Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-93-2015.pdf
PDF · 86.52 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/93/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: N. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H. K. XXX, t.č. bytom F. XXX, právne zastúpená JUDr. Romanom Henčelom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Švéniho 8, proti žalovanému: Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H. K. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. K., obec H. K., okres S.:
- pozemok parcelné číslo KN-C XXX/XX o výmere 548 m2, trvalé trávnaté porasty,
- pozemok parcelné číslo KN-C XXX/XX o výmere 172 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. K., obec H. K., okres S.:
- rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcelné číslo XXX/XX, sa z r u š u j e.
II. Nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalovaného.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 45.400,- EUR do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný j e povinný nahradiť žalobkyni 100% trov konania.
V. Žalovaný je povinný nahradiť Slovenskej republike polovicu sumy trov konania vyplatených z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam: rodinnému domu a pozemkom, zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXX a Liste vlastníctva číslo XXXX pre Katastrálne územie H. K., Obec H. K., Okres S.. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným sú ako bývalí manželia podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 7C/4/2003-102, právoplatným dňa 19.8.2003. Tým došlo k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo medzi stranami k jeho vyporiadaniu dohodou a ani nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom. Nehnuteľnosti tak prešli do podielového spoluvlastníctva strán, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 u každej zo strán. Po rozvode manželstva užíva predmetné nehnuteľnosti výlučne žalovaný. Žalobkyňa sa na neho preto obrátila s návrhom na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. K uzatvoreniu dohody však nedošlo. Žalobkyňa si dala vypracovať na vlastné náklady aj znalecký posudok za účelom určenia hodnoty predmetných nehnuteľností, žalovaný ho však spochybnil a s určením hodnoty nehnuteľnosti nesúhlasil. Vzhľadom na charakter nehnuteľností nie je možné ich reálne rozdelenie. Žalobkyňa preto navrhla aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a aby ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že zaviaže žalovaného aby jej vyplatil hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu určenú súdnym znalcom. Alternatívne, pokiaľ by žalovaný nesúhlasil s prikázaním nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, navrhla žalobkyňa aby súd nariadil predaj nehnuteľností a výťažok rozdelil medzi strany rovným dielom.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa aj po rozvode manželstva v predmetných nehnuteľnostiach bývala a užívala ich približne do roku 2006 - 2007. Dokonca v dome býval aj otec žalobkyne, ktorý požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje a robil výtržnosti. Alkoholické nápoje požívala aj žalobkyňa a bola pod nich vplyvom agresívna voči žalobcovi a ich spoločným dcéram. Veľakrát preto v domácnosti zasahovala polícia aj záchranka. Po jednom takom zásahu záchranky bola žalobkyňa vzatá do nemocnice a viac sa do domu nevrátila. Odsťahovala sa k svojmu otcovi, ktorý mal vybavený byt v Novákoch. Po odsťahovaní prichádzala do domu sporadicky, pod vplyvom alkoholu a vyvolávala konflikty. V rodinnom dome majú v súčasnosti pobyt dcéry strán A. a M.. M. G. v rodinnom dome býva ale trvalý pobyt v ňom nemá, pretože jej to matka nedovolila. Žalovaný má záujem sa so žalobkyňou dohodnúť a preto sa dostavil na každé stretnutie, ktoré sa konalo u právneho zástupcu žalobkyne. Žalovaný súhlasil s podmienkami žalobkyne, nesúhlasil len so znaleckým posudkom, ktorý predložila. Tento posudok je neobjektívny, urobený nekvalifikovane a je nadhodnotený. Počas celého obdobia sa o nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve staral žalovaný sám. Celé roky od rozvodu manželstva žalovaný výlučne sám hradí náklady na prevádzku a nevyhnuté opravy a údržbu domu a priľahlých nehnuteľnosti, teda vkladá investície na udržiavanie nehnuteľností v spôsobilom stave, resp. sa stará aby nedošlo k ich znehodnocovaniu. Na udržiavanie nehnuteľnosti vynaložil investície v celkovej výške približne do 5.000 EUR. Platí všetky poplatky, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti. Po rozvode manželstva výlučne zo svojich prostriedkov previedol investície na zveľadenie nehnuteľnosti v rokoch 2015 až 2016. Tieto vložené investície urobil v celkovej výške približne 15.000 EUR. O týchto investíciách žalobkyňa vedela a súhlasila s nimi. Žalovaný chce preto tieto investície oddeliť aby žalobkyňu nevyplácal z toho, čo do nehnuteľností sám vložil. Žalovaný súhlasil s tým, aby bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a aby boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva.
3. Súd vo veci nariadil pojednávania. Žalovaný sa nezúčastnil dvoch posledných pojednávaní, ktoré sa vo veci konali. Svoju neúčasť vždy vopred riadne ospravedlnil a o odročenie pojednávaní nepožiadal. Súd na týchto pojednávaniach konal v neprítomnosti žalovaného.
4. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Ing. M. D. a Ing. R. R. a týmito listinami: výpis z LV č. XXX, LV č. XXXX pre k.ú. H. K., Rozsudok OS Prievidza č.k. 7C/4/2003-102, výzva právneho zástupcu žalobkyne adresovaná žalovanému pred podaním žaloby, odpoveď žalovaného, Znalecký posudok Ing. Homolu č. 17/2012, listiny predložené s vyjadrením žalovaného č.l. 62-67, Znalecký posudok Ing. Tuchyňu č. 122/2017, Znalecký posudok USI Žilina č. 31/2020.
5. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
6. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
7. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu ku spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Každý zo spoluvlastníkov má právo obrátiť sa na súd a požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a
vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu byť použité uvedené spôsoby vysporiadania. Súd môže vykonať spôsob vysporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. Medzi základné hľadiská, ktoré berie súd do úvahy pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, patria: a) veľkosť spoluvlastníckych podielov a b) účelné využitie veci.
8. Pri reálnom rozdelení spoločnej veci prihliada súd na tieto hľadiská: a) fyzická a právna deliteľnosť predmetu spoluvlastníctva, b) výška spoluvlastníckych podielov a c) účelné využitie rozdelenej veci. Súd dospel k záveru, že v konkrétnom prípade nebolo účelné ba ani možné reálne rozdeliť nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporu. Ide o samostatný rodinný dom, ktorý je stavebne a technicky usporiadaný tak, že tvorí jednu bytovú jednotku. Pozemky, ktoré sú predmetom podielového spoluvlastníctva pozostávajú z pozemku, na ktorom je samotný dom postavený a ostatné tvoria dvor uvedeného domu.
9. Podľa názoru súdu preto do úvahy prichádzalo vyporiadanie druhým zo spôsobov, ktoré upravuje ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Z návrhov a z vyjadrení strán v priebehu sporu a aj z obsahu dokazovania vyplynulo, že obe strany navrhli, aby boli nehnuteľnosti po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného.
10. Jedinou spornou skutočnosťou medzi stranami bola hodnota nehnuteľností a na to nadväzujúca výška primeranej náhrady, ktorú bude žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni. Každá zo sporiacich sa strán predložila súdu znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorý si nechali vypracovať vo vlastnej réžii. Avšak aj potom zostala výška všeobecnej hodnoty nehnuteľností medzi nimi sporná, strany si navzájom namietali predložené posudky. Žalovaný nesúhlasil ani s návrhom žalobkyne, aby sa všeobecná hodnota určila dohodou strán ako aritmetický priemer medzi všeobecnými hodnotami vyplývajúcimi z oboch posudkov.
11. Súd napokon na návrh žalobkyne ustanovil Ústav súdneho inžinierstva, ako nespochybniteľnú vedeckú autoritu, aby boli jeho posudkom odstránené rozpory v znaleckých posudkoch preložených stranami sporu. Zo znaleckého posudku číslo 31/2020, ktorý bol súdu doručený dňa 27.2.2020 vyplýva, že Ústav súdneho inžinierstva stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré sú premetom konania vo výške 90.800 EUR. Znalecký ústav pritom zohľadnil aj investície, úpravy a rekonštrukčné práce, ktoré na nehnuteľnostiach realizoval žalovaný. Preto je znalecký posudok vyhotovený podľa stavu nehnuteľností, ktorý bol ku dňu 12.10.2011
12. Súd teda rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zrušil, nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a zároveň žalovaného zaviazal, aby žalobkyni vyplatil primeranú náhradu vo výške 45.400 EUR. Výška tejto náhrady je polovicou sumy všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, určenou znaleckým ústavom. Súd uložil žalovanému aby túto sumu vyplatil žalobkyni do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa túto paričnú lehotu navrhovala už v žalobe a žalovaný ju v priebehu konania nenamietal.
13. Súd ešte konštatuje, že nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval žalovaný ešte vo svojom vyjadrení zo dňa 7.2.2017, a to výsluch svedkýň A. E. a X. D.. Súd poukazuje na to, že v ďalšom priebehu sporu už žalovaný na ich výsluchu netrval a zároveň, keďže jedinou spornou skutočnosťou medzi stranami bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti výsluch týchto svedkýň by ani nebol hospodárny.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
16. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Podľa názoru súdu možno konštatovať, že žalobkyňa bola v spore proti žalovaným plne úspešná, keďže dosiahla zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, a to takým spôsobom vyporiadania aké navrhla v súdnom konaní. Preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%.
20. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza, a to na úhradu odmeny znaleckého ústavu. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, ustanovenie § 259 CSP pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Súd dospel k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 CSP, teda analógie legis. V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská republika nárok na náhradu vynaložených výdavkov.
21. Vypracovanie znaleckého posudku bolo v záujme oboch procesných strán a preto by sa mali podieľať na výdavkoch na jeho vypracovanie rovným dielom. Žalobkyňa však bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov a preto súd s prihliadnutím na ustanovenie § 253 ods. 2 CSP neuložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania. Žalovanému súd uložil, aby Slovenskej republike nahradil polovicu sumy trov konania vyplatených z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza.
22. O konkrétnej výške trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.