Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14Sa-44-2019.pdf
PDF · 85.81 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/44/2019
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: O. Y., bytom A. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. septembra 2019, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. septembra 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. .
odôvodnenie:
1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 09. 2019, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne na základe odvolania žalobcu podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 05. 2019 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 05. 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že zvýšil žalobcovi sumu invalidného dôchodku na 304,10 eur mesačne. V odôvodnení uviedol, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne so sídlom v Nitre určil za rozhodujúce ochorenie stav po operácii chrbtice v roku 2010 a reoperácii v roku 2013 s reziduálnou radikulopathiou L5-S1 vpravo, podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4 písm. b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za ostatné zdravotné postihnutia (močová inkontinencia II, obojstranná PHS) zvýšil mieru poklesu o 5% na celkových 50%.
2. Vo včas podanej správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej SSP) sa žalobca domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 09. 2019 a žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť späť na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že z Odborného posudku o invalidite ako podklad pre rozhodnutie vyplýva, močová inkontinencia nie je neurogénne podmienená v súvislosti s operáciou, že ide o iný typ poruchy. Mieru poklesu určil od 28. 03. 2019, od urologického vyšetrenia, ktoré dokumentuje močovú inkontinenciu. Z rozhodnutia žalovaného nemožno zistiť, na základe akých skutočností nebolo priznané rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV, odd. E bod 4, písm. c) s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a s poruchou funkcie zvieračov. Konštatovanie, že močová inkontinencia nie je neurogénne podmienená v súvislosti s operáciou, ale ide o iný typ poruchy, keď z lekárskych správ urologickej ambulancie podrobným a vyčerpávajúcim vyšetrením dospel k jednoznačnému záveru, že v mojom prípade sa jedná o dráždivý neurogénny močový mechúr, ktorý je
vyvolaný poranením miechy dvoma operáciami driekovej chrbtice. Ďalej nie je zrejmé, podľa čoho bola iba o 5% navýšená miera poklesu za ostatné ochorenia.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že námietky ktoré uvádza žalobca v podanej žalobe nepovažuje za opodstatnené z dôvodu, že posudkový lekár žalovanej ústredie v Nitre sa s nimi podrobne vysporiadal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 14. 08. 2019, ktorý je obsahom rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho stav nebol v konaní správne posúdený sú nedôvodné, vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
4. Zo súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal žiadosť o prehodnotenie jeho zdravotného stavu za účelom zvýšenia invalidného dôchodku.
5. V konaní pred prvostupňovým správnym orgánom bol zdravotný stav žalobcu posúdený dňa 24. 04. 2019. Z obsahu odborného posudku zo dňa 24. 04. 2019 vyplynulo, že jedným z podkladov pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu bola aj lekárska správa z urologického vyšetrenia - Bojnice, zo dňa 28. 03. 2019 od MUDr. T., ktorú žalobca pripojil k samotnej žalobe. Ošetrujúci lekár v nej konštatoval zhoršený stav močenia, prítomný únik moču mimo kontroly so záverom o neurogénnom MM a inkontinencii moču II. stupňa. Uvedený medicínsky záver sa zhoduje s urologickým vyšetrením zo dňa 22. 04. 2015, ktorý je súčasťou posúdenia v odbornom posudku o invalidite už zo dňa 09. 06. 2015.
6. V odvolacom konaní žalovaný zhodnotil zdravotný stav žalobcu v posudkoch zo dňa 31. 05. 2019 a 14. 08. 2019. Podľa posudkových lekárov účastník konania bol dvakrát operovaný na bedrovú chrbticu pre herniu disku L5-Sl vpravo. Po operácii pretrváva reziduálna radikulopathia L5-Sl vpravo. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Močová inkontinencia nie je neurogénne podmienená v súvislosti s operáciou, ide o iný typ poruchy. Za ostatné zdravotné postihnutia účastníka konania je základná miera poklesu zvýšená o 5 % podľa § 71 ods. 8 zákona na výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % je možné určiť od 28. marca 2019 od urologického vyšetrenia, ktoré dokumentuje močovú inkontinenciu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre určil stav po operácii chrbtice v roku 2010 a reoperácii v roku 2013 s reziduálnou radikulopathiou L5-Sl vpravo podľa kapitoly XV (choroby podporného a pohybového aparátu), oddielu E (dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia), položky 4 (stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice), písmena b) (často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 % až 45 %). Za iné zdravotné postihnutia účastníka konania (močová inkontinencia II. stupňa., obojstranná PHS) zvýšil posudkový lekár mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 5% na celkových 50 %.
7. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
8. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
9. Podľa § 71 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov.
10. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
11. Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
12. Podľa § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
13. Podľa § 196 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
14. Podľa § 209 ods. 1,4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
15. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
16. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
18. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
19. Podľa § 202 ods. 2 SSP veta prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
20. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
21. V konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovaného o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený a zdôvodnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
22. Sporným medzi stranami zostáva určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu s dopadom na stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a taktiež určenie miery navýšenia za ostatné zdravotné poškodenia. S poukazom na žalobné dôvody je zrejmé, že žalobca sa domáha posúdenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa kapitoly XV., odd. E, bod 4., písm. c) s rozpätím miery poklesu od 70 do 80 %, ktorému posúdeniu nasvedčuje lekárska správa urológa zo dňa 28. 03. 2019. Podľa nej je disfunkcia zvieračov u žalobcu podmienená neurogénne, čo vyvoláva podozrenie, že ide o stav vyvolaný prechádzajúcimi dvoma operáciami chrbtice. Opačný záver, ku ktorému dospel žalovaný na podklade lekárskych posudkov, podľa názoru súdu nie je argumentačne
odôvodnený a je v rozpore s posúdením ošetrujúceho lekára žalobcu. Za danej dôkaznej situácie bolo preto povinnosťou žalovaného náležite a podrobne vysvetliť prečo sa vo svojom posúdení odkláňa od lekárskej správy tvoriacej prílohu žaloby. Podľa názoru súdu žalovaný neobjasnil namietanú skutočnosť, že hlavné ochorenie nemôže byť posúdené podľa kapitoly XV, odd. E bod 4, písm. c/ s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a s poruchou funkcie zvieračov. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nezdôvodnenia len 5% navýšenia, túto súd nepovažuje za dôvodnú. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že 5 % navýšenie bolo dané pre preukázanú inkontinenciu len II. stupňa, čo aj podľa súdu odôvodňuje navýšenie miery poklesu v priznanej výške.
23. Súd ďalej zdôrazňuje, že zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku musí byť posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť záver, že sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre zvýšenie invalidnej dávky. Žalovaný mal k dispozícii v čase svojho rozhodnutia lekársku správu zo dňa 28. 03. 2019, čoho dôkazom je lekársky posudok zo dňa 24. 04. 2019. Je teda zrejmé, že bola jedným z podkladov, na ktoré malo byť prihliadané. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, správne orgány sa s ňou náležite nevysporiadali, čoho dôkazom je chýbajúce vysvetlenie o presnom pôvode a príčinách žalobcovej močovej inkontinencii. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto nie je založené na komplexnom zhodnotení jeho zdravotného stavu a súčasne nie je zdôvodnené tak, aby poskytlo odpovede na základné skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom konania. Na naplnenie práva účastníka správneho konania na spravodlivé konanie nie je potrebné, aby sa správny orgán vysporiadal so všetkými otázkami nastolenými účastníkmi konania, ale len s tými, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový a právny základ prípadu. Bolo preto povinnosťou žalovaného, aby uviedol skutkové, odborné argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku správneho konania považované za rozhodujúce, ako aj úvahy a závery, ktoré ho viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd preskúmavané rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP ako nezákonné zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní budú správne orgány viazané právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku, čo znamená, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu budú musieť nanovo posúdiť na základe všetkých skutočností a dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom konaní a tieto dostatočne a zrozumiteľne zdôvodniť. Zároveň správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v danej veci pochybil žalovaný správny orgán, keď nepredložil súdu úplný administratívny spis v danej veci, pričom z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je zrejmé, čo sa rozumie pod pojmom administratívny spis. Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo.
25. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Preto v konaní plne úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.