Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-13-2019.pdf
PDF · 130.5 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: SPOLOČENSTVO "KLINCOVÁ s. č. 16 637", so sídlom Klincová 16637/37B, Bratislava, IČO: 50747444, zast.: JUDr. Laura Bíróová, advokátka, Klincová 37/B, Bratislava, proti žalovanému: Ružinovské centrum, a.s., so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO: 35 918 594, zast.: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 5.854,48 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.854,48 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.854,48 € od 26.06.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Ž a l o b c a má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.854,48 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, je právnickou osobou zapísanou v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov od 15.02.2017, zriadený bol zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 31.01.2017, a to za účelom zabezpečenia správy spoločných častí domu a spoločných zariadení domu súpisné číslo XXXXX na T. A.. Žalovaný bol investorom, stavebníkom, bytového domu a vykonával aj funkciu správcu bytového domu, na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 05.03.2008. Na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 27.11.2014 bolo prijaté rozhodnutie o výpovedi zmluvy o výkone správy. Výpoveď bola žalovanému doručená v priebehu mesiaca december 2014, trojmesačná výpovedná lehota uplynula dňa 31.03.2015. Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov schválený nový správca nemohol vykonávať správu bytového domu, nakoľko žalovaný mu neodovzdal doklady, a preto dňa 31.11.2015 podal výpoveď zo zmluvy o výkone správy. Výpovedná lehota uplynula dňa 31.01.2016. Nakoľko v lehote 1 roka nebola uzavretá zmluva o výkone správy s iným správcom, vzniklo spoločenstvo vlastníkov bytov s dátumom vzniku 15.02.2017. Žalovaný odovzdal žalobcovi časť dokladov týkajúcich sa správy bytového domu dňa 31.03.2017. Žalobca z dokladov zistil, že z účtu vlastníkov bytov a nebytových priestorov boli v prospech účtu žalovaného v období od 12.12.2014 do 19.01.2015 odpísané platby spolu vo výške 11.708,96 Eur. Na základe dokladu odovzdaného žalobcovi žalovaným, označenom ako "Výdavky za rok XXXX-D.-XX, T. XX, verzia 22.6.2015" žalobca zistil, že platby vo výške 1.463,62 Eur dňa 29.12.2014 (dve) a 19.01.2015 (dve) boli určené na platbu nájomného za smetné koše na I. - IV. štvrťrok roku 2014. Žalobca však nemal vedomosť o uzavretí nájomnej zmluvy a ani o povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov platiť žalovanému nájomné za smetné koše, a preto podal žalobu na súd o zaplatenie 5.854,60 Eur titulom bezdôvodného obohatenia (Konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26C/49/2017). V predmetnom konaní žalovaný predložil nájomnú zmluvu na prenájom časti pozemku z 11.11.2014, vrátane jej dodatku zo dňa 28.11.2014. Z jej obsahu sa žalobca dozvedel, že predmetom nájmu sú časti pozemkov pod kontajnermi na odpad, osvetľovacími telesami, odvetraním, nádržou na vsakovanie dažďovej vody, anglickým dvorcom a chodníkom od stavby Octopus. Nájom bol uzavretý na dobu neurčitú od 01.01.2014 s tým, že nájomca uznáva nárok prenajímateľa za nájomné i za rok 2013 (čl. V. bod 5.1 nájomnej zmluvy). Žalobca ďalej uviedol, že z účtu vlastníkov bytov a nebytových priestorov vykonal žalovaný v prospech svojho účtu i ďalšie platby dňa 12.12.2014 (dve) a dňa 17.12.2014 (dve) spolu vo výške 5.854,48 Eur, s najväčšou pravdepodobnosťou titulom "nájomného" za rok 2013, ktoré sú predmetom tohto konania. Podľa nájomnej zmluvy má byť "nájomné" účtované faktúrami vystavovanými na mesačnej báze vo výške 406,56.- EUR + DPH. Žalobca považuje nájomnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ z dôvodu jeho rozporu s ustanoveniami § 8b ods. 2 písm. a), b) a § 8b ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, rozporu s ustanovením § 22 ods. 2 OZ, rozporu s ustanovením § 44 ods. 1 OZ z dôvodu jeho retroaktivity, rozporu s ustanovením § 37 OZ z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, nesprávne je určený predmet nájmu, nájomná zmluva nebola schválená vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, žalovaný vedome zneužil svoje postavenie správcu s možnosťou disponovať s prostriedkami na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov a bez právneho dôvodu a úmyselne si privlastnil žalovanú sumu vo výške 5.854,48.- EUR, rozsah plochy pod kontajnermi na odpad (6 kontajnerov) je maximálne 10 až 12 m2, a nie 60 m2 a cena nájmu je neprimerane vysoká. Žalobca tiež za účelom vysvetlenia situácie uviedol, že zo snímky z katastrálnej mapy je zrejmé, že pozemky parc. č. XXXXX/XXX, parc. č. XXXXX/XX a XXXXX/XXX zapísaných na LV XXXX sú pozemkami vzájomne susediacimi, nie však priľahlými podľa § 5 ods. 1 písm. b) a d) Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Časť pozemku XXXXX/ XXX (susediaca s parc. č. XXXXX/ XXX) tvorí pochôdznu strechu (spoločnú časť) garážového domu (ktorý je stavbou nadzemnou i podzemnou) a táto pochôdzna strecha sa nachádza na úrovni terénu. Na časti tohto pozemku (a súčasne pochôdznej strechy) je postavený stabilný, čiastočne prekrytý prístrešok na smeti a je v ňom (a pri ňom) umiestnených 6 veľkokapacitných kontajnerov na smeti (po jednom pre plast, papier a sklo a tri na komunálny domový odpad). Plocha pozemku, ktorú zaberajú kontajnery a prístrešok na kontajnery nepresahuje plochu 10 - 12 m2. Žalobca však nevie posúdiť na základe akého právneho titulu boli na pozemku parc. č. XXXXX/XX umiestnené zariadenia uvedené v nájomnej zmluve (súhlas vlastníka pozemku však musel byť však v čase vydania stavebného povolenia daný). Bytový dom a garážový dom sa nachádzajú v uzavretom a oplotenom priestore a časť pozemku parc. č. XXXXX/XXX tvorí tzv. vnútroblok tohto priestoru. Kontajnery na odpad a zariadenia umiestnené na parc. č. XXXXX/XX slúžili vlastníkom bytov a nebytových priestor od kolaudácie stavby bytového domu. Potreba uzavretia nájomnej zmluvy vyvstala až potom, keď bolo rozhodnuté o vypovedaní zmluvy o výkone správy z 05.03.2008 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktorá sa konala dňa 27.11.2014. Dovtedy nemal žalovaný ani ako vlastník pozemku parc. č. XXXXX/XX ani ako správca garážového domu potrebu túto problematiku riešiť. Začal ju rezolútne a v rozpore o zákonom riešiť až koncom roku 2014, kedy mu už bola doručená výpoveď zo správy bytového domu. Účelovosť konania žalovaného je podľa žalobcu viac než zrejmá, pričom žalovaný zneužil svoje postavenie správcu bytového domu, oprávneného disponovať s finančnými prostriedkami na účte vlastníkov bytov a nebytových priestorov a svojim úkonom previedol z účtu vlastníkov bytov a nebytových priestorov finančné prostriedky na svoj účet neoprávnene. Žalobca sa o existencii nájomnej zmluvy dozvedel až dňom, keď mu bol doručený odpor žalovaného z 07.11.2017 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II z 21.09.2017, sp. zn. 26C/49/2017, vrátane príloh odporu. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie žalovanej sumy listom z 06.06.2017 a určil mu lehotu na vrátanie neoprávnene odňatých finančných prostriedkov do 25.06.2017, žalovaný doposiaľ žiadnu sumu žalobcovi nevrátil.
2. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a navrhoval ju zamietnuť v plnom rozsahu. Vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný prijal platby v rokoch 2014 - 2015, čo vyplýva zo žaloby a j predložených bankových výpisov. Žaloba bola podaná až dňa 25.02.2019.Tri roky od vzniku bezdôvodného obohatenia márne uplynuli v rokoch 2017 - 2018 podľa jednotlivých platieb. Podľa neho nejde o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaný prijal plnenie ako nájomné v dobrej viere a v snahe usporiadať absenciu úpravy užívania pozemkov pod smetnými košmi, osvetlením, nádržou na vodu. V čase prijatia bezdôvodného obohatenia toto nebolo prijaté úmyselne, žalovaný sa domnieval, že ide o nájomné. Žalobca nepreukázal úmysel bezdôvodného obohatenia ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by ho mohli preukázať. Namietal tiež aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Z ustanovení Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že správca zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri vymáhaní pohľadávok na ich účet. V tomto konaní však žalobca je označený ako právnická osoba a pohľadávku vymáha na svoj účet, neuvádza, že by zastupoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov. K samotnému prijatiu plnenia žalovaný uviedol, že nádoby na odpad užívané vlastníkmi bytov a nebytových priestorov sú a aj dlhodobo boli umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného, a preto sú povinní platiť za užívanie pozemkov nájom, nakoľko bola uzatvorená nájomná zmluva. Žalovaný bol oprávnený prijať plnenie, a to buď ako správca, alebo ako podielový spoluvlastník pozemku parc. č. XXXXX/XXX, k. ú. L., LV XXXX. Pokiaľ súd uzná, že existovala nájomná zmluva medzi vlastníkmi bytového domu a vlastníkmi pozemku uzatvorená v minulosti správcom, tak boli platby riadne poukazovaným nájomným, ktoré vyberal žalovaný ako správca. V prípade, ak by neexistovala nájomná zmluva, tak sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní platiť bezdôvodné obohatenie v prospech podielových spoluvlastníkov pozemku. Žalovaný by bol preto ako podielový spoluvlastník pozemku oprávnený prijať plnenie od ktoréhokoľvek vlastníka bytu, nebytového priestoru, resp. aj od správcu, ktorý ich zastupuje. V decembri 2014, kedy boli platby uskutočnené, bol ešte správcom žalovaný. Ako správca bol oprávnený, resp. povinný uhradiť záväzok vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný bol zároveň povinný uhradiť záväzok ako vlastník nebytového priestoru v bytovom dome z titulu solidárneho záväzku.
3. Dňa 29.04.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného v ktorom uviedol, že v súvislosti so zmenou správcu prebiehalo na Okresnom súde Bratislava II viacero konaní. Žalovaný odovzdal žalobcovi len časť dokladov týkajúcich sa správy bytového domu dňa 31.03.2017. Mnohé doklady, najmä zmluvy a faktúry žalovaný žalobcovi doteraz neodovzdal. Žalobca preto nemal vedomosť o existencii nájomnej zmluvy uzavretej dňa 11.11.2014 sa jej dodatku. Celé konanie žalovaného spočíva v tom, aby znemožnil žalobcovi získať doklady preukazujúce hospodárenie žalovaného s finančnými prostriedkami vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Takéto úmyselné konanie žalobcu má za cieľ získať čas a v prípade uplatnenia nárokov sa brániť uplynutím času a vznesením námietky premlčania nároku. Uviedol tiež, že uzavretím nájomnej zmluvy žalovaný vedome porušil ustanovenia § 8b ods. 2 písm. a), b) sa § 8b ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a tiež ustanovenia § 22 ods. 2, § 44 ods. 1, § 37 Občianskeho zákonníka, a preto je nájomná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Neznalosť zákona neospravedlňuje a žalovaný musel vedieť, že uzatvára zmluvu v rozpore so zákonom v čase, keď bolo prijaté rozhodnutie o výpovedi zmluvy o výkone správy. Ohľadom svojej aktívnej legitimácie žalobca uvádza, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného. K prijatiu plnenia zo strany žalovaného žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný neprijal plnenie poskytnuté mu iným subjektom, teda nebol len pasívnym prijímateľom plnenia, ale bol tým, kto plnenie vedome, cielene a úmyselne poskytol vlastným konaním v prospech seba. Žalovaný teda konal vedome a úmyselne v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 OZ.
4. Dňa 03.06.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom poukázal na to, že dátum odovzdania dokladov nemá vplyv na márne uplynutie objektívnej premlčacej lehoty. Poukazuje na predložený znalecký posudok č. XXX/XXXX, na 16. strane ktorého znalec uvádza, že príslušenstvom "Polyfunkčného objektu" (bytový dom) sú kanalizačná a vodovodná šachta, prístupové chodníky medzi domom a chodníkom z ulice, spevnené plochy medzi objektom a verejným chodníkom, zeleň na pozemku objektu, spoločné vybavenie pozemku, t.j. stanovisko kontajnerov, ostatné spevnené plochy, okapový chodník okolo objektu. Z uvedeného vyplýva, že kanalizačná a vodovodná šachta, chodníky a stanovisko kontajnerov sú vo vlastníctve vlastníkov bytov a títo ich užívajú. Dané objekty sú umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve/spoluvlastníctve/správe žalovaného. Žalovaný mal preto úmysel bezprávnu situáciu riešiť nájomnou zmluvou. Nie je možné, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov užívali cudzí pozemok bez právneho titulu a platenia. Nájomnú zmluvu považuje za platnú, hospodárnu a vhodne upravujúcu vzťahy pri užívaní cudzieho pozemku vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Uviedol tiež, že žalobca nemohol mať vedomosť o uzatvorení nájomnej zmluvy, keďže neexistoval ako subjekt.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a s prihliadnutím na obsah celého spisu a všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšili najavo, zistil nasledovný skutkový stav:
6. Na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 05.03.2008 uzavretej medzi žalovaným, ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov žalovaný vykonával správu domu a súpisné číslo XXXXX na T. A. Č.. XXB E. J. a pozemku parc. č. XXXXX/XXX. Na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 27.11.2014 sa vlastníci dohodli na vypovedaní zmluvy o výkone správy so žalovaným zo dňa 05.03.2008. Listom zo dňa 04.12.2014 vlastníci vypovedali Zmluvu o výkone správy so žalovaným zo dňa 05.03.2008. Na rovnakej schôdzi si vlastníci bytov a nebytových priestorov zvolili nového správcu, spoločnosť BLAHO-BYT, spol. s r.o., ktorá však listom zo dňa 30.11.2015 vypovedala zmluvu o výkone správy, a to z dôvodu, že predchádzajúci správca, žalovaný, mu neodovzdal správu bytového domu. Dňa 15.02.2017 zápisom do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniklo "SPOLOČENSTVO "KLINCOVÁ, s. č. 16 637", žalobca. Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí správy zo dňa 31.03.2017 vyplýva, že v tento deň došlo k odovzdaniu a prevzatiu správy polyfunkčného domu T.Á. XX, XXA, XXB, XXC, súpisné číslo XX XXX, na T. A. E. J. zapísanej na LV XXXX, odovzdávajúcim bola spoločnosť žalovaného, správu prevzal žalobca. Zápisnica ďalej obsahuje zoznam prevzatých dokumentov. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 12.12.2014 boli vykonané dve platby vo výške 1.463,62 Eur na účet žalovaného a dňa 17.12.2014 boli rovnako vykonané dve platby vo výške 1.463,62 Eur na účet žalovaného, spolu teda vo výške 5.854,48 Eur. Z listiny "Výdavky za rok 2014 - D.-XX, T. XX, verzia 22.6.2015 vyplýva, že v prípade súm 1.463,62 Eur ide o nájomné za smetné koše. Dňa 11.11.2014 bola uzatvorená Nájomná zmluva na prenájom časti pozemku, kde sú ako prenajímateľ uvedený žalovaný a ako nájomca je uvedený tiež žalovaný s dodatkom "SPRÁVCA bytov a nebytových priestorov". Jej predmetom bol prenájom časti pozemku o výmere 145 m2, ktorý je súčasťou parc. reg. "C" parc. č. XXXXX/XX o výmere 981 m2 a parc. č. XXXXXX/XXX o výmere 1561 m2. Z jej článku III. Vyplýva, že prenajímateľ prenechal do nájmu predmet nájmu s tým, že ho nájomca bude využívať ako odstavnú plochu pre kontajnery o výmere 60 m2, na umiestnenie osvetlenia priestoru pred vchodmi, umiestnenie odvetrania zo suterénu budovy, v zemi umiestnenú nádrž na vsakovanie dažďovej vody zo strechy domu, na anglický dvorec a chodník od stavby Octopus. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 405,56 Eur za mesiac + DPH, pričom nájomca uznal aj nárok prenajímateľa na nájomné za rok 2013 v plnej výške. Dňa 28.11.2014 zmluvné strany uzatvorili Dodatok č. 1 k predmetnej nájomnej zmluve, ktorým odstránili chyby v písaní v časti predmetu nájmu týkajúcej sa parcely reg. "C" č. XXXXX/XXX, kde prenajímateľ vystupuje ako správca pozemku za podielových spoluvlastníkov pozemku na základe Dohody o hospodárení so spoločnou vecou. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. L., obec: J.-C.. Č.. O. vyplýva, že na parc. č. XXXXX/XXX S. XXXXX/ XXX je postavený bytový dom súp. č. XXXXX. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. L., M.: J.-C.. Č.. O. vyplýva, že na parc. č. XXXXX/XXX S. XXXXX/XXX je postavený garážový dom súp. č. XXXXX. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. L., obec: J.-C.. Č.. O. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom parc. č. XXXXX/XX o výmere 981 m2, ostatná plocha. Zo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru (kancelárskych priestorov) uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a I.. B. J. ako kupujúcou dňa 19.04.2010 vyplýva, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve, prináležiace k nebytovému priestoru. Podľa Článku V. bod 5.4. zmluvy, príslušenstvom domu sú kanalizačné a vodovodné šachty, prístupové chodníky medzi domom a chodníkom z ulice, spevnené plochy medzi objektom a verejným chodníkom, zeleň na pozemku objektu, spoločné vybavenie na pozemku, t.j. stanovisko kontajnerov, ostatné spevnené plochy, okapový chodník okolo objektu. Podľa bodu 5.5 zmluvy, s vlastníctvom nebytového priestoru je tiež spojené spoluvlastníctvo k zastavanému pozemku parc. č. XXXXX/XXX.
7. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
9. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
10. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
11. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "zákona o vlastníctve bytov"), spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
13. Podľa § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
14. Podľa § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov, spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").
15. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o vlastníctve bytov, zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e).
16. Podľa § 6 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo") alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len "správca"). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
17. Podľa § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
18. Podľa § 6 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.
19. Podľa § 7 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register").
20. Podľa § 7b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, spoločenstvo sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve. Spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke. Majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.
21. Podľa § 8b ods. 1 písm. a) a b) zákona o vlastníctve bytov, pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými.
22. Podľa § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
23. Podľa § 9 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov, spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.
24. Podľa § 12 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.
25. Podľa § 19 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome.
26. Podľa § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.
27. Podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ,výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v tomto konaní a dospel k záveru, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou. Žalobca vykonáva správu bytového domu súp. č. XXXXX na T. A. E. J., a to v súlade s citovaným ustanovením § 7 zákona o vlastníctve bytov. Z listu Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 15.02.2017 je zrejmé, že žalobca ako právnická osoba vznikol dňa 15.02.2017, a to zápisom do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý vedie okresný úrad. Súd zároveň konštatuje, že spoločenstvo, v súlade s citovaným ustanovením § 9 zákona o vlastníctve bytov, vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Ešte navyše k námietke žalovaného ohľadom možnosti vôbec prijať plnenie žalobcom, nakoľko v žalobe nie je uvedené, že žalobca koná na účet vlastníkov bytov, súd uvádza, že príjmy spoločenstva sa vedú na účtoch, ktorých majiteľmi sú vlastníci bytov a nebytových priestorov, okamihom prijatia platby spoločenstvom sa takýto príjem stáva spoluvlastníctvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
31. Súd tiež konštatuje, že v danom prípade nedošlo ani k premlčaniu. Úspešné vznesenie námietky premlčania má za následok, že súd oprávnenej osobe nemôže uplatnené právo priznať. Žalobca námietku premlčania odôvodnil tým, že prijal platby v rokoch 2014 - 2015, žaloba bola podaná až 25.02.2019, pričom žalobca tvrdí, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. S poukazom na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka uvádza, že premlčania doba je trojročná, desaťročná premlčacia doba je len v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného však žalobca nepreukázal úmysel bezdôvodného obohatenia a ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by ho mohli preukázať. Žalobca s obranou žalovaného nesúhlasil, žalobu považoval za podanú včas, pred uplynutím subjektívnej ako aj desaťročnej objektívnej premlčacej doby, nakoľko mal za to, že ide o prípad úmyselného bezdôvodného obohatenia.
32. Pre posúdenie námietky premlčania je potrebné ustáliť, kedy začala plynúť premlčania doba, a to jednak dvojročná subjektívna, ktorá začína plynúť dňom, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčania lehota začína plynúť dňom, keď k nemu došlo. Nie je sporným, že platby, ktoré sú predmetom tohto sporu, spolu vo výške 5.854,48 Eur, boli vykonané z účtu žalovaného dňa 12.12.2014 (dve) a dňa 17.12.2014 (dve). Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil dozvedel dňa 31.03.2017, kedy mu bola odovzdaná správa bytového domu a časť dokumentov od predchádzajúceho správcu týkajúca sa správy bytového domu. Z obsahu spisu nie je možné vyvodiť, že by sa žalobca o skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu mohol dozvedieť skôr a kedy by to mohlo byť. Od tohto okamihu (31.03.2017) tak začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby trojročnej, ktorá začala plynúť dňa 12.12.2014 v časti 2.927,24 Eur (dve platby vo výške 1.463,62 Eur dňa 12.12.2014) a dňa 17.12.2014 v časti 2.927,24 Eur (dve platby vo výške 1.463,62 Eur dňa 17.12.2014). Len v prípade, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie je objektívna premlčacia doba desaťročná.
33. V danom prípade je potrebné posúdiť, či nedošlo zo strany žalovanému k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Súd na tomto mieste konštatuje, že sa nemohol stotožniť s tvrdením žalovaného, že v čase prijatia bezdôvodného obohatenia toto nebolo prijaté úmyselne, nakoľko sa domnieval, že ide o nájomné. Vynára sa teda otázka platnosti nájomnej zmluvy. Z obsahu Nájomnej zmluvy na prenájom časti pozemku zo dňa 11.11.2014 je zrejmé, že bola uzatvorená žalovaným v pozícii prenajímateľa aj nájomcu, obsahovala teda iba jeho prejav vôle, čo úplne vylučuje podstatu nájmu ako dvojstranného právneho úkonu, naopak preukazuje to úmysel žalovaného prijímať peňažné plnenia (nájomné) od nájomcu (správcu bytového domu) avšak opäť len vlastný účet. Logicky tak nemohlo dôjsť ani k dohode o výške nájmu. Takéto konanie je navyše v rozpore s citovaným ustanovením § 8b zákona o vlastníctve bytov. V žiadnom prípade takéto konanie správcu nemožno hodnotiť ako hospodárenie s majetkom vlastníkov bytov s odbornou starostlivosťou, či dbanie na ochranu práv vlastníkov bytov a uprednostňovanie ich záujmov pred vlastnými. Formálne a materiálne nedostatky nájomnej zmluvy popierajú vynaloženie aj bežnej odbornej starostlivosti. Nemožno sa stotožniť ani s obranou žalovaného, že uzatvorením nájomnej zmluvy chcel riešiť bezprávnu situáciu, kedy vlastníci bytov a nebytových priestorov užívali bez zmluvy a odplaty časť pozemku v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov garážového domu, a to s odkazom na citované ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Súd má za to, že v danom prípade došlo zo strany žalovaného k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, a preto je potrebné uplatniť desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Na základe uvedeného tak súd konštatuje, že k premlčaniu uplatneného práva v danom prípade nedošlo, žaloba bola podaná pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby.
34. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej vyhovel. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, a to plnením z absolútne neplatnej Nájomnej zmluvy na prenájom časti pozemku zo dňa 11.11.2014. Posúdením platnosti nájomnej zmluvy sa súd zaoberal už v súvislosti s námietkou premlčania. Pre doplnenie uvádza, že nájomná zmluva je dvojstranný právny úkon. V danom prípade však na oboch stranách vystupuje jediný subjekt - žalovaný, a to bez ohľadu na dodatok pri označení nájomcu, že ide o správcu bytového domu. Už táto skutočnosť predstavuje dôvod neplatnosti právneho úkonu, nájomnej zmluvy. Žalovaný teda zaviazal sám seba na plnenie sebe samému. Súd preto konštatuje absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy a stotožňuje sa s názorom žalobcu, že ide o rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť právneho úkonu, nájomnej zmluvy, tak vyplýva priamo zo zákona, a preto je potrebné na ňu hľadieť akoby nikdy nebola. To isté platí aj o Dodatku č. 1 k predmetnej nájomnej zmluve.
35. Neobstojí argument žalovaného, že musel upraviť vzťahy a že vlastníci bytov a nebytových priestorov nemohli očakávať, že budú užívať cudzie pozemky zadarmo. V tejto súvislosti súd poukazuje na citované ustanovenie § 2 zákona o vlastníctve bytov, kde je vymedzené, ktoré sú spoločné časti domu, spoločné zariadenia a čo je príslušenstvom domu. Následne v ustanovení § 5 sú stanovené špecifické obsahové náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, pričom ods. 1 písm. c) vyžaduje aj určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov. Z predloženej zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru (kancelárskych priestorov) uzatvorenej medzi žalovaným ako predávajúcim a I.. B. J. ako kupujúcou dňa 19.04.2010 vyplýva, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve, prináležiace k nebytovému priestoru. Podľa Článku V. bod 5.4. zmluvy, príslušenstvom domu sú kanalizačné a vodovodné šachty, prístupové chodníky medzi domom a chodníkom z ulice, spevnené plochy medzi objektom a verejným chodníkom, zeleň na pozemku objektu, spoločné vybavenie na pozemku, t.j. stanovisko kontajnerov, ostatné spevnené plochy, okapový chodník okolo objektu. Uvedené zhodne konštatoval aj žalovaný odvolávajúc sa na znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný W.. K. Y., takže toto sporné nie je. Je však potrebné uviesť, že podľa citovaného ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome, k čomu v danom prípade aj došlo. Nejde v danom prípade ani o stavbu na cudzom pozemku, ako to uviedol žalovaný, nakoľko s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku (§ 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov). Je teda zrejmé, že vlastníci bytov a nebytových priestorov neužívajú predmetné pozemky bez právneho dôvodu, a preto ani nebola potrebná akákoľvek zmluvná úprava týchto vzťahov zo strany žalovaného.
36. Žalovaný v podaní zo dňa 18.08.2020 uviedol, že z dôvodu opatrnosti uplatnil v konaní vzájomný návrh pre bezdôvodné obohatenie - platba za užívanie pozemkov žalovaného vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bez právneho titulu, pre prípad, ak bude nájomná zmluva uznaná súdom za neplatnú. Súdu však z obsahu spisu nevyplýva podanie, ktoré by svojim obsahom mohlo byť posúdené ako vzájomný návrh. V prípade ak mal žalovaný na mysli to, že v prípade neexistencie nájomnej zmluvy by boli vlastníci pozemkov povinní platiť bezdôvodné obohatenie v prospech podielových spoluvlastníkov pozemku, tak toto podľa názoru súdu nemožno pokladať za vzájomný návrh už len pre použitý podmieňovací spôsob. Z uvedeného by potom vyplývalo, že vzájomný návrh je podaný len v prípade, ak súd uzná nájomnú zmluvu za neplatnú. Navyše, žalovaný je zastúpený advokátom, a preto aj podanie, uplatnenie, vzájomného návrhu má mať určitú kvalitu a formu.
37. K vykonanému výsluchu konateľa žalovaného a aj svedka navrhnutého žalovaným súd uvádza, že ich výpovede sú obsahovo totožné a zároveň zhodné s argumentáciou žalovaného.
38. Súd v kontexte žalobného návrhu priznal žalobcovi aj nárok na úhradu úroku z omeškania, nakoľko tento bol uplatnený v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami v zákonnej výške.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.