.300,- Eur s nástupom ihneď a zároveň uviedla, že na stránke profesia.sk našla aj iné ponuky na pracovné pozície.

4. S poukazom na princíp potencionality príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, ak by svoje schopnosti a možnosti využil naplno, ako aj s prihliadnutím na to, že žije v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou, ktorá má stabilný príjem približne v rovnakej výške, aký je príjem na strane matky maloletej, považoval súd zvýšenie výživného zo strany otca za dôvodné, preto jeho návrh na zníženie výživného zamietol a vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného na sumu 120,- Eur mesačne. Výživné s prihliadnutím na dlhé časové obdobie, ktoré ubehlo od poslednej úpravy výživného, potreby maloletej, jej zdravotné problémy považoval za primerané. Stanovil dlh na výživnom za obdobie od 21.8.2018 do 30.9.2019 v celkovej výške 467,43 Eur a povolil mu ho splácať v mesačných splátkach. Vo vzťahu k zmene úpravy styku s poukazom na súhlas oboch rodičov súd styk otca s maloletou neupravil.

5. Právne súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

6. O trovách konania rozhodol podľa .

III. Obsah odvolania matky a otca a vyjadrení k odvolaniam

7. Proti rozsudku podala odvolanie matka. Namietala výrok, ktorým súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol. Podľa jej názoru súd správne vychádzal z tzv. potencionality príjmu otca, avšak túto nezohľadnil dostatočne dôsledne. Uviedla, že otec je hudobne nadaný, má viac ako 20-ročné skúsenosti vo svojej pracovnej oblasti, je zdravý, nemá žiadne obmedzenie, pre ktoré by mohol byť uznaný za invalidného a v tomto prípade nemožno akceptovať jeho spokojnosť so súčasným stavom. Poukázala na to, že otec nedôvodne za vystúpenia nevypýta honorár. Tvrdenie, že terajšia práca a príjem mu vyhovuje, lebo má voľnejšie letné dni, ktoré môže tráviť s manželkou, vyznieva pri zdravotných problémoch jeho dcéry a nákladoch na ich stabilizáciu až nepatrične. Výživné vo výške 120,- Eur, ako ho určil súd prvej inštancie, nepostačuje ani na uspokojovanie základných potrieb maloletej V., nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca. Matka ďalej konštatovala, že výživné je v súčasnosti jedinou formou, ako sa otec podieľa na starostlivosti o maloletú V.. S dcérou sa nestretáva už 15 mesiacov, svoj prípadný kontakt determinuje ospravedlnením sa za niečo, čo nespôsobila. Navrhla napadnutý rozsudok súdu zmeniť a zaviazať otca platením výživného vo výške minimálne 200,- eur mesačne na maloletú.

8. Proti rozsudku podal odvolanie aj otec maloletej, proti výroku o zvýšení výživného a výroku o dlžnom výživnom. V odvolaní zdôraznil, že jeho zdravotné problémy sú závažnejšieho charakteru, má pravidelné bolesti oboch horných končatín a ramien, preto mu je ortopédom odporúčaná operačná liečba, ktorú z dôvodu dlhodobej, minimálne trojmesačnej práceneschopnosti a niekoľko mesačnej rehabilitácie odmieta, výlučne z finančných dôvodov. V súvislosti s liečbou má odporúčané rehabilitácie, ktoré nie sú hradené zdravotným poistením, ktoré otec rovnako neabsolvuje z finančných dôvodov. Poukázal na zdravotné problémy s krčnou chrbticou a svoj zdravotný stav zdokladoval lekárskymi správami od L.. Q. a L.. B. z odboru fyzioterapia a liečebná rehabilitácia. Otec nesúhlasil s konštatovaním súdu, že popri svojom zamestnaní a pri svojich zdravotných ťažkostiach by si mal nájsť ďalšiu prácu. Veľkým benefitom jeho zamestnania je možnosť využívať služobné motorové vozidlo aj na súkromné účely. Vo vzťahu k matkou predloženej ponuke zamestnania v spoločnosti M. Y., s.r.o. zdôraznil, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah s povinnosťou živnostníka platiť odvody, odvádzať daň, uhrádzať náklady spojené s činnosťou a nevyhnutnosť mať vlastné motorové vozidlo. Práve takáto politika spôsobila ukončenie jeho pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa I. P., a.s. V súvislosti s hrou v kapele otec uvádza, že je amatérsky hudobník, nie na takej úrovni, aby kapela mohla poberať odmenu za vystúpenia. Namietal, že súd využil potencionalitu príjmu, avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého potencionálneho príjmu vychádzal. Zdôraznil, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. Q. nar. XX.X.XXXX. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej výživné by malo dosahovať maximálne 30 % z príjmu otca, čo predstavuje 150 Eur až 180 Eur. Súdom určená výška 120 Eur spolu so splátkou 20 Eur dlžného výživného je neprimeraná, nakoľko mu neumožní plniť si vyživovaciu povinnosť voči mal. Q..

9. Kolízny opatrovník vo vyjadreniach k odvolaniu matky a otca uviedol, že výdavky matky na maloleté dieťa sú opodstatnené a zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté dieťa je dôvodné. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že argument zlého zdravotného stavu nemožno akceptovať, ani z jednej lekárskej správy nevyplýva, že by otcov stav mu bránil vykonávať pracovnú činnosť. Otec sa jasne vyjadril, že mu príjem 500 Eur mesačne vyhovuje. Otec je schopný dosiahnuť vyšší príjem a teda je schopný (a povinný) zabezpečovať výživu svojej dcéry vo väčšom rozsahu, minimálne vo výške 200 Eur mesačne.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oprávnenými subjektmi - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

12. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody uvedené v odvolaniach oboch odvolateľov bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne posúdil existenciu dôvodov pre zmenu výživného vo výške, akú stanovil napadnutým rozhodnutím. Odvolatelia nesúhlasia so stanovenou výškou výživného.

13. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky za situácie súdom zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej V., otázna však naďalej ostáva výška primeraného výživného, ktorá by rovnako zodpovedala možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, prihliadnuc na to, že obaja rodičia nesúhlasia so stanovenou výškou výživného.

14. Ťažiskovými odvolacími dôvodmi odvolateľov je súdom nedostatočne zohľadnený princíp potencionality príjmu otca. Odvolacie námietky otca smerovali proti výške výživného na maloletú z dôvodu, že súd síce potencionalitu príjmu použil, z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého potencionálneho

príjmu vychádzal. Nesúhlasí so závermi súdu o tom, že je v jeho možnostiach dosahovať iný príjem, aký v súčasnosti má. Matka považuje výživné za nedostatočné, v schopnostiach a možnostiach otca je platiť výživné vo výške 200 eur mesačne.

15. Skutočný stav zistený súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za dostatočne zistený. Právne závery sú správne. Správne je súdom aplikovaný v danej veci princíp potencionality príjmov otca. Zo zisteného skutočného stavu možno vyvodiť záver o stanovení inej výšky výživného pre maloletú. Odvolací súd svoje závery odôvodňuje nasledovne.

16. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa, ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo, keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 16.12.2015).

17. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenia i o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“). Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

18. Súd prvej inštancie správne porovnáva pomery v čase poslednej úpravy výživného, ktorá bola realizovaná rozsudkom Okresného sudu Prešov č.k. -55 zo dňa 28.1.2010. Zhrnúc tieto zistenia tak možno učiniť záver, že v čase pôvodného rozhodovania bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej V. sumou 85,- Eur mesačne, jeho čistý mesačný príjem predstavoval 698,- Eur mesačne, následne sa navýšil na 1.000 Eur, príjem matky predstavoval 540,- Eur mesačne. Príjem matky v čase rozhodovania predstavuje okolo 1.150,- Eur mesačne. V súčasnosti má otec, ktorý býva spolu s priateľkou a ich spoločným mal. dieťaťom, príjem 500,- Eur až 600,- Eur mesačne.

19. Maloletá v čase pôvodného rozhodovania súdom bola v predškolskom veku, v súčasnosti je študentkou strednej školy a jej výdaje neporovnateľne narástli. V súčasnosti si zdravotný stav maloletej V. vyžaduje výdavky na cvičenie, fyzioterapeuta, za účelom stabilizácie jej zdravotného stavu. Je teda nepochybné, že so stúpajúcim vekom maloletej stúpli výdavky, ktoré súvisia s bežným uspokojovaním jej potrieb, ako je stravné, ošatenie, obuv, náklady na drogériu, kozmetiku, ďalej náklady súvisiace s jej zdravotným stavom, zdravotnou starostlivosťou a voľnočasovými aktivitami, ktoré patria medzi oprávnené náklady (náklady na záujmovú činnosť, ako aj náklady súvisiace so štúdiom). Je nevyhnutné brať na zreteľ aj skutočnosť, že s výživou sú spojené aj náklady, ktoré sa vyskytujú sporadicky. Správne súd zhodnotil nárast výdajov na výživu maloletej a náležitým a dostatočným spôsobom ich zistil. Súd prvej inštancie správne zistil oprávnené potreby oprávnenej mal. V.. Maloletá žije spolu s matkou a matka uhrádza všetky plnenia súvisiace s bývaním a chodom domácnosti. Je preto spravodlivé, že na maloletú pripadá pomerná suma týchto nákladov súvisiacich s bývaním a chodom domácnosti. Navyše okrem toho je maloletej poskytovaná zo strany matky osobná starostlivosť a tieto plnenia v materiálnej i nemateriálnej povahe je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdavkov maloletých detí.

20. Druhým kritériom pre určenie výživného sú schopnosti a možnosti povinného rodiča. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné

rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované zárobky v danom povolaní.

21. Súd správne posudzoval dané kritériá. Správne zistil mesačný príjem otca, ktorý sa pohybuje od 500,- Eur do 600,- Eur mesačne, ide o príjem z pracovného pomeru. Vyrovnal sa dôsledne s jeho výdajmi, ktoré vyhodnotil. Zistil, že vo voľnom čase sa venuje hre v kapele, vystupuje s členmi kapely za konzumné, spláca úver na rekonštrukciu bytu, ktorý nie je v jeho vlastníctve, vlastní motorku, s ktorou má čiastočné výdavky na pohonné hmoty. U posledného zamestnávateľa I. P., a.s., dosahoval príjem 600,- Eur mesačne a následne ako manažér 1.000,- Eur mesačne. Správne aplikoval princíp potencionality v danej veci.

22. Kritérium uvedené v ustanovení , podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti.

23. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.

24. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. V podstate to znamená, že povinný by v takejto situácií mal začať hľadať lepšiu zárobkovú činnosť, než tú, ktorú deklaroval v rozhodnom posudzovanom období pre stanovenie rozsahu výživného.

25. Rozhodným pre posúdenie reálnych schopností a možností otca je tak zistenie a ustálenie príjmu, aký by mohol otec dosahovať príjem v období rozhodnom pre stanovenie výživného pre maloletú V.. Je zrejmé, že pri určení výšky potencionálneho príjmu súd primárne nevychádza z príjmu, ktorý povinný dosahoval skôr, ale z príjmu, ktorý by s ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti, napríklad aj majetkové, ale dané jeho fyzickým stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, nejakou ponukou a dopytom na rozumne regionálne určenom trhu práce, mohol dosahovať.

26. Za rozhodné považuje aj odvolací súd okolnosť majúcu význam pre aplikáciu potencionality príjmov, to, že otec nepreukázal, že od ostatnej úpravy výživného k poklesu jeho príjmu došlo z dôležitého dôvodu, resp. z nejakých relevantných objektívnych príčin. Skončenie pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom nebolo otcom ozrejmené súdu, tvrdenie o tom, že zamestnávateľ požadoval, aby bol živnostníkom, nie je preukázané. Súd správne konštatuje, že neboli preukázané dôvody pre ukončenie

pracovného vzťahu na strane zamestnávateľa otca. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého vychádzal pri rozhodovaní o zvýšení výživného z príjmu otca vo výške 1.000,- Eur, je náležitý a má oporu vo vykonanom dokazovaní (predpokladaný príjem zo zamestnania u posledného zamestnávateľa I. P., a.s. na pozícii manažér), keď súd prvej inštancie sa dôsledne venoval skúmaniu možností a schopností otca, náležite zdôvodnené v bodoch v 29, 31, 33, 34, 35 napadnutého rozsudku. Objektívne sa otec vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval príjem vyšší než dosahuje v tomto období.

27. K námietke ohľadom jeho zdravotného stavu odvolací súd zdôrazňuje, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že zdravotné problémy mu dlhodobo bránia v riadnom pracovnom výkone, nakoľko jeho pracovná schopnosť nie je znížená, nie je dlhodobo práceneschopným, ani poberateľom invalidného dôchodku, preto jeho námietky ohľadom jeho neschopnosti plnohodnotne pracovať v dôsledku zdravotných problémov neobstoja a nie je možné ich hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Povinný v odvolaní uvádza, že predložil súdu lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav, tieto lekárske správy však nemožnosť výkonu pracovnej činnosti nepotvrdzujú.

28. Obranu otca, že zamestnávatelia uprednostňujú živnostníkov, čo nie je jeho prípad, považuje odvolací súd za nedôvodnú, pretože v tomto smere vykonané dokazovanie bolo správne súdom prvej inštancie vyhodnotené.

29. Dôležitým faktorom je aj vyhodnotenie osobnej starostlivosti matky o maloletú. Vzhľadom na vek maloletej je osobná starostlivosť iná ako v čase pôvodného rozhodovania, ale stále matka zabezpečuje starostlivosť primeranú veku maloletej V. a teda v inom rozsahu ako otec.

30. Odvolací súd pri stanovení rozsahu zmeneného výživného považuje za dôvodné zvýšiť výživné na sumu 180 eur. Vychádzal z potencionálneho príjmu otca vo výške 1.000 eur mesačne netto. Vzhľadom na oprávnené potreby maloletej V. stanovil výšku v percentuálnom vyjadrení - 18 % z jeho čistého príjmu, pričom prihliadol aj na vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Q..

31. Takto určené výživné zohľadňuje výraznú mieru osobnej starostlivosti matky oproti otcovi, s maloletou sa otec nestretáva a nad rámec bežného výživného žiadnym spôsobom neprispieva. Odvolací súd v závere poznamenáva, že výživné vo výške 180,- Eur mesačne (t.j. 6,- Eur denne) zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej, ktorej odôvodnené výdavky ako dieťaťa v dospievajúcom veku, študujúce na strednej škole, sú rozhodne vyššie ako výdavky otca, ktorého potreby sú už stabilizované.

32. Odvolací súd v rozsahu navýšenia výživného tak čiastočne akceptoval námietky matky uvádzané v jej odvolaní. Návrhu na navýšenie sumy 200 Eur nevyhovel vzhľadom k tomu, že výživné v stanovenom rozsahu považuje za primerané a v súlade s vyššie opísanými zákonnými kritériami. Napadnutý rozsudok súdu vo výroku o zvýšení výživného zmenil ( ) a v prevyšujúcej časti návrh matky nad sumu 180 eur zamietol.

33. Vo vzťahu k výške dlžného výživného vzhľadom na zmenu napadnutého výroku o výške výživného nepovažuje doposiaľ zistený skutočný stav veci za dostatočný, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (, ).

34. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie zistiť skutočne plnené výživné zo strany otca v rozhodnom období pre spoľahlivé zistenie a stanovenie dlhu. Nanovo tak rozhodne o výške dlžného výživného so stanovením doby jeho splatenia aplikujúc ustanovenie .

35. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancii tiež o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

36. Rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ods. 2 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).