Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19C-1-2019.pdf
PDF · 68.35 KB
Case nature
Subarea
19C/1/2019
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: W. J., nar. XX.XX.XXXX, Q.. Y. XXX/XX, D. Y., zast.: JUDr. Ladislav Pongrácz, advokát v Dunajskej Strede, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody v sume 16.274,25 € podľa § 163 ods. 2 Civilného sporového poriadku takto:
rozhodol:
I. Konanie o žalobe o zaplatenie náhrady škody v sume 16.274,25 € sa zastavuje.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením z 24.02.2020, č. k. 19C/1/2019-130, bolo konanie podľa § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prerušené na zhodný návrh strán. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.02.2020.
2. Z prvej vety § 163 ods. 2 CSP vyplýva, že súd v konaní prerušenom podľa § 163 ods. 1 CSP pokračuje len na návrh niektorej zo strán sporu (nikdy nie z vlastného podnetu). Ak takýto návrh nie je v stanovenej lehote podaný, súd nemá inú možnosť, ako konanie zastaviť. Pokračovanie v konaní prerušenom podľa § 163 ods. 1 CSP teda závisí od dispozičného úkonu strany sporu. Zákonodarca v ustanovení § 163 ods. 2 CSP nedáva súdu možnosť rozhodnúť, či konanie zastaví, ak to uzná za vhodné, alebo v ňom bude pokračovať. Zo znenia ustanovenia § 163 ods. 2 CSP je jasný príkaz súdu konanie zastaviť (porov. „súd konanie zastaví“), ak v stanovenej lehote nie je podaný návrh na pokračovanie v konaní. Toto ustanovenie, a to ani v spojení so základnými princípmi uvedenými v čl. 1 až 18 CSP, neukladá súdu povinnosť zisťovať, či strany sporu majú záujem v konaní pokračovať. Ak strana má záujem v konaní pokračovať, je jej procesnou povinnosťou podať potrebný návrh. V prejednávanej veci tak ale neučinila ani jedna zo strán.
3. Ako návrh na pokračovanie v konaní nemožno s odkazom na § 124 ods. 1 CSP vyhodnotiť ani podanie žalobcu z 11.08.2020, ktorým žiadal, aby súd pripustil a) vstup subjektu „Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou SR“ do konania na strane žalovaného a b) zmenu žaloby. Citované ustanovenie Civilného sporového poriadku predstavuje osobitné pravidlo týkajúce sa spôsobu výkladu podania ako procesného úkonu, ktoré ukladá súdu posudzovať podanie len z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako bol navonok prejavený, nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súhlas. Súd môže prihliadať len na to, čo bolo voči nemu prejavené, a je nepodstatné, či strana svojím úkonom zamýšľala vyvolať iné účinky. Ak je prejav vôle obsiahnutý v podaní dostatočne určitý a zrozumiteľný, je bez vád a vyvoláva účinky, ktoré s ním procesný predpis spája. Podanie, ktoré obsahuje konkrétny procesný návrh predpokladaný procesným právom, vyvoláva účinky spojené práve s týmto procesným návrhom a nemôže zároveň vyvolávať účinky žiadneho iného (neprejaveného) procesného návrhu (pozri v tomto zmysle R 34/2011). Podaniu žalobcu z 11.08.2020 nemožno vyčítať, že by bolo neurčité alebo nezrozumiteľné, pretože hneď v úvode obsahuje prejav vôle žalobcu podať „návrh na zmenu žaloby podľa ust. § 139 C.sp. a na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovanej podľa ust. § 79 C.s.p.“, po ktorom nasleduje odôvodnenie oboch týchto návrhov a v závere (poslednom odseku) žalobca zhodne s úvodom a odôvodnením svojho podania prednáša „petit“ oboch návrhov. Toto podanie žalobcu teda obsahuje dva jasne vymedzené procesné úkony: návrh na pripustenie zmeny žaloby (§ 139 CSP) a návrh na pripustenie vstupu ďalšieho subjektu do konania (§ 79 CSP). Takéto podanie preto po obsahovej stránke nemožno vykladať inak. Opačné chápanie tohto podania by zjavne prekračovalo jeho rámec aj z iného dôvodu: v konaní vystupuje na strane žalovaného doposiaľ len Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Návrh na zmenu žaloby, ktorým sa žalobca domáha určitých peňažných nárokov, ktoré si uplatnil v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov na Generálnej prokuratúre SR, a návrh na vstup nového subjektu zastúpeného Generálnou prokuratúrou do konania (pričom s Generálnou prokuratúrou SR treba v prípade takýchto žalôb konať - pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave, z 25.06.2019, sp. zn. 9Co/134/2018, body 59 a 60), jednoducho nemožno zároveň vyhodnotiť ako návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, ktoré sa viedlo o peňažných nárokoch voči Slovenskej republike, v mene ktorej v konaní koná Ministerstvo spravodlivosti.
4. Keďže návrh na pokračovanie v konaní nebol podaný do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, teda do 25.08.2020, súd konanie podľa § 163 ods. 2 CSP zastavil (výrok I).
5. Pre úplnosť treba uviesť, že súd nemohol rozhodnúť o návrhoch žalobcu prednesených podaním z 11.08.2020, ktorým žiadal, aby súd pripustil vstup subjektu „Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou SR“ do konania na strane žalovaného a zmenu žaloby. Žalobca toto podanie doručil v čase, keď bolo konanie právoplatne prerušené, teda za stavu, keď sa podľa § 165 ods. 2 CSP procesné úkony nevykonávajú. V dôsledku toho o týchto návrhoch žalobcu nemožno rozhodnúť, lebo inak by súd postupoval v rozpore s citovaným ustanovením Civilného sporového poriadku.
6. Na dôvažok sa žiada doplniť, že zastavenie konania nezakladá prekážku veci rozsúdenej podľa § 230 CSP a žalobca sa môže domáhať svojich nárokov novou žalobou.
7. O trovách súd rozhodol na základe § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa náhrada trov konania priznáva proti tej strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. V danej veci mali právo podať návrh na pokračovanie v konaní obe strany, no keďže ani jedna z nich tak neučinila, zastavenie konania možno pričítať obom stranám v rovnakom pomere. Preto súd rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).