Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-2-2013.pdf
PDF · 227.97 KB
No categories available
5C/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného advokátkou: JUDr. Helena Strachotová, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovaným: X/ M.. B. C., G.. XX.XX.XXXX, K. E. XX, XXX XX K. Q. X/ M.. M. C., P.. G., G.. XX.XX.XXXX, K. E. XX, XXX XX K., právne zastúpení advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 3 107,65 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 703,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 239,77 Eur od 01.09.2011 do 29.03.2012; s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 209,77 Eur od 30.03.2012 do zaplatenia; s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 523,41 Eur od 15.08.2011 do 05.04.2012 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 493,41 Eur od 06.04.2012 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Zmluvné dojednanie v časti „C) - Úverová karta“ listiny označenej ako „Žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“ z 29.03.2008 v jeho znení cit. „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20 000,- Sk a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedenými v tejto časti. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie je dohodnuté inak, a spôsob splácania je zhodný s možnosťou zvolenou v časti B). Úroková sadzba platná ku dňu podpisu žiadosti/zmluvy je 23,4% ročne. Poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu žiadosti/zmluvy je 49 Sk mesačne.“, je neprijateľné.
IV. Žalovaným spoločne a nerozdielne priznáva voči žalobcovi 54,74 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 07.11.2012 sa pôvodný žalobca (CETELEM SLOVENSKO, a.s.) domáhal voči žalovaným, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 3 107,65 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,6% ročne zo sumy 1 312,49 Eur od
04.07.2011 do zaplatenia; vo výške 21,24 % ročne zo sumy 1 456,54 Eur od 18.07.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1 437,03 Eur od 01.09.2011 do zaplatenia a zo sumy 1 649,64 Eur od 01.10.2011 do zaplatenia a aby mu zaplatili trovy konania.
2. Pôvodný žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti, t.j. návrhu na uzavretie úverovej zmluvy o poskytnutie spotrebiteľského úveru z 29.03.2008 poskytol žalovaným úver v sume 1 659,70 Eur na nákup spotrebného tovaru, takže tento úkon pôvodného žalobcu spočívajúci vo faktickom poskytnutí peňažnej sumy žalovaným na zaplatenie kúpnej ceny žalovanými zvoleného tovaru, ktorí si žalovaní aj prevzali, bol prejavom jeho súhlasu s návrhom na uzavretie úverovej zmluvy. Žalovaní sa zaviazali splácať im poskytnutý spotrebný úver spoločne a nerozdielne v 60-tich mesačných splátkach v sume po 48,73 Eur mesačne, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.04.2008, pri úrokovej sadzbe 23,6 %, avšak ani jeden zo žalovaných tento záväzok nesplnil a to ani po opakovaných výzvach, naposledy listom z 11.07.2011, ktorým pôvodný žalobca, podľa čl. V. bodu 3. Všeobecných obchodných podmienok, vyzval žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na základe dojednaní v časti „C“ návrhu na uzavretie úverovej zmluvy z 29.03.2008, pôvodný žalobca poskytol žalovaným súčasne aj revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca (bez uvedenia jeho výšky v žalobe), pričom ku dňu 21.12.2009 z úverového rámca vyčerpali žalovaní peňažné prostriedky v sume 1 914,51 Eur. Pokiaľ ide o revolvingový úver, ten sa žalovaní zaviazali splácať formou pravidelných mesačných splátok, ktorých výška bola určená na minimálne 5 % zo sumy úverového rámca, teda v sume splátky po 56,- Eur, splatnej vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom po mesiaci, ktorým boli peňažné prostriedky z revolvingu čerpané, avšak žalovaní si ani túto povinnosť neplnili opäť ani po opakovaných výzvach, naposledy listom z 22.07.2011, ktorým pôvodný žalobca, podľa čl. V. bodu 3. Všeobecných obchodných podmienok, vyzval žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa žalobcu, keďže si žalovaní svoje záväzky voči nemu neplatili sa obidva úvery stali zročnými 31.08.2011, pričom pokiaľ ide o spotrebný úver, pôvodný žalobca ku dňu jeho zosplatnenia evidoval voči žalovaným pohľadávku v sume 1 474,70 Eur, avšak keďže žalovaní po zosplatnení uhradili na jeho splatenie 29.03.2012 sumu 30,- Eur, takže ku dňu podania žaloby pôvodný žalobca evidoval voči žalovaným pohľadávku zo spotrebného úveru v sume 1 444,70 Eur (1 474,70 - 30), ktorej zaplatenia sa domáha podanou žalobou a keďže podľa pôvodného žalobcu bola ním postúpená vec na vymáhanie 03.07.2011 od tohto dátumu sa pôvodný žalobca domáhal aj priznania mu dojednaného zmluvného úroku vo výške 23,6 % ročne zo sumy 1 312,49 Eur, čo je úverová istina a to od 04.07.2011 (t.j. deň po dní odovzdania veci na vymáhanie) do zaplatenia. Pokiaľ ide o revolvingový úver, pôvodný žalobca ku dňu jeho zosplatnenia evidoval voči žalovaným pohľadávku v sume 1 692,95 Eur, avšak keďže žalovaní po zosplatnení uhradili na jeho splatenie 05.04.2012 sumu 30,- Eur, takže ku dňu podania žaloby pôvodný žalobca evidoval voči žalovaným pohľadávku z revolvingového úveru v sume 1 662,95 Eur (1 692,95 - 30), ktorej zaplatenia sa domáha podanou žalobou a keďže podľa pôvodného žalobcu bola ním postúpená vec na vymáhanie 17.07.2011, od tohto dátumu sa pôvodný žalobca domáhal aj priznania mu dojednaného zmluvného úroku vo výške 21,24 % ročne zo sumy 1 456,54 Eur, čo je úverová istina a to od 18.07.2011 (t.j. deň po dní odovzdania veci na vymáhanie) do zaplatenia. Pôvodný žalobca sa tak podanou žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia mu sumy v celkovej výške 3 107,65 Eur (1 444,70 + 1 662,95) s príslušenstvom.
3. Prílohou žaloby boli: „Žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“ z 29.03.2008; list pôvodného žalobcu adresovaný žalovanému z 11.07.2011 označený ako „Odstúpenie od úverovej zmluvy č. 42661014529001“; list pôvodného žalobcu adresovaný žalovanému z 22.07.2011 označený ako „Odstúpenie od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. 42661014529100“; výpis z obchodného registra pôvodného žalobcu.
4. Žaloba bola doručená na vyjadrenie žalovanému 23.02.2013 a žalovanej 22.02.2013, avšak žalovaní ostali v tomto štádiu konania nečinní a k žalobe sa písomne nevyjadrili.
5. Podaním doručeným okresnému súdu 13.03.2013 právny zástupca pôvodného žalobcu predložil ako listinný dôkaz list zo 07.08.2008, ktorým pôvodný žalobca ďakuje žalovanému za vernosť a zodpovednosť pri splácaní úveru poskytnutého mu na kúpu tovaru s tým, že prostredníctvom spoločnosti pôvodného žalobcu sa tak žalovaný zaradil medzi milióny klientov najväčšej francúzskej bankovej skupiny BNP Paribas s tým, že mu oznamuje, že ako vernému klientovi bol akceptovaný jeho návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe čoho mu bola zaslaná medzinárodná kreditná karta Cetelem MasterCard (ďalej len „úverová krta“), s tým, že mu boli poskytnuté
základné informácie, týkajúce sa revolvingového úveru a to, že PIN kód k úverovej karte bol žalovanému zaslaný doporučenou zásielkou (predložený podací hárok z 21.08.2008 o jeho zaslaní), že „maximálny“ úverový rámec je 40 000,- Sk (1 327,76 Eur); „aktuálny“ úverový rámec je 20 000,- Sk (663,88 Eur); „mesačná“ úroková miera je 1,77 % a suma mesačnej splátky je 800,- Sk (26,56 Eur). Taktiež bolo pôvodným žalobcom predložené aj potvrdenie z 28.02.2013 o čerpaní finančných prostriedkov spotrebného úveru žalovanými; ako aj potvrdenie z 28.02.2013 o žalovanými učinených platbách na splatenie spotrebného úveru a to v čase do, ako aj po jeho „zosplatnení“ spolu s amortizačnými tabuľkami v ktorých je predpis splátok spotrebného úveru s ich rozdelením na splatenie istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj výpisy z úverového účtu žalovaných o uvedených úhradách označených aj v súhrnom potvrdení; ďalej pôvodný žalobca predložil aj potvrdenie z 28.02.2013 o úverovou kartou realizovaných výberoch žalovanými a o platbách žalovaných na ich splatenie spolu s výpismi z úverového účtu o žalovanými realizovaných platbách a výberoch prostredníctvom úverovej karty a napokon pôvodný žalobca predložil aj „Sadzobník poplatkov CETELEM Slovensko, a.s.“ a to v jeho znení platnom od 01.01.2008; od 01.07.2008; od 01.08.2008; od 01.09.2008; od 01.01.2009; od 02.02.2009; od 01.07.2009; od 01.08.2009; od 01.04.2010; od 11.06.2010 a od 15.11.2010.
6. Podaním doručeným okresnému súdu 19.11.2013 právna zástupkyňa pôvodného žalobcu sumarizovala, že pokiaľ ide o spotrebný úver, ten bol poskytnutý na základe zmluvy z 29.03.2008 v sume 1 659,70 Eur (50 000,- Sk), ktorý sa žalovaní zaviazali spoločne a nerozdielne splácať v 60- tich splátkach po 48,73 Eur (1 468,- Sk) počnúc od 15.04.2008, avšak z dôvodu, že úver bol čerpaný až 09.04.2008, tak dátum splatnosti prvej splátky bol posunutý na 15.05.2008 s tým, že pri pravidelnom splácaní mal byť spotrebný úver splatený k 15.04.2013, pričom žalovaní mali uhradiť za úver celkovú sumu 2 923,80 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1 659,70 Eur, zo zmluvne dohodnutých úrokov vo výške 1180,70 Eur a z poplatkov za poistenie úveru v sume 83,40 Eur. Podotkla, že každá splátka vo výške 48,73 Eur zahŕňala jednak časť istiny, časť zmluvného úroku a časť poplatku za poistenie. Ročná úroková sadzba bola dojednaná na 23,6 % ku dňu podpisu zmluvy s tým, že žalovaní prijali poistenie k úverovej zmluve za poistné vo výške 2,99 % zo sumy mesačnej splátky, čo mesačne činilo sumu 1,39 Eur. Žalovaní z poskytnutého spotrebného úveru splatili pôvodnému žalobcovi do doby ním učineného odstúpenia úverovej zmluvy sumu 1 419,93 Eur a z toho splatili na istinu 347,24 Eur, na zmluvné úroky 866,97 Eur a na poplatky 44,48 Eur a po odstúpení od úverovej zmluvy žalovaní uhradili pôvodnému žalobcovi ešte sumu 30,- Eur. Právna zástupkyňa pôvodného žalobcu tiež uviedla, že žalovaným boli účtované poplatky za odoslané upomienky v sume 13,28 Eur; poplatky za vstup pohľadávky do vymáhania v sume 149,35 Eur; zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru v sume 11,70 Eur; poplatky za odklad dlžnej sumy v sume 6,78 Eur a storno náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 19,87 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaní prestali splátky splácať, pôvodný žalobca 11.07.2011 odstúpil od úverovej zmluvy a úver sa stal splatným k 31.08.2011. Vzhľadom na uvedené je teda pôvodný žalobca oprávnený od 01.09.2011 žalovať žalovaných aj o úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania s tým, že pôvodný žalobca podotkol, že si neuplatňuje úrok z omeškania zo sumy, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu, to znamená, že požaduje úrok z omeškania len zo sumy 1 437,03 Eur s tým, že pôvodný žalobca sa domáha aj zaplatenia v zmluve dojednaného zmluvného úroku vo výške 23,6 % ročne zo sumy 1 312,49 Eur, čo je nesplatená úverová istina a to od 04.07.2011 do zaplatenia. Pôvodný žalobca taktiež sumarizoval, že žalovaným bola poskytnutá na základe časti „C“ úverovej zmluvy z 29.03.2008 aj úverová karta čím im bol poskytnutý revolvingový úver formou čerpania peňažných prostriedkov z úverového rámca vo výške 20 000,- Sk s tým, že bolo dohodnuté splácanie tohto úveru vždy 10. deň v mesiaci, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané, pričom minimálna suma splátky bola dojednaná vo výške 4 % z úverového rámca (v žiadosti o uzavretie úverovej zmluvy je však uvedených 5 % zo sumy úverového rámca, pozn. súdu), t.j. v sume 800.- Sk (26,56 Eur), pričom podľa pôvodného žalobcu bol úverový rámec žalovaným 09/2008 na 30000,- Sk, ďalej na 35 000,- Sk a napokon na 40 000,- Sk, takže splátka tak bola od 10/2008 stanovená na sumu 1 600,- Sk (53,11 Eur), čo je 4 % zo 40 000,- Sk s tým, že po zmene meny zo Slovenskej koruny na Eurá bol úverový rámec od 01/2009 zvýšený na sumu 1 300,- Eur a splátka bola od 02/2009 stanovená na sumu 52,- Eur, čo sú 4 % z 1 300,- Eur. Neskôr v 02/2009 bol úverový rámec zvýšený na 1 400,- Eur a splátka tak bola od marca 2009 stanovená na sumu 56,- Eur. Pôvodný žalobca podotkol, že žalovaná sa zaviazala spoločne a nerozdielne uhradiť so žalovaným záväzky z úverovej zmluvy vrátane príslušenstva. Podotkol, že pôvodný žalobca poskytuje klientom úverovú kartu automatickým systémom v prípade, že riadne splácajú im poskytnutý spotrebný úver s tým, že tento revolvingový úver sa poskytuje klientovi na dobu neurčitú v prípade pravidelného splácania. V prípade, že tri roky sa nezaznamená pohyb na úverovej karte, skončí sa jej platnosť. Tiež
uviedol, že konečnú splatnosť revolvingového úveru nie je možné určiť, pretože pri pravidelnom splácaní môže neobmedzene klient čerpať finančné prostriedky s tým, že každá splátka zahŕňa v sebe úverovú istinu, t.j. časť čerpaného úveru, ďalej dohodnutý úrok a poplatok za vedenie revolvingového účtu a poplatok za poistenie úveru s tým, že úrok bol dojednaný na 23,40 % ročne, pri vyhotovení úverovej karty bola úroková sadzba stanovená na 1,77 % mesačne, t.j. 21,24 % ročne s platnosťou od 08/2008 s tým, že žalovaní vyčerpali z úverového rámca ku dňu 19.12.2009 sumu cit. „1 914,51 Eur“, pričom z tejto sumy čerpali v hotovosti sumu 1 814,31 Eur a platbami realizovanými v prospech predajcu vyčerpali sumu 14,97 Eur (1 814,31 + 14,97 však nečiní sumu 1 914,51 Eur, pozn. súdu) s tým, že poplatky za čerpanie v hotovosti predstavujú sumu 29,77 Eur, ročný poplatok za vedenie revolvingového účtu je 9,96 Eur; poplatky za správu revolvingového úveru sú 40,50 Eur a poplatky za spracovanie úhrady poštovou poukážkou sumu 5,- Eur. Žalovaní splatili pôvodnému žalobcovi z im poskytnutého revolvingového úveru sumu do doby ním učineného odstúpenia od úverovej zmluvy sumu v celkovej výške 1 305,87 Eur a po odstúpení uhradili ešte 30,- Eur pričom pôvodný žalobca si účtuje od žalovaných zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s ktorou sa dostali do omeškania po dobu viac ako 30 dní, to znamená, že celkom bola zmluvná pokuta vyčíslená na sumu 4,48 Eur. Keďže žalovaní neplatili svoje záväzky z revolvingového úveru včas, pôvodný žalobca odstúpil od zmluvy 22.07.2011 a úver sa k 31.08.2011 stal splatným, preto sa pôvodný žalobca od cit. „01.10.2011“ domáha voči žalovaným aj úroku z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania, avšak úrok z omeškania si neuplatňuje zo sumy zmluvnej pokuty, teda zo sumy 43,31 Eur, takže celkovo ku dňu podania žaloby pôvodný žalobca eviduje dlh voči žalovaným v sume 1 662,95 Eur s príslušenstvom.
7. Podaním doručeným okresnému súdu 26.06.2014 žalovaní oznámili, že nesúhlasia s pôvodným žalobcom požadovanou výškou úrokov, ktorá je podľa nich v rozpore s dobrými mravmi a cit. „… dlh je po premlčacej dobe...“, s tým, že chcú, aby do konania na ochranu ich záujmov vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
8. Podaním doručeným okresnému súdu 26.01.2015 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo, že vstupuje do konania na strane žalovaných.
9. Žalovaní sa vyjadrili k predmetu sporu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným okresnému súdu 18.05.2015, pričom uviedli, že úverová zmluva z 29.03.2008, na základe ktorej im bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 1 659,70 Eur, neobsahuje jednu z podstatných zákonných náležitostí podľa cit. „§ 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z.“ a to údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, preto podľa žalovaných je potrebné úverovú zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pričom žalovaní uviedli, že z tohto spotrebiteľského úveru pôvodnému žalobcovi vrátili v jednotlivých splátkach už sumu 1 449,93 Eur a keďže podľa nich je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, celú túto nimi už splatenú sumu je potrebné započítať v prospech splatenia im poskytnutej istiny úveru, z ktorého dôvodu žalovaní považujú nárok ohľadom spotrebného úveru za dôvodný len do výšky 209,77 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi 1 659,70 Eur, t.j. im poskytnutou istinou úveru a sumou 1 449,93 Eur, t.j. sumou, ktorú už pôvodnému žalobcovi splatili. Pokiaľ ide o revolvingový úver žalovaní uviedli, že súčasťou formulára, ktorý bol označený ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru bola aj časť „C“, kde bola žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca pre revolvingový úver, avšak žalovaní uviedli, že v čase podpisovania tejto žiadosti o klasický spotrebiteľský úver ich pôvodný žalobca na túto skutočnosť neupozornil, ani s nimi túto časť žiadosti individuálne nedojednal a napokon žalovaní ani nemali záujem vstúpiť do zoznamu žiadateľov o poskytnutie revolvingového úveru avšak keďže chceli dostať úver, nemohli ovplyvniť obsah časti „C“ tohto formulára a teda revolving im bolo nanútený. To znamená, že úverovú zmluvu mohli ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa celému jej predformulovanému obsahu. Okrem toho uviedli, že formulár „C“ sa týkal len žiadosti o zaradenie do zoznamu žiadateľov, avšak neobdržali akceptáciu tejto žiadosti, pričom za takúto akceptáciu nie je podľa žalovaných možné považovať ani zaslanie im pôvodným žalobcom informácií k revolvingovému úveru, keďže úverová zmluva musí byť uzavretá ako osobitná písomná zmluva, preto podľa žalovaných nemožno mať za to, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere v písomnej forme, v ktorej by boli špecifikované charakteristiky tohto záväzkového vzťahu a preto žalovaní majú za to, že medzi pôvodným žalobcom a nimi vznikol vzťah založený na právnom režime bezdôvodného obohatenia, avšak ohľadom sumy ktorú by z revolvingu mali ešte pôvodnému žalobcovi vrátiť žalovaní vzniesli námietku premlčania, ktorú odôvodnili tým, že z revolvingu naposledy čerpali finančné prostriedky 19.12.2009, avšak žaloba bola okresnému súdu doručená až 07.11.2012, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené žalovaní navrhli, aby ich okresný súd spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 209,77 Eur s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti, aby žalobu zamietol.
10. Podaním doručeným okresnému súdu 27.05.2015 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo, že vystupuje z konania ako vedľajší účastník.
11. Právna zástupkyňa pôvodného žalobcu zaujala stanovisko k vyjadreniu žalovaných podaním doručeným okresnému súdu 22.07.2015, pričom uviedla, že úverová zmluva z 29.03.2008 je v súlade s § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný v čase jej uzavretia s tým, že časť náležitostí v zmysle tohto ustanovenia bola uvedená priamo v úverovej zmluve a časť vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Podľa pôvodného žalobcu, keďže v úverovej zmluve bolo uvedené, že prvá splátka je splatnou v 15. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci čerpania úveru, takže pri jeho čerpaní 09.04.2008 bola prvá splátka úveru splatnou 15.05.2008 a pri počte 60 mesačných splátok, možno, podľa pôvodného žalobcu, jednoduchým výpočtom dospieť k dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorý tak bol 15.04.2013. Takže podľa pôvodného žalobcu možno k tomuto záveru dospieť výpočtom pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich počítanie lehôt, začiatok plynutia lehôt a koniec plynutia lehôt a počítanie lehôt určených na dni, týždne, mesiace a roky. Na základe uvedeného je pôvodný žalobca toho názoru, že dátum konečnej splatnosti úveru bol napokon v úverovej zmluve uvedený aj keď nepriamo prostredníctvom týchto údajov a žalovaní sa mohli k tomuto údaju jednoduchým výpočtom dopracovať s tým, že termín konečnej splatnosti im bol oznámený aj písomne, preto má pôvodný žalobca za to, že úverová zmluva zodpovedá zákonným požiadavkám zákona o spotrebiteľských úveroch na jej náležitosti a preto má pôvodný žalobca nárok aj na zaplatenia úrokov a poplatkov z tohto úverového vzťahu. Pôvodný žalobca uviedol, že si nárokuje zaplatenie splatných a neuhradených splátok jednak za obdobie pred odstúpením od úverovej zmluvy, t.j. za čas, kedy bola úverová zmluva platná a účinná a jednako aj nárok na zaplatenie cit. „… úverovej istiny, ktorá sa stala splatnou dňom účinkov odstúpenia od zmluvy...“, preto podľa pôvodného žalobcu má nárok nie len na zaplatenie istiny úveru, ale aj zmluvne dohodnutých úrokov a poplatkov spojených s úverom (poplatok za vedenie revolvingového účtu, poistenie a pod.). V súvislosti so žiadosťou o revolvingový úver, poprela, že by pôvodný žalobca túto žalovaným nanútil s tým, že poskytnutie revolvingového úveru nebolo podmienkou poskytnutia klasického spotrebného úveru o ktorý mali žalovaní prioritne záujem, pričom podotkla, že žalovaní mohli kedykoľvek odmietnuť tento revolvingový úver, resp. po zaslaní im úverovej karty nemuseli z revolvingu vôbec čerpať, avšak žalovaní sa tak nesprávali a z úverovej karty finančné prostriedky čerpali, k čomu ich nikto nenútil. Vzhľadom na uvedené má pôvodný žalobca za to, že nie je možné považovať vzťah medzi ním a žalovanými za neexistujúci a nemožno dospieť k záveru, že pôvodný žalobca sa na úkor žalovaných bezdôvodne obohatil, pretože zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka zaslaním žalovaným oznámenia o prijatí ich žiadosti o poskytnutie im úverového rámca, ktoré oznámenie pôvodný žalobca zaslal žalovaným 07.08.2008 spolu s úverovou kartou a následne zaslal 21.08.2008 aj PIN kód k jej aktivácii, pričom podmienky revolvingu boli vymedzené v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 29.03.2008, ktorá obsahovala všetky podmienky čerpania, splácania, ako aj náležitosti s úverom súvisiace. Súčasne právna zástupkyňa pôvodného žalobcu uviedla, že odstúpením od úverovej zmluvy sa táto zmluva od počiatku neruší, takže odstúpením od úverovej zmluvy nemôže byť zrušený zmluvný vzťah od počiatku a spotrebiteľ je povinný zaplatiť istinu a úrok z tejto istiny až do dňa jej splatenia. V tomto prípade teda nemožno podľa pôvodného žalobcu použiť na túto situáciu ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy z dôvodu, že tento inštitút je upravený priami v § 13 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak „spotrebiteľ“ uplatní právo na odstúpenie od zmluvy, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať až do dňa splatenia istiny a to bezodkladne, najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Podľa pôvodného žalobcu je nedôvodnou aj námietka premlčania uplatená žalovanými, pretože odstúpenie od úverovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo vydané dňa 11.07.2011, takže pôvodný žalobca sa tak mohol 1x domáhať vrátenia mu spotrebiteľského úveru 12.07.2011, t.j. deň po nadobudnutí účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy, takže trojročná premlčacia lehota uplynula 12.07.2014, pričom ak by súd posúdil úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, tak dvojročná premlčacia doba by v tomto prípade uplynula 12.07.2013, t.j. v každom prípade po podaní žaloby. Premlčacia doba neuplynula ani pokiaľ ide o revolvingový úver, pretože odstúpenie od zmluvy o revolvingu bolo realizované 22.07.2011, takže žalobca sa mohol prvýkrát domáhať svojho práva na zaplatenie dlžnej sumy 23.07.2011, t.j. deň po
účinnosti odstúpenia a trojročná premlčacia lehota mala uplynúť 23.07.2014 a v prípade jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, by dvojročná premlčacia doba uplynula 23.07.2013, t.j. opäť po podaní žaloby. Podľa pôvodného žalobcu je teda námietka premlčania vznesená žalovanými bezdôvodná, pretože žaloba bola podaná pred uplynutím tak trojročnej, ako aj dvojročnej premlčacej lehoty. Napokon pôvodný žalobca podotkol, že formulárové typy zmlúv sú bežne používanými zmluvami u bánk a nebankových subjektov pri poskytovaní úverov a nemožno ich z toho dôvodu považovať za v rozpore s dobrými mravmi s tým, že výšku úveru, sumu mesačnej splátky a dobu splácania si v konečnom dôsledku určuje spotrebiteľ podľa svojej finančnej situácie. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody navrhla žalobe pôvodného žalobcu vyhovieť.
12. Podaním doručeným okresnému súdu 30.11.2016 právna zástupkyňa pôvodného žalobcu oznámila, že s účinnosťou od 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti pôvodného žalobcu - CETELEM Slovensko, a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom vo Francúzsku, ktorá spoločnosť je nástupcom pôvodného žalobcu.
13. Na pojednávaniach 01.12.2016; 01.03.2017 a 01.06.2017 sa nezúčastnila žiadna zo sporových strán a na pojednávaní 11.01.2018 iba v prítomnosti žalovaného okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným priznal 100% nárok na náhradu trov konania, s odôvodnením, že došlo v celku k premlčaniu žalovaného nároku, ktorý nárok okresný súd kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie titulom odstúpenia pôvodným žalobcom od oboch úverových zmlúv. Ako žalobca bola v záhlaví rozsudku okresného súdu označená spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA a predmet konania bol vymedzený, že sa jedná o zaplatenie 847,66 Eur s príslušenstvom. Opravným uznesením z 25.04.2018 okresný súd opravil záhlavie svojho rozsudku a to v označení predmetu sporu s tým, že sa jedná o zaplatenie 3 107,65 Eur s prísl., ako aj v označení mena žalovanej, pričom opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.06.2018.
14. O odvolaní spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA proti rozsudku okresného súdu rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 12 Co 8/2019 z 27.08.2019, právoplatným 14.10.2019, ktorým jednako rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu (CETELEM Slovensko, a.s.) a to so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (ďalej len „žalobca“) a jednako zrušil rozsudok okresného súdu v spojení s jeho opravným uznesením a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa krajského súdu sa okresný súd nedostatočne zaoberal zistením skutočností, či a kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu v danom prípade, teda kedy začala plynúť premlčacia lehota s tým, že okresný súd sa taktiež nezaoberal posúdením právneho vzťahu medzi spornými stranami ako vzťahu spotrebiteľského a nesprávne aplikoval ustanovenia o premlčaní na daný prípad s tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu vyhodnotil ako nedostatočne odôvodnené. Krajský súd podotkol, že z dôvodu, že ak okresný súd osobitným uznesením nerozhodol po zániku pôvodného žalobcu o pokračovaní v konaní s jeho právnym nástupcom, urobil tak odvolací súd. Podľa odvolacieho súdu okresný súd mal posúdiť vzťah medzi spornými stranami ako vzťah spotrebiteľský a následne aplikovať na tento vzťah ustanovenia právnych predpisov slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Krajský súd podotkol, že pri odstúpení od zmluvy pre počítanie plynutia premlčacej lehoty je dôležitý okamih účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy, pričom s poukazom na bod III.-6.-1. a na bod V.5. všeobecných podmienok, podľa ktorých odstúpenie od zmluvy je účinné ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené odstúpenie druhej zmluvnej strane, podľa krajského súdu odstúpenia pôvodného žalobcu od obidvoch zmlúv, a to tak od zmluvy o spotrebnom úvere ako aj od zmluvy od revolvingovom úvere sa stali účinnými 31.08.2011 a 30.09.2011, odkedy bolo potrebné začať počítať subjektívnu, ako aj objektívnu premlčaciu lehotu pre vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože odstúpením od zmlúv došlo na jednej strane k zániku predmetných zmlúv od počiatku a na strane druhej k vzniku režimu bezdôvodného obohatenia, pričom od roku 2011, kedy začali plynúť premlčacie lehoty, subjektívna premlčacia lehota uplynula v roku 2013 a objektívna v roku 2014, takže vzhľadom na to, že žaloba bola podaná v roku 2012, podľa krajského súdu nemohlo dôjsť k premlčaniu žalobou uplatneného nároku. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a túto mu vrátil na nové konanie s tým, že okresný súd posúdi vzťah sporových strán ako vzťah spotrebiteľský a opätovne posúdi dôvodnosť a výšku sumy, ktorú sú žalovaní povinní vrátiť žalobcovi.
15. V zmysle dodatku č. 2 sp. zn. 1SprR. 16/2019 z 23.12.2019 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2020 došlo s účinnosťou od 01.01.2020 k zmene v osobe zákonného sudcu konajúceho a rozhodujúceho v tejto veci.
16. Podaním doručeným okresnému súdu 12.03.2020 právny zástupca žalovaných v prvom rade podotkol, že tak v záhlaví pôvodného rozsudku okresného súdu, ako aj v uznesení krajského súdu bolo opomenuté, že žalovaní sú kvalifikovane právne zastúpení advokátom, čím bolo porušené ich právo na spravodlivý proces, keďže neboli zohľadnené vyjadrenia ich advokáta k veci. Taktiež uviedol, že sa argumentačne pridržiava svojho skoršieho vyjadrenia vo veci z 13.05.2015 s tým, že podľa žalovaných, pokiaľ ide o spotrebiteľský úver tak v tomto prípade majú za to, že ten je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, pretože v úverovej zmluve absentuje zákonný údaj o konečnej splatnosti úveru a teda z tohto dôvodu, by mali žalobcovi vrátiť iba rozdiel medzi im poskytnutou sumou istiny spotrebného úveru a sumou, ktorú už na jeho splatenie zaplatili. Pokiaľ ide o revolvingový úver v tomto smere žalovaní doplnili svoju argumentáciu s tým, že majú za to, že v danom prípade dojednanie označené v žiadosti/zmluve ako žiadosť o poskytnutie im revolvingu je neprijateľným zmluvným dojednaním, pretože bolo včlenené do obsahu iného právneho úkonu, bez možnosti klienta slobodne sa rozhodnúť toto prehlásenie ne/prijať, ako aj bez možnosti ovplyvniť jeho obsah, pričom v tomto smere žalovaní poukázali na judikatúru v obdobných veciach, v ktorých súdy predmetné dojednanie už kvalifikovali, ako neprijateľné, takže z tohto dôvodu podľa žalovaných ani nemohlo dôjsť medzi pôvodným žalobcom a žalovanými k platnému uzavretiu revolvingovej zmluvy od ktorej by bolo možné účinne odstúpiť. Preto podľa žalovaných medzi nimi a žalobcom nastal síce režim bezdôvodného obohatenia, avšak nie z dôvodu odstúpenia od revolvingovej zmluvy, ktorá ani nebola platne uzavretá, ale z dôvodu, že im pôvodným žalobcom (predchodcom žalobcu) bolo poskytnuté finančné plnenie bez právneho titulu, pričom podotkli, že keďže naposledy čerpali prostredníctvom úverovej karty finančné prostriedky 19.12.2009, došlo podľa nich k premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, kvôli uplynutiu dvojročnej premlčacej lehoty a to 19.12.2011, keďže žaloba bola podaná až po jej uplynutí 07.11.2012.
17. Na pojednávanie nariadené na 28.08.2020 sa nedostavila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila písomným podaním doručeným okresnému súdu 24.08.2020, pričom súhlasila s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti, preto okresný súd postupom podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Na pojednávaní prítomní žalovaní odkázali v celom rozsahu na vyjadrenia ich právneho zástupcu, ktorý na pojednávaní uviedol skutočnosti, ktorými zotrval na svojom písomnom vyjadrení, pričom pokiaľ ide o návrh žalobcu zo spotrebného úveru, obdobne ako v písomnom vyjadrení uviedol, že má za to, že úverová zmluva v tejto časti je bezúročnou a bezpoplatkovou z dôvodu absencie nielen doby trvania úverového vzťahu, ale aj z dôvodu absencie údajov o priemernej výške RPMN v tejto zmluve. Z uvedeného dôvodu má za to, že všetky platby učinené žalovanými na splatenie tohto spotrebného úveru, ktorý im bol poskytnutý v sume 1659,70 Eur, by mali byť započítané na splatenie istiny a ktoré splátky činia spolu sumu 1449,93 Eur. Takže žalovaní uznávajú z tejto úverovej zmluvy o spotrebnom úvere nárok žalobcu len vo výške sumy 209,77 Eur. Pokiaľ ide o revolvingovú úverovú zmluvu zotrval na svojom vyjadrení, že jej dojednanie nemožno považovať za platné aj vzhľadom na existujúcu judikatúru, ktorú uviedol vo svojom písomnom vyjadrení a v zmysle ktorej dojednanie uzavretia revolvingovej úverovej zmluvy v rámci dojednaní o hlavnej úverovej zmluve, s ktorým dojednaním sa nemali možnosť spotrebitelia oboznámiť a ovplyvniť jeho znenie je neprijateľným, teda neplatným zmluvným dojednaním. Vzhľadom na to, má za to, že medzi spornými stranami nastal režim bezdôvodného obohatenia, t.j. že sú povinné vrátiť si to, čo si navzájom na základe tohto neplatného právneho úkonu plnili. Opätovne, ako v písomnom vyjadrení poukázal, že žalovaní vznášajú námietku premlčania ich povinnosti vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, pričom dvojročnú premlčaciu lehotu počítajú odo dňa 19.12.2009, kedy žalovaní uskutočnili posledné čerpanie revolvingu. Ohľadne námietky žalobcu, že žalovaní v prípade, ak nemali záujem o revolving, tento nemuseli čerpať, právny zástupca žalovaných uviedol, že v dobe, keď si žalovaní brali úver, ale aj v dnešnej dobe zväčša žiadajú v nebankových spoločnostiach o úver osoby, ktoré sa ocitli vo finančnej tiesni a tak aj v prípade žalovaných, ich nepriaznivá finančná situácia donútila, aby aktivovali kreditnú kartu, avšak nič to nemení na skutočnosti, že dojednanie tohto revolvingu je neplatné, pričom zdôraznil, že v tom čase pôvodný žalobca spoločnosť CETELEM tak učinila aj napriek tomu, že zo súdnych rozhodnutí v iných veciach mala vedomosť, že dojednanie revolvingu v rámci hlavnej úverovej zmluvy je neplatným dojednaním.
18. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie ústnymi a listinnými vyjadreniami sporových strán, ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
19. „Žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“ z 29.03.2008 má viacero častí, pričom v časti „A“ sú označení žalovaní ako klienti a v tejto časti je aj ich prehlásenie, teda prehlásenie klienta, že sa oboznámili so všeobecnými podmienkami CETELEM Slovensko, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto „žiadosti/zmluvy“ a bez výhrad s nimi súhlasia. Časť „B“ je označená slovami ako cit: „Klasický úver“, kde sú uvedené základné parametre úveru a to výška úveru 50 000,- Sk (1 659,70 Eur); mesačná splátka v sume 1 468,- Sk (48,73 Eur); počet mesačných splátok 60 splatných k 15. dňu v mesiaci; ročná úroková sadzba vo výške 23,6 %; RPMN vo výške 28,09 %; celkové náklady za úver vyčíslené sumou 38 080,- Sk (1 264,02 Eur) s tým, že bol dohodnutý poplatok 0,- Eur za uzatvorenie žiadosti/zmluvy a za správu úveru s poznámkou, cit. „... výška mesačného poplatku sa správu úveru je už súčasťou mesačnej splátky.“ Časť „C“ je označená ako „Úverová karta“, podľa ktorej žalovaní žiadajú, aby ich žalobca zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, aby im poskytol úverový rámec vo výške 20 000,- Sk (663,88 Eur) a aby im bola vydaná úverová karta s tým, že berú na vedomie, že táto žiadosť bude posúdená a že v prípade, že pri jej vyhodnotení nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, bude pôvodný žalobca môcť zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na nižšiu sumu s tým, že žalovaní prehlasujú, že sa zaväzujú splácať čerpaný úver v pravidelných mesačných splátkach minimálne vo výške 5 % z im poskytnutého úverového rámca s tým, že termín splatnosti týchto splátok bude k 10. dňu v mesiaci a úroková sadzba je 23,4 % ročne. Táto „žiadosť/zmluva“ je podpísaná 29.03.2008 a to žalovaným aj žalovanou.
20. V časti „C“ listiny označenej ako „Žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“ z 29.03.2008 je zmluvné dojednanie v tomto znení cit. „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20 000,- Sk a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% mne poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky. Súhlasím s platbami uvedenými v tejto časti. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie je dohodnuté inak, a spôsob splácania je zhodný s možnosťou zvolenou v časti B). Úroková sadzba platná ku dňu podpisu žiadosti/zmluvy je 23,4% ročne. Poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu žiadosti/zmluvy je 49 Sk mesačne. Príklad: RPMN* pri 1. Čerpaní 20.000 Sk v predajni pri pravidelnom mesačnom splácaní splátky 1.000 Sk bez poistenia je 32,24%. V prípade nečerpania peňažných prostriedkov z úverového rámca karty, klientovi nevznikne žiadny peňažný záväzok.“
21. V čl. V. označenom ako „Záverečné ustanovenia“ dokumentu „Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s., pre poskytnutie spotrebiteľského úveru“, v bode 5. je tiež uvedené cit. „Výpoveď zmluvy o úvere, ako aj odstúpenie od nej je potrebné vykonať formou doporučeného listu. Výpoveď je účinná okamihom jej doručenia druhej strane. Odstúpenie nadobúda účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strane.“
22. Z potvrdenia vystaveného pôvodným žalobcom 28.02.2013 vyplýva, že žalovaní čerpali finančné prostriedky spotrebného úveru vo výške 1 659,70 Eur dňa 09.04.2008.
23. Z potvrdenia vystaveného pôvodným žalobcom 28.02.2013 vyplýva, že žalovaní do doby „zosplatnenia“ (správne má byť po „odstúpení“, pozn. súdu) spotrebného úveru učinili na jeho splatenie celkovo 17 splátok po 48,73 Eur; ďalej 3 splátky po 49,- Eur a po jednej splátke v sumách 48,74 Eur; 104,09 Eur; 52,04 Eur; 10,- Eur; 20,- Eur; 77,- Eur a 132,64 Eur, takže celkovo tak na jeho splatenie zaplatili sumu 1 419,93 Eur a po jeho „zosplatnení“ (správne má byť po „odstúpení“, pozn. súdu) zaplatili jednu splátku a to 29.03.2012 v sume 30,- Eur.
24. Z potvrdenia pôvodného žalobcu z 28.02.2013 vyplýva, že z revolvingového úveru bola k 19.12.2009 prostredníctvom úverovej karty žalovanými čerpaná suma 1 814,31 Eur a to poskytnutím finančných prostriedkov priamo žalovaným a suma 14,97 Eur, ktorá bola poskytnutá k rukám predajcu, takže celkovo bola prostredníctvom úverovej karty čerpaná žalovanými suma 1 829,28 Eur (1 814,31 + 14,97).
25. Z potvrdenia vystaveného pôvodným žalobcom 28.02.2013 vyplýva, že žalovaní do doby „zosplatnenia“ (správne má byť po „odstúpení“, pozn. súdu) revolvingového úveru splatili z nimi čerpanej sumy revolvingu celkovo sumu 1 305,87 Eur a to 4 splátky po 53,11 Eur; 12 splátok po 56,- Eur a po jednej splátke v sumách 52,- Eur; 133,08 Eur; 20,- Eur; 70,- Eur a 146,35 Eur a po jeho „zosplatnení“ (správne má byť po „odstúpení“, pozn. súdu) zaplatili jednu splátku a to 05.04.2012 v sume 30,- Eur.
26. Listom z 11.07.2011 označeným ako „Odstúpenie od úverovej zmluvy č. 42661014529001“ pôvodný žalobca oznamuje žalovanému, že mu bol poskytnutý úver v sume 1 659,70 Eur na nákup spotrebného tovaru, ktorý mal žalovaný splácať v mesačných splátkach v sume po 48,73 Eur s tým, že pôvodný žalobca upozorňuje, že žalovaný je v omeškaní so splácaním tohto spotrebného úveru a preto žalobca odstupuje od úverovej zmluvy a úver sa stáva splatným k 31.08.2011 s upozornením, že ak žalovaný svoj dlh neuhradí, môže si pôvodný žalobca vymáhať svoju pohľadávku voči nemu aj prostredníctvom inkasných spoločností. List bol žalovanému doručený 14.07.2011.
27. Listom z 22.07.2011 označeným ako „Odstúpenie od úverovej zmluvy o kreditnej karte č. 42661014529100“ pôvodný žalobca oznamuje žalovanému, že na základe žiadosti z 29.03.2008 mu bola vydaná aj úverová karta, z ktorej vyplýval záväzok prostredníctvom nej čerpaných finančných prostriedkov, splácať tieto peňažné prostriedky vo výške min. po 56,- Eur mesačne s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkami, preto mu pôvodný žalobca oznamuje, že odstupuje od úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa úverovej karty s tým, že úver sa ku dňu 31.08.2011 stáva splatným v celom rozsahu, preto pôvodný žalobca vyzýva žalovaného na jeho úhradu s tým, že ak tak žalovaný neučiní, bude si pôvodný žalobca vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom inkasným spoločností. List bol žalovanému doručený 13.08.2011.
28. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
29. Podľa § 290 CSP „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“
30. Podľa § 298 ods. 1 CSP „Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.“
31. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
32. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
33. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.“
34. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,“
35. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
36. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“
37. Podľa § 39 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“
38. Podľa § 48 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté“
39. Podľa § 48 ods. 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.“
40. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“
41. Podľa 457 OZ „Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.“
42. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ „Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.“
43. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.“
44. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.“
45. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.“
46. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.“
47. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“
48. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.“
49. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“
50. Podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.“
51. Podľa prvej vety § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) „Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto
istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi.“
52. Podľa § 43a ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.“
53. Podľa § 43c ods. 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.“
54. Podľa § 44 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.“
55. Podľa § 44 ods. 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.“
56. V danom prípade sa žalobca, ako právny nástupca pôvodného žalobcu, do právneho postavenia (práv a povinností) ktorého, titulom účinného postúpenia pohľadávky (viď rozhodnutie krajského súdu o odvolaní, pozn.) žalobca vstúpil, domáha voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia nárokov z dvoch právnych titulov a to jednako titulom úverovej zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru (o zaplatenie 1 444,70 Eur) a jednako titulom revolvingovej zmluvy (o zaplatenie 1 662,95 Eur), takže celkovo sa žalobca domáha voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia 3 107,65 Eur (1 444,70 + 1 662,95), pričom v oboch prípadoch mal v prvom rade okresný súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi žalobcom (ako právnym nástupcom po pôvodnom žalobcovi, pozn.) a žalovanými sa nepochybne jedná o vzťah spotrebiteľského charakteru, pretože žalovaní pri uzatváraní zmlúv vystupovali ako spotrebitelia, keďže im bol poskytnutý úver za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania a pôvodný žalobca (právny predchodca žalobcu) pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako dodávateľ (veriteľ) s poukazom na predmet jeho podnikania. Napokon žalobca, ani jeho právny predchodca nepopieral postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, ani spotrebiteľský charakter úverov, preto podľa okresného súdu nemôžu byť pochybnosti o použití ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa, ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákon o spotrebiteľských úveroch) a to tak na posúdenie podmienok, za ktorých bol(i) úver(y) poskytnutý(té), ako aj na posúdenie náležitostí úverových spotrebiteľských zmlúv.
57. Pokiaľ ide o nárok žalobcu plynúci z úverovej zmluvy o poskytnutí žalovaným spotrebného úveru z 29.03.2008, tak, ako to už bol v tomto konaní ustálil aj krajský súd v odvolacom konaní (viď vyššie, pozn.), v danom prípade žalobca, resp. jeho právny predchodca od tejto úverovej zmluvy so žalovanými účinne odstúpil a to v súlade s dojednanou možnosťou odstúpenia od úverovej zmluvy v bode V.-5. „Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru“, ktorú skutočnosť v súlade s uvedeným dojednaním dal žalobca žalovaným na vedomie listom z 11.07.2011 označeným ako cit. „Odstúpenie od úverovej zmluvy č. 42661014529001“, doručeného žalovanému 14.07.2011. Keďže, tak ako už bolo uvedené, v danom prípade ide medzi žalovanými a žalobcom o vzťah spotrebiteľský, preto je potrebné aj na inštitút odstúpenia od zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle cit. § 48 ods. 1 a 2 ktorého, môže účastník zmluvy od nej odstúpiť, len ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, pričom odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a zároveň podľa cit. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva zrušená, je každý z účastníkov zmluvy povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa nej dostal (čo mu bolo plnené). Inými slovami, po odstúpení od úverovej zmluvy vznikol žalobcovi voči žalovaným spoločne a nerozdielne iba nárok na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov žalovaným a to po odpočítaní od žalovaných už prijatého plnenia.
58. Skôr ako by bol okresný súd pristúpil k preskúmaniu rozsahu nároku žalobcu voči žalovaným v nadväznosti na ním realizované odstúpenie od úverovej zmluvy, bolo nutné, aby okresný súd najsamprv zaujal stanovisko aj k žalobnej argumentácii žalobcu v súvislosti s odstúpením od úverovej zmluvy. Žalobca totižto podľa okresného súdu neprípustne, bez zohľadnenia diametrálne odlišných zákonných postupov a právnych následkov kumuluje v tomto prípade dva rozdielne právne inštitúty a to inštitút zosplatnenia úveru a inštitút odstúpenia od úverovej zmluvy, keď konštatuje, že odstúpením od úverovej zmluvy došlo v podstate k zosplatneniu úveru ako takého a to tak jeho istiny, ako aj príslušenstva. Avšak v prípade zosplatnenia úveru podľa zákonom predvídaného postupu uvedeného v § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri ktorom sa vyžaduje, aby pred úkonom zosplatnenia veriteľ (žalobca) najsamprv realizoval voči dlžníkovi (žalovaní) v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením výzvu s upozornením na to, že ako veriteľ plánuje využiť inštitút zosplatnenia úveru, pretože dlžník je v omeškaní so splatením konkrétnej splátky (kvôli neuhradeniu ktorej sa stane celý dlh zročným) minimálne tri mesiace (žalobca dodržanie tohto zákonného postupu v konaní nepreukázal, pozn.), tak v tomto prípade zosplatnenia, nedochádza, na rozdiel od odstúpenia od úverovej zmluvy, k zrušeniu úverovej zmluvy od počiatku (ex tunc), ale dlh sa pri zosplatnení stáva zročným tak vo vzťahu k istine, ako aj k jej príslušenstvu, kým v prípade odstúpenia sa dlh stáva „splatným“ v celku iba vo vzťahu k istine, pretože iba tá je plnením, ktoré veriteľ pri uzavretí od počiatku zrušenej zmluvy dlžníkovi poskytol. Okrem toho v súvislosti s argumentáciou žalobcu, že na posúdenie inštitútu odstúpenia od úverovej zmluvy nie je možné aplikovať citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože tento inštitút je upravený priamo v § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), podľa ktorého cit. „Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi.“, tak okresný súd jednako podotýka, že toto žalobcom označené ustanovenie, v čase uzavretia úverovej zmluvy z 29.03.2008 v rámci ktorej bola medzi jej účastníkmi dojednaná aj možnosť odstúpenia od úverovej zmluvy, neexistovalo, pretože v tom čase neexistoval ani zákon č. 129/2010 Z.z.; jednako toto cit. ustanovenie upravuje problematiku odstúpenia od zmluvy spotrebiteľom a nie dodávateľom, ako tomu bolo v tomto skúmanom prípade; tiež okresný súd poukazuje aj na to, že osobitné právne predpisy upravujú pre prípad absencie dohody medzi zmluvnými stranami o možnosti odstúpenia od zmluvy, iba dôvody resp. prípady, kedy je možné účastníkom zmluvy od nej odstúpiť, avšak Občiansky zákonník ako lex generális upravuje v cit. § 48 ods. 2 v spojení s cit. § 457 Občianskeho zákonníka právny dôsledok (účinok) aplikácie inštitútu odstúpenia od úverovej zmluvy bez ohľadu na zmluvnú voľnosť strán zmluvy, no a napokon okresný súd podotýka, že v spotrebiteľských sporoch, ako v sporoch s ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, v prípade akýchkoľvek pochybností o obsahu zmluvných dojednaní, platí vždy ten výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
59. V danom prípade teda žalobca resp. jeho právny predchodca v súlade so zmluvným dojednaním v bode V.-5. „Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru“ účinne odstúpil od úverovej zmluvy k 31.08.2011, keďže podľa označeného zmluvného dojednania, odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bolo oznámenie o odstúpení od zmluvy doručené druhej zmluvnej strane, pričom oznámenie o odstúpení od úverovej zmluvy bolo žalovanému doručené 14.07.2011. V tejto spojitosti, okresný súd len na margo podotýka, že námietku premlčania žalovaných vo vzťahu k plneniu z tohto odstúpenia od úverovej zmluvy z 29.03.2008, už záväzne posúdil v odvolacom konaní krajský súd a to tak, že k premlčaniu nároku na vydanie toho, čo si strany na základe zrušenej úverovej zmluvy plnili, nedošlo.
60. Vzhľadom na uvedené okresný súd uzavrel, že vo vzťahu k prvej časti žalobného nároku plynúceho z od počiatku (ex tunc) zrušenej úverovej zmluvy z 29.03.2008 v dôsledku žalobcom realizovaného odstúpenia od nej, sú sporové strany titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením zo zrušeného (neexistujúceho) právneho úkonu, povinné vydať si navzájom všetko čo si na jeho základe poskytli (plnili). Z vykonaného dokazovania (zo žalobcom predloženého potvrdenia z 28.02.2013, ako aj zo žalobcom predložených výpisov z úverového účtu žalovaných) vyplynulo, že žalobca na základe úverovej zmluvy z 29.03.2008 poskytol žalovaným spotrebný úver v sume 1 659,70 Eur, z ktorej sumy žalovaní už žalobcovi splatili do doby odstúpenia sumu 1 419,93 Eur a po odstúpení ešte sumu 30,- Eur, takže žalovaní z im žalobcom poskytnutého plnenia mu vrátili už sumu celkovo 1 449,93 Eur (1 419,93 + 30) a ostáva im vrátiť žalobcovi ešte sumu 209,77 Eur (1 659,70 - 1 449,93), ktorú sumu zostávajúceho dlhu napokon vo svojich písomných vyjadreniach nespochybnili ani samotní žalovaní a k úhrade ktorej
v prospech žalobcu okresný súd žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal a v prevyšujúcej časti okresný súd žalobu žalobcu ohľadom tohto prvého z nárokov (zaplatenie úrokov a poplatkov) zamietol, keďže žalobca ako veriteľ po odstúpení od zmluvy má nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom poskytnutého plnenia z neexistujúceho právneho úkonu v rozsahu podľa § 451 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka.
61. Okresný súd, pokiaľ ide o tento prvý nárok žalobcu ešte nad rámec podotýka, že k rovnakému záveru, by okresný súd dospel, aj keby inak prisvedčil argumentácii žalobcu (čo neprisvedčil) a to, že by došlo k účinnému zosplatneniu úveru (čo nedošlo), pretože v danom prípade preskúmavaná úverovú zmluva z 29.03.2008 nemá všetky obligatórne zákonné náležitosti podľa cit. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, ktoré zákonodarca v cit. § 4 ods. 3 tohto zákona sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, takže aj v tomto prípade, by žalovaní boli povinní vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi sumou im poskytnutie úverovej istiny a sumou, ktorú žalobcovi z tohto úveru už splatili. V danom prípade v úverovej zmluve absentuje údaj podľa cit. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. č. 258/2001 Z.z. a to údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý údaj v súlade so zákonnou požiadavkou má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť, pričom samotný počet splátok nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, pretože spotrebiteľ by mal mať poskytnuté prehľadné informácie o úvere bez potreby použitia kalkulačky (t.j. napr. bez toho aby bol nútený odpočítavať si od konečného dátumu splatnosti počiatočný dátum splatnosti a pod., pozn.), pričom treba mať stále na zreteli, že žalobca (dodávateľ) poskytuje úverové služby neurčitému počtu klientov na rôznej úrovni vyspelosti a aj spotrebiteľ s priemernými schopnosťami by mal mať reálnu a jednoznačnú predstavu o dobe, počas ktorej bude zaťažený bremenom splácania svojho finančného záväzku pochádzajúceho z úverového vzťahu. Okrem toho v úverovej zmluve absentuje aj náležitosť podľa cit. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. a to neobsahuje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to, v akom poradí a sume sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. V predmetnej úverovej zmluve je uvedená len výška celkovej mesačnej splátky, z ktorej však nevyplýva, koľko z tejto splátky bude započítaných na splátku istiny úveru, koľko na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Zo zmluvy má byť zrejmá okrem iného výška splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov, pričom uvedená skutočnosť má byť v zmysle návestia cit. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. bezprostredne súčasťou a náležitosťou úverovej zmluvy a nie prípadne Obchodných podmienok alebo amortizačnej tabuľky. Napokon v úverovej zmluve absentuje aj náležitosť podľa cit. § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z.z. a to údaj o priemernej hodnote RPMN, ktorý údaj nie je v úverových zmluvách iba formálnym resp. samoúčelným údajom, pretože má pre spotrebiteľa cennú výpovednú hodnotu v podobe informácie akú najvyššiu prípustnú mieru nákladov za jemu poskytnutý úver v bankách môže očakávať a ktorý údaj by nemal byť v jednotlivom prípade bezdôvodne prekročený.
62. Pokiaľ ide o druhý zo žalobcom uplatnených nárokov a to o nárok na zapletenie dlhu žalovanými z revolvingového úveru, ktorého poskytnutie malo byť medzi sporovými stranami dojednané v čast „C“ úverovej zmluvy označenej ako cit. „Úverová karta“, okresný súd v prvom rade skúmal platnosť resp. prijateľnosť tohto zmluvného dojednania, ktoré bolo v danom prípade vopred žalobcom (dodávateľom) pripravené na predtlačenom formulári, takže je zrejmé, že žalovaní, ktorým bola táto typová zmluva predložená v predtlači, nemali reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah a keďže navyše toto zmluvné dojednanie, ktorým mali žalovaní, okrem spotrebného úveru, o poskytnutie ktorého mali primárne záujem, žiadať aj o poskytnutie im revolvingu, bolo neoddeliteľnou súčasťou tej istej formulárovej žiadosti, t.j. bez možnosti oddelenia žiadosti o revolving od žiadosti o spotrebný úver, žalovaní, ktorým boli tieto žiadosti takto v jednom dokumente predložené súčasne k jednému podpisu, mohli podľa okresného súdu ľahko nadobudnúť dojem, že ide o jednu zmluvu, ktorú musia podpísať ak majú záujem o spotrebný úver a to bez náležitého porozumenia jej obsahu. Žalovaní si tak jedným podpisom formulára „žiadosti/zmluvy“ o spotrebiteľský úver zhoršili svoje postavenie, pretože sami nemali žiaden dosah na celý jej obsah a ako spotrebitelia mohli len podpísať aj dojednanie o žiadosti o revolving bez toho, aby porozumeli jej obsahu, zrejme s dôverou, že žalobca postupuje voči nim s odbornou starostlivosťou a teda, že žalovaní podpisujú len listinu nevyhnutnú k získaniu spotrebného úveru o ktorý mali záujem. Okrem toho z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie zmluvy o revolvingu výslovne vymienili žalovaní, t.j. aby im bol poskytnutý z ich iniciatívy, resp. na ich žiadosť, takže v danom prípade sa nepochybne nemohlo jednať o individuálne vyjednané zmluvné dojednanie. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že ak žalovaní nemali záujem o revolving, mohli negovať jeho účinky tým, že by ho nečerpali,
okresný súd len podotýka, že žalovaní by tak zrejme aj učinili, ak by mali komplexné informácie o revolvingu, t.j. za akých podmienok ho čerpajú, ktoré informácie však žalovaní nemali, veď napokon aj sám žalobca mal zrejme nejasno v týchto podmienkach revolvingu, keď napr. v časti „C“ formulára „žiadosti/zmluvy“ z 29.03.2008, ktorú žalovaní podpísali, je uvedené, že suma minimálnej mesačnej splátky čerpaného revolvingu bude určená na 5 % z poskytnutého úverového rámca, avšak z písomného vyjadrenia žalobcu doručeného okresnému súdu 19.11.2013 vyplýva, že suma minimálnej mesačnej splátky bola určená na 4 % z poskytnutého úverového rámca, čo napokon vyplýva aj z listu žalobcu zo 07.08.2008 zaslaného žalovaným, ktorý list považuje žalobca za svoju akceptáciu k žiadosti žalovaných o poskytnutie im revolvingu a z ktorého listu je zrejmé, že suma mesačnej splátky bola určená na 800,- Eur čo v prípade úverového rámca 20 000,- Eur, predstavuje naozaj 4 % a nie 5 % z tohto úverového rámca, tak ako to je uvedené v „žiadosti“ o revolving (na margo okresný súd aj na tomto mieste podotýka, že pre účinné uzavretie zmluvy je nevyhnutné, aby sa bez výhrad a doplnení prekrývala oferta na jej uzavretie s jej akceptáciou, viď ďalej, pozn.); taktiež napr. žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom okresnému súdu 19.11.2013 uvádza, že postupne dochádzalo k zmene výšky žalovaným poskytnutého úverového rámca revolvingu, avšak nepreukázal, že by žalovaní mali o tomto vedomosť a pod.. Inými slovami povedané, či už žalovaní z revolvingu čerpali alebo nečerpali, každopádne podľa okresného súdu nemali o podmienkach revolvingu dostatočné a jasné informácie, pričom nimi učinené čerpanie revolvingu v žiadnom prípade nemôže zbaviť žalobcu povinnosti ako dodávateľa tieto informácie žalovaným spotrebiteľom poskytnúť, ak o poskytnutie revolvingu sami požiadali, čo však nebol ani v jednom ohľade tento prípad.
63. Základným princípom všetkých spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto zmluvných dojednaní. V prípade spotrebiteľských vzťahov, musia byť podmienky úveru dojednané tak, aby obstáli v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na ich povahu a obsah, ale aj so zreteľom na všetky okolnosti vzniku právneho úkonu. Keďže podľa cit. § 53 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka v jeho znení účinnom v rozhodnom čase, za zmluvné dojednania, ktoré sú spôsobilé vyvolať značenú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sa považujú aj také, ktoré neboli individuálne dojednané, ale aj také, ktoré má spotrebiteľ povinnosť plniť bez toho, aby sa s nimi mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, okresný súd aplikujúc jemu zákonom priznanú právomoc podľa cit. § 298 ods. 1 CSP, aj bez návrhu vyslovil, že zmluvné dojednanie v časti „C“ listiny označenej ako „Žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“ z 29.03.2008 je v neprospech spotrebiteľa (žalovaných) a teda je neprijateľné, v ktorom dôsledku je toto dojednanie podľa cit. § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatné, preto ho okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 298 ods. 1 CSP aj bez návrhu výslovne uviedol vo výroku III. tohto rozsudku, a to v jeho doslovnom znení.
64. Na podporu svojich záverov okresný súd argumentačne podporne poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 14 C 86/2011 z 15.11.2011 (verifikované Krajským súdom v Žiline sp. zn. 9 Co 37/2012 zo 17.05.2012, pozn.), ktorým v obdobnej veci právneho predchodcu žalobcu (CETELEM SLOVENSKO, a.s.) bola súdom konštatovaná neprijateľnosť zmluvného dojednania, ktorým spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o spotrebiteľom úvere na kúpu veci žiadal aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie mu úverového rámca, pričom označený súd mimo iného tiež uviedol cit. „Súd s poukazom na nižšie uvedené odôvodnenie je názoru, že uvedeným zmluvným ustanovením spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené aj poskytnutie kontokorentného úveru o ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť žiadosť o jeho poskytnutie (obdobne ako napr. pri vylúčení poistenia úveru v časti D zmluvy), pričom prípadný kontokorentný úver o ktorý mal žiadať v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný ust. podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., teda odporcovi ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver o ktorý nežiadal v čase žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim návrhom na uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedeným všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť svoje zradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, vydanie platobnej karty. Súdom skúmaná predtlačená žiadosť kontextovo začlenená ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z..
Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie kontokorentného úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky žiadať aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov), je v rozpore s ust. § 6 ods. 1 druhá veta zák. č. 634/1992 Zb., nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci (úhradu kúpnej ceny) na žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ v danej zmluve - návrhu automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy ktorou sa žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie kontokorentného úveru nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj kontokorentný úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné či aj dôjde k čerpaniu kontokorentného úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie karty“, pretože fakticky schválením „žiadosti“ a poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt, služba) o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného kontokorentného úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru o ktorý bezprostredne klient žiada (okrem zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije platobnú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením platobnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov. (...) Z vyššie uvedeného dôvodu súd vyslovil neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky.“
65. Vzhľadom na rozhodnutie okresného súdu o neprijateľnosti a teda o absolútnej neplatnosti zmluvného dojednania, ktoré malo byť návrhom (ofertou) na uzavretie revolvingovej úverovej zmluvy, tak okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade pri absencii návrhu, ako jedného z prejavov vôle nevyhnutných na účinné uzavretie akejkoľvek zmluvy podľa cit. § 43a ods. 1 v spojení s § 44 ods. 1 OZ, v skutočnosti v danom prípade nedošlo a ani nemohlo dôjsť medzi predchodcom žalobcu na jednej strane a žalovanými na strane druhej k platnému uzavretiu úverovej revolvingovej zmluvy, od existencie ktorej si žalobca odvodzuje svoj druhý žalobný nárok. Z dôvodu neuzavretia a teda neexistencie úverovej revolvingovej zmluvy, tak medzi účastníkmi tohto zamýšľaného právneho úkonu nastal režim bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaní napriek tomu prijali od veriteľa (predchodcu žalobcu) plnenie bez právneho titulu a je namieste, aby iba toto nimi čerpané plnenie žalobcovi (ako právnemu nástupcovi po pôvodnom žalobcovi) vrátili podľa § 456 OZ a to bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, ktoré nemožno považovať za účinne dojednané, keďže zamýšľaná úverová zmluva nebola uzavretá.
66. Skôr než sa okresný súd, v intenciách uvedeného začal zaoberať tým, akú sumu sú žalovaní z nimi čerpaného revolvingu povinní žalobcovi vrátiť, bolo potrebné, aby sa vysporiadal s námietkou premlčania uplatnenú žalovanými vo vzťahu k tomuto druhému žalobnému nároku z revolvingu. V danom prípade sa totižto v rámci odvolacieho konania krajský súd vysporiadal s námietkou premlčania žalovaných, avšak iba vo vzťahu k právne relevantnej skutočnosti, ktorou bolo odstúpenie pôvodného žalobcu od revolvingovej zmluvy, avšak keďže revolvingová zmluva nebola účinne uzavretá, t.j. neexistuje a teda nebolo možné od nej ani odstúpiť, preto okresný súd vzhľadom na žalovanými, v podaní doručenom okresnému súdu až po rozhodnutí krajského súdu, nanovo uplatnenú námietku premlčania, ako aj vzhľadom na záver o neúčinnom uzavretí, resp. o neuzavretí revolvingovej úverovej zmluvy, sa okresný súd musel s touto novo uplatnenou a novými právnymi skutočnosťami vyargumentovanou námietkou premlčania žalovaných vysporiadať. Žalovaní odvodzujú uplynutie tak subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty na premlčanie ich povinnosti, vydať žalobcovi nimi bez existujúceho právneho titulu prijatého
plnenia z revolvingu od dátumu 19.12.2009, kedy naposledy čerpali prostredníctvom úverovej karty finančné prostriedky z revolvingu, takže podľa žalovaných k uplynutiu subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo už 19.12.2011 a keďže žaloba bola podaná až po jej uplynutí dňa 07.11.2012, žalovaní majú za to, že došlo k premlčaniu ich povinnosti bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Okresný súd nestotožňuje s argumentáciou žalovaných o premlčaní ich povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá premlčacia lehota pri bezdôvodnom obohatení plynie ako 3-oj alebo pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení, ako 10 ročná objektívna lehota a to odo dňa kedy k obohateniu došlo a v jej rámci sa tento nárok premĺčuje aj v subjektívnej 2-ročnej lehote, ktorá plynie od okamihu kedy sa ten, na úkor ktorého došlo k bezdôvodnému obohateniu o tomto obohatení dozvedel a súčasne keď sa dozvedel kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade, je síce z vykonaného dokazovania (zo žalobcom predloženého potvrdenia z 28.02.2013 o debetných a kreditných obratoch na úverovej karte) zrejmé, že žalovaní z úverovej karty skutočne naposledy čerpali finančné prostriedky 19.12.2009, avšak toto nemôže byť okamih od ktorého možno začať počítať premlčaciu lehotu, tak ako to tvrdia žalovaní, pretože v tomto okamihu posledného čerpania finančných prostriedkov žalovanými ešte žalobca nemohol vedieť, že žalovaní sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili a teda že žalovaní, už po tomto dátume nebudú do budúcna nimi čerpané finančné prostriedky z revolvingu splácať, tobôž nebol dôvod, aby si to žalobca myslel, ak žalovaní aj po tomto dátume posledného čerpania, revolving splátkami riadne splácali, pričom poslednú splátku na jeho splatenie žalovaní učinili ešte 15.12.2010 a keďže splatnosť týchto splátok mala byť k 10. dňu v mesiaci, t.j. žalovaní sa tak 1x mohli so splátkou omeškať nasledujúci mesiac, t.j. dňom 10.01.2011 (t.j. mesiac po mesiaci kedy bola nimi zaplatená posledná splátka), od ktorého dátumu najskôr tak mohlo na strane žalovaných dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a súčasne od ktorého dátumu sa tak žalobca mohol 1x dozvedieť, že k tomuto bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor došlo a súčasne kto sa takto na jeho úkor obohatil. Okresný súd teda uzavrel, že od 10.01.2011, tak nepochybne nemohla v tomto prípade uplynúť tak subjektívna (10.01.2013), ako ani objektívna (10.01.2014 alebo 10.01.2021) premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca si svoj nárok uplatnil žalobou podanou ešte 07.11.2012 a teda pred uplynutím oboch (t.j. subjektívnej aj objektívnej) z uvedených premlčacích lehôt. K rovnakému záveru by bolo treba dôjsť, aj keby začiatok plynutia premlčacích lehôt bol počítaný od 15.12.2010, t.j. od poslednej splátky učinenej žalovanými (subjektívna by uplynula 15.12.2012 a objektívna 15.12.2013 alebo 15.12.2020,pozn.).
67. Vzhľadom na uvedené tak okresný súd uzavrel, že aj vo vzťahu k druhej časti žalobného nároku plynúceho z platne neuzavretej revolvingovej úverovej zmluvy, sú sporové strany titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neexistujúceho právneho úkonu, povinné vydať si navzájom všetko čo si na jeho základe poskytli (plnili). Z vykonaného dokazovania (zo žalobcom predloženého potvrdenia z 28.02.2013 o kreditných a debetných pohyboch na úverovej karte) vyplynulo, že žalovaní prostredníctvom úverovej karty vyčerpali celkovo sumu 1 829,28 Eur (1 814,31 - čerpanie priamo k rukám žalovaných + 14,97 - čerpanie k rukám predajcu = 1 829,28 Eur, pričom žalobca vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu 19.11.2013 nesprávne uvádza, že súčet týchto súm sa rovná celkovej vyčerpanej sume 1 914,51 Eur, pozn.), pričom žalovaní z tejto sumy už žalobcovi splátkami splatili celkovo sumu 1 335,87 Eur, takže žalovaným ostáva vrátiť žalobcovi ešte sumu 493,41 Eur (1 829,28 - 1 335,87), k úhrade ktorej v prospech žalobcu okresný súd žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal a v prevyšujúcej časti okresný súd žalobu žalobcu ohľadom tohto druhého z nárokov (zaplatenie úrokov a poplatkov) zamietol, keďže žalobca ako veriteľ po odstúpení od zmluvy má nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom poskytnutého plnenia z neexistujúceho právneho úkonu v rozsahu podľa § 451 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka.
68. Okresný súd tak žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi z obidvoch žalovaných nárokov celkovo sumu 703,18 Eur (209,77 + 493,41), tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
69. Podľa prvej vety § 517 odsek 1 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.“
70. Podľa § 517 odsek 2 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
71. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
72. Podľa § 563 OZ „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“
73. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania má okresný súd za to, že žalovaní sa so splnením svojho záväzku dostali do omeškania, preto im vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. V súvislosti s prvým žalovaným nárokom sa žalovaní podľa okresného súdu dostali do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dňom, nasledujúcim po dni účinného odstúpenia žalobcom od zmluvy o spotrebnom úvere, k účinnému odstúpenou ktorému došlo dňa 31.08.2011, t.j. k omeškaniu žalovaných došlo od 01.09.2011, kedy bola podľa v tom čase účinných právnych predpisov výška úroku z omeškania pre občiansko-právne vzťahy identická s úrokmi z omeškania pre obchodno-právne vzťahy a to vo výške 9,5 %, takže pokiaľ ide o prvý žalobný nárok, okresný súd priznal žalobcovi 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 239,77 Eur (1 659,70 t.j. suma úveru - 1 419,93 t.j. suma ktorú do odstúpenia od úverovej zmluvy, žalovaní už splatili) od 01.09.2011 do 29.03.2012, ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne (v súlade s právnymi predpismi bol úrok z omeškania k 30.03.2012 vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy) zo sumy 209,77 Eur (239,77 t.j. dlžná suma ku dňu odstúpenia - 30 t.j. posledná splátka zaplatená žalovanými 29.03.2012 po odstúpení od zmluvy) od 30.03.2012 do zaplatenia. Pokiaľ ide o druhý žalovaný nárok, žalovaní sa podľa okresného súdu dostali do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia v súlade s cit. § 563 OZ dňom, nasledujúcim po dni, kedy mali po výzve žalobcu na vrátenie mu z revolvingu čerpaných finančných prostriedkov, dobrovoľne plniť. Žalobca vyzval žalovaných na vrátenie mu týchto finančných prostriedkov výzvou z 22.07.2011, doručenou žalovaným 13.08.2011, t.j. nasledujúci deň, t.j. 14.08.2011 bol podľa § 563 OZ dňom, kedy mali žalovaní dobrovoľne plniť, takže do omeškania s týmto plnením sa dostali nasledujúcim dňom, t.j. dňom 15.08.2011, od ktorého dňa do 05.04.2012 okresný súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 523,41 Eur (1 829,28 t.j. suma čerpaných prostriedkov - 1 305,87 t.j. suma ktorú do výzvy na platenie, žalovaní už splatili) a vo výške 9 % zo sumy 493,41 Eur od 06.04.2012 do zaplatenia (523,41 t.j. dlžná suma ku dňu výzvy na plnenie - 30 t.j. posledná splátka zaplatená žalovanými 05.04.2012 po výzve na plnenie).
74. Podľa § 232 ods. 3 CSP „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“
75. Okresný súd v danom prípade vzhliadol potrebu prihliadnuť na mimoriadnu situáciu po a počas pandémie nebezpečnej nákazlivej choroby, kedy množstvo ľudí nemá pravidelný príjem alebo ho má v zníženej miere za situácie, kedy musia zabezpečovať primárne základné životné potreby, preto okresný súd považuje za odôvodnené v tejto situácii, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie, a z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi jemu prisúdenú čiastku v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
76. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
77. Podľa § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
78. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
79. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa § 255 CSP. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 3 107,65 Eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 703,18 Eur, t.j. úspech mal v rozsahu 22,63 % a neúspech v
rozsahu 77,37 %, pričom rozsahu neúspechu žalobcu korešponduje na druhej strane úspech žalovaných a opačne. Vzhľadom na uvedené, tak okresný súd v konaní pomerne úspešnejším žalovaným priznal spoločne a nerozdielne voči pomerne neúspešnejšiemu žalobcovi 54,74 % (77,37 % - 22,63 %) nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
80. Na záver, v súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalovaných, že tým, že súdy (tak okresný, ako aj krajský) v prvotných rozhodnutiach vydaných v tejto veci nezohľadnili jeho argumentáciu, že tým malo byť porušené základné právo žalovaných na spravodlivý súdny proces, má okresný súd za to, že tento nedostatok bol konvalidovaný (zhojený) v ďalšom procesnom postupe okresného súdu, po vrátení mu veci z odvolacieho súdu na ďalšie konanie, pričom okresný súd sa v tomto rozhodnutí vysporiadal aj s argumentáciou žalovaných tlmočenou okresnému súdu skrz ich právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.