Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51C-39-2020.pdf
PDF · 93.64 KB
No categories available
51C/39/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: R.. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, Z., proti žalovaným: 1. Ad-Promo consulting s.r.o., so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 35 936 827, 2. BRAUGHER EQUTIES CORP., so sídlom Vanterpool Plaza, WickhamsCay 1, 2nd floor, Road Town, Tortola, Britské Panenské Ostrovy, IČ: 571 362, 3. AC-Rovinka, s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 47 664 151, o náhradu škody a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na naradenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému v 3. rade z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý podal žalobca na súd dňa 07.08.2020 spoločne so žalobou vo veci samej, sa žalobca domáha, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci: L., k.ú.: L., okres: M., evidované na LV č. XXXX ako pozemky par. KN-C, s par. č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX a stavby so súp. č. XXX, XXX, XXX F. XXXX (ďalej len „dotknuté nehnuteľnosti“), ktoré sú t.č. vo vlastníctve žalovaného v 3. rade, a to v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 112.479,06 € z titulu náhrady škody, uplatnenej v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II.
2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 19.09.2012, sp.zn.: 6R/5/2012, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči žalovanému v 1. rade. Dňa 22.10.2012 bola uvedená reštrukturalizácia povolená. Žalobca si v predmetnom reštrukturalizačnom konaní uplatnil nezabezpečenú pohľadávku vo výške 45.000,00 €, ktorú má voči žalovanému v 1. rade z titulu zmluvy o pôžičke, uzatvorenej dňa 06.07.2012, ktorá bola správcom uznaná v celom rozsahu. V rámci predmetného reštrukturalizačného konania bol uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 01.07.2013, potvrdený reštrukturalizačný plán žalovaného v 1. rade. Po jeho schválení zo strany súdu, tak žalovaný v 1. rade ako dlžník mohol vykonávať iba také úkony, ktoré nie sú v rozpore so schváleným plánom. O prípadnom predaji majetku žalovaného v 1. rade pojednával bod 8. plánu, podľa ktorého v prípade predaja podniku alebo jeho časti v prvých dvoch rokoch od schválenia plánu, mala byť výška kúpnej ceny minimálne 3.450.000,00 €, pričom predaj podliehal súhlasu dozorného správcu, ktorý mohol byť vydaný len na základe súhlasu nadpolovičnej väčšiny veriteľov. Zároveň, ak by došlo k predaju bez súhlasu dozorného správcu, stali by sa tým predčasne splatné všetky pohľadávky veriteľov. Napriek uvedeným skutočnostiam uzatvoril dňa 03.02.2014 žalovaný v 2. rade, po predošlej dohode so žalovaným v 3. rade, s úverujúcou bankou Sberbank Slovensko, a.s., zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalovaný v 2. rade odkúpil od uvedenej banky jej úverové pohľadávky voči žalovanému v 1. rade za dohodnutú cenu 1.963.044,91 €, čím sa stal k dotknutým nehnuteľnostiam záložným veriteľom namiesto banky. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.06.2014 (v čase účinnosti reštrukturalizačného plánu) došlo zo strany žalovaného v 1. rade k prevodu dotknutých nehnuteľností na žalovaného v 2. rade, za
cenu 1.603.767,00 €. Následne zmluvou zo dňa 27.06.2014, previedol žalovaný v 2. rade dotknuté nehnuteľnosti na žalovaného v 3. rade za kúpnu cenu 3.641.000,00 €, čím došlo k porušeniu reštrukturalizačného plánu. V prípade kúpnej ceny dojednanej na základe prvej kúpnej zmluvy ani nedošlo k jej reálnej úhrade a následnému pomernému prerozdeleniu voči veriteľom žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade jednoznačne porušil svoje právne povinnosti uložené zákonom č. 7/2005 Z.z. a reštrukturalizačným plánom a to spoločným konaním a v dohode so žalovaným v 2. a 3. rade, čím bola žalobcovi ako veriteľovi prihlásenej pohľadávky spôsobená majetková škoda.
3. Potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam žalobca odôvodňuje obavou, že dôjde k ďalšiemu predaju nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu podľa vyššie uvedených kúpnych zmlúv. Pritom budova so súp. č. XXXX nebola súčasťou predmetných sporných kúpnych zmlúv, avšak na strane žalobcu existuje dôvodná obava, že by v prípade jej prevodu (vzhľadom na jej funkciu trafostanice), mohla slúžiť ako prostriedok pre obštrukcie. Predmetné nehnuteľnosti môžu znamenať jedinú nádej pre uspokojenie nároku žalobcu, keďže mu nie je známa súčasná bonita žalovaných, ktorí môžu počas súdneho konania podniknúť kroky, aby sa cielene zbavovali svojho majetku. Majetková podstata žalovaného v 3. rade poklesla za obdobie od roku 2014 do 2019 o 18,13%, žalovaný v 3. rade má iba dlhy, jeho zadlženosť k 31.12.2019 bola vyššia ako hodnota celého jeho majetku. Tieto skutočnosti vytvárajú opodstatnenú obavu, či sa žalovaný v 3. rade nenachádza v stave platobnej neschopnosti. Žalobcovi je tiež známe, že žalovaný v 3. rade má viac ako jedného veriteľa, voči ktorým je v omeškaní s úhradou peňažných záväzkov po dobu viac ako 30 dní, je preto priamo prítomná hrozba vyhlásenia konkurzu. Žalovaný v 3. rade tak môže byť motivovaný k tomu, aby po podaní tejto žaloby previedol, zaťažil alebo podnikol iné kroky týkajúce sa dotknutých nehnuteľností. Podľa mienky žalobcu je potreba zamedziť takémuto konaniu prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Ak by došlo k jeho nariadeniu, nejednalo by sa o taký zásah do práv žalovaného v 3. rade, ktorý by bol v nepomere k riziku, ktoré hrozí žalobcovi v prípade, ak by s nehnuteľnosťami bolo naložené spôsobom, ktorý by zmaril neskorší výkon exekúcie.
4. Súd sa oboznámil s podaným návrhom žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav.
Uznesením zo dňa 19.09.2012, vydaným Okresným súdom Bratislava I, sp.zn.: 6R/5/2012, súd začal reštrukturalizačné konanie voči žalovanému v 1. rade. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 21.09.2012.
Uznesením zo dňa 22.10.2012, vydaným Okresným súdom Bratislava I, sp.zn.: 6R/5/2012, súd povolil reštrukturalizáciu žalovaného v 1. rade a ustanovil do funkcie správcu V.. M. X.. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 26.10.2012.
Uznesením zo dňa 01.07.2013, vydaným Okresným súdom Bratislava I, sp.zn.: 6R/5/2012, súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného v 1. rade, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 05.06.2013 a zároveň súd ukončil reštrukturalizáciu žalovaného v 3. rade. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 08.07.2013. Z reštrukturalizačného plánu žalovaného v 3. rade vyplýva, že žalobca bol zaradený do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky pod č. pohľ. 1, s prihlásenou a zistenou sumou 45.000 €.
Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 13.02.2014 oznámil postupca Sberbank Slovensko, a.s., žalovanému v 1. rade, že postúpil zmluvou zo dňa 03.02.2014 svoje pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, vzniknuté zo zmlúv o úvere, na žalovaného v 2. rade.
Rozhodnutím Okresného úradu M., katastrálny odbor, zo dňa 22.07.2014, č.v. V XXXX/XX, bol povolený vklad vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.603.767 €.
Rozhodnutím Okresného úradu M., katastrálny odbor, zo dňa 08.09.2014, č.v. V XXXX/XX, bol povolený vklad vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 3. rade na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 3.641.000 €.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného katastrom nehnuteľností okresného úradu M., zo dňa 05.09.2017 vyplýva, že k uvedenému dňu bol vlastníkom dotknutých nehnuteľností žalovaný v 3. rade. V časti poznámky bola zapísaná žaloba o určenie vlastníctva vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.: 4C/39/2017 a žaloba o určenie vlastníctve vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 35Cb/139/2017. V časti ťarchy bolo zapísané záložné právo v prospech spoločnosti HYPO-BANK BURGENLAND, Aktiengesellschaft.
Informáciou spoločnosti JLK Real s.r.o., zo dňa 19.07.2017, bol žalobca informovaný, že zo strany žalovaného v 3. rade v uvedenom období prebiehal proces prípravy predaja Archívneho centra v Rovinke (LV č. XXXX).
Z účtovných závierok žalovaného v 3. rade zostavených za obdobia rokov 2014 až 2019 súd zistil, že hodnota majetku žalovaného v 3. rade kontinuálne klesala (v roku 2014 spolu majetok 3.545.593 €, v roku 2019 2.902.616 €). Pokiaľ ide o peniaze a účty v bankách, tie vykazovali stabilnú finančnú situáciu žalovaného v 3. rade, keď v roku 2014 predstavovali sumu 34.041 €, pričom na konci roka 2019 sumu 59.873 €. Hodnota vlastného imania spoločnosti v roku 2014 predstavovala zápornú hodnotu -82.682 €, avšak všetky ďalšie predložené účtovné závierky preukazujú zlepšovanie tejto zápornej bilancie (-8.897 € na konci roka 2019). Z výsledkov hospodárenia vyplýva, že kým v roku 2014 hospodáril so stratou -87.682 €, túto každým rokom znižoval a už od roku 2016 žalovaný v 3. rade hospodári so ziskom, naposledy na konci roka 2019 vo výške +8.007 €. Obdobne v sledovanom období znížil aj výšku dlhodobých záväzkov ako aj dlhodobých bankových úverov. Žalovanému v 3. rade v sledovanom období tiež kontinuálne vzrastali výnosy z hospodárskej činnosti, ako aj tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb.
5. Súd nevykonal dokazovanie predloženou fotokópiou rozsudku Špecializovaného trestného súdu zo dňa 18.11.2019, sp.zn.: 4T/34/2019, nakoľko rozhodnutie v danej trestnej veci nemá skutkový ani právny význam pre rozhodovanie tunajšieho súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
6. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 151b ods. 1 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
Podľa § 151 d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
7. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobca osvedčil existenciu takých skutočností, ktoré by odôvodňovali jeho nariadenie a nie sú splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami vydaním zabezpečovacieho opatrenia.
8. Z charakteru inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená a aspoň osvedčenie (teda sa nemusí jednať o nepochybné preukázanie) základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Nesplnenie čo i len jedného z uvedených zákonných predpokladov má za následok neúspešnosť podaného návrhu.
9. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná obava, že v danej veci bude exekúcia z dôvodu hroziaceho konania žalovaného v 3. rade, ako aj z dôvodu jeho zlej ekonomickej situácie, ohrozená.
10. Súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu neosvedčil existenciu takých okolností, prípadne správania žalovaného v 3. rade, ktoré by reálne odôvodňovali obavu zmarenia budúcej exekúcie. Žalobca svoj návrh odôvodňuje obavou z opakovaného predaja dotknutých nehnuteľností, ku ktorým už v predchádzajúcom období došlo, keď tieto boli prevedené na žalovaného v 3. rade a zároveň poukazuje na hospodárske výsledky žalovaného v 3. rade.
11. Pokiaľ ide o obavu žalobcu z ďalšieho predaja dotknutých nehnuteľností, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že každá subjektívna obava z možného ohrozenia práv alebo právom chránených záujmov, musí byť podložená objektívnymi a preskúmateľnými dôkazmi. Uvedené je aj jedným zo základných náležitostí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri zabezpečovacích opatreniach je potrebné osvedčiť, že medzi stranami je potrebné bezodkladne upraviť pomery a zaručiť tak úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Existenciu takýchto okolností je povinný osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia (v danom prípade žalobca). Pokiaľ má žalobca za to, že existuje dôvodná a reálna obava z ďalšieho predaja dotknutých nehnuteľností, je jeho povinnosťou predložiť súdu dôkazy, ktoré takéto správanie žalovaného preukazujú. Keďže žalobca súdu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce reálnu obavu z takého konania žalovaného v 3. rade, ktoré by boli spôsobilé ohroziť prípadnú budúcu exekúciu jeho majetku v prospech žalobcu (teda, že by žalovaný v súčasnosti podnikal kroky, ktoré by smerovali k predaju dotknutých nehnuteľností, prípadne by aktívne scudzoval iný svoj majetok) a zároveň súdu nepredložil ani žiadne dôkazy na preukázanie takéhoto konania žalovaného v 3. rade, neexistuje v súčasnosti dôvodná obava z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia.
12. Žalobca zároveň poukazuje aj na nepriaznivú ekonomickú situáciu žalovaného v 3. rade pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Súd preskúmal listinné dôkazy predložené žalobcom - predovšetkým účtovné závierky žalovaného v 3. rade v období od roku 2014 do roku 2019 a konštatuje, že hospodárske výsledky žalovaného v 3. rade v sledovanom období nie sú spôsobilé objektívne vzbudiť obavu z bezprostredného ohrozenia ďalšej podnikateľskej činnosti žalovaného v 3. rade. Je síce pravdou, že výška záväzkov žalovaného je dlhodobo vyššia ako hodnota jeho majetku, je však potrebné zároveň poukázať na to, že výšku záväzkov sa žalovanému v 3. rade darí kontinuálne znižovať (3.628.275 € v roku 2014 a 3.048.678 € v roku 2019), pričom výška jeho majetku (napriek poklesu) zostáva na úrovni
okolo 3.000.000 €. Obdobne je potrebné poukázať na to, že žalovaný v 3. rade od roku 2016 sústavne hospodári so ziskom a vzrastajú aj výnosy z hospodárskej činnosti ako aj tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb. Podnikanie v priestore otvoreného hospodárskeho trhu je potrebné chápať ako činnosť, ktorá môže viesť ako k zisku, tak aj k strate, pričom sa často vyznačuje pravidelným striedaním uspokojivých a neuspokojivých ekonomických výsledkov. Skutočnosť, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti v určitom období úspešný a nedosahuje zisk alebo, že sa v dôsledku neúspešného podnikania ocitol v nepriaznivej finančnej situácií, máva často v premenlivom a dynamickom prostredí podnikania len dočasný charakter, ktorý nemôže byť rozhodujúcim a jediným kritériom pre tak významný zásah do práv podnikateľského subjektu ako je zriadenie záložného práva vydaním zabezpečovacieho opatrenia. Majetkové pomery žalovaného v 3. rade a s tým súvisiace jeho ekonomické výsledky, ktoré vyplývajú z predložených účtovných závierok, súd nepovažuje za také, ktoré by bezprostredne ohrozovali prípadný výkon budúcej exekúcie, obzvlášť ak sa žalovanému v 3. rade darí kontinuálne znižovať svoju zadlženosť a hospodáriť pravidelne so ziskom. Záverom súd uvádza, že existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery a takéto konanie na strane žalovaného v 3. rade nebolo v konaní osvedčené (por.: uznesenie ÚS SR, č. k. II ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017)
13. Navyše v danom prípade absentuje aj splnenie predpokladu proporcionality podaného návrhu na zriadenie záložného práva k výške zabezpečovanej pohľadávky, keďže nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 3. rade, ktoré žalobca žiada zabezpečiť záložným právom majú trhovú hodnotu viac ako 3.000.000 € (vychádzajúc z tvrdení žalobcu a reštrukturalizačného plánu žalovaného v 1. rade, ktorý ako listinný dôkaz predložil súdu žalobca spolu s podaným návrhom), kým pohľadávka žalobcu, ktorú žiada zabezpečiť je vo výške 112.479,06 €.
14. Vzhľadom na uvedené, najmä s ohľadom na to, že žalobca neosvedčil existenciu takých majetkových pomerov a správania žalovaného v 3. rade, ktoré by odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
15. Nakoľko bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný žalobcom súčasťou žaloby vo veci samej, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.