Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/29/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v spore žalobcu G. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, Rožňava zastúpeného advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou, so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovaným: 1) V. R.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, 2) A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, Rožňava, 3) Š. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 4) K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/8, Košice, 5) N. C., nar. 11.X.XXXX, bytom P. X, 6) V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Košice, 7) N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, 8) G.Q. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. - G., G. XX, 9) H. E., nar. 18.XX.XXXX, bytom K. XX, Moldava nad Bodvou, 10) H. K., nar. 7.X.XXXX, bytom P. XX, 11) H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, Moldava nad Bodvou, 12) K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, 13) H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, 14/ V. A., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, Košice, žalovaní 1/, 2/, 7/ až 12/ zastúpení žalovanou 13/, v konaní o určenie nehnuteľností do dedičstva

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaným voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice - okolie ( ďalej aj „súd“) 9.5.2008, doplnenou 6.10.2009, 1.4.2000 a 20.2.2017 domáhal určenia, že nehnuteľnosti v kat. území Zádiel, obci Zádiel, okrese Košice - okolie, a to KNE parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere 131 m2 zapísaná na LV č. XXX, KNE parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere 138 m2 zapísaná na LV č. XXX a KNE parcela č. XXX/X

- orná pôda vo výmere 143 m2 zapísaná na LV č. XXX, patria titulom vydržania do dedičstva po jeho rodičoch neb. V. X., ktorý zomrel XX.X.XXXX v podiele 1/2 z celku a neb. I. X. rod. JÓ.j, ktorá zomrela X.X.XXXX v podiele 1/2 z celku. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti jeho právni predchodcovia nadobudli vydržaním na základe neperfektných dohôd o zámene pozemkov, ktoré uzavreli s právnymi predchodcami žalovaných v období rokov 1958 až 1962, pričom ohľadom zámeny sa zachovali len písomné dohody zo 4.2.1962. Zámenné zmluvy boli uzatvárané v súvislosti so zriadením stavebného obvodu, ktorý bol určený rodičom na výstavbu rodinného domu, zamieňali pozemky vo svojom vlastníctve a pozemky nadobudnuté výmenou ohradili v prírode a postavili tam rodinný dom, ktorého výstavba bola povolená rozhodnutím Národného výboru v Košiciach, odbor výstavby v roku 1962. Pozemky vymenili s vlastníckymi účinkami a boli toho názoru, že im vo vydelenom rozsahu, v prírode ohradené a skultivované, vlastnícky patria. Predmetné nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastné a vlastnícke právo k nim nadobudli vydržaním na základe nepretržitej, dobromyseľnej a nerušenej držby, ktorá začala plynúť najneskôr v roku 1962, k spôsobilému predmetu vydržania, oprávnenou držbou, pretože vzhľadom na všetky okolnosti boli dobromyseľní v tom, že im vec patrí, a trvala zákonom stanovenú dobu 10 rokov, pričom v zmysle do času uvedeného v ust. v znení sa započítava aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny

predchodca mal vec nepretržite v držbe. Z uvedeného vyplýva, že pre jeho otca neb. V. X. je možné do vydržacej doby započítať aj čas pred 1.4.1983. Jeho matka neb. I. X. vydržala vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam rovnakým spôsobom resp. aj v zmysle účinného od 1.1.1992, keď vydržacia lehota začala plynúť 1.1.1992 a skončila najneskôr 1.1.2002. Jeho otec dal v roku 1987 vyhotoviť geometrický plán za účelom právneho usporiadania predmetných nehnuteľností, avšak následne v roku 1988 zomrel. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil súdu listinné dôkazy, a to zámenné zmluvy z 4.2.1962, geometrické plány z rokov 1962, 1964 a 1987, rozhodnutia o dedičstve po I.Š. X. sp. zn. a V. X. sp. zn. D 550/88, výpisy z LV č. XXX, XXX, XXX a XXX k.ú. Zádiel, kópiu katastrálnej mapy k.ú. Zádiel, čestné vyhlásenie J. K., K. Š. A. Q. K. z 1.3.2019, navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov K. J., S. Š. A. K. Y..

2. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 7/ až 13/ so žalobou súhlasili. Žalovaný 1/ uviedol, že jeho nebohá mama N. R. spomínala, že jej starí rodičia vymenili pozemky, S. K. G. C. V. X.. Ostatní žalovaní sa k tvrdenej zámene pozemkov vyjadriť nevedeli.

3. Žalované 4/ a 5/, spoluvlastníčky KNE parcely č. XXX/X - orná pôda vo výmere 138 m2, každá v podiele 1/64, so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Žalovaná 4/ uviedla, že od nebohého manžela vie, že manželov otec Ľ.. E. mal pôdu, s nikým ju nevymieňal a stavebné pozemky vymeralo JRD. Žalované 4/ a 5/ zároveň poukázali na to, že rozhodnutím ONV v Košiciach, odboru výstavby č. z 2.12.1962 bola neb. V. X. povolená výstavba rodinného domu v obci Zádiel, avšak podľa predmetného rozhodnutia menovaný nebol zbavený povinnosti získania vlastníckych práv k pozemkom, na ktorých bola povolená stavba. Keďže si v tom čase neb. V. X. túto povinnosť nesplnil, nenadobudol vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu.

4. Žalovaný 6/ sa k žalobe nevyjadril.

5. Žalovaný 14/, ktorý až v priebehu konania nadobudol spoluvlastnícky podiel 1 KNE parcely č. XXX/ X, uviedol, že nemá záujem zotrvať v spoluvlastníctve pozemku, ktorý je predmetom sporu, nebráni sa jeho odpredaja žalobcovi, pokiaľ mu ponúkne akceptovateľnú kúpnu cenu. Pozemok nadobudol kúpou ako súbor viacerých pozemkov, nevedel, že sa vedie spor o jeho vlastníctvo.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, výsluchom svedkov K. J., S. Š. A. K. Y. a zistil tento skutkový stav:

X. I. X. rod. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, bola manželkou V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, a ich dedičmi sú žalobca ( syn) a žalovaná 13/ ( dcéra). Uvedené súd zistil z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. , z 1.3.2016 právoplatného 1.3.2006 po poručiteľke I. X. a z rozhodnutie o dedičstve Štátneho notárstva Košice - vidiek sp. zn. D 550/88-16 z 6.9.1988 po poručiteľovi V. X..

8. Rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru výstavby v Košiciach z 2.2.1962 č. Výst. bol pre stavebníka V. X., bytom Zádiel, č. d. XX určený stavebný obvod pre novostavbu rodinného domu v kat. území Zádiel, okres Košice, vyznačený v priloženej situácii, obsahujúci parcely č. XXX/X, XXX, XXX A. Č. XXX s tým, že stavba bude osadená k severnej hranici pozemku s predzáhradkou, šírka pozemku je 16 m a výmera pozemku 600 - 800 m2 s tým, že predmetné rozhodnutie nezbavuje investora ďalších zákonných povinností, pokiaľ ide o stavebné povolenie a získanie vlastníctva pozemkov. Uvedené súd zistil z citovaného rozhodnutia.

9. Dňa 4.2.1962 V. X. a Q. C. rod. K., obyvatelia obce Zádiel, uzavreli v Zádieli písomnú dohodu vo veci výmeny pozemkov v katastrálnej obci Zádiel na hone, a to parc. č. XXX a parc. č. XXX v polovici s tým, že V. X. sa dohodol na výmene pozemku, aby si mohol na tejto pôde vybudovať rodinný domček. V predmetnej dohode bolo zároveň uvedené, že parcela č. XXX je v katastrálnej knihe na menách Q. K., S. K., Q. C. B.. K. a z týchto osôb žije len Q. C., ktorá je jedinou vlastníčkou tejto pôdy. Uvedené súd zistil z citovanej dohody.

10. Dňa 4.2.1962 V. X. A. N. E., obyvatelia obce Zádiel, uzavreli v Zádieli písomnú dohodu vo veci výmeny pozemkov v katastrálnej obci Zádiel na hone, a to parc. č. XXX a parc. č. XXX v polovici s tým, že V. X. sa dohodol na výmene pozemku, aby si mohol na tejto pôde vybudovať rodinný domček.

V predmetnej dohode bolo zároveň uvedené, že parcela č. XXX je v katastrálnej knihe na menách E. I., E. Ľ., E. S.; E. N. je jediná vlastníčka tejto pôdy a je členkou JRD v Zádieli ; vymenená pôda je ďalej v užívaní JRD v Zádieli. Uvedené súd zistil z citovanej dohody.

11. Dňa 4.2.1962 V. X.É. A. N. I. B.. Č., obyvatelia obce Zádiel, uzavreli písomnú dohodu vo veci výmeny pozemku v kat. území obce Zádiel na hone č. parcely 6XX a č. parc. XXX s tým, že V. X. obyvateľ obce Zádiel mieni vystavať rodinný domček, preto sa dohodol s hore uvedenou občiankou N. I. B.. Č.H. o výmene pozemku, aby si mohol na tejto pôde vybudovať rodinný domček, s tým, že pozemok je toho času v JRD a po tejto dohode ďalej pozemok bude užívať JRD v Zádieli. Uvedené súd zistil z citovanej dohody.

12. Dňa 4.2.1962 V. X. a K. C. ml., obyvatelia obce Zádiel, uzavreli v Zádieli písomnú dohodu vo veci výmeny pozemkov v katastrálnom území obce Zádiel, a to parcely č. XXX/X hon za pozemok hon elkyjaro č. parcely XXX, pretože V. X. mieni vystaviť rodinný domček a tak sa dohodol na výmene pozemku. V predmetnej dohode bolo zároveň uvedené, že parcela č. XXX/X je v kat. knihe na menách I. Z., I. E., I. A., I. S. A. K. C. ml., z týchto osôb žije už len K. C. ml., ktorý je jediným vlastníkom tejto pôdy. Pozemok je toho času v JRD a po tejto výmene ďalej pozemok bude užívať JRD v Zádieli. Uvedené súd zistil z citovanej dohody.

13. Z geometrického plánu č. 449-25-201-920-61 z 31.3.1962 vyhotoveného Oblastným geodézie a kartografie, Okresné meračské stredisko v Košiciach a výkazu plôch k tomuto geometrickému plánu pre k.ú, Zádiel ( ďalej aj „ GP z roku 1962“) bolo zistené, že pre V. X. a jeho ženu I. B.. K. bola vytvorená EN parcela č. XXX/X vo výmere 870 m2 pozostávajúca: 1/ z parcely mpč. XXX/X - staveb. pozemok vo výmere 121 m2 vytvorenej z parcely mpč. XXX ( parc. č. kat. XXX) - roľa vo výmere 1593 m2 vedená v PKV 107 na meno K. Q., K. S., C. Q. B.. K. , 2/ z parcely mpč. XXX/X - stavebný pozemok vo výmere 285 m2 vytvorenej z parcely mpč. XXX ( parc. č. kat. XXX) - roľa vo výmere 1694 m2 vedená v PKV č. X na meno E. I., E. Ľ. A. E. S., 3/ z parcely mpč. XXX/X - stavebný pozemok vo výmere 267 m2 vytvorenej z parcely mpč. XXX ( kat. číslo parcely XXX) - roľa vo výmere 1536 m2 vedená v PKV č. XXX na meno N. I. B.. Č. a 4/ z parcely mpč. č.XXX/X - stavebný pozemok vo výmere 197 m2, vytvorenej z parcely mpč. XXX ( kat. číslo parcely XXX) - roľa vo výmere 1572 m2 zapísaná v PKV č. X na meno I. Z., I. E., I. A., I. S. A. K. C..

XX. Rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru výstavby v Košiciach z 22.9.1962 č. Výst/6735-1962, o povolení stavby rodinného domu, bolo žiadateľovi V. X., obyvateľovi v P. Č.. Z.. XX povolená v Zádieli, k.ú. Zádiel, na pozemku parc. č. XXX/X, XXX A. XXX novostavba, pozostávajúca z dvoch izieb s príslušenstvom s tým, že stavebný obvod bol vyhlásený rozhodnutím odboru výstavby Okresného národného výboru v Košiciach 2.2.1962 č. Výst. /12419/62-Hac a stavba musí byť dokončená do dvoch rokov od vydania rozhodnutia. Uvedené súd zistil z citovaného rozhodnutia.

15. Z geometrického plánu č. D-14-25-203-920-64 z 29.VII. 1964 a výkazu plôch k tomuto GP vypracovaného Oblastným geodézie a kartografie v Prešove, Okresné meračské stredisko v Košiciach pre k.ú. Zádiel ( ďalej aj „ GP z roku 1964“) bolo zistené, že pozemok parc. č. XXX/X vo výmere 870 m2 (ktorý bol rodičom žalobcu vytvorený ako stavebný pozemok vyššie citovaným GP z roku 1962) bol rozdelený na parcelu č. XXX/X - dom, dvor vo výmere 438 m2 a parcelu č. XXX/X - záhrada vo výmere 432 m2.

16. Z geometrického plánu č. 244-3602-346/87 z apríla 1987, vyhotoveného Geodéziou n.p. Prešov, OEN-3602 Košice - vidiek, úradne overeného 23.6.1987 Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach, Strediskom geodézie Košice - okolie, pre k.ú. Zádiel, vypracovaného na zameranie skutočného stavu za účelom majetkoprávneho usporiadania V. X. a jeho ženy I. B.. K., bolo zistené, že ním bola vytvorená EN parcela XXX/X - dom, dvor z dielov pzkn. parciel č. XXX ( 85 m2) , XXX ( 138 m2), XXX( 126 m2) a XXX ( 83 m2) a EN parcela č. XXX/X vytvorená z dielov pzkn. parciel č. XXX ( 75 m2), 6XX ( 135 m2), 6XX ( 132 m2) a XXX (96 m2) zapísaných v pzkn. vložkách č. XXX , X , XXX A. X.

17. Z čestných vyhlásení z 21.10.2002 K. J., nar. XX.X.XXXX , bytom Zádiel XX a K. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX bolo zistené, že „ parcely s číslom XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X užívala I. X. rod. K. bytom v Zádiely č.d. XX od roku 2.2.1962“.

18. Z čestného vyhlásenia J. K., K. Š. A. Q. K. (bez ich bližšej špecifikácie) z 1.3.2019, bolo zistené, že pozemky na parcele XXX/X (záhrada, vlastník G. X.) sa vytvorili zámenou medzi vlastníkmi susediacich s uvedenou parcelou. K zámene došlo žiaľ ústnou formou v rokoch 1957 a 1958, počas výstavby domu p. X. V. st.. Predmetné čestné vyhlásenie osvedčil, podpísal a opatril okrúhlou pečiatkou obce aj starosta obce P. K. Y..

19. Z výpovedí svedkov K. J., S. Š. - obyvateľov obce Zádiel a susedov žalobcu a K. Y. - obyvateľa obce Zádiel bolo zistené, že rodinný dom v Zádieli a záhradu za domom užívali rodičia žalobcu a následne žalobca, k vlastníckym vzťahom sa vyjadriť nevedeli.

20. Z kópie katastrálnej mapy k.ú. Zádiel z 10.3.2008 bolo zistené, že parcela č. XXX/X je zastavaná stavbou, za predmetnou parcelou je parcela č. XXX/X, pričom ide o lokalitu obec Zádiel pri miestnej komunikácii zastavanú stavbami rodinných domov na cca rovnako veľkých pozemkoch.

21. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Zádiel z 3.8.2020 súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci KNE parcely č. XXX/X - orná pôda vo výmere 143 m2 sú vedení S. K. v podiele 1 pod B1, Q. K. v podiele 1 pod B2, žalovaný 3/ Š. C. v podiele 1/8 pod B3 a žalobca G. X. v podiele 1/8 pod B5 titulom kúpnej zmluvy V657/2019 z 16.7.2019.

22. Žalovaní 1/, 8/ až 12/ súd dedičmi S. K., zapísaného na LV č. XXX pod B1 ako neznámeho vlastníka. V priebehu konania bolo zistené, že S. K. sa narodil XX.X.XXXX, jeho rodičmi sú Q. K. A. K. B.. E., posledné bydlisko mal v obci P. XX A. zomrel XX.X.XXXX (osvedčenie o dedičstve Okresného súdu Košice -okolie z 19.8.1998 sp. zn. D 716/98, rodný list a úmrtný list S. K., PKV č. XXX k.ú. Zádiel, LV č. XXX k.ú. Zádiel, dedičský spis Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. ).

23. Žalovaní 1/, 2/, 8/ až 12/ sú dedičmi Q. K., zapísaného na LV č. XXX pod B2. V priebehu konania bolo zistené, že Q. K. sa narodil XX.X.XXXX, jeho rodičmi sú Q. K. A. N. I., zomrel XX.XX.XXXX, a bol otcom S. K. (výpis z matriky narodených farského úradu cirkvi reformovaného vyznania Zádiel z 26.4.2016, úmrtný list z 3.6.2016, skutkové tvrdenie žalovaného 1/).

24. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Zádiel z 3.8.2020 súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci KNE parcely č. XXX/X - orná pôda vo výmere 138 m2 sú vedení žalovaná 4/ K. E. v podiele 1/64 pod B2, žalovaná 5/ N. C. B.. E. v podiele 1/64 pod B3 a žalobca G.Y. X. v podiele 31/32 pod B4 titulom kúpnej zmluvy V1399/2018 z 27.12.2018.

25. Z výpisu z LV č. XXX k. ú. Zádiel z 3.8.2020 súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci KNE parcely č. XXX/X - orná pôda vo výmere 131 m2 sú zapísaní žalovaná 7/ N. I. v podiele 1 pod B2 a žalovaný 14/ V. A. v podiele 1 pod B3.

26. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že hore uvedené pozemky, KNE parcely č. XXX/X, XXX/X A. XXX/X, patria do dedičstva po jeho rodičoch titulom vydržania. Ako titul vstupu rodičov do držby uviedol neperfektné písomné zámenné zmluvy uzavreté rodičmi 4.2.1962 v súvislosti s výstavbou rodinného domu v súlade s určeným stavebným obvodom a ústne zámenné zmluvy uzavreté v roku 1958, ktoré bližšie špecifikovať nevedel teda neuviedol s kým boli uzavreté a čo bolo ich predmetom.

27. Vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, umožňujúcim trvalé usporiadanie tzv. nedoložených právnych vzťahov, keď v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok (spôsobilý predmet vydržania; oprávnenosť držby veci alebo práva, pričom o oprávneného držiteľa ide, ak sú zároveň splnené tieto náležitosti: faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou vlastnou a dobrá viera držiteľa, že mu vec patrí, a uplynutie zákonom stanovenej doby nepretržitej držby) dochádza k nadobudnutiu vlastníctva priamo zo zákona. Ide o historický právny inštitút, ktorý prešiel viacerými zmenami. V rámci tohto vývoja možno rozlišovať na území Slovenska nasledovné obdobia: do 31.12.1950, 1.1.1951 do 31.3.1964, od 1.4.1964 do 31.3.1983, od 1.4.1983 do 31.12.1991 a od 1.1.1992 doposiaľ.

28. Žalobca uviedol, že jeho právni predchodcovia vstúpili do držby nehnuteľností v roku 1958 a v roku 1962.

29. V období od 1.1.1951 do 31.3.1964 upravoval inštitút vydržania (ďalej len „ “) v ust. §, 116, 143 a 145. Predmetom vydržania mohli byť hnuteľné a nehnuteľné veci ( ), pričom z vydržania boli vyňaté veci nachádzajúce sa v socialistickom vlastníctve (). Dĺžka vydržacej doby bola pri nehnuteľnostiach stanovená na 10 rokov. O behu vydržacej doby platili primerane tie isté zásady, aké platili o behu premlčacej doby. Držiteľom bol ten, kto s vecou nakladal ako so svojou alebo kto vykonával právo pre seba. Ak bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, bol držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Dobromyseľnosť bola potrebná po celú vydržaciu dobu.

30. V období od 1.4.1964 do 31.3.1983 ( ďalej len „“) vo svojom znení účinnom od 1.4.1964 vydržanie vôbec neupravoval. Ak teda vydržacia doba neuplynula do 31.3.1964, k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním následne nedošlo.

31. V období od 1.4.1983 do 31.12.1991 došlo k opätovnému zavedeniu inštitútu vydržania novelou , účinnou od 1.4.1983. Vydržanie bolo upravené v ust. §, 135a, 199 ods. 1, 507a ods. 3. Vlastníctvo vydržaním mohli nadobudnúť len fyzické osoby ( občania), nie právnické osoby (organizácie). Predmetom vydržania mohli byť len veci v osobnom vlastníctve, vylúčené z vydržania boli veci v socialistickom vlastníctve a veci, ku ktorý mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov ( ods, 1 a 3 v znení účinnom do 31.12.1991). Vydržacia doba bola opäť stanovená na 10 rokov pre nehnuteľné veci a tri roky pre hnuteľné veci ( Obč. zák. v znení do 31.12.1991). Osobitný režim vydržania bol stanovený pre pozemky ( resp. ich časti). Spôsobilým predmetom vydržania boli len pozemky v individuálnom, súkromnom vlastníctve, ktoré mali občania nepretržite v držbe desať rokov, a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, teda pre pozemky, ktoré boli podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek ( pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda, nesmela byť použitá na zriadenie práva osobného užívania). Ak išlo o takýto pozemok platilo, že nepretržitou, 10-ročnou oprávnenou držbou pozemku, občan vydržal vlastnícke právo k takémuto pozemku alebo jeho časti pre štát a sám nadobudol právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku ( Obč. zák. v znení do 31.12.1991). Takto však nebolo možné nadobudnúť právo k pozemku, ktorý bol v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Citovaný zákon zaviedol princíp započítateľnosti doby držby pred jeho účinnosťou, keď do vydržacej doby sa započítavala aj doba, po ktorú mala fyzická osoba ( občan) alebo jej právny predchodca vec nepretržite v držbe pred 1.4.1983; táto doba však neskončila skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa teda 1.4.1984 ( ).

32. Čo sa týka obdobia od 1.1.1992 doposiaľ, úprava vydržania zavedená novelou obnovila od 1.1.1992 tradičné dôsledky spojené s vydržaním a zrušila obmedzenia jeho použitia. Z prechodného ust. Obč. zák. v nadväznosti na prijatú prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočňovanú pred 1.1.1992, a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred týmto dňom alebo išlo o osobu nespôsobilú vydržať vlastnícke právo ( právnická osoba).

33. Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.

34. Podľa v znení účinnom od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

35. Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočnosti ustanovených zákonov.

36. Podľa v znení účinnom od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

37. Podľa ( prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992 - novela ), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

38. Podľa ( prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992 - novela ), ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

39. Inštitút držby upravený v z roku 1950, v z roku 1964 v znení novely , v a nasl. v znení novely zákonom č vychádza z rovnakých princípov. Ustálený výklad a konštantná judikatúra definujú oprávnenú držbu ako jednu z nevyhnutných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ako faktické ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s touto vecou ako s vlastnou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe teda musia byť splnené 3 základné zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne t.j. všetky súčasne a nesplnením, čo i len jednej z nich nie je možné považovať držbu za oprávnenú. Týmito podmienkami sú: 1. faktické ovládanie veci, t.j. panstvo nad vecou, 2. vôľa nakladať s vecou ako so svojou vlastnou, t.j. správať sa k veci tak, akoby držiteľovi vlastnícky patrila a 3. dobrá viera, že vec držiteľovi patrí, pričom túto dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne, nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno síce priamo dokázať, možno však o nej usudzovať z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú faktický ovláda aj patrí. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v konaní preukázať držiteľ veci. Strata dobromyseľnosti držiteľa veci nastane v okamihu, keď sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania, museli u neho dôvodne vzbudiť pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá spoľahlivo usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.

40. Žalobca v konaní preukázal, že jeho rodičia titulom zhora uvedených neperfektných zámenných zmlúv uzavretých písomne 4.2.1962 ( na prevod nehnuteľností podľa vtedy platnej právnej úpravy bolo potrebné okrem písomnej formy právneho úkonu v zmysle z roku 1950 aj privolenie okresného národného výboru v zmysle zákona č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy, čo u predmetných zmlúv absentovalo), vstúpili do držby časti parcely mpč. XXX ( kat. č. parcely XXX) v rozsahu z nej vytvorenej parcely mpč. XXX/X vo výmere 121 m2 GP z roku 1962; časti parcely mpč. XXX ( kat. č. parcely XXX) v rozsahu z nej vytvorenej parcely mpč. XXX/X G. výmere 285 m2 GP z roku 1962; časti parcely mpč. XXX ( kat. č. parcely XXX) v rozsahu z nej vytvorenej parcely mpč. XXX/X vo výmere 267 m2 GP z roku 1962 a parcely mpč. XXX ( kat. č. parcely XXX) v rozsahu z nej vytvorenej parcely mpč. XXX/X vo výmere 197 m2 GP z roku 1962, z ktorých bola citovaným GP z roku 1962 vytvorená EN parcela č. XXX/X - stavebný pozemok vo výmere 870 m2, ktorá bola následne, po výstavbe rodinného domu rodičmi žalobcu, rozdelená GP z roku 1964 na parcelu č. XXX/X - dom, dvor vo výmere 438 m2 a na parcelu č. XXX/X - záhrada vo výmere 432 m2. Medzi stranami nebolo sporné, že rodičia žalobcu predmetné parcely v prírode ohradili a nerušene užívali v dobrej viere, že vlastníctvo pozemkov nadobudli zámenou na výstavbu rodinného domu v súlade s rozhodnutím o určení stavebného obvodu a rozhodnutím o povolení stavby rodinného domu. Uvedené mal súd preukázané aj zhora uvedenými čestnými prehláseniami obyvateliek obce Zádiel K. J. a K. Š. a výpoveďami svedkov Jozefa J., S. Š. A. K. Y.. Časť predmetných pozemkov je aktuálne zapísaná na LV č. XXX k.ú. Zádiel ako KNC parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 438 m2 vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1 titulom dedenia po matke a na predmetnom LV je zapísaný aj rodinný dom súp. č. XX stojaci na parcele č. XXX/ X, ktorého výlučným vlastníkom v podiele 1/1 je žalobca titulom dedenia po matke.

41. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že jeho rodičia sú titulom vydržania podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1, aj zostávajúcej časti stavebného pozemku teda KNE parciel č. XXX/X vo výmere 131 m2, XXX/X vo výmere 138 m2 a XXX/X vo výmere 143 m2, súd jeho žalobu zamietol z nasledovných dôvodov. v znení účinnom od 1.4.1964 až do jeho novelizácie t.j. do 1.4.1983 nadobudnutie vlastníctva vydržaním neupravoval. Inštitút vydržania nanovo upravila až citovaná novela , účinná od 1.4.1983, tak ako je uvedené zhora. V zmysle tejto právnej úpravy predmetné pozemky boli spôsobilým predmetom vydržania, nakoľko išlo o pozemky v osobnom vlastníctve, určené rozhodnutím ONV, odboru výstavby v Košiciach z 2.2.1962 na výstavbu rodinného domu, s čím korešponduje aj s GP z roku 1962, teda o pozemky, ku ktorým bolo možné zriadiť právo osobného užívania, a vydržacia doba, keďže ide o nehnuteľnosti, bola 10 rokov. Pretože podľa účinnom do 31.12.1991, sa do vydržacej doby započítaval aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( ) pred 1. aprílom 1983; avšak neskončil skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa, do 10-ročnej vydržacej doby sa započítala aj doba, počas ktorej mali rodičia žalobcu predmetné pozemky nepretržite v držbe pred 1.4.1983. Rodičia žalobcu tak nepretržitou, oprávnenou držbou pozemkov plynúcou od uzavretia predmetných neperfektných písomných zámenných zmlúv teda od 4.2.1962 vydržali vlastnícke právo k pozemkom pre štát k 1.4.1984, čím nadobudli právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov ( v znení do 31.12.1991). Ak by boli rodičia žalobcu uzavreli so štátom dohodu o osobnom užívaní pozemkov, bolo by sa osobné užívanie účinnosťou teda dňom 1.1.1992 zmenilo na vlastnícke právo (

- prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992), a ak by do účinnosti citovaného zákona k uzavretiu dohody alebo jej registrácii nedošlo, mali právo na uzavretie kúpnej zmluvy so štátom do 1.1.1993 ( - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992), čo neučinili.

42. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že jeho matka nadobudla spoluvlastnícky podiel 1 nehnuteľností eventuálne podľa novely , k uvedenému súd uvádza, že rozhodovacia prax súdov je jednotná v tom, že ak boli splnené podmienky vydržania podľa skoršej právnej úpravy, nemožno vydržanie posudzovať podľa úpravy neskoršej, nakoľko účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona. Podľa tejto právnej úpravy by matka žalobcu, ktorá zomrela v roku 2005, mohla nadobudnúť vlastníctvo pozemkov vydržaním len v tom prípade, ak by predmetné pozemky neboli spôsobilým predmetom vydržania podľa , avšak tak ako je zhora uvedené, išlo o spôsobilý predmet vydržania a vlastníctvo k nim nadobudol štát. Pre úplnosť súd uvádza, že otec žalobcu zomrel v roku 1988 teda nemohol vlastníctvo pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, nadobudnúť vydržaním podľa

43. Skutkové tvrdenie, že rodičia žalobcu uzavreli ústne zámenné zmluvy v roku 1958 a tieto boli titulom ich vstupu do držby nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, žalobca v priebehu konania nielenže nepreukázal, ale ani dostatočne určito nešpecifikoval (neuviedol aké nehnuteľnosti jeho právni predchodcovia zamieňali ani s kým) a uvedený nedostatok neodstránil ani v priebehu konania. Naviac v danom období vyžadoval na prevod nehnuteľnosti písomnú zmluvu, teda ak by aj boli právni predchodcovia žalobcu uzavreli zmluvy ústne, nebola by splnená podmienka dobromyseľnej držby.

44. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Žalobca vo veci nebol úspešný, preto mu voči žalovaným nárok na náhradu trov konania nevznikol. Úspešným žalovaným v konaní trovy nevznikli, preto im súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Košice - okolie, písomne, v šestnástich vyhotoveniach ( , , ). Lehota na podanie odvolania neplynie od 19.1.2021 do 28.2.2021 ( v spojení s o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zmien a doplnkov). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (, ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo neprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( , 365 ods. 3 ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 ).