Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/1/2019

Potvrdené rozhodnutím 11Co/73/2020
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v sporovej veci žalobcu: W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. Y. XXX/XX, D. Y., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Pongráczom, advokátom so sídlom Alžbetínske námestie č. 1203, P.O.BOX 124, Dunajská Streda, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody vo výške 16.274,25 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.08.2020, č.k. 19C/1/2019-147, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: W. J., nar. XX.XX.XXXX, Q.. Y. XXX/XX, D. Y., zast.: JUDr. Ladislav Pongrácz, advokát v Dunajskej Strede, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody v sume 16.274,25 € podľa takto:

rozhodol:

I. Konanie o žalobe o zaplatenie náhrady škody v sume 16.274,25 € sa zastavuje.

II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením z 24.02.2020, č. k. -130, bolo konanie podľa (ďalej len „“) prerušené na zhodný návrh strán. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.02.2020.

2. Z prvej vety vyplýva, že súd v konaní prerušenom podľa pokračuje len na návrh niektorej zo strán sporu (nikdy nie z vlastného podnetu). Ak takýto návrh nie je v stanovenej lehote podaný, súd nemá inú možnosť, ako konanie zastaviť. Pokračovanie v konaní prerušenom podľa teda závisí od dispozičného úkonu strany sporu. Zákonodarca v ustanovení nedáva súdu možnosť rozhodnúť, či konanie zastaví, ak to uzná za vhodné, alebo v ňom bude pokračovať. Zo znenia ustanovenia je jasný príkaz súdu konanie zastaviť (porov. „súd konanie zastaví“), ak v stanovenej lehote nie je podaný návrh na pokračovanie v konaní. Toto ustanovenie, a to ani v spojení so základnými princípmi uvedenými v čl. 1 až 18 , neukladá súdu povinnosť zisťovať, či strany sporu majú záujem v konaní pokračovať. Ak strana má záujem v konaní pokračovať, je jej procesnou povinnosťou podať potrebný návrh. V prejednávanej veci tak ale neučinila ani jedna zo strán.

3. Ako návrh na pokračovanie v konaní nemožno s odkazom na vyhodnotiť ani podanie žalobcu z 11.08.2020, ktorým žiadal, aby súd pripustil a) vstup subjektu „Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou SR“ do konania na strane žalovaného a b) zmenu žaloby. Citované ustanovenie predstavuje osobitné pravidlo týkajúce sa spôsobu výkladu podania ako procesného úkonu, ktoré ukladá súdu posudzovať podanie len z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako bol navonok prejavený, nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súhlas. Súd môže prihliadať len na to, čo bolo voči nemu prejavené, a je nepodstatné, či strana svojím úkonom zamýšľala vyvolať iné účinky. Ak je prejav vôle obsiahnutý v podaní dostatočne určitý a zrozumiteľný, je bez vád a vyvoláva účinky, ktoré s ním procesný predpis spája. Podanie, ktoré obsahuje konkrétny procesný návrh predpokladaný procesným právom, vyvoláva účinky spojené práve s týmto procesným návrhom a nemôže zároveň vyvolávať účinky žiadneho iného (neprejaveného) procesného návrhu (pozri v tomto zmysle R 34/2011). Podaniu žalobcu z 11.08.2020 nemožno vyčítať, že by bolo neurčité alebo nezrozumiteľné, pretože hneď v úvode obsahuje prejav vôle žalobcu podať „návrh na zmenu žaloby podľa ust. C.sp. a na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovanej podľa ust. “, po ktorom nasleduje odôvodnenie oboch týchto návrhov a v závere (poslednom odseku) žalobca zhodne s úvodom a odôvodnením svojho podania prednáša „petit“ oboch návrhov. Toto podanie žalobcu teda obsahuje dva jasne vymedzené procesné úkony: návrh na pripustenie zmeny žaloby ( ) a návrh na pripustenie vstupu ďalšieho subjektu do konania ( ). Takéto podanie preto po obsahovej stránke nemožno vykladať inak. Opačné chápanie tohto podania by zjavne prekračovalo jeho rámec aj z iného dôvodu: v konaní vystupuje na strane žalovaného doposiaľ len Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Návrh na zmenu žaloby, ktorým sa žalobca domáha určitých peňažných nárokov, ktoré si uplatnil v súlade so o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov na Generálnej prokuratúre SR, a návrh na vstup nového subjektu zastúpeného Generálnou prokuratúrou do konania (pričom s Generálnou prokuratúrou SR treba v prípade takýchto žalôb konať - pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave, z 25.06.2019, sp. zn. , body 59 a 60), jednoducho nemožno zároveň vyhodnotiť ako návrh na pokračovanie v prerušenom konaní, ktoré sa viedlo o peňažných nárokoch voči Slovenskej republike, v mene ktorej v konaní koná Ministerstvo spravodlivosti.

4. Keďže návrh na pokračovanie v konaní nebol podaný do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, teda do 25.08.2020, súd konanie podľa zastavil (výrok I).

5. Pre úplnosť treba uviesť, že súd nemohol rozhodnúť o návrhoch žalobcu prednesených podaním z 11.08.2020, ktorým žiadal, aby súd pripustil vstup subjektu „Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou SR“ do konania na strane žalovaného a zmenu žaloby. Žalobca toto podanie doručil v čase, keď bolo konanie právoplatne prerušené, teda za stavu, keď sa podľa procesné úkony nevykonávajú. V dôsledku toho o týchto návrhoch žalobcu nemožno rozhodnúť, lebo inak by súd postupoval v rozpore s citovaným ustanovením .

6. Na dôvažok sa žiada doplniť, že zastavenie konania nezakladá prekážku veci rozsúdenej podľa a žalobca sa môže domáhať svojich nárokov novou žalobou.

7. O trovách súd rozhodol na základe , podľa ktorého sa náhrada trov konania priznáva proti tej strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. V danej veci mali právo podať návrh na pokračovanie v konaní obe strany, no keďže ani jedna z nich tak neučinila, zastavenie konania možno pričítať obom stranám v rovnakom pomere. Preto súd rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).